Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/195/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky – C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. A. XXXX/X, E., t. č. pobytom C. F. G. XXXX/XX, H., zastúpená právnym zástupcom: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava a otca – I. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. A. XXXX/X, E., zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, 911 01 Trenčín, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín na uloženie výchovného opatrenia, za účasti v odvolacom konaní Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/68/2025-64 zo dňa 16. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil výchovné opatrenie, na základe ktorého uložil rodičom a maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny J., A. K. XX, E., a to v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine v trvaní šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie poukázal na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na uloženie povinnosti maloletej a jej rodičom podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu zo dňa 29.04.2025, na vyjadrenia otca, matky a kolízneho opatrovníka, na rozhodnutie vydané v súvislosti s maloletým dieťaťom a za aplikácie ust. § 2 ods. 1, 2, , , 2, , , Zákona o rodine a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. 3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletá A. má X rokov, pochádza z manželského zväzku svojich rodičov, ktorý bol rozvedený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/46/2024-114 zo dňa 16.10.2024, maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa bolo určené bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Napriek takémuto rozhodnutiu pretrváva medzi rodičmi dlhodobý rodičovský konflikt, ktorý sa prejavuje neschopnosťou efektívne komunikovať o potrebách maloletej, čo môže mať negatívny vplyv na jej psychický a sociálny vývin. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode sa matka odsťahovala do H., kde trávi maloletá od januára 2025 každý druhý týždeň. Najväčší problém, ktorý medzi rodičmi maloletej eskaluje, sa týka

plnenia si povinnej predškolskej dochádzky maloletou, nakoľko táto počas týždňa, kedy je u matky, navštevuje len vzdelávaciu skupinu v L., ktorá je chápaná ako družina a následne sa vzdeláva s matkou v poobedných hodinách na základe predchádzajúcich konzultácií so ZŠ M., ktorú navštevuje maloletá v čase, keď je u otca. Medzi rodičmi je výrazne narušená komunikácia, nedokážu sa dohodnúť ani na základnej škole pre maloletú, do ktorej by mala nastúpiť od septembra 2025. Na úrad boli opakovane doručené podania od oboch rodičov poukazujúce na konflikty medzi nimi, matka opakovane podávala oznámenia na otca, rovnako aj otec podal podnet na matku. Taktiež bola evidovaná žiadosť o súčinnosť od Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín v súvislosti s priestupkovým konaním pre porušenie občianskeho spolunažívania. Na základe týchto skutočností úrad vykonal pohovory s oboma rodičmi, preveril ich výchovné pomery a vykonal rozhovory s maloletou. Z vyjadrení maloletej vyplynulo, že má pozitívny vzťah k obom rodičov, želá si zotrvať v striedavej starostlivosti a pokračovať v doterajšom spôsobe striedania, pričom chce navštevovať školu v mieste bydliska, nechce bývať každý druhý týždeň v H., pričom citlivo vníma hádky a konflikty medzi rodičmi, ktoré sú pre ňu zaťažujúce. Pokiaľ išlo o písomné podanie matky zo dňa 13.06.2025, ktoré súd prvej inštancie považoval ako námietku miestnej nepríslušnosti, na túto v súlade s citovaným neprihliadal. V predmetnej veci sa žiadnym spôsobom nezmenili okolnosti, podľa ktorýsudzuje miestna príslušnosť tohto súdu, a námietku považoval za nedôvodnú. V ďalšom poukázal na funkciu výchovných opatrení, a to ochrannú a preventívnu, kde účelom výchovných opatrení je predchádzať nežiaducim výchovným vplyvom alebo ich eliminovať a zároveň napomáhať k zabezpečeniu takého rodinného prostredia, v ktorom sa dieťa môže harmonicky vyvíjať po všetkých stránkach – emocionálnej, psychickej, fyzickej a sociálnej. Otec s poradenstvom súhlasil, matka ho opakovane odmietala, pričom ako dôvod uvádzala obavy z otca a jeho údajne konfliktného správania. Až dňa 22.04.2025 matka vyjadrila ochotu poradenstvo absolvovať, avšak s výhradou miesta jeho konania. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia je odôvodnené, primerané a v najlepšom záujme maloletej. Rodičovský konflikt má preukázateľne negatívny vplyv na psychický stav maloletej, zasahuje do jej pocitu bezpečia, pohody a stability a ovplyvňuje aj kontinuitu jej vzdelávacieho procesu. Výchovné opatrenie smerujúce k posilneniu komunikácie a spolupráce medzi rodičmi za účasti odborne spôsobilej inštitúcie je nevyhnutným krokom na ochranu priaznivého vývinu maloletej. Matka v konaní namietala nariadenie uvedeného poradenstva v CDR J., poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, najmä prekonanú cievnu mozgovú príhodu so sprievodnými ťažkosťami so zrakom a priestorovým videním s tým, že je pre ňu náročné dochádzať do Trenčína, keďže nemôže viesť motorové vozidlo a je odkázaná na hromadnú dopravu. Súd prvej inštancie však uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka riadne pracuje, dosahuje mesačný príjem približne 1 500,- EUR a zároveň poberá aj invalidný dôchodok vo výške 434,20 EUR. Pravidelne každú druhú nedeľu si vyzdvihuje maloletú A. v domácnosti otca, čo predpokladá schopnosť zabezpečiť si dopravu medzi H. a E.. Navyše, sama matka predložila súdu fotografie interiéru otcovho bydliska, ktoré vyhotovila v čase, keď otec nebol prítomný. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že je schopná cestu do Trenčína absolvovať, pokiaľ to považuje za potrebné. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod upustiť od návrhu úradu na realizáciu poradenstva v CDR J., ktoré má potrebné odborné zázemie, skúsenosti s prácou s rodinami v rodičovskom konflikte, ako aj vhodné priestorové a organizačné podmienky. Zmena bydliska matky späť do H. bola jej vlastným rozhodnutím, ktoré nemôže slúžiť ako dôvod na zmenu navrhovaného výchovného opatrenia, najmä ak z doterajších zistení nevyplýva objektívna nemožnosť zabezpečiť si účasť na poradenstve v E.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 17.07.2025 (č. l. 69 spisu). Mala za to, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal, nevykonal dostatok dôkazov a doložené dôkazy nevzal do úvahy, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Matka uviedla, že sa nestotožňuje s určením miesta realizácie výchovného opatrenia, na čo v konaní opakovane upozorňovala a miesto namietala. Z miesta trvalého bydliska bola matka nútená presťahovať sa z dôvodu neustáleho stupňovania agresívneho správania bývalého manžela voči nej, verbálneho napádania jej osoby v prítomnosti maloletej dcéry, vyháňania z bytu, úmyselného zamykania jej osoby v izbe, obmedzovania jej osoby, neustálej hrubej manipulácie spoločnej maloletej dcéry proti nej, vyhrážania sa a následne fyzického útoku na ňu v prítomnosti dcéry. Matka poukázala na to, že pre dcéru hrozí pre správanie otca, že sa matka ocitne v pozícii odmietavého/

zavrhnutého rodiča, a to len pre nezvládnuté emócie otca voči nej. V súčasnosti matka napriek realizovanej striedavej starostlivosti sa nachádza v situácii, že zakaždým, keď má dieťa v starostlivosti, otec tento priebeh narúša, vštepuje maloletej, že prostredie u matky je nevyhovujúce, že tam nepatrí a že jej u matky chcú ublížiť, kupuje jej domáce zvieratá, aby ju vydieral, že musí zostať u otca a využíva aj iné nezrelé formy psychickej manipulácie dieťaťa. Na pohovoroch na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín bolo matke odporučené opustiť byt a presťahovať sa do bezpečného ženského domova D., ktorý však nepovažovala za vhodné prostredie pre striedavú starostlivosť o maloletú dcéru. Bola nútená presťahovať sa do bytu svojich rodičov na adrese C. F. G., H., kde má prechodný pobyt a našla si tam aj zamestnanie. V ďalšom poukázala na zdravotný stav, ktorý má, a to na prekonanú cievnu mozgovú príhodu, ochorenie a poškodenie oka s tým, že nemôže viesť automobil, je odkázaná na verejnú autobusovú a železničnú dopravu, čo predstavuje pre ňu značnú fyzickú a často aj finančnú záťaž vzhľadom na časté meškanie a výpadky spojov. Cestovanie do E. vyžaduje viac ako dve a pol hodiny (so spiatočnou cestou je to minimálne šesť hodín) a zároveň by časté cestovanie do E. vytváralo celodennú absenciu v jej zamestnaní. Z uvedeného dôvodu žiadala realizovanie výchovného opatrenia na pre ňu bližšom mieste, čo súd nevzal do úvahy.

