Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-180-2025.pdf
PDF · 160.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/180/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky: D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava a otca: F. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX/XX, XXX XX H., t. č. bytom I. XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpený zástupcom AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 55 534 619, o návrhu otca maloletej na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/95/2023-458 zo dňa 11.06.2025 proti výrokom I., II., IV., VI., VII. v spojení so súvisiacimi výrokmi III., V., takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II., IV., VII. v spojení so súvisiacimi výrokmi V., VI. potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. upravil styk otca s maloletou v rozsahu, ako je uvedený v tomto výroku s podmienkami náhradných termínov v prípade, ak sa nebude realizovať styk otca s maloletou. Otec F. B., G., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX stýkať v nasledovnom rozsahu:
- počas 1., 2. a 3. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 4., 5., a 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 7., 8. a 9. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod.,
- počas 10., 11. a 12. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 13., 14. a 15. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 16., 17. a 18. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- od 19. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06. od 16.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od 31.07. od 16.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od soboty, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin od 10.00 hod. do soboty, ktorá nasleduje po skončení jarných prázdnin do 18.00 hod., s tým, že maloletú otec prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky maloletej a matka maloletej je povinná maloletú k styku včas a riadne pripraviť a styk otca s maloletou umožniť. Úprava styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr 24 hodín vopred formou zaslania sms správy. V prípade, že sa styk nebude môcť zrealizovať z dôvodov na strane maloletej alebo matky maloletej, je matka povinná poskytnúť otcovi maloletej náhradný termín realizácie styku v rovnakom rozsahu v danom kalendárnom mesiaci. Výrokom II. okresný súd nariadil maloletej, ako aj rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny K. – L. M. M. B., M. XX, XXX XX B. po dobu 12 mesiacov, najmenej jedenkrát mesačne, počnúc dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/292/2018-138 zo dňa 05.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2019.
Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
O trovách štátu rozhodol tak, že otec maloletého dieťaťa podľa výroku VI. je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 162,72 Eur a tieto zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Podľa výroku VII. matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 562,72 Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh otca maloletého dieťaťa, jeho odôvodnenie, vyjadrenie matky maloletého dieťaťa, ako aj ďalšie podania rodičov maloletého dieťaťa, nariadené pojednávania, rozsah vykonaného dokazovania (odsek 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a za aplikácie Čl. 5, § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine v spojení s Čl. 4, § 121, § 38 ods. 1 CMP a ustanovenia § 207 ods. 1, § 208 ods. 1, § 208 ods. 3 CSP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. 3. Okresný súd vyhodnotil návrh otca maloletého dieťaťa na úpravu styku a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodný, preto vo výroku I. rozhodol o úprave styku a podľa výroku III. v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.
4. Úprava styku otca s maloletou dcérou bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/292/2018 zo dňa 05.02.2019, podľa ktorého bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že počas pracovného týždňa maloleté dieťa bude preberať v školskom zariadení a počas víkendu preberať aj odovzdávať dieťa v mieste bydliska maloletej a rovnako ho odovzdávať v mieste bydliska maloletej pri styku počas pracovného týždňa, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
Okresný súd na základe výsledkov dokazovania mal za to, že došlo k tak podstatným zmenám pomerov na strane účastníkov konania, ktoré odôvodnili zmenu úpravy styku otca s maloletou, pričom zároveň rodičia maloletej sa na rozsahu styku nevedeli dohodnúť, a tým bola nevyhnutná ingerencia súdu.
5. Podľa záverov okresného súdu podstatná zmena nastala na strane maloletej s prihliadnutím na jej vek, keď od posledného rozhodnutia súdu uplynulo už viac ako 6 rokov a v čase posledného rozhodovania mala 4 roky, v súčasnosti má XX rokov, teda za bežných okolností je prirodzené, že v danom veku dieťa je už schopné stráviť oveľa širší čas aj s druhým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, a to aj s možnosťou prespania v jeho domácnosti, resp. strávenia dlhšej doby počas školských prázdnin či sviatkov. Podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej okresný súd videl aj v tom, že maloletá sa spolu s matkou presťahovali do iného mesta, vzdialenosť viac než 100 km, čo predstavovalo zmenu vo vzťahu k možnosti realizácie styku otca s maloletou. V zásade bez ďalšieho tieto skutočnosti boli určujúce pre rozšírenie styku otca s maloletou. I napriek uvedenému počas konania vyplynuli aj ďalšie skutočnosti na zmenu úpravy styku otca s maloletou, keď bolo potrebné opätovné nastavenie rozsahu styku otca s maloletou a jeho ďalšie postupné rozširovanie, pretože otec s maloletou sa dlhodobo nestretával, maloletá v súčasnosti nemá s otcom vytvorený hlbší vzťah, preto okresný súd, rešpektujúc najlepší záujem maloletej, považoval za nevyhnutné, s odkazom na odporúčanie súdneho znalca, aby maloletá v počiatočných fázach nebola vystavovaná tlaku, a teda aby styk na začiatku prebiehal v kratšom časovom rozmedzí a keď si postupne na otca maloletá zvykne, stretávanie s ním sa stane prirodzeným, tak tento sa bude postupne rozširovať. 6. Hoci matka v priebehu konania navonok deklarovala, že nebráni styku otca s maloletou, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka už aj pred začatím súdneho konania mala snahy eliminovať kontakt otca s maloletou, ak počas cca uplynutia 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, v rámci ktorého bol upravený styk otca s maloletou, podala návrh na zmenu úpravy styku, jeho zúženie a zároveň žiadala, aby tento prebiehal za jej prítomnosti, čo odôvodňovala nezáujmom dieťaťa, resp. správaním maloletej po realizácii styku otca s maloletou, ktoré tvrdenia matky sa v konaní nepreukázali s poukazom aj na Správu zo psychologickej konzultácie ÚPSVaR Nitra, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 04.02.2019, ktorá sa uskutočnila s rodičmi a maloletou na podnet Okresného súdu Nitra, z ktorej vyplynulo, že u maloletej pri kontakte s otcom bez prítomnosti matky bola pozorovaná jej radosť, zaujatosť spoločnou hrou, plánmi na ďalší spoločný čas. Maloletá A. sa vyjadrovala vo vzťahu k otcovi tak, že rada k nemu chodí, rada sa s ním stretáva, t. j. má k nemu pozitívny vzťah. Tieto závery v podstate vyplynuli aj zo Správy klinickej psychologičky G. F. G. zo dňa 27.11.2018, ktorá konštatovala potrebu udržiavať pravidelný kontakt s otcom, aby sa vytvorila väzba s tým, že keď bude maloletá väčšia, tento prípadne aj rozšíriť. Predmetnú správu matka predložila do konania, avšak v pozmenenej verzii, keď z nej boli vynechané časti, ktoré by mohli byť na prospech otca maloletej, čo sa javilo okresnému súdu ako pokus o zavádzanie súdu, hoci matka následne tvrdila, že existujú dve verzie tejto správy.
