Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/106/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/X, D., zastúpeného advokátom: JUDr. Ivan Mikloško, so sídlom Hodžova 13, Žilina, proti žalovaným: 1. A. E. A., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXX, 2. F. G. A., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXX/X, H., 3. A. A., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXX, všetci žalovaní zastúpení advokátom: Mgr. Michal Onufer, so sídlom Františkánska 2, Bratislava, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20C/20/2023-197 zo dňa 21.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1, 2 a 3 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. vyslovil, že žalovaní 1, 2, 3 majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Prvoinštančný súd skonštatoval, že v predmetnom konaní nebolo sporné, že vlastníkom predmetnej parcely, na ktorej stojí časť oplotenia je žalobca. Spoluvlastníkmi susediacej parcely sú žalovaní 1, 2 a 3. Oplotenie bolo postavené v roku 1974 žalovanou 1 a jej už nebohým manželom. Nakoľko žalobca mal za to, že oplotenie stojí sčasti na parcele patriacej jemu, žalobedmetnou žalobou domáha odstránenia neoprávnenej stavby - oplotenia.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či predmetná stavba je stavbou neoprávnenou v zmysle aplikovaného . Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní musel žalobu zamietnuť, nakoľko dospel k záveru, že stavba - oplotenie nie je ani len sčasti stavbou neoprávnenou, hoci vo svojej časti - bližšie žalobcom nešpecifikovanej, stojí na pozemku žalobcu (č. l. 13 rub, 164).

4. V predmetnom konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že plot bol postavený ešte v roku 1974, pričom plot postavili žalovaná 1 a právny predchodca žalovaných 2 a 3 po dohode so svojimi susedmi vlastníkmi - právnymi predchodcami žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by dohoda vtedajších vlastníkov bola časovo obmedzená. Dohodu predchádzajúcich vlastníkov žalobca v konaní jednoznačne nepoprel. Uviedol, že on k realizácii nového oplotenia nedal súhlas. Uvedené je však bezpredmetné, nakoľko plot bol postavený v čase, kedy ešte žalobca nebol vlastníkom pozemku, a plot bol aj s murovaným základom vystavaný v roku 1974 po dohode vtedajších vlastníkov susediacich pozemkov bez časového obmedzenia. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v roku

1974 bol postavený železný plot na vymurovanom základe (č. l. 116, 117, 118, 127 + č. l. 61 , 61 rub, 89, 91). Čestné vyhlásenia a fotografie predložené v konaní neboli žalobcom riadne a včas spochybnené. Ak aj žalobca v záverečnej reči uvádza, že sa jedná o predtlačené podania a žalovaní mali navrhnúť ich výsluch, súd uvádza, že žalovaní správne predložili dôkazy a ak chcel žalobca tieto spochybniť, mohol výsluch týchto osôb navrhnúť sám, čo však neučinil. Žalobca tvrdil, že bol vystavaný železný plot, pričom stĺpiky mali byť v zemi zabetónované, murovaný základ podľa žalobcu neexistoval. Tieto tvrdenia žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, hoci súd poskytol stranám lehotu na preukázanie svojich tvrdení po prvom pojednávaní. Naopak, žalovaní v konaní fotografiami (č. l. 60, 60rub, 61, 89, 90, 91) preukázali, že železný plot bol prichytený na murovanom základe po celej dĺžke, nejednalo sa teda o železný plot so stĺpikmi zabetónovanými jednotlivo k zemi. Žalovaní jednoznačne preukázali, že nový betónový plot, resp. oplotenie bolo vybudované na základoch vystavaných v roku 1974, kedy bolo oplotenie postavené po odsúhlasení predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti bez toho, aby sa jednalo o časovo obmedzený súhlas. Opak v konaní nebol preukázaný. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 620/2013: Zřídí -li stavebník ma základě dohody s vlastníkem pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podle této dohody oprávněn užívat jen dočasne, je povinen po uplynutí sjednané doby stavbu odstranit (§ 126 ods. 1Obč. zák.) viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 1. července 1999, sp. zn. 2 Cdon240/97, R 72/2000 Sbírky rozhodnutí a stanovisek. Zřídí -li na pozemku stavbu stavebník, který měl časově neomezené právo mít na tomto pozemku stavbu, a toto právo později zaniklo, nemůže se vlastník pozemku domáhat odstranění této stavby odstranění této stavby, a to ani proti právnímu nástupci stavebníka (usnesení Nejvyššího soudu ze dne 19. března 2007, sp. zn. 20 Cdo 746/2007).

5. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že stavba - oplotenie nie je neoprávnenou stavbou, a preto vlastník pozemku, do ktorého toto oplotenie v časti zasahuje (č. l. 13 rub, 82 rub, 164), nie je oprávnený domáhať sa odstránenia tejto stavby.

6. Druhým dôvodom pre zamietnutie žaloby bola aj skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo. V konaní bolo preukázané, že nie celé oplotenie zasahuje do pozemku a do vlastníctva žalobcu. Táto skutočnosť jednoznačne vyplývala z predloženého Znaleckého posudku č. 8/2020, jeho doplnenia a z výsluchu znalca (č. l. 13 rub, 82 rub, 164). Aj keby sa jednalo o stavbu neoprávnenú, žalobu by bolo nutné zamietnuť, nakoľko v konaní bolo preukázané, že oplotenie zasahuje len v určitej časti do vlastníctva žalobcu. Znalec na pojednávaní uviedol, že by vedel určiť presne, ktorá časť oplotenia zasahuje do pozemku žalobcu (č. l. 164). Žalobca však naďalej aj svojím ostatným podaním (č. l. 183), a aj v záverečnej reči uviedol, že trvá na odstránení stavby - oplotenia, tzn. celého oplotenia, hoci už v tom čase musel vedieť, že nie celé oplotenie žalovaných zasahuje do jeho pozemku. Žalobca tak v konaní presne a jednoznačne nevymedzil konkrétnu časť oplotenia, ktorú žiada odstrániť a zároveň petit svojho návrhu v danom smere neopravil. Ak by súd rozhodol o celom petite, tak ako to navrhol žalobca, prikázal by odstrániť aj časť stavby (oprávnenej) aj s časťou stavby, ktorá do pozemku žalobcu nezasahuje, rozhodol by nad rámec práv priznaných žalobcovi zákonom (v prípade, ak by sa jednalo o stavbu neoprávnenú). Aj z uvedeného dôvodu súd musel žalobu zamietnuť.

7. Prvoinštančný súd pre úplnosť dodal, že ak aj žalovaní mienili v záverečnej reči poukázať na inštitút vydržania, námietka vydržania je hmotnoprávnou námietkou, ktorú treba uplatniť včas (vyjadrenie k žalobe, duplika, podanie po predvolaní v koncentračnej lehote), pričom táto uplatnená riadne a včas nebola. Preto sa súd tvrdeniami o dobrej viere a dobromyseľnosti počas celých desaťročí uvádzaných v záverečnej reči viac nezaoberal.

8. Keďže žalovaní boli v konaní úspešní z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu, prvoinštančný súd im s použitím ust. , a 2 priznal právo na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku, z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a h) ) podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a súčasne zaviaže žalovaných 1 až 3 spoločne a nerozdielne k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

