Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20Sa/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 31.01.2019 Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia druhý bod o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) rozhodla podľa zákona o sociálnom poistení, že žalobcovi od 19.10.2018 do 31.12.2018 zanikol nárok na materské, opätovne mu nárok na materské vznikol od 01.01.2019 do 06.01.2019 a opätovne mu zanikol od 07.01.2019 s uvedením, že nárok na materské žalobca nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňové rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil s odkazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení tým, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak poistenec dieťa do starostlivosti aj prevzal, t. j. na splnenie podmienky nestačí iba spísanie formálnej dohody alebo skutočnosť, že sa o dieťa stará, keďže povinnosť starať sa o dieťa mu vyplýva priamo zo zákona o rodine. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. V prípade preukázania, že otec po tom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, otec nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské. Správny orgán prvého stupňa zistil, že žalobca od 19.10.2018 do 31.12.2018 a od 07.01.2019 vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa D. E., s. r. o. v nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, a preto v tomto období prestal poskytovať dieťaťu starostlivosť a zanikol mu nárok na materské. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej bol žalobca ako zamestnanec obchodnej spoločnosti D. E., E. (ďalej aj len „zamestnávateľ“)

povinne nemocensky poistený od 01.10.2017 a tento poistný vzťah v čase rozhodovania trval. Súbežne v období od 19.10.2018 do 31.12.2018 a od 07.01.2019 do 30.04.2019 bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 12.10.2018 a zo dňa 04.01.2019. Z dochádzkových listov získaných od zamestnávateľa mala žalovaná preukázané, v ktorých dňoch v spornom období žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa pracovná doba na základe dohôd o vykonaní práce bola rovnaká ako v prípade pracovného pomeru a na základe výkonu činnosti podľa dohôd o vykonaní práce dosahoval aj porovnateľný príjem ako v pracovnom pomere. Možnosť práce z domu nebola zamestnancovi schválená. Žalovaná poukázala na to, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, pričom musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti (§ 51 zákona o sociálnom poistení). Pokiaľ otec naďalej vykonával zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Účelom materského je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Tento príjem bol žalobcovi kompenzovaný do dňa, kým nezačal opäť vykonávať pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa. II. Správna žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 06.06.2019, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 07.06.2019, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 4. V správnej žalobe žalobca namietal, že dňa 26.09.2018 uzavrel s matkou maloletého dieťaťa dohodu o prevzatí maloletého syna do svojej starostlivosti, na základe ktorej matka požiadala o odňatie rodičovského príspevku. Žalobca požiadal žalovanú o priznanie materského od 04.10.2018. Žalobca po nástupe na materskú dovolenku uzavrel so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce zo dňa 12.10.2018, podľa ktorej mal vykonať dohodnutú pracovnú úlohu v období od 19.10.2018 do 31.12.2018 v rozsahu 350 hodín, pričom prácu mal vykonávať v sobotu v poobedňajšej zmene a v nedeľu v nočnej zmene, teda tak, aby nekolidovala s jeho starostlivosťou o maloleté dieťa. Za rovnakých podmienok uzavrel so zamestnávateľom aj dohodu o vykonaní práce zo dňa 04.01.2019 na obdobie od 07.01.2019 do 30.04.2019. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazoval na zmätočnosť, rozporuplnosť a diskriminačnú povahu rozhodnutí žalovanej, ako aj na obdobný prípad jeho kolegu, ktorému za rovnakých okolností bol priznaný nárok na materské. V námietkach proti argumentom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v jeho prípade je situácia odlišná ako v prípade poistenca, ktorý pred nástupom na materskú pracuje na plný pracovný úväzok. Žalobca už pred podaním žiadosti o materské pracoval v skrátenom pracovnom úväzku s výkonom práce výlučne počas víkendov. Po nástupe na materskú si dohodol pracovnú dobu v ešte menšom rozsahu - 22 hodín týždenne, obmedzenú na soboty (poobedňajšia zmena) a nedele (nočná zmena). V jeho