7. Okresný súd vyjadril, že pri úprave styku dieťaťa s rodičom je potrebné prihliadnuť na názor dieťaťa. Maloletá A. pri zisťovaní názoru okresným súdom síce uvádzala, že by sa chcela s otcom stretávať menej, napríklad len na hodinu v sobotu alebo v nedeľu, ale neuviedla žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mala odmietať styk s otcom, resp. uvádzala len vo všeobecnosti, že jej s ním nie je dobre, ... „že z neho cíti zlú energiu, cíti sa nervózna, keď je s ním“. Takéto vyjadrenia podľa okresného súdu nie sú vyjadrením spontánnym 8-ročného dieťaťa a pokiaľ mala uviesť, prečo sa s otcom nechce stretávať vo väčšom rozsahu, odkazovala na konanie otca voči matke. Okresný súd dospel k záveru, že vyjadrenia maloletej boli podmienené názormi matky maloletej, ak pôvodne maloletá pri rozhovore s pracovníčkou kolízneho opatrovníka v mesiaci máj 2023 sa vyjadrila v tom zmysle, že by chcela s otcom tráviť celú nedeľu raz za dva týždne a následne po cca troch mesiacoch pri výsluchu maloletej na pojednávaní
v auguste 2023 maloletá už uvádzala, že by sa s ním chcela stretávať len hodinu, pričom medzitým nedošlo k žiadnej udalosti, ktorá by mohla ovplyvniť postoj maloletej takýmto spôsobom. 8. Zistenia a závery okresného súdu korešpondovali aj so závermi znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že matka do vzťahu s maloletou prenáša svoje negatívne vnímanie vzťahu s exmanželom, čo možno vnímať skôr negatívne a v neprospech maloletého dieťaťa. Znalec konštatoval, že u matky maloletej boli už v minulosti používané nevhodné vzorce správania a komunikácie s maloletou vo vzťahu k stretávaniu s otcom maloletej. Okresný súd bol názoru, že ak maloletá, ktorá absolútnu väčšinu času trávi s matkou a starými rodičmi z matkinej strany, tak minimálne na podvedomej úrovni vníma negatívne emócie matky voči otcovi, a tým je vystavená konfliktu lojality a s tým súvisiaceho pocitu viny, ak by prejavila záujem o kontakt s otcom vo väčšom rozsahu. Ak aj znalec uviedol, že maloletá tvrdenia matky a jej postoj vníma nekriticky a rešpektuje jej názor. Hoci maloletá sa snažila prezentovať svoj postoj k danej veci, avšak bezprostredne z jej vyjadrení počas rozhovoru so znalcom vyplynulo, že táto skôr otcovi vyčíta, že za ňou nechodil, neprišiel sa pozrieť na jej preteky, neprišiel na jej narodeniny a podobne, t. j. existuje u maloletej záujem otca lepšie spoznať, byť v jeho prítomnosti aj intenzívnejšie a pokiaľ by tieto svoje túžby priamo formulovala aj verbálne, mohla by sa obávať negatívnych reakcií zo strany matky tak, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku. Matka maloletú pozitívne nemotivuje ohľadne realizácie styku s otcom, matka negatívne emócie voči otcovi maloletej ešte nespracovala a maloletej nie sú poskytované kompletné informácie, keď maloletá vychádza z toho, že otec je zodpovedný za zlomenú ruku matky, hoci táto skutočnosť sa v rámci trestného konania nepotvrdila.
V konaní nebolo preukázané, že by otec voči maloletej sa správal negatívnym spôsobom, naopak, znalec konštatoval, že prechováva k maloletej kladné emócie, vystupuje v komunikácii s ňou zmierlivo, s túžbou po kontakte s ňou, nekomunikuje s ňou pod nátlakom alebo s nejakými požiadavkami. 9. Okresný súd dospel k názoru, že je právom maloletej, aby mala priestor spoznať otca a postupne s ním začať tráviť čas, ktorý by sa mal postupne rozširovať tak, ako to vymedzil vo výroku I. svojho rozsudku, s určením presného časového harmonogramu, postupne po trojmesačných etapách, čím bol sledovaný najlepší záujem maloletej, aby to prebiehalo čo najprirodzenejším spôsobom, s poukazom aj na odporúčania znalca. Rozsah styku upravený výrokom I. rozsudku okresného súdu bol považovaný súdom prvej inštancie za primeraný k tomu, aby sa najskôr mohol obnoviť a potom naplno rozvíjať vzájomný citový vzťah otca s maloletou a vytvoriť časový priestor na spoločné aktivity a zachovanie aj mužského vzoru vo výchove maloletej, čo je potrebné pre zdravý psychický vývoj maloletej. Po období jeden a pol roka adaptačného obdobia by sa mal styk realizovať aj počas školských prázdnin, resp. sviatkov a prázdnin, ktorú úpravu styku okresný súd vyjadril vo výroku I. rozsudku. 10. Ak matka maloletej na poslednom pojednávaní predložila správu klinickej psychologičky G. K. G., tak túto nepovažoval okresný súd za objektívnu, pretože psychologička vychádzala len z vyjadrenia a tvrdení matky maloletej bez toho, aby vôbec kontaktovala otca za účelom toho, aby sa aj on mohol k predmetným záležitostiam nejakým spôsobom vyjadriť, resp. vôbec vyjadriť súhlas s vyšetrením maloletej s tým, že minimálne bolo sporné, či po jednom sedení mohla psychologička dôjsť k nejakým relevantným záverom a to tak závažného charakteru, keď konštatovala, že neodporúča a nevidí dôvod stretávania otca s maloletou, ktoré postoje sú v rozpore nielen s odporúčaniami súdneho znalca, ale aj psychológov, ktorí mali možnosť pracovať s maloletou, napr. podľa správy klinickej psychologičky G. F. G., ktorá pre objektivizáciu údajov kontaktovala v rámci návštevy matky aj otca, aby sa tento mohol k predmetným záležitostiam vyjadriť a ktorá tiež považovala za dôležité udržiavať pravidelný kontakt otca s maloletou. Ak matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla doplniť dokazovanie výsluchom súdneho znalca, tak tento navrhnutý dôkaz okresný súd nevykonal, ak závery vyplývajúce zo znaleckého posudku boli jasné, určité, zrozumiteľné, bez toho, aby bolo potrebné ich nejakým spôsobom ozrejmiť alebo dovysvetľovať formou výsluchu znalca, ktorý dôkaz súčasne vyhodnotil za nadbytočný, ak výsledky dokazovania dali základ pre dostatočne zistený skutkový stav k tomu, aby mohlo byť rozhodnuté v najlepšom záujme maloletej.
