Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Csp-28-2025.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Subarea
30Csp/28/2025
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. D. XXX/X, XXX XX E. C. F., občan G. H., o zaplatenie 389,68 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
30Csp/28/2025
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
30Csp/28/2025
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 09.06.2025 a postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 24.09.2025 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 389,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 389,68 eur od 03.06.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Podanú žalobu odôvodnil tvrdeniami, že so žalovaným uzatvorili dňa 16.11.2023 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V zmysle príslušných ustanovení VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do prekročenia vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 02.06.2025 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – táto transakcia má spravidla popis „Dlh ku dňu zrušenia účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného, aby svoju pohľadávku voči nemu bezodkladne vyrovnal, to však žalovaný neurobil. Žalovaná suma 389,68 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Žalobca v prílohe uvádza prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného, od jeho otvorenia až po jeho zatvorenie. Žalobca si tak v konaní uplatňuje: (i) istinu 389,68 eur, (ii) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny, pričom žalobca uvedený úrok z omeškania
požaduje odo dňa nasledujúceho po zatvorení účtu, (iii) nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
3. Dňa 19.06.2025 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp. zn. 27Up/609/2025, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť. Dňa 19.09.2025 bol žalobca vyzvaný, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Následne bola vec postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.
4. V rámci šetrenia pobytu žalovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že žalovaný má ako občan G. H. vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky od 18.07.2024, ktoré je platné do 30.06.2026.
5. Šetrením cez OR PZ v Žiari nad Hronom, odbor poriadkovej polície, OO PZ Žiar nad Hronom súd zistil, že žalovaný sa na adrese C. A. D. XXX/X, XXX XX E. C. F. nezdržiava, prostredníctvom dôverníckej siete bolo OR PZ v Žiari nad Hronom zistené, že by sa mal zdržiavať v zahraničí, a to pravdepodobne vo I.. Lustrácie žalovaného v rámci Sociálnej poisťovne a registra ZVJS boli s negatívnym výsledkom. Zo žalobcom predložených výpisov z bankového účtu žalovaného D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo zistené, že od 23.08.2024 boli žalovaným realizované platby prevažne vo I., pričom od mesiaca september 2024 bol na účet žalovaného od platiteľa AC OULU v pravidelných mesačných platbách zasielaný plat za sezónu (palkka kaudelta). Lustráciou na internetových portáloch bolo zistené, že AC OULU je fínsky profesionálny futbalový klub, ktorého hráčom je aj A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan G. H..
6. Podľa § 879y ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 879y ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.
8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane obchodník a na druhej strane spotrebiteľ. Obchodník je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene a na jej účet. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom). Súd predloženú Zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný ako dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení obchodníka a dlžník - žalovaný v postavení spotrebiteľa.
11. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejedenávajú a nerozhodujú iné orgány.
12. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Nakoľko je žalovaný občanom G. H., sa súd musel najprv vysporiadať s otázkou právomoci. Otázka právomoci patrí medzi procesné podmienky na strane súdu, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd dospeje k záveru, že spor alebo vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý má za následok zastavenie konania. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom upravuje, po vylúčení aplikácie predpisov Európskej únie a medzinárodných zmlúv, vnútroštátny predpis - zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý vlastnou kolíznou normou upravuje prvok, podľa ktorého súd skúma otázku vlastnej právomoci vo vzťahu k prejednávanej veci.
16. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“) ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
17. Podľa § 37a písm. c) ZMPS právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
18. Podľa § 37e ods. 1 ZMPS účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
19. Podľa § 37e ods. 3 ZMPS dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.
20. Podľa § 37e ods. 5 ZMPS vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
21. V rámci skúmania dôvodov založenia právomoci slovenských súdov bolo vzhľadom na predmet konania a strany sporu potrebné najskôr vylúčiť aplikáciu ust. § 37a písm. c), § 37d a § 37e ods. 1 a 5 ZMPS, ktoré súd skúma prednostne pred skúmaním všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPS.
22. Nakoľko v predmetnom spore nie je daná výlučná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa § 37d ZMPS, a to vzhľadom na predmet sporu, ako ani alternatívna právomoc podľa § 37a písm. c) ZMPS, pretože aj keď ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ nevystupuje na strane žalobcu, a rovnako zo spisu nevyplýva, že by bola právomoc daná v zmysle § 37e ZMPS, teda voľbou právomoci (v písomnej forme), súd pristúpil ku skúmaniu všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPS.
23. Pojem bydlisko je potrebné odlíšiť od pojmu trvalý pobyt. V zmysle konštantnej judikatúry sa za bydlisko považuje miesto, resp. krajina, v ktorej osoba v prevažnej miere žije s úmyslom sa tam trvale zdržiavať, teda ide o miesto, kde sa osoba reálne zdržiava a kde má sústredené svoje najdôležitejšie záujmy. Nie je preto rozhodujúce, kde je strana sporu podľa evidencie obyvateľstva prihlásená na trvalý,
resp. prechodný pobyt alebo pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa na určitom mieste zdržiavať, spravidla teda tam, kde fyzická osoba ako žalovaný reálne býva, kde má svoju rodinu, kde pracuje, pričom takto je normované všeobecné pravidlo určenia právomoci v sporoch s cudzím prvkom.
24. V tejto súvislosti, pri úkonoch súdu vyšlo najavo, že žalovaný, hoci mu bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky od 18.07.2024, ktoré je platné do 30.06.2026, sa na území Slovenskej republiky nezdržiava minimálne od augusta 2024, odkedy by sa mal zdržiavať na území I.. Rovnako tak bolo zistené, že žalovaný nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne, nenachádza sa ani vo výkone trestu odňatia slobody, resp. vo výkone väzby, na adrese pobytu (C. A. D. XXX/X, XXX XX E. C. F.) sa dlhodobo nezdržiava, žiadna ďalšia okolnosť, ktorá by potvrdila jeho ďalší úmysel trvale sa zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nebola preukázaná. Súd tak, vzhľadom na vyššie uvedené, nemal za preukázané, že by sa žalovaný v čase podania žaloby skutočne zdržiaval na území Slovenskej republiky. Právomoc súdu tak nie je možné založiť na žiadnom ustanovení ZMPS.
25. Nakoľko daný spor je sporom, ktorého prejednanie a rozhodnutie nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, a nedostatok právomoci súd na konanie je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd v zmysle § 9 CSP toto konanie zastavil.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. K zastaveniu konania došlo jednoznačne z dôvodov na strane žalobcu, keďže tento podal svoju žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Nakoľko žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému. Žalovaný si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
30Csp/28/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za plnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.