prípade preto bola splnená podmienka prevzatia maloletého dieťaťa do starostlivosti. Poukázal na to, že žalovaná pri zisťovaní skutkového stavu vychádzala z evidencie dochádzky, ktorá neodrážala realitu. Tvrdil, že personálna manažérka zamestnávateľa poslala žalovanej zavádzajúce stanovisko, v ktorom okrem iného uviedla, že žalobca pracoval aj v piatky a v soboty celé denné zmeny a žalobcovi nebolo umožnené vykonávať prácu z domu, čo nezodpovedá pravde. Podľa názoru žalobcu priznanie nároku na materské nie je podmienené poskytovaním celodennej a nepretržitej osobnej starostlivosti dieťaťu a prevzatie starostlivosti nemá za následok vylúčenie matky zo starostlivosti o dieťa. III. Vyjadrenie žalovanej 5. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 15.07.2019 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedla, že hlavným motívom žalobcu bolo dosiahnuť vyplácanie materského po maximálnu dobu 28 týždňov popri vykonávaní zárobkovej činnosti bez zmeny dĺžky pracovného času či výšky mzdy. Poukázala na cieľ sociálneho poistenia, ktorým je zabezpečenie ochrany zúčastnených osôb v prípade straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Účelom materského, ako nemocenskej dávky, je hmotné zabezpečenie oprávnenej osoby v čase, keď nemôže pracovať v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z tohto dôvodu nemá príjem. Požiadavka zákonodarcu na osobné poskytovanie starostlivosti o dieťa vyplýva aj z § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktorý podmieňuje vznik nároku na materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Skutočnú starostlivosť tak môže žalobca dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak prispôsobí svoje pracovné podmienky

dojednané v súvislosti so súčasným výkonom zárobkovej činnosti. Splnenie podmienky absencie príjmu sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku uplatnený, teda v prípade žalobcu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa, ktoré vzniklo dňa 01.10.2017. 7. Žalovaná poukázala na rozdiely medzi výkladom pojmu starostlivosť podľa zákona o sociálnom poistení a zákona o rodičovskom príspevku. 8. Na základe vyžiadaných údajov o dochádzke žalobcu od zamestnávateľa žalovaná ustálila, že v období od 19.10.2018 do 31.12.2018 a od 07.01.2019 do 30.04.2019 žalobca nespĺňal podmienky pre priznanie materského, keďže u neho neprišlo k úprave pracovného času ani výšky príjmu pri porovnaní období pred a počas čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali pravdivosť údajov predložených zamestnávateľom. Pokiaľ žalobca poukazoval na obdobný prípad, v ktorom materské bolo priznané, žalovaná uviedla, že každý prípad posudzuje individuálne a prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu. 9. Nárok na materské nebol žalobcovi priznaný, pretože nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) a § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 21.08.2019 opätovne poukázal na skutočnosť, že údaje poskytnuté zamestnávateľom boli zavádzajúce a nepravdivé a zamestnávateľ vystavil korigujúce stanovisko, ktoré žalobca priložil k replike. Navrhol tiež výsluch jeho priameho nadriadeného ku skutočnosti, kedy a v akej forme žalobca prácu v rozhodnom období vykonával a výsluch starostu obce C. a manželky žalobcu. Žalobca tvrdil, že podmienku práce v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času v porovnaní s výkonom práce v pracovnom pomere splnil. Uviedol, že netvrdil, že medzi definíciou pojmu starostlivosť podľa zákona o rodičovskom príspevku a zákonom o sociálnom poistení existuje vzťah generality a špeciality. Jeho úmyslom bolo len per analogiam poukázať na jedinú zákonnú definíciu pojmu starostlivosť o dieťa, ktorá je spôsobilá byť východiskom pre interpretáciu uvedeného pojmu aj pre účely posudzovania žiadosti o priznanie materského. 11. Žalovaná v duplike zo dňa 25.09.2019 opätovne poukázala na to, že na základe vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalobca za obdobie od 19.10.2018 do 31.10.2018 odpracoval o 16 hodín viac ako zamestnanec pracujúci na plný úväzok. V mesiaci november 2018 odpracoval 125,5 hodín, pričom podľa fondu pracovného času na tento mesiac bolo v tomto mesiaci 22 pracovných dní (176 hodín pri 40 hodinovom pracovnom týždni) a v mesiaci december 2018 odpracoval 114,5 hodín. Potvrdenie zamestnávateľa, že žalobcovi nebola v spornom období povolená práca z domu, pokladala s ohľadom na dohodnutý druh práce v dohode o vykonaní práce žalovaná za dôveryhodné. V ostatnom sa pridržiavala predtým uvedených argumentov. V. Priebeh doterajšieho súdneho konania 12. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 20Sa/10/2019-129 zo dňa 29.11.2019 zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná sa mala primárne zaoberať otázkou, či pracovná činnosť žalobcu starostlivosť o dieťa umožňuje a nie otázkou, či v rozsahu jeho pracovnej činnosti došlo po prevzatí dieťaťa k zmene v porovnaní s činnosťou v pracovnom pomere predchádzajúcom tomuto prevzatiu. Rozhodnutie žalovanej pokladal za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaná nedala odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s nárok žalobcu na materské a zároveň žalovanej vytkol nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s preferovaním nesprávneho zistenia o vykonávaní práce v rovnakom rozsahu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky bez zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu, ako aj rozpor skutkového stavu s obsahom dôkazov v administratívnom spise. 13. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa 05.02.2020. Najvyšší súd SR rozsudkom, č. k. 9Sžsk/42/2020-168 zo dňa 26.05.2021 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/10/2019-129 zo dňa 29.11.2019 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že je potrebné v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom, ktoré si uplatňuje iný poistenec, posudzovať jednak, či iný poistenec skutočne poskytuje dieťaťu starostlivosť v požadovanom rozsahu s tým, že nie je možné, aby sa o dieťa starala iná fyzická či právnická osoba a ďalej je potrebné skúmať, či v dôsledku tejto osobnej starostlivosti o dieťa vznikla poistencovi strata alebo zníženie jeho príjmu oproti stavu pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti a v tomto smere zamerať aj dokazovanie v správnom konaní. Ak u žalobcu nenastalo zníženie alebo strata príjmu v príčinnej súvislosti so starostlivosťou o dieťa, nie je naplnený účel zákona o sociálnom poistení a neexistuje potreba prekrytia zmenenej životnej situácie, ktorá mala nastať tým, že sa svojej práci nemôže venovať pre osobnú starostlivosť o dieťa. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobca

nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a žalovaná rozhodla správne o zániku nároku na materské v dotknutých obdobiach. 14. Krajský súd v Trnave následne rozsudkom, č. k. 20Sa/16/2021-222 zo dňa 01.10.2022 opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dospel k záveru, že žalovaná pre posúdenie výšky príjmu žalobcu v období od 07.01. do 30.04.2019 nemala dostatok podkladov a dôsledne neposúdila ani rozsah pracovnej činnosti žalobcu v tomto období, jeho zachovanie, zvýšenie či zníženie a dôsledne nezistila, či žalobca vykonával pracovnú činnosť iba cez víkend alebo aj v iné pracovné dni a či ju vykonával na pracovisku alebo v domácom prostredí. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne vydané bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci. 15. Proti tomuto druhému rozsudku krajského súdu podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa 18.01.2022, tvrdiac, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. Najvyšší správny súd SR rozsudkom, č. k. 7Ssk/52/2022-242 zo dňa 27.06.2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/16/2021-222 zo dňa 01.10.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd poukázal na to, že súd nižšej inštancie je viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom a že Najvyšší súd SR v prvom zrušujúcom rozhodnutí zrozumiteľne konštatoval skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a zreteľne vyslovil právny názor, ktorým bol správny súd viazaný. Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na materské v oboch sporných obdobiach a že skutkový stav tak, ako ho zistila žalovaná, pokladal za dostatočne zistený. Krajský súd teda bezdôvodne nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR. VI. Konanie na správnom súde 16. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“ 17. Podľa ustanovenia ods. a písm. a) v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 18. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 20. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa v spojení s zamietnuť. Keďže účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa , správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania ( ). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.10.2025 ( ). VII. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 22. Podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.