11. Okresný súd s odkazom na odporúčanie súdneho znalca podľa znaleckého dokazovania za aplikácie rozhodného ustanovenia Zákona o rodine uložil rodičom, ako aj maloletej A., podrobiť sa odbornému poradenstvu za podmienok určených vo výrokovej časti svojho rozsudku, a to za účelom možnosti odstránenia konfliktov medzi rodičmi, zlepšenia v ich vzájomnej komunikácii vo vzťahu k starostlivosti o maloletú, čo je prirodzene v jej záujme. K jeho nariadeniu voči maloletej okresný súd uviedol, že účelom je odstrániť prípadné nevyjasnené negatívne stránky vzťahu maloletej s otcom, ktoré môžu pretrvávať z minulosti. Nie je možné akceptovať, ak medzi rodičmi stále pretrvávajú negatívne emócie,
aby ich obeťou primárne bola maloletá dcéra. Okresný súd apeloval na rodičov, aby vo vzájomných vzťahoch sa vyvarovali konfliktom, ktoré si možno kladie za vinu samotné dieťa, pretože dieťa má citový vzťah k obidvom rodičom a má vyrastať v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, t. j., aby výchova oboch rodičov smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti maloletej po všetkých stránkach. Výsledky dokazovania preukázali, že otec je schopný reflektovať na potreby maloletej a nevyvíjať na ňu neprimeraný tlak. Podľa okresného súdu otec by mal rešpektovať aj želania maloletej, aby sa vzťah medzi nimi postupne nadväzoval, ako aj obnovoval vzťah s rodinou otca tak, aby všetky zmeny, ktoré nastanú, neboli náhle a maloletá mala časový priestor so všetkými týmito novými skutočnosťami sa vnútorne vysporiadať. 12. O trovách konania účastníkov okresný súd rozhodol tak, že žiaden nemá nárok na ich náhradu za aplikácie § 52 CMP. 13. O trovách konania štátu okresný súd rozhodol tak, že obidvoch rodičov zaviazal na ich úhradu s poukazom na uznesenie č. k. 10P/95/2023-203 zo dňa 10.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2023, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou G. N. O., z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia, ktorým zároveň uložil rodičom povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu každému v sume 400,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet SR – Okresného súdu Zvolen, ktorý preddavok vo výške 400,- Eur zložil len otec, matka preddavok nezložila. 14. Uznesením č. k. 10P/95/2023-232 zo dňa 31.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2024, bola zo znaleckého dokazovania odvolaná súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa a bol ustanovený nový znalec z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia F. P. F., ktorému uznesením č. k. 10P/95/2023-387 zo dňa 08.04.2025 bolo priznané znalečné v sume 1 125,44 Eur, ktoré bolo uhradené v sume 400,- Eur zo zloženého preddavku otcom a z rozpočtových prostriedkov štátu suma 725,44 Eur, čo boli trovy štátu, pri náhrade ktorých okresný súd zohľadnil, že otec zložil preddavok na trovy dokazovania 400,- Eur a matka preddavok 400,- Eur nezaplatila. Znalečné predstavovalo sumu 1 125,44 Eur, preto každý z rodičov má zaplatiť polovičnú sumu 562,72 Eur, u otca zohľadnený zaplatený preddavok 400,- Eur, teda otcovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania štátu v sume 162,72,- Eur a matke 562,72 Eur. Pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania, vrátane výšky náhrady trov konania štátu, okresný súd analogicky aplikoval ust. § 49 ods. 2 CMP s tým, že na objektívne zistenie skutkového stavu veci bolo v záujme oboch rodičov, ako aj maloletého nariadenie znaleckého dokazovania, a preto obidvaja rodičia by sa mali v rovnakej výške podieľať na nákladoch súvisiacich s vykonaným znaleckým dokazovaním, keď v tomto type konania sa ani neaplikuje kritérium úspechu v konaní. Obom rodičom preto okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. 15. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov I., II., IV., VI., VII., v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP, ako aj pre neúplné zistenie skutočného stavu veci podľa § 62 ods. 1 CMP a žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bude zamietnutý a otec maloletého dieťaťa je povinný nahradiť trovy konania štátu v celkovej výške 725,44 Eur na účet Okresného súdu Zvolen s tým, že žiadnemu z účastníkov sa neprizná náhrada trov konania. Matka maloletej poukázala na posledné súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, a to rozsudok sp. zn. 13P/292/2018 zo dňa 05.02.2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy styku otca s maloletou, ktorý styk otec nevyužíval a ani nevyužíva, v súdnom konaní nepreukázal, že by sa domáhal núteného výkonu tohto rozhodnutia. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že otec maloletého dieťaťa mal 04.02.2023 fyzický konflikt s matkou maloletej, ktorý bol predmetom vyšetrovania na OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-66/1-VYS-ZV-23. Po fyzickom konflikte s matkou otec dňa 15.02.2025 (poznámka krajského súdu: zrejme malo byť uvedené 2023) podal návrh na úpravu styku s maloletou A., čo je účelovým postupom, pokiaľ ani okresným súdom upravený styk otec maloletej nevyužíval. Matka poukázala na vyjadrenia maloletej v rámci znaleckého dokazovania, keď uviedla, že sa nechce s otcom často stretávať, ak by podľa nej stačilo raz do mesiaca v sobotu na dve hodiny. Ak posledným súdnym rozhodnutím upravený styk s maloletou otec nevyužíval, tak je v rozpore s dobrými mravmi uplatniť v súdnom konaní rozšírenie styku, ide o rozpor s účelom Zákona o rodine, preto konanie vyvolané otcom má znaky šikanózneho výkonu práva a návrh otca mal byť zamietnutý. Súdnym rozhodnutím upravený a postupne rozširovaný styk otca s maloletou matka vníma ako psychický nátlak na matku a na maloletú. Nemohla byť okresným súdom konštatovaná zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu styku otca s maloletou, pokiaľ tento styk je upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/292/2018 zo dňa 05.02.2018, ktorý otec nevyužíval, čo sám aj priznal na pojednávaní konanom dňa 11.06.2025, a tým nebola nevyhnutná
