Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_41P-68-2025.pdf
PDF · 124.66 KB
Case nature
Subarea
41P/68/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F., zast. G. G. C., H., advokátom so sídlom Titogradská 8, Košice a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J., v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o zníženie výživného zastavuje. II. Matka má nárok na náhradu trov konania voči otcovi v rozsahu 100 %. III. Otec je povinný nahradiť matke trovy konania k rukám jej právneho zástupcu: Mgr. Michal Sokol, PhD., advokát so sídlom Titogradská 8, Košice, IČO: 56 372 469, vo výške 515,96 € , do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 12.06.2025 bol súdu doručený návrh otca G. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len otec) na zníženie výživného k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 € na sumu 150 €. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností, ktoré bolo vedené na Mestskom súde Košice, pod sp. zn: 41P/119/2024 súd schválil rodičovskú dohodu v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode manželstva, ktorej obsahom bola aj časť týkajúca sa vyživovacej povinnosti. Svoj návrh ďalej odôvodnil zmenou svojich finančných pomerov, nakoľko v prvom kvartáli tohto roka kúpil byt prostredníctvom hypotekárneho úveru, čím sa výrazne zvýšili jeho náklady. Zároveň uviedol, že jeho náklady sa zvýšili aj réžiou jeho bývania ako sú zálohové platby za ohrev vody, odpad, chod bytového domu a poplatkom za elektrinu. Otec taktiež uzatvoril životné poistenie pre seba a maloleté dieťa. Otec argumentoval aj tým, že s maloletým dieťaťom navštevuje rôzne aktivity, zakupuje oblečenie, doplnky, obuv a počas styku zabezpečuje všetky režijné veci ako je strava, voľnočasové aktivity, ktoré stoja nemalé peniaze. Otec uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem sa pohybuje na sume 1 850 € a po zaplatení všetkých výdavkov (aj výživného) mu mesačne ostane 500 € čo je pri dnešných cenách finančne náročné a z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Otec k návrhu pripojil výpis z účtu za máj 2025, Rodičovskú dohodu zo dňa 10.10.2024 2. Uznesením Mestského súdu Košice, č. k. 41P/68/2025 -12, zo dňa 08.07.2025 bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa (ďalej len UPSVaR). 3. Dňa 11.07.2025 bola súdu doručená odpoveď zo Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva že otcovi nie sú vyplácané nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky, dávky garančného poistenia ani dávky dôchodkového či invalidného poistenia. 4. Dňa 18.07.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, ktorá žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Matka uviedla, že výživné na maloletú vo výške 300 € bolo stanovené otcom a matkou na základe ich vzájomnej dohody pri rozvode manželstva. Rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. 41P/119/2024-61, ktorým bolo manželstvo otca a matky rozvedené a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, bol vydaný dňa 21.11.2024 a právoplatnosť nadobudol dňa 29.12.2024. Základnou podmienkou
pre zmenu výšky výživného je zmena pomerov, typicky napríklad strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti či prechod na iný stupeň školskej dochádzky maloletého dieťaťa. Otec svoj návrh odôvodňuje najmä tým, že v prvom kvartáli roka 2025 nadobudol byt, čím došlo k zvýšeniu jeho nákladov v podobe splátok hypotéky a režijných nákladov. Má však za to, že táto skutočnosť nemôže byť v prejednávanom prípade dostatočným dôvodom pre zmenu výšky výživného a túto snahu otca možno považovať za špekulatívnu. V prvom rade poukazuje na to, že otec koncom roka 2024 súhlasil s výškou výživného v sume 300 € v rámci rodičovskej dohody. Vzhľadom na to, že otec mal podľa jeho návrhu nadobudnúť nový byt už v