Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-71-2025.pdf
PDF · 101.21 KB
Case nature
Subarea
17C/71/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. XXXXX C. D., D., zast.: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., IČO: 53 779 509, so sídlom Karadžičova 16, Bratislava, proti odporcovi: OZ Dočasný domov pre havinkov Piešťany, IČO: 51 193 582, Hollého 2011/36, Piešťany, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.09.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi trvalým spôsobom odstrániť do 3 dní od doručenia uznesenia zo sociálnej siete Facebook z profilu odporcu príspevok (status) zo dňa 27.09.2023 uverejnený o 20:34 hod. v znení: „!! UPOZORNENIE PRE OZETKA A ÚTULKY !! Dávajte si prosím veľký pozor na túto psychicky chorú osobu, keby si od vás chcela adoptovať psíka !! Nikdy si ju nepustíte k sebe, pretože pokiaľ jej potom nedáte psíka, začne vás terorizovať, pošle na vás kontrolu (dôvod si podľa situácie vymyslí) začne vás neslušne spamovať pod príspevky, bude vám písať nechutné a neskutočne oplzlé správy a bude dokonca vyvolávať vašim susedom. Kontaktovala som dokonca jej bývalého veterinára, ktorý potvrdil, že si treba dávať na ňu pozor, lebo je psycho !! O ňom vám bude rozprávať, že jej zabil jej dvoch psov. XX Má niekoľko falošných profilov, vystupuje pod menom A. B., lebo A., lebo B. XX Je to realitná maklérka. Mňa takto terorizovala v apríli a som si myslela, že som iba narazila na bláznivú, ktorej som proste odmietla dať havins, ale teraz terorizuje za to isté ďalšie a vyživa sa v tom, že má nejakú moc a môže sa za to nejako pomstiť !! Keďže telefone číslo zverejniť nemôžem, pošlem na vyžadanie do správy XXX PROSÍM ZDIEĽAJTE XX https:// E.“
2. V podanom návrhu navrhovateľka uvádza, že v minulosti mala záujem adoptovať si od odporcu ako občianskeho združenia psíka. Dopytovala sa na psíkov a pozorovala, v akých podmienkach sa nachádzajú. V dvoch malých izbách bolo približne 60 psov, ktoré neboli na pohľad v dobrom stave. Napriek tomu mala navrhovateľka záujem o adopciu vybraného psíka. Po podrobnejšom zaujímaní sa o psíka odporca odmietol navrhovateľke adopciu psíka umožniť. Navrhovateľka následne kontaktovala príslušné orgány, aby preverili činnosť odporcu a zaistili ochranu zvierat. Ako reakciu na tento postup – ktorý bol oprávnený a motivovaný výlučne záujmom o dobro zvierat – odporca zverejnil dňa 27.09.2023 o 20:34 hod. na svojom verejnom profile na sociálnej sieti Facebook difamačný príspevok. V tomto príspevku žalobkyňu označil za „psychicky chorú osobu“, „psycho“, „bláznivú“, prisúdil jej správanie, ktoré nikdy nevykonala (terorizovanie ľudí, písanie oplzlých správ, vyvolávanie susedom), a bez akéhokoľvek dôkazu tvrdil, že používa falošné profily – A. B., alebo A., alebo B.. Súčasťou príspevku bola aj fotografia navrhovateľky a útržky cudzej komunikácie, ktorú bez dôkazov odporca prisúdil navrhovateľke.
Odporca uviedol, že navrhovateľka má používať viaceré falošné profily, pričom jej pripísal komunikáciu z profilov „F. B.“ a „G. H.“. Rovnako, bez akéhokoľvek súhlasu zverejnil v tejto súvislosti aj fotografiu navrhovateľky spolu s výstrižkami komunikácie patriacej profilu „F. B.“. Z komunikácie z profilu „F. B.“ a „G. H.“, ktorú bez akéhokoľvek dôkazu alebo verifikácie odporca pripisuje konaniu navrhovateľky, vyplývajú viaceré hrubé vulgarizmy a správanie, ktoré je v hrubom rozpore s akýmikoľvek dobrými mravmi. Odporca takto reagoval pomstou na to, že navrhovateľka využila svoje právo obrátiť sa na orgány verejnej správy. Príspevok preto nemal iný účel, než diskreditovať navrhovateľku, zosmiešniť ju a vyvolať proti nej negatívne reakcie verejnosti. Príspevok sa stal virálnym – bol zdieľaný viac ako 680-krát, obsahuje stovky komentárov, ktoré sa postupne zradikalizovali. Navrhovateľka nemala až doteraz o príspevku vedomosť, pretože jej odporca zablokoval možnosť príspevok vidieť. Dozvedela sa o ňom náhodne, keď dcéru navrhovateľky informovala kamarátka o tom, či vie, čo sa píše o jej mame na internete. Uvedené sa stalo iba nedávno, približne na začiatku septembra 2025, t. j. navrhovateľka sa o tomto príspevku dozvedela neuveriteľné dva roky po jeho zverejnení. Navrhovateľka si následne