Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Csp-104-2019.pdf
PDF · 102.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava- Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, C., XXX, o zaplatenie 15.702,33 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.702,33 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 12,98% ročne zo sumy 15.112,89 eur od 4.1.2017 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy:
- 15.832,33 eur od 4.1.2017 do 9.1.2018,
- 15.802,33 eur od 10.1.2018 do 12.2.2018,
- 15.772,33 eur od 13.2.2018 do 19.3.2018,
- 15.742,33 eur od 20.3.2018 do 17.4.2018,
- 15.732,33 eur od 18.4.2018 do 10.5.2018,
- 15.717,33 eur od 11.5.2018 do 11.6.2018,
- 15.702,33 eur od 12.6.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal úhrady istiny s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Dňa 04.06.2014 uzavrel CETELEM ako veriteľ na jednej strane so žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy mal byť záväzok CETELEM-u poskytnúť žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 20.000 eur na splatenie úverov formou postupného čerpania úveru. Žalovaní 1/ a 2/ boli v súlade s úverovou zmluvou oprávnení použiť poskytnuté peňažné prostriedky iba na účel uvedený v zmluve – splatenie úverov. V prípade, ak by ich použili na iný účel alebo v stanovenej lehote nepreukážu účel ich použitia, tak CETELEM má právo v súlade s vyššie uvedeným zmluvným ustanovením zmeniť
dohodnutú výšku úrokovej sadzby a účtovať si poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka poplatkov. Žalovaní 1/ a 2/ boli niekoľkokrát písomne a aj telefonicky kontaktovaní, aby zdokladovali účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaní aj napriek niekoľkým výzvam žalobcu nezdokladovali účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov do výšky uvedenej na zmluve, tak došlo zmene výšky mesačnej splátky. O tejto skutočnosti boli žalovaní informovaní. Z vyššie uvedených dôvodov CETELEM poskytol žalovaným spotrebiteľský úver dňa 28.1.2015 vo výške 17.356 eur a súčasne sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 83 mesačných splátok vo výške 342,15 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.2.2015. Úroková sadzba bola medzi CETELEM a žalovanými dohodnutá vo výške 9,99 % ročne, ako to vyplýva aj zo základných podmienok samotnej zmluvy. Pokým dlžník v stanovenej lehote nepreukáže účel jeho použitia, bol veriteľ oprávnený zvýšiť dohodnutú výšku úrokovej sadzby o +3% p.a. a účtovať si poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka poplatkov. V súlade s týmto bodom CETELEM zvýšil žalovaným dohodnutú výšku úrokovej sadzby na 12,98 %. Žalovaní 1/ a 2/ si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili veriteľovi do dňa podania žaloby sumu vo výške 6.467,55 eur. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných 1/ a 2/ žalobca vyhlásil dňa 3.1.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania žaloby mali žalovaní 1/ a 2/ neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 15.702,33 eur (15.112,89 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 589,44 eur z titulu dlžných úrokov z úveru).
Žalovaní 1/ a 2/ žiadali, aby súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, zosplatnenie úveru je neplatné a vzhľadom na početné neprijateľné podmienky je zmluva aj neplatná, pohľadávka premlčaná a žiadali, aby žalobcu zaviazal k náhrade trov konania. Podľa ich názoru ide jednoznačne o zmluvu spotrebiteľskú. Pri uzatváraní tejto spotrebiteľskej zmluvy sa s veriteľom po vzájomnej emailovej a telefonickej dohode dohodli na poskytnutí úveru vo výške 20.000 eur. Spoločnosť CETELEM im prisľúbila úrok formou fixnej sadzby vo výške 9,99%, splátky mali byť vždy k 15.dňu v mesiaci v sume 170,65 eur prvého polroka potom v sume 313,32 eur až do zaplatenia. Žalovaní priznali, že bola medzi nimi dohoda, že zdokladujú účel použitia finančných prostriedkov, ktoré predovšetkým použili na zaplatenie existujúcich úverov. Podmienky k úveru im neboli dané k nahliadnutiu ani na podpísanie, emailom im prišli 3 stránky úveru, ktoré si vytlačili. Súčasťou zmluvy nebolo poistenie ani informácia o poistení, čo si všimli až neskôr. Spoločnosť CETELEM ich zámerne zaviedla použitím viacerých nekalých praktík v ich neprospech. Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považovali najmä ustanovenia, ktorá má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Ďalej dodávateľ mal oprávnenie previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Predložená zmluva neobsahuje náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. V zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, výslovne je však uvedené, že každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatky, pričom nie je zrejmé akú časť týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje. Ďalej táto zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy atď. Z uvedených dôvodov považovali teda zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca uvádza, že úver bol zosplatnený, nepredložil však žiaden dôkaz, ktorý by preukázal túto skutočnosť. Žalovaným nebol predložený žiadny doklad o tom, že by im bolo doručené zosplatnenie úveru. Veriteľ tak porušil svoju povinnosť, a to posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Z uvedeného dôvodu potom nemohol požadovať zosplatnenie úveru. Čo sa týka námietky premlčania uviedol, že premlčacia doba tak s ohľadom na vyššie uvedenú podmienku zosplatnenia úveru, musela začať plynúť ešte viac ako tri mesiace pred samotným zosplatnením úveru. Posledná splátka bola zaplatená 15.9.2016 a žalobca podal žalobu na súd dňa 10.12.2019. Už dňa 15.9.2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba a tá uplynula 15.9.2019.