prvom kvartáli 2025, je zrejmé, že v čase uzatvárania rodičovskej dohody musel aspoň predpokladať, že na jeho strane môže v blízkej budúcnosti dôjsť k nadobudnutiu nehnuteľnosti a tým pádom aj k zvýšeniu jeho výdavkov. Tento zámer tak mal zohľadňovať už v čase uzatvárania rodičovskej dohody. Skutočnosť, že otec nadobudol predmetnú nehnuteľnosť po tom, čo súhlasil s rodičovskou dohodou, je podstatná aj z toho dôvodu, že v čase kúpy nehnuteľnosti otec vedel, aké sú jeho mesačné príjmy a mesačné výdavky, vrátane výživného k maloletej. Majetkové pomery otca museli byť posudzované aj v rámci procesu poskytovania hypotekárneho úveru otcovi, pričom sa domnieva, že pokiaľ by financujúca banka dospela k záveru, že otec si pri jeho mesačných príjmoch a výdavkoch daný hypotekárny úver nemôže dovoliť, nepristúpila by k jeho poskytnutiu. Pokiaľ teda otec mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosť a financovať ju prostredníctvom hypotekárneho úveru, mal hľadať nehnuteľnosť a hypotekárny úver tak, aby prípadné splátky tohto úveru nemali žiaden vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej. Navyše, zo skutočností, ktoré uviedol otec vo svojom návrhu vyplýva, že je spôsobilý plniť si všetky svoje záväzky, pričom po ich úhrade mu ostáva ešte 500 €. Má tak za to, že v tomto prípade neexistuje relevantný dôvod na zníženie výživného tak, ako to uvádza otec. Je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ si je otec vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletej, je povinný sa v rámci spravovania svojich financií správať tak, aby jeho subjektívne finančné rozhodnutia neovplyvnili jeho spôsobilosť plniť si vyživovaciu povinnosť, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súčasná koncepcia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) stojí na ochrane záujmov detí a v určitých prípadoch preferuje princíp potencionality príjmu povinného rodiča pred princípom fakticity. Uvedená konštrukcia má zamedziť nedôvodnému znižovaniu rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany povinných subjektov. Do pozornosti súdu dáva aj skutočnosť, že pokiaľ otec tvrdí, že mu v riadnom plnení stanovenej vyživovacej povinnosti bráni hypotekárny úver, ktorý si vzal po určení vyživovacej povinnosti súdom, môže byť takýto úkon považovaný aj za neprimerané majetkové riziko otca v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR. Súd by v takomto prípade mal pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzať z majetkových pomerov otca, aké by boli v prípade, ak by na seba neprebral neprimerané majetkové riziko. Inými slovami, nesprávne finančné rozhodnutia, resp. prebratie neprimeraných majetkových rizík povinným rodičom nesmú byť na vrub oprávneného dieťaťa. Na podklade uvedených súvislostí má za to, že zo strany otca nedošlo k dostatočnému zdôvodneniu potreby zníženia jeho vyživovacej povinnosti z dôvodu splácania hypotekárneho úveru. Nákup potrieb pre maloletú je plne zohľadnený v spôsobe úpravy rodičovských práv a povinností, ako aj v sume výživného, na ktorom sa rodičia dohodli. Uvedené znamená, že základné potreby ako oblečenie či obuv maloletej zabezpečuje matka a maloletá nepotrebuje žiadne ďalšie doplnky nad rámec toho, čo je matkou obstarané. Pokiaľ sa preto otec rozhodne maloletej kúpiť oblečenie či obuv, ide o výdavky nad rámec skutočnej potreby maloletej a najmä o dobrovoľné rozhodnutie otca, nakoľko matka úhradu týchto potrieb od otca nikdy nežiadala. Zároveň považuje za absolútne prirodzené, že v čase, keď sa o maloletú stará otec, bude jej zároveň hradiť základné potreby ako napríklad stravu. Podľa informácií od matky sa však otec s maloletou stravuje aj v drahších reštauráciách (napr. večere za 80 €) a otec dáva maloletú do drahých detských kútikov. Následne otec matke vyčíta, ako sú strava a