10. Podľa odvolateľa v odôvodnení rozhodnutia súd prekvapivo dospel k záveru, že betónový základ, na ktorom je novovybudované oplotenie z betónových prefabrikátov osadené, existoval už v roku 1974, keď bolo na hranici pozemkov vybudované jednoduché kovové oplotenie uchytené na kovových stĺpikoch umiestnených vo vzdialenosti cca 2 metre. Súd prvej inštancie si výlučne ako dôkaz osvojil fotodokumentáciu predloženú žalovanými, z ktorej absolútne nie je možné určiť, že betónový základ na hranici pozemkov existoval po celej dĺžke i v čase vybudovania pôvodného železného oplotenia a zároveň z predložených dôkazov čestných prehlásení označených osôb. Pri hodnotení predložených čestných vyhlásení súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že tieto osoby sú občanmi obce D., teda susedmi, resp. spoluobčanmi žalovaných a že medzi nimi môže existovať priateľský vzťah a čestné vyhlásenie podpísali na vopred pripravených tlačivách. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie absolútne nevzal do úvahy dôkazy – fotodokumentáciu pôvodného oplotenia predloženú žalobcom podaním zo dňa 7.5.2024 a v odôvodnení sa týmto dôkazom nezaoberal. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom je možné jednoznačne určiť, že pôvodné kovové oplotenie bolo prichytené na železných stĺpikoch pevne zapustených do zeme betónovým základom. Je nelogické, aby takýto druh oplotenia vyžadoval betónový základ po celej dĺžke hranice susediacich pozemkov, lebo by ničomu neslúžil. Odstránenie pôvodného oplotenia bolo realizované tak, že došlo len k vykopaniu železných stĺpikov zo zeme vrátane betónového základu. Pri realizácii nového oplotenia musel byť vybudovaný betónový základ po celej dĺžke hranice pozemkov a pri jeho vybudovaní mohlo dôjsť i keď bez vedomia žalovaných, k jeho posunu do pozemku vo vlastníctve žalobcu. I keby pri osadení pôvodného oplotenia bol po celej dĺžke pozemkov vybudovaný betónový základ, čo žalobca popiera, pri vybudovaní nového oplotenia z betónových prefabrikátov o šírke 15 až 20 centimetrov by muselo dôjsť minimálne k rozšíreniu pôvodného betónového základu na úkor pozemku žalobcu. Skutočnosť, že oplotenie sa čiastočne nachádza na pozemku žalobcu, potvrdil aj znalec Ing. Roman Wágner na pojednávaní. Neobstojí námietka, že z predloženého znaleckého posudku nevyplýva v akej časti stavba zasahuje do pozemku žalobcu, toto je možné riešiť vyhotovením jednoduchého geometrického plánu, resp. situačného nákresu geodetom.

11. Žalobca ďalej poukázal na bod 15 napadnutého rozsudku, ktorý považuje za zmätočný keď súd uvádza: „Pri neoprávnenej stavbe môže vlastník pozemku domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv žalobou podľa “. Podľa odvolateľa súd v napadnutom rozsudku (bod 16) výlučne vychádzal z dôkazov predložených žalovanými bez bližšieho zdôvodnenia akým spôsobom dospel k záveru, že žalovaní jednoznačne preukázali, že nový betónový plot bol vybudovaný na základoch vystavaných v roku 1974, takéto odôvodnenie odvolateľ považuje za zmätočné.

12. K ďalšiemu dôvodu zamietnutia žaloby podľa bodu 18 odôvodnenia rozsudku, že žalobca presne nevymedzil konkrétnu časť oplotenia, ktorú žiada odstrániť, odvolateľ uviedol, že jednoznačne vo svojej žalobe vymedzil petit žalovaného návrhu, ktorým sa domáhal voči žalovaným 1 až 3 odstránenia stavby oplotenia umiestnenej na svojom pozemku parcele CKN č. 2273/1 a nie odstránenia celej stavby oplotenia. Z logického výkladu predmetného petitu jednoznačne vyplýva čoho sa žalobca domáha, pričom v žalobe odkazuje priamo na predložený znalecký posudok, v ktorom je vymedzený rozsah zásahu novovybudovanej stavby do pozemku žalobcu.

13. Žalovaní 1 až 3 odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu predložili prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že sa plne stotožňujú s napadnutým rozsudkom a pridržiavajú sa všetkých svojich vyjadrení a dôkazov, ktoré doložili do konania, pričom navrhujú odvolanie žalobcu zamietnuť a žalobcu zaviazať na plnú náhradu trov žalovaným.