uvedomila, že posledné dva roky ju bez akéhokoľvek dôvodu odmietali klienti, prípadne uvádzali narážky, ktorým navrhovateľka nerozumela. Skutočnosť je totiž taká, že tento príspevok odporcu sa nezobrazuje výhradne na Facebook profile odporcu, ale aj pokiaľ človek zadá do Google „A. B. B. reality“, tak hneď prvý obrázok je fotografia navrhovateľky s odkazom na tento príspevok na Facebook na profile odporcu. Ak si teda navrhovateľku verifikuje potenciálny klient alebo akákoľvek iná osoba, hneď v prvom odkaze na Google obrázok im vyhodí odkaz na tento difamačný a nepravdivý príspevok. Navrhovateľka od zverejnenia príspevku zaznamenala dramatický pokles záujmu o jej služby ako realitnej maklérky. Zverejnenie príspevku a jeho masívne šírenie viedlo taktiež k zhoršeniu psychického stavu navrhovateľky. Tá pociťuje úzkosť, hanbu a strach z ďalšieho spoločenského ostrakizovania. Tvrdenia odporcu sú pritom absolútne nepravdivé a značne difamačné. Ide o útok na česť, dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca verejne rozširuje nepravdivé tvrdenia, ktoré v značnej miere ohrozujú jej vážnosť u spoluobčanov, poškodzujú ju v podnikaní a narúšajú jej súkromné a spoločenské vzťahy. Ide o mimoriadne závažný zásah do osobnostných práv jednotlivca. Odporca v príspevku uvádza také skutočnosti a takým spôsobom, že to môže vyvolať a evidentne aj vyvoláva u ostatných používateľov tejto sociálnej siete (a tiež aj u „lustrujúcich“ si navrhovateľku cez Google) mylnú predstavu o navrhovateľke a neprimerane difamujúco môže zasiahnuť do oprávnených záujmov navrhovateľky týkajúcich sa jej dobrého mena a občianskej cti, resp. môže podnecovať ostatných používateľov tejto sociálnej siete k nedôvere a nenávisti voči navrhovateľke, o čom svedčia k príspevku pripojené negatívne komentáre ďalších používateľov. Nepravdivý príspevok je dokonca naďalej šírený medzi neurčitým širším okruhom adresátov na sociálnej sieti Facebook, k čomu (zdieľaniu) výslovne vyzýva aj samotný žalovaný. Čím dlhšie zostáva difamačný obsah verejne dostupný, tým hlbšie a rozsiahlejšie sú jeho negatívne účinky, ktoré nemožno následne plnohodnotne eliminovať ani prostredníctvom ospravedlnenia či finančného zadosťučinenia. Ihneď po tom, ako sa navrhovateľka od svojej dcéry dozvedela o existencii uvedeného príspevku, navrhovateľka oslovila advokátsku kanceláriu, ktorá bezodkladne zaslala odporcovi predžalobnú výzvu, na ktorú nereagoval. Po telefonickom kontaktovaní predseda odporcu poprel, že by ju prevzal a trval na tom, že žiadny príspevok nestiahne. Argumentom mala byť skutočnosť, že navrhovateľka „si začala“ tým, že poslala odporcovi kontrolu. S ohľadom na uvedené skutočnosti a konanie odporcu je potreba bezodkladne upraviť pomery evidentná, pretože súčasný stav veci vyžaduje urgentný zásah súdu na ochranu práv navrhovateľky. Navrhovateľka nemá iné efektívne prostriedky na okamžitú ochranu svojich práv, a preto je nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné a proporcionálne.
3. K návrhu navrhovateľka priložila predžalobnú výzvu zo dňa 07.09.2025, podací lístok na poštu datovaný dňa 09.09.2025, výsledky google hľadania „A. B. B. reality“, status odporcu zo dňa 27.09.2023 na Facebookovej stránke odporcu, komentáre k príspevku (statusu) odporcu na Facebooku, status odporcu s komentármi, fotografia navrhovateľky zdieľaná na Facebooku odporcu, zdieľanie profilov na meno B. F. a G. H. a fotografiu správ medzi navrhovateľkou a odporcom.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2). Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3). Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2). Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
5. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z návrhu a príloh k nemu má súd za preukázané, že odporca dňa 27.09.2023 o 20:34 hod. zverejnil na svojej facebookovej stránke status, v ktorom označuje navrhovateľku za psychicky chorú osobu, popisuje jej správanie a upozorňuje na jej falošné profily. Zároveň nabáda na zdieľanie predmetného príspevku. V príspevku je zverejnená fotografia navrhovateľky, komunikácia z profilov „F. B.“ a „G. H.“ a tiež aj komentáre iných účastníkov sociálnej siete. Priložené sú aj fotografie správ plné vulgarizmov.