tieto aktivity drahé. Zdôrazňuje, že tieto výdavky zo strany otca sú neuvážené a nad rámec toho, čo maloletá skutočne potrebuje. Je zrejmé, že maloletá sa za žiadnych okolností nepotrebuje stravovať v drahších reštauráciách a trávenie spoločného času s otcom je možné aj bez návštevy detských kútikov, a to dokonca bez akýchkoľvek alebo len s minimálnymi nákladmi, napr. trávením času v prírode. Pokiaľ sa otec rozhodne vynaložiť na maloletú takéto výdavky, ktoré je možné označiť doslova za neprimerané, ide o jeho slobodné rozhodnutie, ktoré však za žiadnych okolností nemôže ovplyvniť výšku výživného. Skutočnosť, že otec sa v určitom vymedzenom čase o maloletú stará, s čím sú prirodzene spojené určité výdavky, je zohľadnená už v samotnej rodičovskej dohode, čomu je prispôsobená aj súdom schválená výška výživného. Pre doplnenie dáva súdu do pozornosti, že matka hradí maloletej všetky výdavky - lieky, stravu, školské ako aj mimoškolské aktivity, tábory, krúžky, sporenie, a podobne. Matka v rámci školského fotografovania dokonca uhradila aj fotky maloletej pre otca a jeho rodinu. Otec vo svojom návrhu ďalej uvádza, že k zníženiu výživného má dôjsť aj z dôvodu, že pri dnešných cenách je jeho bežná réžia po úhrade všetkých výdavkov finančne náročná a neudržateľná. V tejto súvislosti odkazuje na argumentáciu týkajúcu sa
nadobudnutia nehnuteľnosti otca a jeho hypotéku. Zároveň dodáva, že deklarované zvyšovanie cien a nákladov nie je jednostranné, a teda netýka sa len samotného otca, ale rovnako sa dotýka aj matky a maloletej, resp. celej spoločnosti. Tento argument otca preto možno považovať za bezpredmetný. Podľa vyjadrenia otca predstavuje jeho mesačný príjem 1 850 €, maloletá má 8 rokov (prvý stupeň základnej školy), otec nemá vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom a maloletá je v prevažnej starostlivosti matky. Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti SR v takomto prípade stanovuje, že výživné na maloletú by malo predstavovať 20 % z príjmu otca, čo v tomto prípade činí 370 €. Z uvedeného vyplýva, že zo strany otca dochádza k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške, ktorá je o 70 € nižšia, ako vyživovacia povinnosť stanovená podľa metodiky. Z návrhu otca a jeho príloh je však zrejmé, že otec ani nepreukázal svoj skutočný ročný príjem, zohľadňujúci napríklad pravidelne vyplácané odmeny. Zo strany otca došlo iba k predloženiu výpisu z účtu za jeden jediný mesiac. Podľa informácií matky sa však priemerný príjem otca pohybuje na vyššej úrovni, ako otec uvádza vo svojom návrhu. 5. Dňa 29.07.2025 bola súdu doručená odpoveď zo Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva že matke nie sú vyplácané nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky, dávky garančného poistenia ani dávky dôchodkového poistenia. 6. Dňa 09.09.2025 bola súdu doručená správa UPSVaR-u, z ktorej vyplýva nasledovné: Otec osobnom rozhovore uviedol, že pracuje ako predajca v spoločnosti Orange a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje výšku cca 1780 €. Menovaný býva v trojizbovom byte, ktorého je vlastníkom. Medzi jeho pravidelné výdavky patrí platba za hypotéku vo výške 860 € mesačne, platba za inkaso vo výške cca 200 € mesačne, poistenie pre seba a dcéru uhrádza mesačne vo výške 46 €. Za internet a TV mesačne zaplatí 28 €. Na výživu dcéry pravidelne prispieva sumou 300 €. Nad rámec výživného dcére zakupuje rôzne veci a to po dohode s matkou. Styk otca s dcérou sa realizuje pravidelne. Menovaný má priateľku, ale nebývajú v spoločnej domácnosti. Menovaný inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec sa vyjadril, že na svojom návrhu na zníženie výživného aj naďalej trvá. Návrh odôvodnil tým, že sa zmenili finančné pomery na jeho strane. Kúpil si byt, aby mal kde plnohodnotne tráviť čas so svojou