14. Podľa žalovaných nie je pravdou, že prvoinštančný súd prekvapivo dospel k záveru, že betónový základ existoval už v roku 1974, súd túto skutočnosť riadne preskúmal a overil. Žalovaní predložili súdu dôkazy ako fotodokumentáciu plotu a jeho okolia z rôznych rokov, z ktorej je možné jasne určiť, že betónový základ na hranici pozemkov existoval po celej dĺžke i v čase vybudovania pôvodného železného oplotenia a ďalej predložili čestné vyhlásenia niekoľkých osôb (susedov), ktoré potvrdili, že od postavenia predmetného domu v roku 1974 je okolo pozemku plot s betónovým základom a jeho umiestnenie a pozícia sa nezmenila. Obe svedkyne tieto čestné vyhlásenia vyhotovili dobrovoľne a pravdivo s najlepším svedomím a vedomím, nakoľko stav plota a históriu stavieb žalovaných dobre poznajú. Ďalším čestným vyhlásením bolo vyjadrenie zhotoviteľa rekonštrukcie plota pána A. I., ktorý potvrdil, že počas úpravy oplotenia pozemku v roku 2014 z betónového základu odpílili železnú konštrukciu pôvodného plotu a do pôvodného múrika (betónového základu) následne vŕtali a upevňovali kotviace tyče, ktoré sú opornou konštrukciou nového murovaného plotu. Posledným vyjadrením, ktoré

žalovaní ako dôkaz predložili, je vyjadrenie bývalého starostu D. C. J., ktorý potvrdil, že pôvodný betónový základ plotu sa nemenil. Žalobca nenavrhol, aby pre svoje pochybnosti boli svedkovia osobne vypočutí na pojednávaní. Kto iný, ako práve tie osoby, by tak dobre poznal situáciu a jej vývoj v čase. Žalovaní nevedia odkiaľ žalobca berie svoje tvrdenie o stĺpikoch zapustených do zeme betónovým základom, nakoľko na fotodokumentácii je jasne vidieť múrik.

15. V závere vyjadrenia žalovaní poukázali na to, že v konaní namietali, že petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, pretože nie celá stavba žalovaných by mala zasahovať do pozemku žalobcu, ale iba malá úzka časť a túto znalecký posudok predložený žalobcom nevymedzil. Túto skutočnosť, ktorú skonštatoval aj súd v odôvodnení v rozsudku, žalobca v odvolaní nesprávne spochybňuje.

16. Žalobca vo svojej replike poukázal na ním predložený dôkaz č. 1 (zachytávajúci pôvodný stav oplotenia), z ktorého možno jednoznačne ustáliť, že pôvodné kovové oplotenie bolo uchytené na železných stĺpikoch, ktoré boli pevne zapustené do zeme betónovým základom, pričom betónový základ na zachytenie oplotenia po celej dĺžke susediacich pozemkov vybudovaný nebol, pretože by nemal absolútne žiadny význam. Z ďalšej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že novovybudované oplotenie z betónových tvárnic po šírke cca 20 centimetrov zasahuje do pozemku žalobcu. Pokiaľ by i v minulosti bol po celej dĺžke pozemku vybudovaný betónový základ, vybudovanie nového oplotenia z betónových tvárnic si nepochybne vyžadovalo zo statického hľadiska vybudovanie nového širšieho betónového základu, čím došlo k zásahu do pozemku žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom.

17. Žalovaní 1 až 3 vo svojej duplike uviedli, že žalobca predkladá fotografie a pritom tvrdí niečo iné, než je jasne viditeľné z fotodokumentácie. Nerozumejú preto vyjadreniam žalobcu, ani jeho tvrdeniam. Pridržiavajú sa svojich predchádzajúcich vyjadrení. Považujú rozsudok prvoinštančného súdu za právny a skutkový stav za nesporný. Navrhujú odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na plnú náhradu trov žalovaným.

18. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a h) ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúocesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

20. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu na uloženie žalovaným 1, 2 a 3 povinnosti spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady stavbu - oplotenie na parc. č. CKN č. 2273/1 vlastnícky patriacej žalobcovi v k.ú. D. zapísanej na LV č. XXXX. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol v podstate s odôvodnením, že predmetná stavba – oplotenie nie je neoprávnenou stavbou a naviac nie celé oplotenie zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom žalobca presne a jednoznačne nevymedzil konkrétnu časť oplotenia, ktorú žiada odstrániť.

21. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale i dôvodmi uplatnenými v odvolaní, bolo v intenciách odvolania žalobcu popísaného vyššie posúdiť, či prvoinštančný súd dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne či vec nesprávne právne posúdil.

22. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním žalobcu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

23. Pri svojom závere, že pôvodný železný plot bol vybudovaný v roku 1974 po dohode vtedajších vlastníkov susediacich pozemkov bez časového obmedzenia na vymurovanom základe prvoinštančný súd v odseku 16. rozsudku priamo odkázal na v spise založené dôkazy. Na č.l. 116 na čestné prehlásenie A. I., že na pozemku žalovanej 1 v roku 2014 počas úpravy oplotenia, z betónového múrika odpílili železnú konštrukciu pôvodného plotu a do pôvodného múrika (betónového základu) následne vŕtali a upevňovali kotviace tyče, ktoré sú opornou konštrukciou nového murovaného plotu. Vychádzal tiež z čestných prehlásení na č.l. 117 a 118 pani K. J. a A. J., ktoré svojim na obecnom úrade overeným podpisom potvrdili, že od postavenia domu na adrese D. XXX v roku 1974 je okolo pozemku plot s betónovým základom, pričom jeho umiestnenie a pozícia sa nezmenila. Prvoinštančný súd tiež zohľadnil čestné vyhlásenie bývalého starostu obce D. C. J. (č.l. 127) s podpisom overeným na obecnom úrade s textom, že počas ohliadky v roku 2015 bolo zrejmé, že betónový základ, na ktorom bol múrik postavený, nie je nový, povrch bol miestami narušený a porastený machom. Prvoinštančný súd svoj záver tiež oprel na fotodokumentáciu na č.l. 61 a 61 rub, na ktorej je vidieť, že novovymurované oplotenie z prefabrikátov stojí na nízkom betónovom múriku. Obdobne z fotografie poukázanej súdom inštancie na č.l. 89 a 91 je zrejmé, že pôvodné kovové oplotenie v dotknutej prednej časti pozemkov zrejme pri bráne nehnuteľnosti žalobcu stojí v nízkom betónovom múriku. Naviac aj z fotografií predložených žalovanými č.l. 55, č.l. 55 rub, č.l. 90, č.l. 122 zachytávajúcich prednú časť hranice pozemkov v aktuálnom stave je zrejmé, že novopostavený múr žalovaných sa dotýka betónových základov stĺpika brány žalobcu na hraniciach pozemku – nepresahuje ho, z čoho vyplýva, že je postavený na pôvodnom mieste v pôvodnom rozsahu. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca poukazuje na ním predložený dôkaz č. 1 (č.l. 110 a 111 spisu), jedná sa o veľmi nejasnú kópiu fotografie, z ktorej nie je možné vyvodiť záver žalobcu, že betónový základ oplotenia tam v tom čase nebol. Naopak z obdobného (možno aj totožného) ostrejšieho záberu na č.l. 89 a 91 je zrejmé, že pod kovovým oplotením sa nachádza betónový múrik. 24. Spochybňovanie vierohodnosti autorov čestných vyhlásení odvolateľom s tým, že sú občanmi obce, resp. susedmi žalovaných neobstojí, keďže kto iný, ako blízko žijúci spoluobčania by sa vedel k danej situácii vyjadriť. Ak žalobca predmetné dôkazy spochybňoval, mohol navrhnúť vypočutie týchto osôb ako svedkov, čo nevyužil. Nevierohodnosť autorov daných čestným vyhlásení, ktorých podpisy na vyhláseniach boli naviac overené pred obecným úradom, v konaní ničím preukázaná nebola, a ani skutočnosť, že predmetné vyhlásenia boli vypĺňané a podpísané na vopred pripravených tlačivách, sama osebe vierohodnosť ich obsahu nezakladá.

25. Tvrdenie odvolateľa, že odstránenie pôvodného oplotenia bolo zrealizované tak, že došlo k vykopaniu železných stĺpikov zo zeme vrátane betónového základu, vyvracajú nielen žalovaní, označená fotodokumentácia, čestné prehlásenia K. a A. J., starostu obce, ale najmä A. I., ktorý v roku 2014 predmetné oplotenie budoval, pričom v čestnom vyhlásení výslovne uviedol, že z (pôvodného) betónového múrika odpílili železnú konštrukciu pôvodného plotu a do pôvodného múrika (betónového základu) následne vŕtali a opevňovali kotviace tyče. V konaní tak nebolo ničím preukázané tvrdenie odvolateľa, že betónový múrik pod aktuálnym murovaným oplotením bol vybudovaný až v roku 2014 (kedy malo dôjsť k jeho posunu), prípadne, že v roku 2014 došlo k jeho rozšíreniu na úkor pozemku žalobcu. Tieto tvrdenia žalobcu zostali len v rovine ničím nepotvrdených nepreukázaných tvrdení, ktoré boli naopak vyvrátené poukázanými dôkazmi predloženými žalovanými.