6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
7. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
8. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní domáhala výlučne toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť status na svojej facebookovej stránke, ktorý obsahuje difamačné výroky citované v návrhu týkajúce sa navrhovateľky. Návrh na nariadenie neodkladné opatrenie súvisí s právom na ochranu osobnosti navrhovateľky na jednej strane a s právom odporcu na slobodu prejavu na strane druhej, teda ide o kolíziu týchto dvoch práv.
9. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
10. Predovšetkým súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie sa vydáva len na základe osvedčených skutočností a bez vyjadrenia protistrany. Hoci právna úprava v Civilnom sporovom poriadku upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany (t.j. po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej), nie je možné ju aplikovať bezvýhradne, ale je potrebné ju aplikovať vtedy, keď si to vyžaduje naliehavosť situácie. Súd pritom poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/109/2022 zo dňa 31.05.2022, podľa ktorého „legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 330 ods. 2 CSP nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. ..... práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej.“
11. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).
12. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/122/2022 zo dňa 19.10.2022, podľa ktorého „kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup podľa § 330 ods. 2 CSP je nielen povaha veci, ale aj potreba bezodkladného upravenia pomerov (§ 325 ods. 1 CSP), účinky ktorého budú smerovať do budúcna... Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.“
13. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovateľka ničím neosvedčila, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie a prečo nie je namieste, aby prebehlo riadne konanie o ochranu osobnosti s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mal odporca možnosť vyjadriť sa k žalobe. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila v podstate len tými istými tvrdeniami, ako by odôvodnila žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti, pričom neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Nekonkretizovala, ani ničím neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by ním navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané, čím neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo je podľa § 325 ods. 1 CSP podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže súd nahrádzať vlastnými úvahami, pretože by porušil princíp rovnosti strán.
14. Súd dáva do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/31/2022 zo dňa 20.04.2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že „absencia bezprostrednej hrozby či dokonca ťažko napraviteľnej ujmy na právach žalobcu vylučuje záver o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov strán sporu, a teda aj záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému v súvislosti s uložením povinnosti odstrániť predmetné príspevky a všetky komentáre k nim z jeho profilu.“
15. Súd dodáva, že vo všeobecnosti nemožno vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pričom z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne (viď. komentár k Civilnému sporovému poriadku, nakl. C.H. Beck, 2016, s. 1124).
16. Keďže navrhovateľkou v návrhu uvedený status na sociálnej sieti Facebook už zverejnený bol, t.j. tvrdený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky už nastal, jeho negatívne dôsledky môžu byť odstraňované až v konaní vo veci samej na základe žaloby o ochranu osobnosti, keď bude možné po vykonaní dokazovania posúdiť, či skutkové tvrdenia sú alebo nie sú pravdivé, či hodnotiace úsudky majú alebo nemajú pravdivý základ a či tieto výroky sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľky.
17. Záverom súd dodáva, že netvrdí, že navrhovateľkou požadovaná ochrana osobnosti je celkom zjavne nedôvodná, ale má za to, že túto ochranu nie je pre nedostatok naliehavosti potrebné jej poskytnúť v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavosť by bola daná iba v prípade zdržania sa zverejňovania a šírenia ďalších výrokov difamačného charakteru o navrhovateľke. Z návrhu je však zrejmé, že predmetný status bol na sociálnej sieti zverejnený dňa 27.09.2023, teda pred dvoma rokmi a tiež aj komentáre k nemu sú z rovnakého obdobia. Súd nezistil, že by naďalej dochádzalo k zásahom do osobnostných práv navrhovateľky a navrhovateľka to ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Jej tvrdenia, že zaznamenala dramatický pokles záujmu o jej služby ako realitnej maklérky, že za posledné dva roky ju bezdôvodne odmietali klienti, prípadne uvádzali narážky, ktorým navrhovateľka nerozumela, alebo že došlo k zhoršeniu psychického stavu navrhovateľky, neboli žiadnym spôsobom osvedčené. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neosvedčený zamietol.
18. Ak sa navrhovateľka neodkladného opatrenia domnieva, že niektoré z už uverejnených informácií boli nepravdivé a spôsobilé privodiť jej určitú ujmu, musí byť aj v jej záujme dosiahnuť trvalé odstránenie následkov zásahu, čoho sa môže domáhať iba žalobou vo veci samej v sporovom konaní. Iba v konaní o veci samej pri rešpektovaní základných princípov sporového konania, ako je princíp prejednací a princíp rovnosti zbraní, bude možné po vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobkyne (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 245/2012).“ Navrhovateľke tak nič nebráni domáhať sa svojho nároku žalobou vo veci samej, t.j. žalobou o ochranu osobnosti, v ktorom konaní je možné vykonať riadne dokazovanie.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
20. Súd konštatuje, že v konaní bol plne úspešný odporca, mal by teda nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Zo spisu je však zrejmé, že odporcovi v tomto konaní doposiaľ žiadane trovy nevznikli a zároveň sa mu uznesenie ani nedoručuje, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) odporcovi nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..