ingerencia súdu. Považovala rozsudok okresného súdu za zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázala na to, že okresný súd nerozhodol o ňou podanom protinávrhu, ktorý predniesla v podaní zo dňa 02.05.2023. Podaním zo dňa 11.07.2025 matka maloletej prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doplnila odvolanie v tom, že žiada nárok na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, a to z titulu, že návrh otca maloletej bol v rozpore s dobrými mravmi, sledoval šikanózny výkon práva, a tým sú splnené podmienky, aby matke maloletého dieťaťa boli priznané trovy konania. 16. Podaním zo dňa 15.07.2025 odvolanie priamo doplnila matka maloletej, ktorá považovala rozsudok okresného súdu za zbytočný experiment na maloletej, naviac, ktorý je nepresvedčivý, arbitrárny. Postupnosť rozširovania styku nie je nijako pre otca záväzná, avšak záväzná je pre ňu ako matku a maloletú, preto považovala rozsudok okresného súdu za rozhodnutie, ktoré vystavuje maloletú právnej neistote v tom, že ak otec harmonogram rozširovania styku nebude dodržiavať, musí ho dodržiavať maloletá. Rozhodnutie nie je v záujme maloletej dcéry, pokiaľ jedným súdnym rozhodnutím na jeden a pol roka vopred okresný súd nalinkoval striktné trojmesačné rozširovanie styku s otcom od troch hodín až do celého víkendu, ak súdne rozhodnutie je postavené na nepresvedčivom predpoklade, že ho otec dieťaťa aj dodrží. Styk otca s maloletou sa vyše dvoch rokov nerealizuje, pretože otec pre maloletú nechodí, čo nebolo sporné, a tým nastal stav odcudzenia dcéry od otca. Otec nepodal návrh na výkon súdneho rozhodnutia upravujúceho jeho styk s maloletou. Riešením aktuálneho stavu odcudzenia dcéry a otca nie je direktívne vopred nalinkované rozširovanie styku podľa nejakého presného harmonogramu, ktorý nikto nevie, či bude fungovať. Riešením je aktívna pomoc rodičom, najmä otcovi, v obnovení jeho vzťahu s dcérou, ktorá sa chce menej s ním stretávať, než navrhuje samotná matka. Neplnil sa rozsudok z roku 2018 do roku 2023 a od roku 2023 do roku 2025 nebol žiaden kontakt, okrem znaleckého posudku, ktorý trval 30 minút. Opätovne poukázala na nevyužitie výkonu rozhodnutia zo strany otca. Kontakt otca s maloletou sa vyše dvoch rokov nerealizoval, nechodil pre dcéru, nastalo odcudzenie, a preto okresný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, ak nie je v záujme maloletej direktívnym súdnym rozhodnutím upraviť rozširovanie styku v trojmesačných intervaloch po dobu jeden a pol roka, čo nemá oporu v ust. § 217 ods. 1 CSP, § 26 Zákona o rodine. Absentuje odôvodnenie takéhoto postupného rozširovania, a tým je rozhodnutie arbitrárne. Maloletá je vystavená neistote, či otec dodrží postupnosť, ak sám znalec uviedol, že pre obnovu vzťahu otca s dcérou nie je potrebné striktné rozširovanie, ale odporúčanie, aby dcéra nemala pocit tlaku a povinností. Zotrvala na odvolacom návrhu zmeny rozsudku okresného súdu a zamietnutia návrhu s doložením Správy klinického psychológa G. G. K. zo dňa 11.07.2025. 17. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu je výsledkom odborného, objektívneho posúdenia veci samej na základe výsluchu účastníkov, dôkazov, reflektuje na závery znaleckého posudku s cieľom primárne rešpektovať práva maloletej garantované aj Dohovorom o právach dieťaťa, keď s citlivosťou na aktuálny stav je postupne rozširovaný styk otca s maloletou. Nevyhnutným predpokladom k úspešnej realizácii rozsudku je zmeniť prístup rodičov, aktívna participácia a snaha rešpektovať potreby maloletej a nevyvíjať neprimeraný tlak na ňu tak, ako sa konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku. 18. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Rozsudok okresného súdu považoval za správny, dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a presvedčivý. Je nevyhnutná potreba opätovného nastavenia kontaktov otca s maloletou. V čase posledného súdneho rozhodnutia matka žila s maloletou v H., avšak v súčasnosti žije v B., ktorá je od bydliska otca vzdialená viac ako 100 km. Styk s maloletou dcérou sa dlhodobo nerealizuje, a to zavinením na strane matky, ktorá po rozvode manželstva začala vyvíjať snahu k eliminácii kontaktu otca s dcérou. Matka svojím postojom k stretávaniu sa dcéry s otcom jasne deklaruje stanovisko, že má záujem styk maloletej A. s otcom úplne obmedziť. Svoje závery odôvodňuje nezáujmom dcéry o styk s otcom, čo však nevyplýva zo znaleckého posudku. Matka maloletej účelovo predložila upravenú správu klinickej psychologičky G. F. G., v ktorej boli vynechané vyjadrenia a odporúčania psychologičky. V priebehu konania matka maloletej nespolupracovala s ÚPSVaR, zmarila viaceré pokusy o šetrenie v jej domácnosti. Matka riadne nespolupracovala ani pri realizácii výchovného opatrenia na oddelení SPODaSK, keď obe naplánované stretnutia s maloletou A. zrušila. Takéto správanie matky svedčí o jej nezáujme znovu obnoviť kontakt maloletej s otcom. Matka má dlhodobo negatívne nastavenie voči osobe otca, svoj postoj prenáša aj na maloletú A.. Znalec sám uviedol, že aktuálny citový vzťah maloletej A. k otcovi je ovplyvnený najmä absenciou intenzívnejšieho, kvalitatívne hodnotnejšieho a pravidelného stretávania s otcom, pričom nie je prítomné odmietanie, citový chlad, odstup, resp. negatívne emócie voči otcovi. U maloletej A. podľa znalca je možno vnímať skrytú túžbu po tom, aby spoznala otca, resp. mala možnosť vnímať jeho prítomnosť aj intenzívnejšie. Znalec uviedol, že matka do vzťahu s maloletým dieťaťom prenáša svoje