Matka považuje záujem maloletého dieťaťa za prioritný, avšak aj ona má právo na rešpektovanie jej zdravotného stavu a ochrany zdravia, čo je v zmysle zásady proporcionality rovnako vysokým záujmom ako záujem maloletej. Nie je pravdou, že je mesačný príjem je cca 1 500,- EUR. Súd prvej inštancie vychádzal z jedinej výplatnej pásky, mal preto možnosť zabezpečiť si lustráciu v Sociálnej poisťovni, čo však nevykonal. Táto výplatná páska obsahovala jednorazovú odmenu, ktorá bola poukázaná ministerstvom financií štátnym zamestnancom a takúto odmenu v plnej výške 800,- EUR dostal vo výplate i otec, čo však už súd prvej inštancie pri príjmoch otca neskúmal. Reálny príjem matky v zamestnaní mesačne bol 1 041,- EUR. Predmetné poradenstvo môže dcére i rodičom poskytnúť ktorékoľvek zariadenie Centra pre deti a rodiny v L., N., C., O. N. so spravodlivým zohľadnením vzdialenosti, záťaží i nákladov a možností matky a najmä s ohľadom na právo matky na rešpektovanie jej zdravotného stavu, pričom právo na zachovanie zdravia je jej ústavným právom. Matka poukázala aj na skutočnosť, že dcéra trávi v striedavej starostlivosti počas mesiaca dva týždne v H. a dva týždne v E. už viac ako pol roka, a teda nie je možné tvrdiť, že jej centrom záujmov je výlučne E.. Touto skutočnosťou sa okresný súd taktiež vôbec nezaoberal. V ďalšom sa matka vyjadrovala k podaniam, ktoré mal realizovať otec na úrad práce, sociálnych a vecí a rodiny, kde aj tieto podnety matka hodnotila ako klamstvá. V súvislosti so štúdiom dcéry v M. uviedla, že otec nepodpísal ďalej zmluvu s M., a tým ukončil dochádzku dcéry do M., čo potvrdil aj na súdnom pojednávaní. Dcéru sa osobne pokúsil bez predošlej komunikácie s jej matkou prehlásiť na denné štúdium do Základnej školy P., E.. Túto skutočnosť matke oznámil až 03.06.2025 v sms- ke, nakoľko zistil, že potrebuje matkin podpis na tlačivo Čestné vyhlásenie pre základnú školu P.. O rozhodnutí otca dcéra vôbec nevedela, nekomunikoval s ňou a dcéra nesúhlasí so zmenou školy, chce i naďalej navštevovať M., ako tvrdila niekoľkokrát na predvolaniach na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Prestupom na Základnú školu P. sa dcére zmení celý spôsob vzdelávania, priestory školy, spolužiaci, učitelia, učebnice, spôsob vyučovania, organizácia vyučovania, systém hodnotenia, systém skúšania i samotná dochádzka. Matka ju aktuálne vzdelávala doma, každý týždeň osobne v M. konzultovala vzdelávanie dcéry s riaditeľkou a učiteľkami, osobne sa matka už dva roky vzdeláva v oblasti inovatívnych metód vyučovania na prvom stupni základnej školy, z vlastnej iniciatívy absolvuje workshopy a aplikuje nové vedomosti počas vyučovania jej dcéry, nakoľko je učiteľka. Matka zdôraznila, že otec zmenou štúdia dcéry z M. na denné štúdium v štátnej základnej škole zásadným spôsobom mení celé školské prostredie a systém vyučovania. Otec zhruba už druhým rokom manipuluje dcéru proti matke a jej rodine, v dcérinej prítomnosti otec matku dlhodobo ignoruje, komunikuje s ňou, o nej v tretej osobe, ako keby tam nebola. Na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí ako miesto výkonu výchovného opatrenia ktorékoľvek zariadenia Centra pre deti a rodiny v L., N., C., O. N..