“ 23. Podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.“ 24. Podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.“ 25. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.“ 26. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.“ 27. Podľa ustanovenia § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.“ VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak po ostatnom rozhodnutí kasačného súdu prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa, 17Sa a následne do samosudcovského oddelenia 19Sa. 29. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná (najmä a 7 ). 30. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol, že žalobcovi od 19.10.2018 do 31.12.2018 zanikol nárok na materské, opätovne mu nárok na materské vznikol od 01.01.2019 do 06.01.2019 a opätovne mu zanikol od 07.01.2019. 31. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi ( ), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( a ) a prihliadal na viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu ( ). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 32. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobca, ako iný poistenec podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky vzniku nároku na materské, a to najmä podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a podmienku straty alebo zníženia jeho príjmu v súvislosti so starostlivosťou o dieťa (/ zákona o sociálnom poistení). 33. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v zrušujúcich rozhodnutiach kasačného súdu, s poukázaním na ustálenú rozhodovaciu prax v právnych otázkach, ktoré sú v tejto veci sporné, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť z nasledujúcich dôvodov. 34. Na úvod správny súd uvádza, že jednou zo zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské ( až v spojení s a s zákona o sociálnom poistení upravujúcim všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktorá sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade iného poistenca. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca

v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a s tým spojenej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení). 35. V ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení sú upravené osobitné podmienky na vznik a zánik nároku na materské iného poistenca (v tomto prípade otca dieťaťa). V ustanovení § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú vymedzené nasledujúce podmienky vzniku nároku na materské u iného poistenca: iný poistenec má nárok na materské, ak (i) prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), (ii) je splnená podmienka veku dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) a (iii) pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť iný poistenec nemocensky poistený najmenej 270 dní. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musia byť splnené aj ďalšie dve podmienky, a to, že (iv) matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok a (v) uplynulo 6 týždňov odo dňa pôrodu (§ 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení). V ustanovení § 51 zákona o sociálnom poistení sú upravené podmienky zániku nároku na materské. 36. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, poukazujúc aj na právny názor kasačného súdu, v predmetnej veci bolo sporným predovšetkým splnenie osobitnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d) uvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa v zmysle zákona o sociálnom poistení, ako aj splnenie predpokladu podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení - strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti v súvislosti s prevzatou starostlivosťou o dieťa. Podľa názoru správneho súdu, ktorý zodpovedá ustálenej judikatúre k tejto otázke, starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom základe, pričom osoba preberajúca starostlivosť o dieťa je pri výkone tejto starostlivosti nezastupiteľná. To znamená, že pre vznik a trvanie nároku na materské sa iný poistenec musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva zo samotného znenia § 49 ods. 1 veta prvá v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak na základe dohody s matkou "prevezme" dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará. Uvedené je potrebné vykladať tak, že iný poistenec plne prevezme osobnú starostlivosť o dieťa namiesto matky. Podmienka starostlivosti o dieťa vyplýva aj z § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje zánik nároku na materské v dôsledku skončenia starostlivosti o dieťa a opätovný vznik nároku odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. O takúto starostlivosť nejde, ak otec po uzavretí dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení pokračuje vo výkone zárobkovej činnosti prakticky nezmenených podmienok a s nezmeneným, či dokonca vyšším, príjmom. 37. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16.10.2018, požiadal ako iný poistenec o materské od 04.10.2018 s uvedením, že naposledy pracoval dňa 30.09.2018 u zamestnávateľa D. E. s.r.o., Trnava. K žiadosti pripojil rodný list maloletého B. C., nar. XX.XX.XXXX, a „Rodičovskú dohodu k výplate materského inému poistencovi“, ktorú uzavrel s matkou maloletého F. C.. Z obsahu uvedenej dohody vyplýva, že odo dňa 04.10.2018 mal žalobca prevziať dieťa do svojej starostlivosti. Matke dieťaťa bol od 04.10.2018 odňatý rodičovský príspevok a žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 21.11.2018 priznaný nárok na materské od 04.10.2018 za obdobie, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské, za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky nároku na materské. Listom označeným ako „Oznámenie o zániku nároku na materské po vzniku ďalšieho pracovného pomeru“ zo dňa 21.11.2018 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že mu zanikol nárok na materské po vzniku ďalšieho pracovnoprávneho vzťahu, keďže mal preukázané, že odo dňa 19.10.2018 začal vykonávať zárobkovú činnosť u toho istého zamestnávateľa v nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Dňa 12.10.2018 žalobca uzavrel s tým istým zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce za odmenu v sume 3 500 EUR na obdobie od 19.10.2018 do 31.12.2018, s predpokladaným rozsahom práce 350 hodín za dohodnuté obdobie s tým, že skutočný rozsah vykonanej práce bude vyplývať z evidencie vykonanej práce. Za tieto mesiace dosiahol žalobca vymeriavacie základy, z ktorých platil poistné, v rozsahu od 1.429,79 EUR až 2.411,84 EUR. V administratívnom spise sa nachádzajú dochádzkové listy žalobcu za mesiace október, november a december 2018, z ktorých vyplýva, že od 19.10.2018 pracoval žalobca každý pracovný deň 11 hodín denne (s výnimkou 30.11.2018), v mesiacoch november a december 2018 pracoval žalobca každý víkend 11 hodín denne a zároveň pracoval aj ďalšie tam uvedené pracovné dni v rozsahu 7,5 hodín denne. Dohodu o vykonaní práce s obdobným obsahom (odmena 3 500 EUR, 350 hodín za dohodnuté obdobie), uzavrel žalobca so zamestnávateľom dňa 04.01.2019 na obdobie od 07.01.2019 do 30.04.2019. Odmena podľa uvedenej druhej dohody o vykonaní práce je v porovnaní s jeho hrubým zárobkom pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti vyššia (za rovnaké obdobie, na ktoré

bola uzavretá dohoda o vykonaní práce, by pri pôvodnej mzde v pracovnom pomere dosiahol príjem vo výške 3.004 EUR brutto). Zároveň mal žalobca na základe tejto druhej dohody o vykonaní práce pracovať v priemere 21,8 hodín týždenne, pričom aj túto prácu vykonával vo víkendových zmenách v piatok, v sobotu a v nedeľu (v pracovnom pomere, ktorý predchádzal obdobiu, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na materské, bol pracovný čas žalobcu stanovený na 26,5 hodín týždenne). Vymeriavacie základy pre určenie výšky poistného a pracovný čas boli teda porovnateľné s vymeriavacími základmi a pracovným časom, ktoré žalobca dosahoval v pracovnom pomere u zamestnávateľa pred uplatnením nároku na materské. 38. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 29.01.2019 žalobca od 01.07.2017 „pracuje v tejto spoločnosti a jeho pracovný úväzok je 26,5 hodín. Pracuje vo víkendovej zmene a jeho pracovný čas je rozvrhnutý na dni piatok, sobota a nedeľa. Čerpal rodičovskú dovolenku od 04.10.2018 do 17.04.2019. Dňa 12.10.2018 bola s ním uzavretá dohoda o vykonaní práce od 19.10.2018 do 31.12.2018 v rozsahu 350 hodín, pričom pracovná doba je rovnaká ako v prípade pracovného pomeru – teda práca na víkendovej zmene v piatok, sobotu a nedeľu. Zamestnávateľ (pozn. správne „zamestnanec“) vykonáva prácu v priestoroch zamestnávateľa v závode v Trnave. Možnosť práce z domu nebola zamestnancovi schválená. Dňa 07.01.2019 bola s ním uzavretá ďalšia dohoda o vykonaní práce od 07.01.2019 do 30.04.2019 v rozsahu 350 hodín, pričom pracovná doba je rovnaká ako v prípade pracovného pomeru – teda práca na víkendovej zmene v piatok, sobotu a nedeľu. Prácu vykonáva v závode v Trnave, pričom práca z domu mu nebola schválená.