dcérou. Vznikli mu výdavky na hypotéku, poplatky za energie a iné služby. V čase keď je dcéra s ním, tak je kupuje oblečenie, obuv a iné doplnky, platí jej poistenie a financuje rôzne voľnočasové aktivity. Menovaný žiada, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 300 € na sumu 150 € mesačne, nakoľko sa dostáva každý mesiac do finančnej tiesne. Matka s dcérou býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej priateľ, pán I. K. a ktorý pracuje v spoločnosti Lavacom s priemerným príjmom vo výške cca 1 100 € mesačne. Matka pracuje ako špeciálna pedagogička v CDR Hurbanova, Košice. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje vrátane daňového bonusu výšku 1 200 €. Je poberateľkou prídavku na jedno nezaopatrené dieťa vo výške 60 € mesačne. Na výživu maloletej jej otec dieťaťa prispieva pravidelne sumou 300 €. Veci, ktoré otec dcére kúpi nad rámec výživného ostávajú v jeho domácnosti. Matka pravidelne uhrádza hypotéku vo výške 500 € mesačne, paušál za služby mobilného operátora uhrádza mesačne vo výške 50 €, poistenie uhrádza vo výške 62 € mesačne a na stravu vynaloží mesačne cca 500-600 €, spoločne s partnerom. Na ošatenie pre seba a dcéru matka mesačne vynaloží cca 150 € a na hygienické potreby cca 80 € mesačne. Pohonné hmoty mesačne zakupuje vo výške cca 150 € a na povinné zmluvné poistenie vynaloží ročne 700 €. Na výživové doplnky stravy a vitamíny mesačne matka vynaloží cca 100 €. Inkaso vo výške 120 € mesačne uhrádza partner matky. Ostatné svoje výdavky si priateľ matky hradí sám. Výdavky na mal. A. uhrádza zo svojho príjmu jej matka. Maloletá navštevuje tretí ročník Základnej školy v Čani. Stravuje sa v školskej jedálni, paušálny poplatok predstavuje výšku 8 € mesačne. Navštevuje školský klub detí, za ktorý matka platí mesačne poplatok vo výške 30 €. Navštevuje hokejový krúžok v škole, za ktorý matka platí mesačne 10 € a za hokejovú prípravu platí 50 € mesačne. Krúžok DS Studio matka hradí vo výške 35 € mesačne. Školské pomôcky a potreby predstavujú výšku cca 30 € mesačne. Nakoľko bola v čase šetrenia pomerov v domácnosti matky aj maloletá A., bol s ňou vykonaný rozhovor. Maloletá pôsobila spokojne, bola smelá a slušne sa správala. Rozprávala nám sama od seba, ako aj odpovedala na otázky. Uviedla, že býva s mamkou a Rolkom v Čani a veľmi sa jej tam páči. Má svoju samostatnú izbu. Navštevuje aj starých rodičov. Za otcom chodieva každý druhý víkend, ale aj na dlhšie. Je spokojná so svojim životom a nič by nemenila. Má všetko čo potrebuje. Rada chodí na hokej, mamka je kúpi všetko čo potrebuje domov aj do školy. S ockom chodieva tiež na výlety. Matka maloletej s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, navrhuje ho zamietnuť ako nedôvodný. Podotkla, že otec maloletej na zníženie výživného nemá dôvod, nestratil prácu, neochorel, ani nemá inú vyživovaciu povinnosť. Úrad v konaní o zníženie výživného na mal. A. na základe vykonaných opatrení v súvislosti s výkonom pôsobnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dospel k záveru, že starostlivosť o maloleté dieťa je toho času riadne zabezpečená zo strany matky. Na výživu mal. otec pravidelne prispieva a stretáva
sa s ňou. Na základe uvedených skutočností odporúčame, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko zníženie vyživovacej povinnosti rodiča nie je v záujme maloletého dieťaťa. 7. Dňa 09.09.2025 bola súdu doručená odpoveď z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, z ktorých vyplýva nasledovné: Rodičia nie sú a ani neboli prijímateľmi pomoci v hmotnej núdzi a ani členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Rodičia nie sú poberateľmi rodičovského príspevku. Otec nie je poberateľom rodinných prídavkov. Matka je poberateľom rodinných prídavkov vo výške 60 € mesačne. Rodičia nie sú a ani nikdy neboli v evidencii uchádzačov o zamestnanie. 