negatívne vnímanie vzťahu s exmanželom, čo možno vnímať skôr negatívne v rámci danej oblasti ich vzťahu a toto je skôr v neprospech maloletého dieťaťa. Sám znalec považoval za vhodné, aby sa kontakt maloletej s otcom postupne rozvíjal do intenzívnejšej a v rámci frekvencie častejšej formy, kedy by mohol otec s dieťaťom budovať vzťah aj prostredníctvom aktívnej formy kontaktu. Znalec uviedol, že nie je vhodné, aby kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa konal za prítomnosti matky a doporučil, aby maloletá A. a jej rodičia absolvovali terapeutické stretnutia s kompetentným odborníkom na oblasť vzťahov, ideálne rodinnú terapiu, resp. psychoterapiu. Okresný súd v rámci svojho rozhodovania zohľadnil závery znaleckého dokazovania. 19. V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu matky otec maloletej uviedol, že podľa posledného súdneho rozhodnutia sa snažil využívať časy, ktoré mal na styk s dcérou súdom určené, avšak matka dcéru na styk nepripravila, dcéru pozitívne nemotivovala a dcéra vplyvom matky začala verbalizovať odmietavý postoj k otcovi. Neskôr matka začala podávať na otca trestné oznámenia, pre ktoré sa bál chodiť k jej blízkosti. Uviedol, že matka je momentálne najbližšou vzťahovou osobou pre maloletú, čo však ho nemôže diskvalifikovať v neumožnení kontaktu s maloletou. Rola otca vo vzťahu k dieťaťu je rovnako dôležitá ako rola matky a je nezastupiteľná. On ako otec chce budovať a prehlbovať vzťah s maloletou, chce sa aktívne podieľať na jej výchove a vývine, formovaní jej osobnosti, čo je v záujme maloletého dieťaťa, aby si budovala citový vzťah nielen k matke, ale aj k otcovi. Pri rozhodovacej praxi súdov záujem maloletého dieťaťa je prvoradý, a teda jeho záujmom je právo na zachovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi a rozhodnutím súdu by malo byť umožnené dieťaťu stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Uviedol, že dňa 14.07.2025 dostal od G.. Q. F., terénny sociálny pracovník ÚPSVaR, pozvánku na pracovné stretnutie ohľadne riešenia jeho kontaktu s maloletou A., ktorého stretnutia sa on ako otec zúčastnil, avšak matka maloletej A. neprišla a keď sa následne pred ich domom informoval, bývalý svokor otcovi maloletej uviedol, že matka s dcérou sú na výlete. 20. Matka maloletej sa vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, voči ktorému namietala, že maloletá sa pred znalcom vyjadrila za prítomnosti otca tak, že podľa nej by stačilo stretávanie raz do mesiaca, a to v sobotu dve hodiny, pričom na tieto skutočnosti, ktoré dieťa vyslovilo, kolízny opatrovník nereagoval. Podľa matky kolízny opatrovník má hájiť a zastupovať záujmy dieťaťa a rešpektovať jeho vyjadrenia a predstavy, ako sa chce s otcom stretávať. Kolízny opatrovník nerešpektuje vyjadrenia maloletej a podieľa sa na tom, aby maloletú nútil k styku s otcom, ktorý tento styk nevyužíval a nevyužíva podľa poslednej úpravy súdom v zmysle rodičovskej dohody. Okresný súd rozšíril styk otca s maloletou giganticky, keď návrh otca je šikanózny, ak aj maloletá sa vyjadrila v tom, že prečo ju otec neprišiel pozrieť. Rozsudkom okresného súdu bude spôsobený u dieťaťa šok, ktorý nastane v dôsledku neprimeraného tlaku na dieťa a jeho matku ohľadne úpravy styku, čo môže mať pre dieťa nedozierne následky. Matka žiadala stanovisko kolízneho opatrovníka hodnotiť ako stanovisko proti záujmom zastupovaného maloletého dieťaťa a žiadala odvolaciemu návrhu vyhovieť, čím bude rešpektovaný aj názor maloletej. 21. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že riadne realizuje výkon kolízneho opatrovníka a výkon opatrení SPODaSK prostredníctvom poverenej pracovníčky vedením prípadu. Výkon je realizovaný štandardne, v súlade s právnymi predpismi a aktívne sa úrad snaží participovať na riešení rodičovského konfliktu. Bolo poukázané na šetrenie v máji 2023, kedy bytové pomery u matky boli vhodné a vhodné boli aj u otca, čo sa zistilo z poslednej Správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 22.05.2025. Bolo poukázané na plánované stretnutia, keď sa dostavili všetci a načas – okrem matky, ktorá e- mailom uviedla, že vzala na vedomie a k účasti na konaní sa nevyjadrila. Podľa kolízneho opatrovníka dostatočne bol vyjasnený skutkový stav, vykonané dôsledné dokazovanie a rozhodnuté v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 22. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 27.08.2025. Zotrvala na podanom odvolaní a odvolacích dôvodoch s dôrazom, že dva a pol roka nebol využívaný otcom maloletej upravený styk s maloletou A. podľa posledného súdneho rozhodnutia. Podľa matky nenastala zmena pomerov, pre ktorú je potrebné nanovo upravovať styk otca s maloletou. Ide o rozhodnutie proti záujmom maloletej, keď sama uviedla, že by stačilo sa stretávať raz do mesiaca v sobotu na dve hodiny, čo vyplynulo z rozhovoru medzi maloletou a otcom. Postup otca maloletej považovala za zneužitie práva otca. K stretnutiu 14.07.2025 matka uviedla, že sa nedostavila na pracovné stretnutie ohľadom riešenia kontaktu otca s maloletou, pretože neobdržala žiadnu pozvánku s tým, že pred týmto termínom na takéto stretnutie dvakrát neprišiel otec maloletej, hoci bol predvolaný na ÚPSVaR, svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak si nezariadil pracovné povinnosti tak, aby sa týchto stretnutí mohol zúčastniť. Matka uviedla, že plánovaného stretnutia 14.07.2025, okrem toho, že nedostala pozvánku, sa nemohla