5. Okresná prokuratúra Trenčín vo vyjadrení zo dňa 22.07.2025 ( č. l. 91 spisu) k odvolaniu matky uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, považuje ho za vecne správne s tým, že v odseku 23. odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami matky týkajúcimi sa konkrétneho miesta výkonu výchovného opatrenia. Obaja rodičia maloletej nie sú schopní sa vzhľadom na vzájomné predchádzajúce hlboké spory dohodnúť ohľadom výchovy maloletej prakticky na ničom, a to vrátane jej návštevy školského zariadenia nevyhnutného na plnenie povinnej školskej dochádzky, čo súd taktiež konštatoval na základe vykonaného dokazovania

v predmetnom rozsudku, a teda nebola ani možnosť dohody oboch rodičov v prípade miesta výkonu výchovného opatrenia. Preto súd nemal inú možnosť, iba autoritatívne nariadiť konkrétne miesto výkonu výchovného opatrenia s tým, že v rámci spolupráce s CDR J. bude vykonávané dané opatrenie z praktických dôvodov v čase, keď sa maloletá nachádza v starostlivosti otca v meste E.. V tomto kontexte kuriózne vyznieva fakt, že by sa dané výchovné opatrenie malo vykonávať napríklad v zmysle návrhu matky v meste O. N., čo by znamenalo cestovanie za realizáciou uvedeného aj pre maloletú, a to buď z E., resp. z H., kde v súčasnosti matka býva. Okresný súd však správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že všeobecne v rámci konaní starostlivosti o maloletýedovšetkým prihliada na najlepší záujem a komfort maloletého dieťaťa a nie primárne na zabezpečovanie najlepšieho komfortu pre rodičov. Na základe uvedeného súd správne vyhodnotil aktuálne návyky matky, ktorá nemá problém kedykoľvek uznať za vhodné aj operatívne sa dostaviť do mesta E., a preto nebol zistený dôvod na určenie iného miesta na výkon nariadenia výchovného opatrenia. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu prokuratúry zo dňa 04.08.2025 ( č. l. 97) uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami Okresnej prokuratúry Trenčín, zopakovala skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, nové skutočnosti neuviedla. 7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 11.08.2025 ( č. l. 104) uviedol, že petit odvolania matky, t. j., ako žiada odvolacím súdom rozhodnúť, je miesto výkonu výchovného opatrenia v ktoromkoľvek zariadení, ktoré špecifikovala, t. j. CDR L. alebo CDR N. alebo CDR C., alebo CDR O. N.. Tento petit sa javí ako zmätočný, nakoľko nie je presne špecifikované, čoho presne sa matka domáha a navrhuje štyri rôzne miesta výkonu výchovného opatrenia. Na strane druhej vyplýva, že matke v podstate je jedno, či to bude ktorékoľvek z vyššie špecifikovaných CDR v iných mestách ako E.. Matkou navrhované všetky mestá sú mimo obvod Okresného súdu Trenčín, ktorý je vecne a miestne príslušný vo veci konať a rozhodnúť ako súd prvej inštancie. Naviac, matkou špecifikované mestá sú v rôznych vzdialenostiach od aktuálneho bydliska matky H., t. j. C. je vo vzdialenosti 64 km, O. N. 62 km, L. 35 km a N. 47 km. Matka nemala a nemá problém chodiť do E., preberať si dieťa v rámci striedavej osobnej starostlivosti, navštevovať byt v E., ktorý je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletej A.. Matka v odvolaní útočí na otca dieťaťa vymyslenou argumentáciou a podstatná časť odvolania matky sa odkláňa od dôvodov samotného odvolania. Na tieto nebude otec rozsiahlo ani jednotlivo reagovať, nakoľko nemajú vplyv na odvolanie. Matke nerobilo žiaden problém v roku 2023 a 2024 cestovať na týždennej, niekedy mesačnej báze medzi E. a H., kde chodila na návštevy svojej rodiny, svojej sestry