8. Dňa 11.09.2025 bolo súdu doručené potvrdenie o príjme otca od KASTELING, s.r.o., z ktorého vyplýva nasledovné: Priemerný čistý príjem 1 814,26 € (21 771/15 € celkový ročný príjem) za rok 2024 aj s daňovým bonusom. Priemerný čistý príjem 1 791,88 € (12 543,19 € celkovo) za obdobie 01-07/2025 bez daňového bonusu. 9. Dňa 12.09.2025 bolo súdu doručené potvrdenie o príjme matky od Centra pre deti a rodiny Košice - Hurbanova z ktorého vyplýva nasledovné: Priemerný čistý príjem 1 286,95 € (11 582,51 € celkovo) za obdobie 12/2024-08/2025 s daňovým bonusom a DPN. 10. Dňa 12.09.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, z ktorého vyplýva nasledovné: Mesačný priemerný príjem otca dosahuje hranicu 2 033,36 €, iný príjem ako zo zamestnania nemá. V rámci kalendárneho roka dostáva odmeny, motivačné odmeny ktoré sú zarátané vo výplatách. Zamestnávateľ zasiela výhry za predaj v ročnom období na osobný účet, čo sa otcovi však za posledných 6 mesiacov nepodarilo. Otec vlastní 1/1 podiel bytu (čl. 168) a motorové vozidlo Volkswagen passat. Mesačné výdavky uviedol nasledovne: 804,02 € hypotéka, 160 € nájom, 27 € elektrina, 4,99 € poistenie osobných vecí, 67,81 € životné poistenie (otec a maloleté dieťa), 60 € tankovanie, 300 € výživné, 200 € strava, 25 € oblečenie 5 € lieky, 175,68 € r. PZP a 102,38 € r. poistenie nehnuteľnosti. V domácnosti žila jeho priateľka, ktorá prispievala sumou cca 150 € mesačne, aktuálne už nie sú spolu. Maloleté má u otca vlastné ošatenie, obuv a všetko k bežnému fungovaniu nakoľko ho matka obviňovala že kradne veci. Otec uviedol, že maloletá má žiť u matky v nadštandardných podmienkach, maloletá mu mala spomínať čo všetko by chcela, ale otec jej to nevie kúpiť. Matka má maloletú nabádať aby žiadala veci od otca avšak otcovi matka uvedie, že maloletej nemá nič kupovať. Otec žiada, aby súd vyhodnotil majetkové pomery rodičov samostatne. Maloletá dostáva mesačne výživné, rodinné prídavky a daňový bonus, z čoho je jasné, že maloletá to na bežné fungovanie nemôže minúť. Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti výživného na sumu 300 € mesačne, avšak rodičia sa mali mimosúdne dohodnúť, že pokiaľ sa otec nestabilizuje bude zasielať sumu 200 €, čo hneď pár dní po rozvode nebolo dodržané, nakoľko matka požadovala súdom schválené výživné. K podaniu otec priložil Záložnú zmluvu zo dňa 17.03.2025, Zmluvu o splátkovou úvere zo dňa 12.03.2025, platobné predpisy (faktúry), Zmluvu o poistení vozidla, technický preukaz, LV č. XXXXX, výpisy z účtu. 11. Dňa 16.09.2025 bola súdu doručená odpoveď z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, z ktorej vyplýva že otec je vlastníkom motorového vozidla Volkswagen passat. 12. Dňa 18.09.2025 boli súdu doručené podania matky označené ako časť 1 až časť 4, v ktorých predložila platobné predpisy, bločky, poistné zmluvy, výpisy z účtu. Matka doručila súdu aj vyjadrenie, z ktorého vyplývajú nasledovné príjmy a výdavky: 1 100 € čistý mesačný príjem, 100 € daňový bonus, 60 € prídavky na dieťa, 300 € výživné. Matka vlastní 1/6 podiel rodinného domu a motorové vozidlo Škoda scala (r. v. 2019). Matka nemá príjmy u iných zdrojov. Matka má hypotekárny úver kde je zostatok istiny vo výške 106 837,13 €. Matka žije v spoločnej domácnosti priateľom s ktorým si náklady na domácnosť delia na polovicu. Podiely výdavkov matky sú teda nasledovné: 250 € hypotéka, 88,50 € elektrina, plyn a ostatné média, 12,50 € internet, 250 € strava, 25 € opravy údržba domácnosti, 26,50 € poistenie, 11 € daň z nehnuteľnosti a odpad. Výdavky matky na starostlivosť o maloletú sú nasledovné: 30 € družina, 12 € strava v škole, 5 € triedny fond, 10 € ZRPŠ, 75 € hokej krúžok, 10 € školské krúžky, 150 € r. letný tábor, 24,60 € nákup pomôcok a výtvarného materiálu, 80 € hygiena a doplnky stravy, 50 € ošatenie