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu, žalovaní sa písomne ospravedlnili, resp. žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu núdzového stavu a šírenia pandémie. Následne pred nariadením ďalšieho pojednávania súhlasili s tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti a bolo rozhodnuté v zmysle ich písomných vyjadrení. Súd sa oboznámil s písomnou žalobou, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, s osobným dotazníkom žiadateľa, s prehľadom splácania úveru, s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, s písomným vyjadrením žalovaných a zistil nasledovné:
Dňa 4.6.2014 uzatvorila spoločnosť CETELEM ako veriteľ na jednej strane so žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi na druhej strane zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy mal byť záväzok CETELEM-u poskytnúť žalovaným účelový spotrebiteľský úver 20.000 eur na splácanie úverov formou postupného čerpania úveru. Z dôvodov, že žalovaní i napriek výzvam, aby zdokladovali účel použitia finančných prostriedkov, toto neurobili. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver dňa 28.1.2015 vo výške 17.356 eur a súčasne sa žalovaní zaviazali nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Žalovaní prestali splácať poskytnutý úver, do podania žaloby uhradili len sumu 6.467,55 eur, a preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanej kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb mal súd nepochybne preukázané, že túto zmluvu uzatvorila spol. CETELEM Slovensko a.s. s dlžníkom – žalovaný 1/ a spoludlžníkom - žalovaným 2/. Výška úveru bola 20.000 eur, výška úrokovej sadzby 9,99%, počet mesačných splátok 84, zvolený súbor poistenia štandardný súbor poistenia, poplatok za poistenie 4,99%. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 348,48 eur, RPMN stanovená na sumu 10,45% a celková čiastka k zaplateniu úveru bola stanovená na 27.881,28 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 15.7.2021.
Z pripojeného dôkazu, a to osobného dotazníka mal súd preukázané, že spol. CETELEM so žiadateľmi o úver spísala aj tento osobný dotazník, kde zisťovala bonitu samotného žalovaného, resp. spoludlžníka.
Z pripojeného prehľadu splácania úveru mal súd zistené, že doposiaľ žalovaní uhradili z poskytnutého spotrebiteľského úveru sumu 6.297,55 eur. Dlžná čiastka teda zostávala v sume 15.872,33 eur.
Z ďalšieho listinného dôkazu, a to z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, mal súd zistené, že žalovaní boli upovedomení o tom, že nesplácajú riadne a včas úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, a preto pobočka zahraničnej banky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3.1.2017, čím sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. V oznámení o vyhlásení splatnosti úveru žiadali uhradiť sumu 15.872,33 eur zloženú z úverovej istiny 15.112,89 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 719,44 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Na tomto mieste musí súd podotknúť, že toto oznámenie o zosplatnení úveru bolo zasielané na adresu A. B., bytom C. XXX. Z poštového úradu vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
Súd po právnej stránke posudzoval tento spor v zmysle nasledovných ustanovení. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa ust. § 42 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 42 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V zmysle uvedených citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch musí spotrebiteľská zmluva spĺňať potrebné náležitosti, ktoré sú vymenované v písmenách § 9 ods. 1, 2, písm. a) až t).
Po vykonanom dokazovaní mal súd nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bol založený záväzkový vzťah, a to na základe úverovej zmluvy XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.1.2015 (4.6.2014). V danom prípade je nesporné, že vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Súd podrobil túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnemu prieskumu a musel konštatovať, že táto zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Žalovaní namietali, že síce v zmluve bol uvedený údaj o počte splátok, avšak nebolo zrejmé z výšky splátky, čo tvoria úroky a ostatné poplatky. Preto považovali túto zmluvu aj z tohto dôvodu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Na tomto mieste tunajší súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018, kedy konštatoval, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pohyby „výška, alebo počet“, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Napokon NS SR uviedol, „vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k), zák. č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie, je potrebné vyššie citované ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť potom nemohol súd považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu, ako uvádzali žalovaní, že jednotlivé splátky neboli rozčlenené čo obsahujú.
