Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28Co-118-2025.pdf
PDF · 117.47 KB
Case nature
Subarea
28Co/118/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, I. J., proti odporcovi: MR PARTNER GROUP s. r. o., so sídlom Chladná ulica 1204/8, Trhová Hradská, IČO: 54 603 552, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 15.8.2025 č. k. 17C/48/2025-37, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. vyslovil, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 3.
3. Vecne dôvodil, že dňa 16.7.2025 bol súdu doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovatelia navrhli uložiť odporcovi zákaz nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre okres Dunajská Streda, obec K. L., kat. úz. M. L., t.č. vedenou na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok - parcela registra „C“ č. 251/25, druh pozemku: orná pôda o výmere 20.000 m2, a to najmä aby kúpnou, darovacou, zámennou alebo akoukoľvek inou scudzovacou zmluvou alebo zabezpečovacím prevodom práva previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, uzatváral zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nehnuteľnosť zaťažoval záložným právom, vecným bremenom alebo inými právami tretích osôb, prenajímal ju, uzatváral k nej iné zmluvy a vykonával jednostranné právne úkony (najmä uzatváranie záväzkov a i.), ktoré sa týkajú tejto nehnuteľnosti, a aby tretiu osobu splnomocnil na nakladanie s nehnuteľnosťou.
4. Navrhovatelia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 25.7.2023 uzavreli s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovatelia previedli na odporcu vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. V zmysle čl. 3 bod 1 zmluvy sa navrhovatelia a odporca dohodli, že kúpna cena za predmet kúpy je 144.920 eur, čo približne zodpovedá cene ornej pôdy určenej na obhospodarovanie, bez potenciálu stať sa stavebným pozemkom. Do kúpnej ceny sa započítala ku dňu nadobudnutia vlastníctva k predmetu kúpy odporcom suma zabezpečovanej pohľadávky, pričom zvyšok kúpnej ceny vo výške 80.000 eur mal odporca zaplatiť navrhovateľom na ich účet do 5 pracovných dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva k predmetu kúpy odporcom. V zmysle čl. 3 bod 2 zmluvy sa ďalej navrhovatelia a odporca dohodli, že odporca vyplatí navrhovateľom doplatok kúpnej ceny vo výške 355.080 eur za podmienky, že navrhovatelia na vlastné náklady zabezpečia, aby predmet kúpy bol v zmysle § 43h
zákona č. 50/1976 Zb. určený územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie (stavebný pozemok určený na výstavbu bytových budov). V uvedenej cene bol zohľadnený potenciál predmetu kúpy stať sa v budúcnosti stavebným pozemkom, pričom uvedená podmienka bola dohodnutá ako odkladacia podmienka a v prípade, že nebude riadne splnená najneskôr do 31.12.2024, platí, že navrhovatelia predali predmet kúpy odporcovi za kúpnu cenu uvedenú v čl. 3 ods. 1 zmluvy. Inak bol odporca povinný vyplatiť navrhovateľom dohodnutý doplatok do 45 dní odo dňa, keď mu navrhovatelia hodnoverne preukážu, že uvedená podmienka bola splnená. V takom prípade platí, že navrhovatelia predali predmet kúpy odporcovi za kúpnu cenu 500.000 eur. V rámci uzatvárania zmluvy bol odporca informovaný, že sporná nehnuteľnosť je formálne evidovaná ako orná pôda, avšak je v záujme obce, ako aj vlastníkov okolitých pozemkov, aby daná lokalita bola určená na zastavanie rodinnými domami. Za týmto účelom navrhovatelia spoločne s obcou aktívne vykonávali úkony potrebné na zmenu územného plánu obce, avšak v čase uzavretia zmluvy zmena územného plánu ešte nebola schválená. Uznesením č. 137/2024 zo dňa 26.9.2024 schválilo obecné zastupiteľstvo vo Veľkej Pake zaradenie žiadosti splnomocneného zástupcu navrhovateľov do zmien územného plánu obce Veľká Paka a doplnenie jednoduchej urbanistickej štúdie alebo projektu pre územné konanie pre danú lokalitu, ktorá(ý) bude prerokovaná(ý) s dotknutými orgánmi a správcami inžinierskych sietí do 60 dní. Dňa 19.12.2024 doručili navrhovatelia odporcovi návrh na uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 25.7.2023, v ktorom by bol v čl. 3 bod 2 zmluvy dohodnutý dátum 31.12.2024 zmenený na 31.12.2025, alternatívne by bolo toto časové ohraničenie úplne vypustené, pretože je celkom zjavné, že odkladacia podmienka skôr či neskôr bude splnená. Uzavretie uvedeného dodatku iniciovali navrhovatelia preto, lebo vykonali maximálnu snahu za účelom zmeny územného plánu obce, pričom časové hľadisko záviselo predovšetkým na objektívnych skutočnostiach, ktoré nemali možnosť navrhovatelia ovplyvniť, avšak z uznesení zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Veľká Paka nepochybne vyplýva, že k zmene územného plánu skôr či neskôr dôjde. Súčasne s návrhom na uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve doručili navrhovatelia odporcovi aj predžalobnú výzvu, v zmysle ktorej požadujú, aby odporca uhradil zostatok kúpnej ceny vo výške 355.080 eur, pričom zo strany odporcu dosiaľ nedošlo ani k úhrade zostatku kúpnej ceny a ani k uzavretiu dodatku ku kúpnej zmluve.