26. Odvolateľ bližšie nekonkretizoval a odvolací súd nezistil, prečo považoval za zmätočný text v ods. 15 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku (v ktorom súd uviedol teoretickú analýzu citovaného ustanovenia): „Pri neoprávnenej stavbe môže vlastník pozemku domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv žalobou podľa “.

27. V ods. 16 preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd jednoznačne poukázal na konkrétne dôkazy, z ktorých vyvodil svoj záver, že v roku 1974 bol postavený železný plot na vymurovanom základe, čo bolo vyššie špecifikované odvolacím súdom, preto odvolací súd predmetné odôvodnenie rozsudku nepovažuje za zmätočné, ako to tvrdí odvolateľ.

28. Odvolateľ ďalej namieta, že v žalobe vymedzil petit žalobného návrhu, ktorým sa domáhal odstránenia stavby oplotenia umiestnenej na jeho označenom pozemku a nie odstránenia celej stavby oplotenia, čím spochybnil záver súdu prvej inštancie v bode 18 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, že jednoznačne nevymedzil konkrétnu časť oplotenia, ktorú žiada odstrániť.

29. V zmysle v žalobe musí byť uvedený aj žalobný návrh – petit, ktorý musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne vedel, čoho sa žalobca domáha a ktorý musí byť aj vykonateľný, pretože určuje rámec, v ktorom súd koná a rozhoduje, z ktorého súd nemôže bezdôvodne vybočiť. Petit teda musí byť jasný a jednoznačný, aby nebola pochybnosť o tom, čoho sa žalobca domáha, zároveň musí byť určitý, teda musí presne definovať rozsah a obsah požiadavky, ktorú má súd posúdiť, zároveň musí byť zrozumiteľný, teda napísaný tak, aby bol zrozumiteľný pre súd a účastníkov konania. Petit presne určuje obsah a rozsah súdnej ochrany, ktorú má súd poskytnúť. Súd potrebuje presne vedieť o čom má rozhodnúť, aby mohol konať a vydať vykonateľné rozhodnutie.

30. S poukazom na uvedené teoretické východiská, prvoinštančný súd správne ustálil, že petit žaloby, ktorý jednoznačne nevymedzuje konkrétnu označenú časť oplotenia, ktorú žalobca žiada odstrániť, je vo svojej podstate nejasný i neurčitý a nadväzne by bol i nevykonateľný. Uvedené, v prípade, že by nedošlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že dotknutá stavba – oplotenie nie je neoprávnenou stavbou, by znamenalo neúplnosť žaloby s potrebou postupu podľa výzvou súdu na doplnenie a opravu žaloby v stanovenej lehote.

31. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že nebol naplnený odvolací dôvod uplatnený žalobcom a to, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

32. V zmysle záverov NS SR sp. zn. 2MCdo 4/2009 nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normou hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

33. S poukazom na uvedené teóriu nie je zrejmé z akých dôvodov odvolateľ použil ako odvolací dôvod i nesprávne právne posúdenie veci ( ), ktoré ani bližšie v obsahu odvolania nešpecifikuje. Prvoinštančný súd na vec správne aplikoval ust. , na ktoré poukazuje i žalobca a to i v podanom odvolaní. Odvolací súd pritom nezistil, že by prvoinštančný súd túto právnu normu nesprávne interpretoval a ani že by ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval, preto uzatvára, že ani tento odvolací dôvod žalobcu nie je daný

34. S poukazom na všetko vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, včítane vzhľadom na spôsob prvoinštančného rozhodnutia správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a preto s použitím ust. napadnutý rozsudok potvrdil.

35. V odvolacom konaní fakticky úspešným žalovaným 1, 2, 3 vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi (v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s ust. ), o ktorom podľa v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,

ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto úspešným žalovaným 1, 2 a 3 priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi.

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).