Žalobca si plnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, poskytol žalovaným úver v celkovej výške 17.356 eur. Úver mali žalovaní splatiť v 84 mesačných splátkach. Súd nemal pochybnosti o tom, že si žalovaní svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnili a poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, a preto žalobca dňa 3.1.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Túto skutočnosť doručoval žalovanému, avšak tento si poštovú zásielku v odbernej lehote na pošte nevyzdvihol. Má sa za to, že bol teda informovaný o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Čo sa týka úrokových sadzieb, táto bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 9,99% ročne ako to vyplýva aj zo základných podmienok zmluvy. Podľa tretej vety bodu 1.2. časti úverovej zmluvy, ak dlžník použije úver na iný účel alebo v stanovenej lehote nepreukáže účel jeho použitia, je veriteľ oprávnený zvýšiť dohodnutú výšku úrokovej sadzby o +3% p.a. a účtovať si poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka poplatkov. V súlade s týmto bodom žalobca oprávnene v zmysle dohodnutých podmienok zvýšil žalovanému dohodnutú výšku úrokovej sadzby na 12,98%. Vzhľadom na uvedené potom súd vyhovel v plnom rozsahu žalobe žalobcu. Na tomto mieste súd podotýka, že sa jedná o úrok z poskytnutého úveru.
Žalovaní ešte okrem iného namietali aj tú skutočnosť, že považujú nárok žalobcu za premlčaný. Podľa ich názoru posledná splátka bola zaplatená 15.9.2016 a žalobu podal žalobca na súd dňa 10.12.2019, t.j. skoro štyri mesiace po premlčaní tejto pohľadávky. Na tomto mieste súd podotýka, že je pravdou, že posledná splátka bola uhradená dňa 15.9.2016. Nemožno však rátať trojročnú premlčaciu lehotu od zaplatenia poslednej splátky. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 3.1.2017. Dobu premlčania treba potom rátať od dátumu 3.1.2017. Súd podotýka, že žaloba prišla na súd dňa 12.12.2019. Aj z rozhodovacej praxe súdov SR je zrejmé, že nemožno zastávať názor, že premlčacia lehota začína plynúť od poslednej splatenej splátky. Pri takomto počítaní doby premlčania by sa dostal do nepomernej výhody dlžník. Napokon veriteľ až časom zistí, že dlžník mu riadne a včas nespláca poskytnutý úver. Pri takto rigoróznom posudzovaní premlčania by bol zvýhodnený dlžník a naopak bol
by to veriteľ, ktorý by bol poškodený. Až vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, treba rátať začiatok plynutia premlčacej doby. Čo sa týka aj skutočnosti, že údajne žalobca neskúmal bonitu dlžníka v tomto konkrétnom prípade, tak súd dáva do pozornosti listinný dôkaz, ktorý produkoval žalobca a to osobný dotazník, z ktorého vyplýva, že zisťoval aké sú náklady žiadateľa na poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zisťoval jeho majetkové pomery, čo sa udialo ešte dňa 4.6.2014. Takže súd nemohol akceptovať ani len túto obranu žalovaných.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá OZ, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplatí je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaní tým, že nesplácali žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas, dostali sa do omeškania zo zosplatnením záväzku, a preto má žalobca nárok aj na ním uplatnený nárok z omeškania tak, ako rozhodol súd vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jedná sa o úrok z omeškania vo výške 5% ročne z uvádzaných súm. Čo sa týka ďalšieho úroku, sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 12,98% ročne zo sumy 15.112,89 eur od 4.1.2017 do zaplatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 1.2. si sporové strany dohodli, že v prípade, ak je dohodnutý účel úveru, dlžník je povinný preukázať účel úveru do šesť mesiacov od poskytnutia úveru. V prípade, ak dlžník čerpá úver postupne je povinný na požiadanie veriteľa preukázať účel čerpaných peňažných prostriedkov pred poskytnutím ďalšej tranže. Ak dlžník použije úver na iný účel ako je dohodnutý, alebo ak účel nepreukáže, je veriteľ oprávnený zvýšiť dohodnutú výšku úrokovej sadzby o + 3% p.a. To znamená, že popri úroku z omeškania, pretože sa dostal žalobca do omeškania so splácaním svojho dlhu, je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z poskytnutého úveru.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, to znamená, že o trovách rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní mal plný úspech žalobca, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100 %.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).