Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/115/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr. Jána Odnogu a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v D. E. F. G., na neverejnom zasadnutí dňa 09. októbra 2025 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/36/2025 zo dňa 06.08.2025 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa v spojení s , ods. 2 sa návrh odsúdeného A. A. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/87/2023 zo dňa 08.01.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/87/2023 zo dňa 08.01.2024 bol A. A. odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 08.10.2024, a ktorý má predpokladane vykonať dňa 08.02.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/36/2025 zo dňa 06.08.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bol výrokom I. odsúdený A. A. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu bola výrokom II. podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil, pričom v prípade odsúdeného namietal najmä absenciu materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Z hodnotenia vypracovaného riaditeľom na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá z dôvodu stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Podľa odpisu registra trestov bol odsúdený doposiaľ 8x súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, pričom samosudkyňa v napadnutom uznesení uviedla, že odsúdený má zahľadených 6 odsúdení a prvé 4 záznamy sú z obdobia rokov 1975 až 2006. Podľa prokurátora je z odpisu registra trestov zrejmé, že odsúdený sa dopúšťa páchania trestných činov s kratšími alebo dlhšími prestávkami už od roku 1975, pritom ani jeho opakované odsúdenia v minulosti neviedli k jeho náprave. Prokurátor zdôraznil, že trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/47/2018 bol odsúdený na podmienečný trest, avšak v skúšobnej dobe neviedol riadny život

a dopustil sa trestného činu, preto mu bol trest premenený na nepodmienečný trest. Prokurátor je toho názoru, že uvedené konanie odsúdeného v minulosti nedíva dostatočné záruky, že v budúcnosti povedie riadny život, preto považuje jeho podmienečné prepustenie za nedôvodné. Prokurátor ďalej uviedol, že inštitút podmienečného prepustenia je potrebné posudzovať komplexne aj s ohľadom na minulosť odsúdeného, pričom s ohľadom na jeho doterajší život a kriminálnu povahu nie sú dané dostatočné záruky, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdený povedie na slobode riadny život, preto pre jeho podmienečné prepustenie nie sú splnené zákonné predpoklady. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a zamietol návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie.

Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu rozhodnutia o sťažnosti krajský súd neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti ani nenamietala existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného

činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. A. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že vykonal zákonom požadovanú pomernú časť uloženého úhrnného trestu odňatia slobody a počas jeho doterajšieho výkonu preukázal dodržiavanie stanovených podmienok, preukázal polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

K otázke posúdenia preukázania polepšenia sa odsúdeného krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa však navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale ani nie jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.

Záver okresného súdu o preukázaní polepšenia u odsúdeného, odôvodnený tým, že odsúdený preukázal schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, nie je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a zmien jeho osobnosti, ku ktorým malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu. Podľa názoru krajského súdu u odsúdeného však neboli splnené obe materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zak., ktorými sú preukázané polepšenie odsúdeného a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného a nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu trestu, teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu“, existencia pozitívneho sociálneho zázemia, ale jednou z podstatných skutočností sa javí práve postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.

Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody síce nedopustil porušení ústavného poriadku v podobe porušenia interných predpisov, avšak doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný“, keď počas výkonu trestu odňatia slobody sa disciplinárneho previnenia nedopustil a taktiež nebol ani disciplinárne odmenený. Odsúdenému, ktorý už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, a z ktorého bol dokonca podmienečne prepustený, je „fungovanie“ v podmienkach

výkonu trestu zjavne známe, a preto sa dokáže prispôsobiť týmto podmienkam výkonu trestu odňatia slobody. Na rozdiel od hodnotenia , podľa ktorého odsúdený prezentuje svoj kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, krajský súd konštatuje, že takéto hodnotenie je v rozpore s konaním odsúdeného, a u odsúdeného sa jedná len o účelové konanie z jeho strany, ktorého cieľom má byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani najprísnejšia forma trestu odsúdeného neodradila od ďalšieho porušovania záujmov chránených , aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Vzhľadom k predchádzajúcemu spôsobu života odsúdeného krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by u odsúdeného aktuálnym výkon trestu odňatia slobody došlo k zmene jeho vnútorného postoja k spáchanej trestnej činnosti a k prevzatiu zodpovednosti za jej následky.

Uvedené tak svedčí o tom, že aktuálny výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a tento voči odsúdenému neplní svoj účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák.. Ústav na výkon trestu síce vypracoval pozitívne hodnotenie na odsúdeného pokiaľ ide o dodržiavanie ústavného poriadku v podmienkach výkonu testu odňatia slobody, toto je možné vyhodnotiť nanajvýš ako pozitívne len z formálneho hľadiska, ak súčasne z pohľadu materiálneho absentujú zmeny v správaní odsúdeného, ktoré by bez pochybností svedčili o skutočnej zmene osobnostných čŕt odsúdeného z pohľadu odstránenia hlavných príčin páchania trestnej činnosti, pre ktoré aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Navyše hodnotenie má pre konajúce súdy len odporúčací charakter a nie sú pre nich záväzné.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade sú pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného a z hodnotenia , na ktoré krajský súd poukázal vyššie.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v budúcnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie vo výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík u odsúdeného, možno očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Je potrebné zdôrazniť, že riziko recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na okolnosti prípadu a osobnosť odsúdeného. V prejednávanom prípade je odsúdený už druhýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, aktuálne za prečin výtržníctva, a rizikové faktory, ktoré vyplynuli z celkového dokazovania pred okresným súdom nedávajú doposiaľ žiadnu, resp. ani minimálnu záruku v tom, že

u odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému zlyhaniu a nedopustí sa už viac trestnej činnosti či iného, hoci i menej závažného protispoločenského konania.

Krajský súd zároveň dodáva, že z aktuálnej rozhodovanej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 250/2023, III. ÚS 355/2021, I. ÚS 36/2022) vyplýva, že čo sa týka posudzovania prípadného rizika recidívy s ohľadom na trestnú minulosť odsúdeného, je potrebné zvážiť pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedie riadny život. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil, že odsúdený je vo výkone trestu už po 2-krát, pričom v minulosti bol 1-krát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody, pre ktorý odsúdený aktuálne žiada o ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, bol odsúdenému uložený za trestnú činnosť spáchanú v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, resp. podmienečného odsúdenia (0T/47/2018). Zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 482/18 zo dňa 28.11.2018, z ktorého vyplýva, že najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody môže naznačovať, že od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života. Zohľadnenie trestnej minulosti totiž nepredstavuje porušenie pravidla ne bis in idem (zákaz dvojitého pričítania) v zmysle čl. 40 ods. 5 Listiny, keď práve naopak sú tieto skutočnosti kľúčové pre odpovedanie na otázku, či možno od odsúdeného očakávať, že povedie riadny život. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti svedčia o tom, že odsúdený si nevzal ponaučenie z predchádzajúcich výkonov trestov a nemožno preto dospieť k záveru, že u odsúdeného došlo k naplneniu výchovného účelu trestu odňatia slobody. Podľa názoru krajského súdu je náprava u odsúdeného podstatne sťažená s poukazom na osobu odsúdeného, u ktorého sa prejavujú sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov záver okresného súdu o polepšení odsúdeného a odstránení príčin jeho úmyselnej recidívy podľa krajského súdu nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti okresný súd nekriticky prihliadal len na okolnosti v prospech odsúdeného, keď súčasne nedôvodne nielenže bagatelizoval zistené skutočnosti (negatíva odsúdeného) v jeho neprospech, ale tieto zistené skutočnosti ani nehodnotil z pohľadu zvýšeného riziko zlyhania u odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť.

Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený i naďalej vykonával.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok. 2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.