5. Navrhovatelia mali za to, že obsahom ich návrhu je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom, pričom skutočnosti uvedené v tomto návrhu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, pretože prípadným scudzením spornej nehnuteľnosti odporcom by mohla navrhovateľom vzniknúť škoda z titulu nezaplatenej časti kúpnej zmluvy za nehnuteľnosti. Odporca na predžalobnú výzvu navrhovateľov nijakým spôsobom nereagoval, preto v dôsledku tohto jeho pasívneho postoja považovali navrhovatelia za osvedčenú hrozbu realizácie ďalších scudzovacích úkonov zo strany odporcu, ktorý je výlučným vlastníckom spornej nehnuteľnosti a nie je nijakým spôsobom obmedzený túto nehnuteľnosť ďalej predať ako pozemok určený na výstavbu rodinných domov. Podľa názoru navrhovateľov sa nariadením neodkladného opatrenia zabezpečí efektívna ochrana ich práv. Nenariadením neodkladného nariadenia by naopak mohol vzniknúť nezvratný stav a mohlo by dôjsť k takému konaniu, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom a k ukráteniu navrhovateľov, pričom sledovaný účel nie je možné podľa názoru navrhovateľov dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia.
6. Navrhovatelia k svojmu návrhu pripojili kópiu uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva č. 56/2019 Obce Veľká Paka zo dňa 17.10.2019, kópiu uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva č. 137/2024 Obce Veľká Paka zo dňa 26.9.2024, kópiu predžalobnej výzvy adresovanej odporcovi spoločne s podacím lístkom, situáciu - schému parcelizácie, návrh na uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2024, čestné vyhlásenie N. E., kópiu kúpnej zmluvy bez podpisov strán sporu a kópiu uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva č. 185/2025 Obce Veľká Paka zo dňa 26.6.2025.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba mať na zreteli zásadu subsidiarity dostupných prostriedkov, ktorá je okrem iného vyjadrená v ust. § 324 ods. 3 CSP a v zmysle ktorej je možné neodkladné opatrenie vo veci nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dotknuté ustanovenie Civilného sporového poriadku vyjadruje vzťah dvoch základných zabezpečovacích inštitútov v tom smere, že prioritu má zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie je možné uplatniť len subsidiárne. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je pritom zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, t. j. zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedzenie priestoru dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a keď súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Splnenie uvedenej podmienky súd skúma pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vždy z úradnej povinnosti a primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, t.j. vyžaduje sa zároveň aj to, aby bola samotná pohľadávka veriteľa uplatnená, resp. vymáhaná v súdnom konaní, a to v rámci konania vo veci samej.
8. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu predložených listín dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť. Uviedol, že navrhovatelia navrhujú uložiť odporcovi zákaz nakladať so spornými nehnuteľnosťami z dôvodu, že po doručení predžalobnej výzvy na č.l. 13 spisu odporca nedoplatil navrhovateľom sumu 355.080 eur, t.j. majú za to, že im vznikla a stále existuje pohľadávka na doplatenie zvyšku kúpnej ceny v zmysle v zmysle čl. 3 bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2023, a teda že tam uvedená odkladacia podmienka bola z ich strany splnená (k tomu predniesli navrhovatelia aj príslušnú argumentáciu a predložili dôkazy), a zároveň chcú predmetným návrhom zabezpečiť práve túto svoju peňažnú pohľadávku voči odporcovi. Súd prvej inštancie ustálil, že sledovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia, a to zabezpečenie uvedenej peňažnej pohľadávky navrhovateľov, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a tak neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľov nie je možné nariadiť. Súd preto tento návrh navrhovateľov zamietol. 9. Záverom súd prvej inštancie tiež poznamenal, že hoci navrhovatelia listom zo dňa 22.10.2024 navrhli odporcovi uzavretie dodatku s nimi, resp. navrhli stranami dohodnutý dátum pri odkladacej podmienke 31.12.2024 zmeniť na neskorší dátum 31.12.2025, podľa predbežného názoru súdu takýto nepeňažný nárok (pri ktorom by teoreticky bolo možné uvažovať na jeho zabezpečení neodkladným opatrením) navrhovateľom zo zmluvy (a ani zo zákona) nevyplýva. Zrejme z tohto dôvodu obsahuje aj ďalší list navrhovateľov - predžalobná výzva podaná na poštovú prepravu dňa 18.12.2024, v závere hrozbu spočívajúcu v podaní žaloby na doplatenie zvyšku kúpnej ceny a nie hrozbu, ktorá by spočívala v možnosti podania (aj) iného druhu žaloby v prípade neuposlúchnutia tejto výzvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania už podrobnejšie neskúmal vznik prípadného peňažného nároku navrhovateľov, a to na doplatenie kúpnej ceny, avšak treba mať na zreteli, že pre posúdenie otázky splnenia/nesplnenia predpokladu a/ podľa bodu 5 odôvodnenia uznesenia by tu bola smerodajná miera prípadných pochybností o možnosti vzniku takého peňažného nároku - vychádzajúc z jednoznačne formulovaného obsahu dotknutého zmluvného ustanovenia.