“ 39. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že po uzavretí dohody o vykonaní práce vykonával prácu výhradne len cez víkendy, a to v soboty na poobednej zmene a v nedele na nočnej zmene, správny súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú. Jednak je jeho tvrdenie v rozpore s údajmi, ktoré poskytol žalovanej zamestnávateľ a jednak je potrebné, aby otec poskytoval starostlivosť dieťaťu výhradne a nepretržite. Ak je otec mimo domu celú noc, táto podmienka nemôže byť splnená. Dôležitá nie je len starostlivosť o dieťa počas aktívnej časti dňa, ale dieťa si vyžaduje starostlivosť aj v noci a nielen počas pracovných dní. Nemusí ísť samozrejme o nepretržitú starostlivosť o dieťa každý jeden deň 24 hodín denne, ak však otec odchádza pravidelne od dieťaťa na prevažnú časť dňa, nemôže byť naplnený význam materského ako nemocenskej dávky, ktorej účelom je parciálna sanácia straty alebo zníženia príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom. Ani vo vyjadrení zamestnávateľa zo dňa 31.07.2019, ktoré súdu predložil žalobca, nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by viedli k inému, ako vyššie uvedenému záveru. Správny súd nevzhliadol potrebu vykonať dokazovanie navrhované žalobcom, a to výsluch svedkov B. G. (priamy nadriadený žalobcu), F. C. (matka dieťaťa) ani A. C. (starosta obce C.). Správny súd jednak nie je súdom skutkovým, keďže správne súdnictvo je založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a jednak správny súd považoval skutkový stav v administratívnom konaní za dostatočne zistený pre právny záver, ktorý je odzrkadlený vo výroku prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Ako poznamenal aj Najvyšší súd SR v prvom kasačnom rozhodnutí, správny súd nemôže prihliadnuť na dôkazy vzniknuté po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Dôkazy, ktorých sa účastníci v správnom konaní dovolávajú, sa musia vzťahovať k okamihu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 40. Správny súd tiež uvádza, že uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Ak sa teda oprávnená osoba rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť. Z vyššie uvedených skutočností totiž vyplýva, že už pred deklarovaním prevzatia dieťaťa do starostlivosti mal žalobca znížený pracovný úväzok a tým aj znížený príjem, a tento mu zostal zachovaný aj počas deklarovanej osobnej starostlivosti o dieťa. Nemohla mu preto vzniknúť žiadna strata alebo zníženie jeho príjmu v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ako to vyžaduje § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Ak žalobcovi žiadna strata alebo zníženie jeho príjmu v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou o dieťa nevznikla, potom nie je naplnený účel zákona o sociálnom poistení a neexistuje potreba zabezpečenia preklenutia jeho zmenenej životnej situácie, ktorá mala nastať práve tým, že sa nemôže výkonu svojej práce venovať pre osobnú starostlivosť o dieťa. 41. Z dokumentov obsiahnutých v administratívnom spise je zrejmé, že u žalobcu nedošlo k zníženiu príjmu ani k výraznej zmene rozsahu vykonávanej práce v porovnaní s obdobím, ktoré predchádzalo deklarovanému prevzatiu dieťaťa do osobnej starostlivosti, teda ani k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zákonné podmienky pre priznanie nároku na materské preto nie je v tomto prípade možné považovať za splnené.

42. Pre úplnosť správny súd uvádza, že skutkový stav pre vyvodenie vyššie uvedených záverov bol žalovanou zistený dostatočne, a to tak pokiaľ ide o rozsah vykonávanej práce žalobcom v spornom období, ako aj pokiaľ ide o príjem, ktorý žalobca dosahoval v spornom období výkonom práce na základe dohôd o vykonaní práce. 43. Správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené, žalobca ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, pričom napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nemožno hodnotiť ako arbitrárne či nepreskúmateľné, a preto nezákonné. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov žalobca nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil správny súd žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. 44. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa v spojení s zamietol. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s , a 467 ods. 3 . Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom ani pred kasačným súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania ( ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).