zúčastniť, pretože mala vopred naplánovaný výlet s maloletou, ktorý bol spojený i s finančnými nákladmi. Ak by dostala pozvánku, by sa na takéto stretnutie musela ospravedlniť. 23. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali. 24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. o úprave styku, II. o nariadení odborného poradenstva, IV. o zmene posledného súdneho rozhodnutia, VII. o trovách štátu uložených matke maloletého dieťaťa v spojení so súvisiacimi výrokmi V., VI. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh otca maloletého dieťaťa zamietnutý, bol zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, primerane aplikovaného v spojení s Čl. 5 a ust. § 23 ods. 2 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/180/2025-566 zo dňa 07.10.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom. 26. Napadnutým rozsudkom okresného súdu, okrem iného, bol upravený styk otca s maloletou dcérou (výrok I.), s ktorou úpravou styku nesúhlasila matka maloletej, ako ani s nariadením odborného poradenstva, zmenou posledného súdneho rozhodnutia a s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania štátu a ani s výrokom o trovách prvoinštančného konania, pretože mala za to, že vzhľadom k okolnostiam danej veci má nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. 27. K odvolacím dôvodom matky maloletej a k postupu konania krajského súdu sa primárne uvádza, že neboli zistené dôvody pre nariadenie pojednávania, pretože nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie, a to ani dôkazmi doloženými matkou v štádiu odvolacieho konania, ak okresný súd vykonával dôkazy nevyhnutné na zistenie skutočného stavu veci, ktorý rozsah dôkazov, okrem podaní a vyjadrení účastníkov, podaní kolízneho opatrovníka, je podrobne uvedený v odseku 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Práve pre záujem maloletej A., šetrný a citlivý prístup k jej potrebám, okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie s dôrazom aj na znalecké dokazovanie, aby následne rozhodol v súlade s právami maloletej A., ktorá má XX rokov. 28. Nebol relevantný odvolací dôvod matky maloletej, že by napadnutý rozsudok okresného súdu bol zmätočný, arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Okresný súd vzhľadom k predmetu konania svoje rozhodnutie zákonne požadovaným spôsobom zdôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, ak napadnutý rozsudok okresného súdu má vyjadrené skutkové zistenia, ktoré boli následne právne vyhodnotené, sú vyjadrené úvahy okresného súdu, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou, vyjadril sa k nevykonaniu dokazovania navrhnutého matkou maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je dostatočne zrejmé, z akých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako ich posudzoval a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu. Okresný súd náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nie je možné považovať za arbitrárne, zmätočné, nepreskúmateľné, ako sa toho domáhala, podľa názoru krajského súdu, nedôvodne matka v podanom odvolaní, a preto nebol popretý zmysel a podstata práva na spravodlivý proces. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Vzhľadom k uvedenému krajský súd mal tak spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. 29. K úprave rozšíreného styku otca s maloletou napadnutým rozsudkom okresného súdu (výrok I.) matka podaným odvolaním namietala nesplnenie zmeny pomerov od posledného súdneho rozhodnutia. Považovala konanie vyvolané otcom maloletej za šikanózny výkon práva a jeho postup hodnotila za rozporný s dobrými mravmi, ak otec maloletej nevyužil súdnym rozhodnutím upravený styk s maloletou, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, neuplatnil výkon posledného súdneho
rozhodnutia o úprave styku s maloletou, pre nerealizovanie styku otca s maloletou nastalo odcudzenie. Samotnú úpravu styku napadnutým rozsudkom hodnotila za v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Nebol rešpektovaný názor maloletej. Direktívne rozhodnutie okresného súdu, ktoré na jeden a pol roka vopred určuje trojmesačný interval rozširovania styku, vnímala ako zbytočný experiment na dcére, vytvára jej právnu neistotu a tlak na maloletú. 30. K odvolacím dôvodom matky maloletej krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. 31. Predmetom súdneho konania bola úprava styku otca s maloletou, resp. rozšírenie úpravy styku otca s maloletou (výrok I. napadnutého rozsudku okresného súdu), keď naposledy o styku otca s maloletou bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/292/2018-138 zo dňa 5. februára 2019, podľa ktorého otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste matke včas a riadne odovzdá a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom alebo predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje do 17.30 hod. s tým, že maloleté dieťa odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať. 32. Okresný súd správne postupoval, ak zisťoval, či od uvedeného posledného súdneho rozhodnutia došlo k zmene pomerov, ktorá dáva základ na zmenu rozsahu úpravy styku otca s maloletou. Na základe rozsiahlo vykonaného dokazovania okresný