a svojej matky, ktoré bývajú v H., a to aj v rámci liečebného procesu matky v roku 2023 prostredníctvom medzimestských spojov. Matke nijakým spôsobom neprekážal úraz, ktorý prekonala, t. j. cievna mozgová príhoda, a dnes v polovici roku 2025 matka uvedené používa ako odvolaciu argumentáciu v tomto konaní, čo sa javí otcovi ako účelové. Zároveň v prílohe vyjadrenia predložil tabuľku odchodov a príchodov matky z vtedajšej spoločnej domácnosti v E. do H. za obdobie január 2023 až apríl 2024. Ak matka namieta rozdielnosť príjmov medzi rodičmi, zabudla poukázať na to, že jej vymeriavací základ je v sume 2 100,- EUR + má výživné na maloleté dieťa + štátne dávky v podobe čiastočne invalidného dôchodku, prídavok na dieťa. Navyše, opisované časté cestovanie matky v rokoch 2023 a 2024 za rodinou do H., keď ešte bývala v E., bolo za situácie, keď bola matka nezamestnaná, resp. privyrábala si len brigádne. V súčasnej dobe má matka dva pracovné úväzky v rámci toho istého zamestnávateľa. V období od februára 2025 do konca júna 2025 matke neprekážalo každý druhý týždeň chodiť v rámci pracovných dní na dennej báze na trase H. – L., kde umiestňovala maloletú do zariadenia, ktoré poskytovalo služby podobné školskej družine, kedy matka nedovolila maloletej A. riadnu školskú dennú výučbu v školskom zariadení v týždni, keď matka v rámci SOS vykonávala osobnú starostlivosť o dieťa. Matka uvádza nepravdu, ak v odvolaní tvrdí, že sa musela odsťahovať do H. z E., jednalo sa o jej slobodné a vlastné rozhodnutie. Naopak, otec takmer rok platil prenajatý byt v E. s mesačným nájmom 630,- EUR, ktorý bol matke poskytnutý, dokonca opakovane na súde prvej inštancie priamo na pojednávaní o rozvod manželstva bezplatne s preukázanou nájomnou zmluvou ako byt k dispozícii na výkon striedavej osobnej starostlivosti v týždni, keď matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa. Matka to však opakovane odmietla. Hlavným rodičovským konfliktom je, aké školské zariadenie by mala maloletá navštevovať, nakoľko maloletá A. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždenných intervaloch na základe spoločného rozhodnutia rodičov. Dňa 30.08.2023 bola prijatá na základe rozhodnutia riaditeľa Základnej školy P. XX, E. na základné vzdelávanie do Základnej školy P. XX, E. k 01.09.2023 s tým, že maloletá A. je od 01.09.2023 doposiaľ žiačkou tejto školy. Od 13.12.2024, teda právoplatného zverenia dieťaťa do SOS rodičov, do 20.01.2025 riadne fungovalo základné vzdelanie

maloletej A. v občianskom združení M.. Od 21.01.2025 prestala matka v týždňoch, v ktorých ona vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú, túto vodiť na základe vzdelávania do M. a v danom týždni bývala dcéra u matky v H., kde maloletá nenavštevovala žiadne školské, ani iné zariadenie poskytujúce vzdelávanie dieťaťu. Matka teda svojvoľne a jednostranne vytrhla maloleté dieťa z prostredia M., kde sa maloletá vzdelávala na základe dohody a výberu rodičov. Matka podľa jej tvrdení vykonávala výučbu maloletej sama v poobedných hodinách. Takéto jednostranné rozhodnutie matky je proti najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súčasťou vyjadrenia bolo aj autentické vyjadrenie otca k odvolaniu matky, kde uviedol, že sa prikláňa k vyjadreniu okresnej prokuratúry aj okresného súdu, že exmanželka úplne v pohode môže cestovať do E. do CDR, keďže cestuje vo vlaku už tretí rok, má dostatočný finančný príjem a voľný čas. Preňho by dochádzanie do CDR iného mesta bolo nepríjemné, keďže sa v E. v roku 2025 úplne sám stará o všetko, hlavne o dcéru, všetky aktivity s ňou spojené. Osobná nekomunikácia s exmanželkou stále trvá, nezmenila sa, komunikujú iba cez mobil veľmi stručne ohľadne dcéry, z tohto dôvodu otec nechápe, prečo by mal byť na ňu agresívny a podobne. V súčasnosti sa vidia iba pri odovzdávaní dcéry, a to v E. a v H. v stanovenom termíne. 