o obuv, 50 € kultúra, 50 € hračky a výtvarné potreby na doma, 10 € vreckové. Osobné výdavky matky sú nasledovné: 30 € sporenie, 32 € mobil, 61,47 € životné poistenie, 150 € PHM, 30 € servis vozidla, 58 € PZP, 45 € hygiena a výživové doplnky, 35 € ostatné osobné výdavky. Matka zároveň zaujala stanovisko k vyjadreniu otca, z ktorého vyplýva nasledovné: Matka sa domnieva, že otec vo svojom vyjadrení účelovo neuvádza úplné skutočnosti. Otec tvrdí, že mal priateľku, ale s touto sa rozišiel a nežije s ňou v spoločnej domácnosti. Sám otec sa však matke v telefonáte dňa 16.09.2025 o 11:40 hod. priznal, že sa s priateľkou rozišiel účelovo, a to na čas rozhodnutia v tejto veci, pričom následne plánuje so svojou priateľkou opäť tvoriť pár. Podľa tvrdenia matky tak otec v skutočnosti stále žije v domácnosti so svojou priateľkou, L. J., pričom túto skutočnosť potvrdila aj samotná maloletá. Matka ďalej poukazuje na to, že v ten istý deň, teda 16.09.2025 o 18:40 hod., otec cez službu FaceTime volal spoločne s jeho priateľkou maloletej zo spoločných nákupov. Otec vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že „Zároveň
vlastníme motorové vozidlo ....“, z čoho je evidentné, že používa množné číslo a možno sa domnievať, že tým myslí práve svoju priateľku. Vzhľadom na uvedené predpokladáme, že otec sa týmto postupom účelovo snaží navýšiť svoje skutočné mesačné náklady. Matka sa ohradzuje voči tvrdeniu otca, podľa ktorého ho mala matka obviniť z krádeže oblečenia. Matka totiž otcovi uviedla, že nie je potrebné, aby maloletej kupoval oblečenie, lieky či obuv, nakoľko toto všetko zabezpečuje samotná matka. Skutočným dôvodom, prečo otec začal nakupovať tieto veci pre maloletú, je podľa tvrdení matky to, že otec nemal záujem neustále prenášať veci maloletej v čase, keď mala byť podľa rozhodnutia súdu s ním. Matka je v týchto súvislostiach ochotná poskytnúť súdu na preukázanie jej tvrdení všetku spoločnú komunikáciu s otcom. Matka ďalej vyvracia tvrdenia otca o tom, že maloletá žije s matkou v nadštandardných podmienkach. Práve naopak, maloletá žije v štandardnom prostredí v dvojpodlažnom dome, ktorého celé spodné poschodie je v rekonštrukcii a momentálne je v stave bez podláh či omietok stien. Matka, jej priateľ a maloletá využívajú 3 izby tohto domu. Maloletá má v tomto dome vytvorené zázemie a matka riadne zabezpečuje všetky štandardné potreby maloletej. Príjmy matky a jej priateľa, spôsob ich života a ich majetok za žiadnych okolností nepreukazujú a ani len nenaznačujú existenciu pomerov, ktoré by mohli byť považované z nadštandardné. Matka vyvracia tvrdenia otca o tom, že ho mala požiadať o platenie vyššieho výživného. Matka uvádza, že pred rozvodom manželstva sa s otcom riadne dohadovala na výške výživného, pričom otec sám a dobrovoľne uznal a podpísal dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal hradiť výživné vo výške 300 €. Zdôrazňuje, že ide o dohodu rodičov, ktorej imanentnou súčasťou je konsenzus oboch strán – matky a otca. Pokiaľ teda otec tvrdí, že v skutočnosti neexistovala zhoda na výške výživného, nemohlo by dôjsť ani k uzatvoreniu samotnej dohody a výživné by bolo nakoniec určené súdom autoritatívne. Matka ďalej uvádza, že tvrdenie otca o jeho údajnej tiesni nie je pravdivé. Matka poukazuje na to, že otec absolvoval dvojtýždňovú dovolenku na Makarskej Riviére, pričom samotná maloletá matke potvrdila, že sa s otcom pravidelne stravovali v reštauráciách. Je zrejmé, že osoba v skutočnej finančnej tiesni nerealizuje dovolenky v obdobných destináciách. Z uvedeného možno vyvodiť, že predmetnými tvrdeniami sa otec snaží o navodenie nepravdivého dojmu o jeho finančných problémoch. Ihneď potom, ako bolo otcovi doručené vyjadrenie právneho zástupcu matky k jeho návrhu na zníženie výživného, otec kontaktoval matku (telefonicky a následne aj