10. V časti o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1, § 255, § 354, čl. 4 CSP a vecne tým, že toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom odporca by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho úspechu vo veci, avšak odporcovi preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, a preto mu súd z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v celom jeho rozsahu odvolanie navrhovatelia s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a prizná im nárok na plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Poukázali na to, že prednostne súd prvej inštancie žiadali o ochranu formou zákazu pre odporcu nakladať s nehnuteľnosťou vedenou na LV č. XXX, k. ú. M. L., ako pozemok C KN parc. č. 251/25, orná pôda vo výmere 20.000 m2. Konkrétne žiadali zákaz scudzovacích právnych úkonov a iných úkonov znamenajúcich v konečnom dôsledku zbavenia sa tohto majetku. Z verejne dostupných zdrojov na internete (katasterportal.sk. O., zoznamy dlžníkov na stránkach daňovej správy, zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, register účtovných závierok na stránke registeruz.sk, register poverení na vykonaní exekúcie) vyplýva, že odporca disponuje len jedinou majetkovou položkou, a to práve predmetnou nehnuteľnosťou, pričom žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonáva. Uvedené evokuje záver, že navrhovatelia sa v prípade núteného výkonu rozhodnutia ukladajúceho odporcovi zaplatiť zvýšenú kúpnu cenu budú môcť uspokojiť jedine z predmetnej nehnuteľnosti. Odporca iný postihnuteľný majetok nemá. Na rozdiel od toho, čoho sa navrhovatelia neodkladným opatrením domáhali (zákaz scudzovacích a iných úkonov) súd prvej inštancie nasmeroval svoje myšlienkové pochody do zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, pričom ale zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia poskytuje užšiu ochranu
než nimi žiadané neodkladné opatrenie formou zákazu scudzovacích a iných úkonov, už aj so zreteľom na možnosť scudzenia zaťaženej nehnuteľnosti podľa § 151h Občianskeho zákonníka. Súdom prvej inštancie preferované zabezpečovacie opatrenie nie je vhodnou formou riešenia situácie, v ktorej sa nachádzajú v dôsledku omeškania odporcu, pretože takéto zabezpečovacie opatrenie nedokáže zabrániť neželanému nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou zo strany odporcu. Takémuto neželanému nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou dokáže zabrániť len neodkladné opatrenie v nimi navrhnutej formulácii. Súd prvej inštancie prehliadol skutočnosť, že odporca je v omeškaní, iný majetok, z ktorého by sa navrhovatelia mohli uspokojiť, než vyššie uvedenú nehnuteľnosť nemá a vec nesprávne právne posúdil v podobe úvah o zabezpečovacom opatrení, ktoré nie je spôsobilé riešiť ich situáciu.
12. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1, druhá veta CSP) navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v čl. 3 druhom bode kúpnej zmluvy je explicitne dohodnuté, že vznik nároku navrhovateľov na doplatok kúpnej ceny bol viazaný na splnenie odkladacej podmienky, ktorá je vymedzená vecne, jasne, a teda zrozumiteľne. Dokonca aj z ust. § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení, ktoré bolo účinné v deň uzavretia zmluvy, jasne vyplýva, že stavebným pozemkom je pozemok určený na zastavanie, a to buď (i) územným plánom obce alebo (ii) územným plánom zóny alebo (iii) územným rozhodnutím. Uznesenia obecného zastupiteľstva obce Veľká Paka predložené navrhovateľmi nie sú ani územným plánom obce, ani územným plánom zóny, ani územným rozhodnutím, a teda pozemky, ktoré boli predmetom kúpy podľa dotknutej kúpnej zmluvy celkom zjavne nie sú určené na zastavanie ani dnes. Za uvedených okolností je evidentné, že nárok navrhovateľov na doplatok kúpnej ceny nevznikol a predžalobnú výzvu navrhovateľov odporca ignoroval práve preto. Tvrdiť, že je odporca v omeškaní, je zvrátené a mimoriadne trúfalé, pretože odporca nemá voči navrhovateľom žiadny záväzok. Otázky či a aký majetok odporca má a či a akú činnosť nevykonáva nemajú právny význam. Návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia odporca preto považoval za zjavne nedôvodný a navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľom.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a navrhovateľmi uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol dôvodiac, že sledovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia, a to zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľov, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom okrajovo poukázal i na pochybnosti o možnosti vzniku nároku navrhovateľov na zaplatenie peňažnej pohľadávky.
15. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
20. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti.
21. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že v súdenej veci navrhovatelia neosvedčili dôvodnosť nároku vo veci samej, na ktorú skutočnosť správne, i keď síce len okrajovo, poukázal aj súd prvej inštancie.
22. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022).
23. Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
24. Navrhovatelia svoju peňažnú pohľadávku vo výške 355.080 eur voči odporcovi odôvodnili len tým, že odporca nepodpísal dodatok ku kúpnej zmluvne, v ktorom navrhovatelia zmenili odkladaciu podmienku kúpnej zmluvy, na základe ktorej by im vznikol nárok na zaplatenie nimi tvrdeného doplatku kúpnej ceny. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o hypotetickú pohľadávku navrhovateľov, ktorá by mohla vzniknúť len v prípade, ak by odporca podpísal dodatok ku kúpnej zmluve. Navrhovatelia pritom v návrhu ani len okrajovo neuviedli, čoho sa mienia domáhať žalobou vo veci samej, resp. že by vôbec chceli akýkoľvek súdny spor vo vzťahu k nimi tvrdenej pohľadávke iniciovať. Danosť nároku vo veci samej (peňažná pohľadávka voči odporcovi vo výške 355.080 eur), ako základný predpoklad pre nariadenie či už neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, tak v konaní celkom zjavne osvedčená nebola. V súdenej veci teda nebol naplnený ani základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom jeho absencia je sama o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného (i zabezpečovacieho) opatrenia.
25. Pokiaľ ide o subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu zabezpečovaciemu opatreniu, odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne, čo platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia by boli splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne pritom musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. žaloba na nepeňažné plnenie, prípadne neexistencia obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie). Pokiaľ však dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Vzhľadom na skrátený zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením a bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom, nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom veci, práva alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Súd pritom nie je povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych právach alebo iných majetkových hodnotách.
26. V predmetnej právnej veci sa navrhovatelia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil zákaz nakladať s v návrhu špecifikovanou nehnuteľnosťou dôvodiac, že žalovaný nereagoval na ich predžalobnú výzvu na zaplatenie doplatku kúpnej ceny, a tento pasívny postoj odporcu podľa nich osvedčuje hrozbu realizácie ďalších scudzovacích úkonov, ktoré by viedli k ukráteniu navrhovateľov. K princípu subsidiarity neodkladného opatrenia uviedli len toľko, že návrhom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
27. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia neosvedčili, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožné. Je zrejmé, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci nie je vylúčené, keďže navrhovatelia sa obávajú o ukrátenie nimi tvrdenej (avšak neosvedčenej) peňažnej pohľadávky. Pokiaľ v odvolaní navrhovatelia tvrdili skutočnosti, ktorými chceli osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, tieto ich tvrdenia sú neprípustnou novotou v odvolacom konaní.
28. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných podmienok uvedených v § 366 CSP.
29. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
30. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt zo strany navrhovateľov v odvolacom konaní (bez ohľadu na to, či nové skutkové tvrdenia o tom, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené). Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené navrhovateľmi až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže navrhovatelia nepreukázali žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Navrhovatelia v odvolaní nepreukázali, že neporušili procesnú diligenciu, t.j. nepreukázali, že skutočnosti uvedené až v odvolaní nemohli bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/).
31. Pre úplnosť sa žiada sa dodať, že i v prípade ak by nové skutkové tvrdenia navrhovateľov neboli neprípustnými novotami v odvolacom konaní, tieto skutkové tvrdenia ani neboli spôsobilé osvedčiť, že by v danom prípade neprichádzalo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy. Práve naopak, tým, že navrhovatelia sami tvrdia, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade núteného výkonu rozhodnutia sa budú môcť uspokojiť jedine z predmetnej nehnuteľnosti, je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie nie je vylúčené. Skutočnosť, že navrhovateľom nevyhovuje nimi tvrdená užšia ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia, než nimi žiadané neodkladné opatrenie, nemôže založiť výnimku zo zákonnej prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovatelia v súdenej veci neosvedčili v prvom rade danosť nároku vo veci samej a následne ani princíp subsidiarity (t.j. že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením), odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal voči navrhovateľom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).