8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 10.09.2025 (č. l. 117) opätovne zopakovala tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala v podanom odvolaní. 9. Do momentu konania a rozhodovania odvolacieho súdu ďalšie podania nenasledovali. 10. V priebehu odvolacieho konania bolo do spisového materiálu doručené podanie Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 6.10.2025 ( č. l. 132), ktorým oznámila prebratie vstupu do odvolacieho konania. V súlade s na základe tohto podania došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne v rámci odvolacieho konania, o ktorom súd nevydáva žiadne rozhodnutie, uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku odvolacieho súdu. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( ) oprávneným subjektom – účastníkom matkou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), kedy miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ). Rozsudok bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , 2 . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. nariadil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie podľa Zákona o rodine, povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny J. v trvaní šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 13. Podľa a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok matky, vyjadrení otca, prokurátora, kolízneho opatrovníka, ako i celého obsahu spisu, odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i správne právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a tým vyhovieť odvolaciemu návrhu matky. Nakoľko tu však je nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie uvedené. 15. Podľa Článku 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmov maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa Článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. 17. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad riadnym výkonom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Uplatňujú sa ešte pre zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Sústava výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky – od miernejších zásahov k vážnejším. Veľmi účinným je uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd pri uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, ak ide o prípad, že ich dieťa je tam umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie, príp. zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností. 18. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy, prihliadnuc najmä na jednoznačne preukázanú skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú narušené a konfliktné, uprostred ktorých sa nedobrovoľne ocitá maloletá, že obaja rodičia maloletej nie sú schopní sa dohodnúť ohľadom výchovy maloletej prakticky na ničom, a to vrátane jej návštevy školského zariadenia nevyhnutného na plnenie povinnej školskej dochádzky, je nariadenie výchovného opatrenia súdom prvej inštancie v záujme maloletej. Vzájomné konflikty medzi rodičmi naďalej pretrvávajú, o čom svedčí aj skutočnosť, že prebiehajú dve konania v súvislosti s tým, že sa rodičia nevedia dohodnúť, akú základnú školu bude maloletá navštevovať, a to konania sp. zn. 35P/122/2025 a 35P/107/2025 (podľa Úradného záznamu zo dňa 08.10.2025).