prostredníctvom textových správ) a správal sa voči nej neprimerane. Okrem uvedeného, otec sa v komunikácii s matkou začal matke vyhrážať podaním vyfabulovaného a ničím nepodloženého trestného oznámenia, pričom predmetné trestné oznámenie chcel otec podať aj na právneho zástupcu matky. Následne otec matke uviedol, že na právneho zástupcu matky podá rôzne sťažnosti. Otec zároveň v komunikácii s matkou častokrát zavádza, resp. uvádza nepravdivé či neúplné skutočnosti, prípadne je voči matke verbálne agresívny alebo uštipačný. Jedným z príkladov zavádzajúcej komunikácie otca je aj situácia, kedy otec matke prostredníctvom komunikačnej aplikácie WhatsApp o 21:46 hod. matke napísal, že má maloletej odkázať, že jej v tento deň nevolal, nakoľko je chorý a má horúčky. Na druhý deň ráno o 08:18 hod. matka kontaktovala otca s tým, či bude s maloletou cez víkend, nakoľko jej večer predtým uviedol, že je chorý. Otec o 08:19 hod. reagoval, že chorý nie je a keby chorý bol, tak to rieši. Všetky uvedené skutočnosti je možné na požiadanie súdu preukázať predložením komunikácie medzi matkou a otcom. Z uvedeného je zrejmé, že otec sa všemožným spôsobom snaží zastrašovať nielen matku, ale aj jej právneho zástupcu, a to bez akéhokoľvek právne podloženého dôvodu. Matka sa, naopak, snaží vyhovieť požiadavkám otca, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa 16.09.2025 na žiadosť otca pristúpila na to, aby otec trávil čas s maloletou aj nad rámec času určeného súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zotrváva matka na tom, že neexistujú relevantné skutočnosti a dôvody, pre ktoré by malo v tomto konaní dôjsť k zníženiu výživného. 13. Dňa 18.09.2025 bolo súdu doručené potvrdenie o príjme matky od Centra pre deti a rodiny Košická Nová Ves z ktorého vyplýva nasledovné: Priemerný čistý príjem 1 302,26 € (14 324,87 € celkovo) za obdobie 01-11/2024 s daňovým bonusom. 14. Dňa 24.09.2025 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu otca v celom rozsahu. 15. Dňa 28.09.2025 bol súdu doručený súhlas matky so späťvzatím návrhu otca. Matka si zároveň v súlade s ustanovením § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok uplatnila nárok na náhradu trov konania, pričom uvedené odôvodnila nasledovne. Matka má za to, že priznanie nároku na náhradu trov konania voči otcovi je v tomto konaní s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Otec totiž podal návrh na zníženie výživného bez skutočného a preukázaného dôvodu, teda nedôvodne, pričom po vyjadreniach matky (na ktorých obsahu matka aj po vyjadrení súhlasu so späťvzatím návrhu otca stále zotrváva) a po poukázaní na účelovosť jeho tvrdení vzal svoj návrh v celom rozsahu späť. Týmto postupom tak otec zapríčinil nedôvodné vedenie súdneho konania a spôsobil, že matka musela na svoju obranu vynaložiť dodatočné náklady a prostriedky, ktoré mohli byť využité na úhradu potrieb maloletej. Návrh otca, ako aj celé súdne konanie a náklady, ktoré v ňom vznikli, sú jednoznačne v
rozpore so záujmom maloletej, ktorý je v súdnych konaniach obdobného typu prvoradý. Na základe vyššie uvedených skutočností tak máme za to, že je spravodlivé matke priznať nárok na náhradu trov konania, čím dôjde aspoň k čiastočnému zhojeniu finančných dôsledkov neodôvodneného súdneho konania, ktoré inicioval otec. 16. Dňa 16.09.2025 bola súdu doručená odpoveď z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, z ktorej vyplýva že matka je vlastníkom motorového vozidla Škoda scala (r. v. 2019). 17. Dňa 30.09.2025 bol súdu doručený súhlas kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa so späťvzatím návrhu otca. 18. Podľa ust. § 29 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
19. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal návrh späť a súhlas matky kolízneho opatrovníka, súd konanie zastavil.