súd v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku vecne správne skonštatoval, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ak od posledného súdneho rozhodnutia uplynulo viac ako 6 rokov, keď v tom čase maloletá mala 4 roky, v súčasnosti XX rokov a matka sa s maloletou presťahovala do iného mesta vzdialeného od bydliska otca maloletej viac než 100 km, čo tiež predstavovalo zmenu vo vzťahu k možnosti otca stýkať sa s maloletou. Potreba postupného rozširovania styku otca s maloletou vyplynula zo stavu, že maloletá nemá s otcom vytvorený hlbší vzťah. Boli rešpektované závery znaleckého dokazovania a záujem maloletej, aby táto v počiatočných fázach styku s otcom nebola vystavovaná tlaku, čo sa prejavilo do vecne správneho rozhodnutia okresného súdu vo výroku I., ktorým sa postupným rozširovaním upravil styk otca s maloletou, a tým podľa názoru krajského súdu, bolo veľmi citlivo pristupované k samotnému prežívaniu, postoja maloletej. Nepochybne zo znaleckého dokazovania znalcom F. P. F., z ním vypracovaného Znaleckého posudku č. 31/2024 vyplynulo, že je vhodné, aby maloletá mala kontakt s otcom, tento postupne rozvíjala do intenzívnejšej a v rámci frekvencie častejšej formy, kedy by mohol otec s maloletým dieťaťom budovať vzťah aj prostredníctvom aktívnej formy kontaktu. 33. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplynulo, že pri formulovaní záveru o spôsobe úpravy styku maloletej s otcom okresný súd vychádzal zo záverov Znaleckého posudku č. 31/2024 v spojení aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, t. j. vzal do úvahy odborné vyjadrenia. Ani z jedného z vykonaných dôkazov pred okresným súdom nebola preukázaná existencia závažných prekážok brániaca kontaktu maloletej s otcom. Postupnosť úpravy stretávania sa otca s maloletou, podľa názoru krajského súdu, rešpektuje aj vnímanie, prežívanie, zdravotný stav maloletej, ktorému vo výraznej miere v pozitívnom smere môže prispieť aj samotná matka, svojím konaním a usmerňovaním maloletej k nájdeniu pokojného prístupu a prežívania svojho vzťahu k otcovi. Tak, ako to aj potvrdili výsledky dokazovania pred okresným súdom, matka favorizovala výlučne len tie dôkazy, ktoré podporovali jej názor v snahe, aby nebol rozširovaný styk otca s maloletou, na ktorý prístup matky maloletej poukázal okresný súd, okrem iného, aj v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 26. 34. Rozšírenie úpravy styku otca s maloletou (výrok I.) nie je šikanóznym výkonom práva zo strany otca a ani v rozpore s dobrými mravmi a nepredstavuje ani popretie názoru vyjadreného maloletou, na ktorý apelovala matka v odvolacom konaní, pretože krajský súd pripomína, že ak sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností nedohodnú rodičia, je to súd, ktorému prislúcha posúdiť, čo je v okolnostiach konkrétnej veci v najlepšom záujme dieťaťa. V tejto súvislosti nie je viazaný predstavami, resp. názormi rodičov, dokonca ani názorom samotného dieťaťa, ktorý je síce povinný zohľadniť, avšak ním nie je bezvýhradne viazaný, najmä ako v prípade posudzovanej veci, keď výsledky dokazovania preukázali, že názor maloletej je silne formovaný vplyvom postojov a názorov matky maloletej. Je potrebné si uvedomiť rozdiel medzi záujmom dieťaťa (jeho názorom) a najlepším záujmom dieťaťa (primerane rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 276/2014). Nebolo preto opodstatnené a ani vo výsledku súdneho rozhodnutia rozšírenej úpravy styku otca s maloletou namieste, pokiaľ matka zdôrazňovala vyjadrenia maloletej, podľa ktorej by jej stačilo sa stretávať s otcom raz do mesiaca v sobotu na dve hodiny. 35. Nebolo možné akceptovať ani námietku matky v odvolaní o direktívnom rozhodnutí okresného súdu, ktorý určil rozsah styku otca s maloletou na obdobie jeden a pol roka, s trojmesačnými intervalmi rozširovania styku, čo má podľa matky predstavovať zbytočný experiment na dcére. Rodičia sa na
úprave styku otca s maloletou nedohodli, pre ktorý stav bola nevyhnutná ingerencia súdu súdnym rozhodnutím. Matka maloletej nedôvodne namietala rozširovanie styku otca s maloletou za vyjadrené určité časové obdobie, pretože práve táto postupnosť rešpektuje výsledky dokazovania, osobitne závery znaleckého posudku, rešpektuje citlivosť vnímania tejto situácie maloletou. Je nepochybné, že úprava styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím predstavuje úpravu do budúcna, t. j. nemá sledovať krátky časový úsek, o to viac, keď ide o postupnosť rozširovaného styku, ktorá vyvstala jednoznačne z výsledkov dokazovania. 36. K námietke matky, že rozhodnutie okresného súdu nie je v najlepšom záujme maloletej, keď naviac posledným súdnym rozhodnutím upravený styk otca s maloletou nebol využívaný, krajský súd uvádza, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí ísť predovšetkým o záujem maloletých detí podľa Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj len „Dohovor“). Výsledkom týchto konaní by nemalo byť vyriešenie „sporu“ medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) opakovane konštatoval, že základným cieľom Článku 8 Dohovoru je okrem potreby primárne chrániť jednotlivca pred svojvoľným konaním verejných orgánov, aj zabezpečiť pozitívne povinnosti štátu spojené s efektívnym rešpektovaním rodinného života. Povinnosťou štátnych orgánov je prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, avšak porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavuje dôležitý faktor. Článok 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli udržané rodinné putá.
37. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd za primárne hľadisko svojho rozhodovania vzal práve kritérium „najlepšieho záujmu maloletej“, pričom ho videl v rozširovaní styku maloletej s otcom, v obnovovaní ich vzťahu a následnom udržiavaní, upevňovaní a v rozvíjaní vzťahu maloletej k otcovi. Podľa názoru krajského súdu okresný súd otázku najlepšieho záujmu dieťaťa skúmal v celej jej komplexnosti a odôvodnenie jeho rozhodnutia je v tomto smere vyčerpávajúce, jasné a zrozumiteľné. Okresný súd vzal do úvahy aktuálnu životnú situáciu maloletej, jej postoj k matke i k otcovi, správanie sa rodičov a všetky osobitosti konkrétnej veci zistené dokazovaním. Z obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu niet pochýb o tom, čo viedlo okresný súd k záveru, že pre maloletú bude v danom čase najlepším práve rozšírenie styku s otcom postupným spôsobom tak, ako ho vo výroku I. napadnutého rozsudku upravil súd prvej inštancie. Práve s ohľadom na zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletej upravil okresný súd styk maloletej s otcom v okolnostiach danej veci spôsobom, ktorý má viesť k postupnému rozširovaniu styku maloletej s otcom, ich vzájomného poznania tak, aby v budúcnosti maloletá mala možnosť voľby a tvorby vlastných názorov vo vzťahu k otcovi. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu viažuce sa k výroku I. o úprave styku otca s maloletou nie je možné v žiadnom prípade označiť ako rozhodnutie, ktoré nezabezpečuje právnu istotu, predvídateľnosť, ak podmienky úpravy rozšíreného styku jasným a konkrétnym spôsobom predstavujú výkon práv tak rodiča, ako aj maloletej, pretože obsahom ich práva je stretávanie sa, naplnenie práva na starostlivosť od obidvoch rodičov, nielen od matky ako preferenčného rodiča maloletej. Práve aj pre konflikt medzi rodičmi maloletej bolo nevyhnutné rozsudkom okresného súdu podľa výroku I. konkrétne vymedziť podmienky postupne rozširujúceho sa styku otca s maloletou. Ak matka maloletej poukazovala na to, že otec maloletej nerealizoval styk podľa posledného súdneho rozhodnutia, tak z dokazovania pred okresným súdom vyvstalo, že styk otca s maloletou eliminovala aj matka, ktorá maloletú nemotivovala k stretávaniu sa s otcom, t. j. neplnila si povinnosť uloženú posledným súdnym rozhodnutím, keď príprava maloletej na styk s otcom nepredstavuje len prípravu po materiálnej stránke, ale aj po emocionálnej a psychickej. 38. K vecne správnemu výroku I. rozhodnutia okresného súdu krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie viažuce sa k tomuto výroku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP (odseky 9., 10., 11.). 39. Vecnú správnosť mal aj výrok II. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo maloletej a rodičom maloletej nariadené podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny K. – L. M. M. B., M. XX, XXX XX B., po dobu 12 mesiacov, najmenej po dobu jedenkrát mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Okresný súd toto odborné poradenstvo nariadil v súlade s výsledkami dokazovania, ako aj podľa záveru znaleckého dokazovania, keď znalec v Znaleckom posudku č. 31/2024 uviedol ako vhodné to, aby maloletá A. a jej rodičia absolvovali terapeutické stretnutia s kompetentným odborníkom na oblasť vzťahov, ideálne rodinná terapia, resp. psychoterapia. Výrok II. rozsudku okresného súdu má za cieľ
znížiť konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi maloletej, čo prispeje aj k tomu, aby maloletá nebola vystavená konfliktu lojality a svoje názory, prežívania a pocity nepodriaďovala predstavám svojich rodičov, ktorí obidvaja sú povinní vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby pri výkone rodičovských práv a povinností odstránili medzi sebou konflikty a svojimi krokmi a správaním mali na zreteli najlepší záujem maloletej, pre ktorú sú obidvaja rodičmi s plnou zodpovednosťou. 40. Odvolací súd okrem vecnej správnosti výrokov I., II. konštatuje aj správnosť súvisiaceho výroku IV., ktorým sa zmenilo posledné súdne rozhodnutie o úprave styku, ako aj výroku V. o trovách prvoinštančného konania, keďže v okolnostiach danej veci nebolo zistené tak, ako to bolo zdôvodnené k výroku I. rozsudku okresného súdu o úprave styku otca s maloletou, že by išlo o šikanózny výkon práva otcom maloletej, resp. o postup v rozpore s dobrými mravmi, ako to namietala matka maloletej v odvolaní. Neboli zistené dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP pre iné rozhodovanie o trovách súdneho konania než v zmysle § 55 CMP tak, ako to správne uskutočnil okresný súd a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 41. Vecne správny bol aj výrok VII., ktorým okresný súd uložil matke povinnosť nahradiť trovy konania štátu. V súdnom konaní okresným súdom nariadené znalecké dokazovanie bolo za účelom zistenia skutkového stavu veci, čo bolo v záujme oboch rodičov, ako aj maloletého dieťaťa, a preto vecne správne je, aby sa na týchto trovách štátu podieľali v rovnakej miere obaja rodičia maloletej. Ak matka maloletej nezložila preddavok na trovy dôkazu, táto skutočnosť sa prejavila vo výške trov konania štátu podľa výroku VII. Aj v tejto časti sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku viažucim sa k výroku VII. o náhrade trov konania štátu v spojení so súvisiacim výrokom VI., ktorým bola otcovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu, preto za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.
42. Krajský súd však výrok III., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, zrušil ako nadbytočný. V mimosporových konaniach súd nie je viazaný návrhom účastníkov, a teda nie je viazaný ani navrhnutým rozsahom styku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Pokiaľ okresný súd rozhodol odlišne od návrhu otca maloletej, ktorým nebol viazaný, nadbytočne výrokom III. návrh v prevyšujúcej časti zamietol, preto odvolací súd za aplikácie Čl. 5 CMP a ust. § 23 ods. 2 CMP tento výrok zrušil.
43. Krajský súd nezistil nedostatočné skutkové zistenia, nezistil nesprávne právne posúdenie veci, t. j. ani jeden z odvolacích dôvodov matky maloletej nebol relevantný, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu.
44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov konania, ak neboli zistené dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.