Rovnako bolo preukázané, že rodičia maloletej opakovane podávajú na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podania poukazujúce na konflikty medzi nimi. Otec s poradenstvom súhlasil, matka ho opakovane odmietala, pre obavy z otca, jeho údajného konfliktného správania. Až dňa 22.04.2025 vyjadrila ochotu poradenstvo absolvovať, avšak s výhradou miesta jeho konania, čo je predmetom jej odvolania podaného proti výroku I. rozsudku o nariadení výchovného opatrenia. K námietkam matky, ktorá sa nestotožnila s určením miesta realizácie výchovného opatrenia, apelujúc na jej zdravotný stav – cievna mozgová príhoda, ochorenie a poškodenie oka a nemožnosť viesť automobil, odkázanosť na verejnú autobusovú a železničnú dopravu, nakoľko cestovanie do Trenčína vyžaduje viac ako dve a pol hodiny, čo vytvára aj celodennú absenciu v jej zamestnaní, odvolací súd poukazuje na odseky 23., 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky pre nariadenie odborného poradenstva v Centre pre deti a rodiny v J., odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvej inštancie aj v spôsobe poskytovania

odborného poradenstva v Centre pre deti a rodiny J. a vymedzenia jeho primeranej dĺžky, sa zhoduje so súdom prvej inštancie v spôsobe poskytovania odborného poradenstva v Centre pre deti a rodiny J. a vymedzenia jeho primeranej dĺžky a prisvedčuje mu, že do odborného poradenstva v určenom zariadení je potrebné zahrnúť oboch rodičov a maloleté dieťa, nakoľko samostatné poradenstvo pre rodičov má byť nápomocné v hľadaní prienikov v predstavách rodičov ohľadom výchovy maloletej, v korekcii vzájomných negatívnych postojov a v získavaní odporúčaní, ako postupovať v prístupe k dieťaťu tak, aby výkon rodičovských práv a povinností zo strany oboch rodičov bol ku prospechu maloletej dcéry. 19. Odvolací súd dodáva, že nariadené výchovné opatrenie v určenom rozsahu za predpokladu riadnej spolupráce rodičov s určeným subjektom (ktoré bude súd sledovať a vyhodnocovať) môže mať len výrazne pozitívny dopad na posilnenie jednotlivých rodičovských kompetencií a zručností u každého rodiča osobitne a najmä na vzájomný vzťah medzi rodičmi a medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Čo sa týka námietky matky aj ohľadom miesta realizácie výkonu výchovného opatrenia, a to v Centre pre deti a rodiny J. v E., odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že maloletá A. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch obom rodičom, kde predmetný rozsudok vo výroku o rozvode a vo výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2024. Maloletá v rámci posledného vyjadrenia jej názoru uviedla, že si želá zotrvať v striedavej starostlivosti a aby sa rodičia striedali tak ako spočiatku v ich spoločnej domácnosti ( v E.) po týždňoch, nechce bývať každý druhý týždeň v H., chce navštevovať len jednu školu v M. a citlivo vníma hádky a konflikty medzi rodičmi, ktoré sú pre ňu zaťažujúce. Preto výber konkrétneho miesta výkonu výchovného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu bol zo strany súdu prvej inštancie vykonaný správne, s poukazom na to, že Centrum pre deti a rodiny J. má potrebné odborné zázemie, skúsenosti s prácou s rodinami v rodičovskom konflikte, vhodné priestorové a organizačné podmienky, a rodičia by v prvom rade mali sledovať najlepší záujem svojho dieťaťa, nie vlastné pohodlie či osobné spory (odsek 24. napadnutého rozhodnutia). Ak matka dokáže zabezpečiť odovzdávanie dieťaťa otcovi v rámci striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch a dochádzať do E., je predovšetkým v záujme maloletej, aby sa matka zúčastnila výchovného opatrenia v mieste výkonu - Centre pre deti a rodiny J.. Skutkové okolnosti, na ktoré poukazuje matka v podanom odvolaní, týkajúce sa údajného ovplyvňovania a manipulácie dieťaťa otcom až tak, že by sa matka mala ocitnúť v pozícii odmietaného zavrhnutého rodiča, nemajú pri odvolacom prieskume v danej veci akýkoľvek právny ani skutkový význam z dôvodu, že práve účelom nariadeného výchovného opatrenia (ako prípustného primeraného zásahu štátu do rodiny) je v kontexte skutkových okolností danej veci práve vytvorenie zdravého prostredia pre udržiavanie a budovanie citových väzieb medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, ako aj sanácia vzájomného vzťahu medzi rodičmi, ktoré sú prvoradým predpokladom pre harmonický a nerušený vývoj maloletého dieťaťa. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správne potvrdil. V odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila uloženie výchovného opatrenia rodičom i maloletej, záujem maloletej si vyžadoval uloženie výchovného opatrenia. 21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).