20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej iba CSP) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že matka si uplatnila náhradu trov konania, súd sa zaoberal okolnosťami daného prípadu vo vzťahu k nároku matky. Pri rozhodovaní o nároku matky na náhradu trov konania súd prihliadal na charakter predmetného konania, charakter procesnej situácie, okolnosti, ktoré viedli otca k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj okolnosti späťvzatia návrhu otcom. Konanie zníženie výživného nie je sporovým konaním, v ktorom by bolo možné konštatovať procesný úspech jednej či druhej strany sporu, v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania, ktorá musí byť prítomná ako nosná a elementárna zásada súdneho konania aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V danom prípade ide o mimosporové konanie, ktoré inicioval otec, pričom vzal návrh na zníženie výživného späť bez akéhokoľvek ozrejmenia dôvodov, čím spôsobil zastavenie konania. Matka sa vzhľadom na návrh otca musela taktiež zúčastňovať súdneho konania pričom na ochranu záujmov si v priebehu konania zvolila aj právneho zástupcu, s čím jej vznikli náklady. Súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu, má za spravodlivé, aby priznal matke náhradu trov konania spočívajúcich v odmene advokáta.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
31. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) predžalobná výzva, e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, f) vypracovanie právneho rozboru veci, g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
32. Za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Z hľadiska odôvodnenosti a účelného vynaloženia výdavkov na odmenu za zastupovanie prináleží strane ich náhrada iba v prípade profesionálneho zastúpenia, teda zastúpenia advokátom.
33. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s uvedeným článkom Ústavy SR, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny. Naopak, pokiaľ činnosť advokáta viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú.
34. Pre priznanie trov konania je významná účelnosť postupu právneho zástupcu (relevantnosť vyjadrení a námietok). Účelnosťou trov je podľa názoru súdu potrebné rozumieť to, že vynaložené trovy smerujú k cieľu ako aj to, že zvolené prostriedky na obranu práv sú primerané cieľu. Súd pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie matky dôsledne rozlišoval, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, či boli jednotlivé úkony právnej služby účelné a efektívne, t.j. súd posudzoval každý výdavok individuálne a podľa okolností prejednávaného prípadu.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 55 CMP, pretože s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé žiadať aby otec, ktorý svojím konaním dal dôvod na konanie vo veci, nahradil trovy konania matke k rukám jej právneho zástupcu. Právny zástupca matky odaním zo dňa 28.09.2025, aby bol priznaný matke voči otcovi nárok na náhradu trov konania. Súd priznal nárok matke na náhradu trov konania voči otcovi v rozsahu 100 % . Matka trovy konania nevyčíslila, preto súd vychádzal zo skutočností obsiahnutých v súdnom spise. Priznaná náhrada trov konania spolu vo výške 515,96 €, pozostáva z nasledovných zložiek: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.07.2025, podľa § 13a odsek 1 písm. a) citovanej vyhlášky, vo výške 114,15 € + režijný paušál 14,84 €; 2. Podanie vyjadrenia zo dňa 18.07.2025, podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, vo výške vo výške 114,15 € + režijný paušál 14,84 €; 3. Podanie vyjadrenia zo dňa 18.09.2025, podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, vo výške vo výške 114,15 € + režijný paušál 14,84 €; 4. Podanie vyjadrenia zo dňa 28.09.2025, podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, vo výške vo výške 114,15 € + režijný paušál 14,84 €. Na určenie výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd použil § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, pričom 1/13 výpočtového základu je 114,15 € za rok 2025.
36. Nakoľko právny zástupca matky nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd jej nezvýšil odmenu o daň z pridanej hodnoty.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.