Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-31Cb/97/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.767,98 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-31Cb/97/2022-165 zo dňa 15.2.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-31Cb/97/2022-165 zo dňa 15.2.2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 8.518,62 EUR s príslušenstvom zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 216,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 216,50 EUR od 27.8.2019 do zaplatenia, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, štvrtým výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a piatym výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 432,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., a to po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.11.2018 došlo v železničnej stanici Bratislava, hlavná stanica pri vykonávaní posunu k vykoľajeniu železničného koľajového vozidla žalobcu Bdgteer 61 56 20-00 106-0, pričom súčasťou posunu boli aj ďalšie tri železničné koľajové vozidlá žalobcu / Bdmpeer 61 56 20-70 306-1, Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0/. Vznik nehody spôsobil žalovaný. Stav jednotlivých železničných koľajových vozidiel musel byť posúdený v rámci komisionálnych prehliadok. Dňa 12.8.2019 žalobca vystavil žalovanému faktúru na náhradu škody na sumu 27.057,22 EUR, z toho suma 124,68 EUR pripadala na bezpečnostnú prehliadku vozidla Bdgteer 61 56 20-00 111-0 a suma 124,68 EUR pripadala na bezpečnostnú prehliadku vozidla Bmpz 61 56 22-70 003-2. Žalobcovi bolo listom intervenienta zo 4.9.2019 oznámené, že mu zo zmluvného poistenia uzatvoreného so žalovaným uhradí škodu v sume 17.815,90 EUR. Z predmetného oznámenia vyplývalo, že intervenient odpočítal z celkovej škody sumu nelikvidných položiek vo výške 249,36 EUR a sumu 8.991,96 EUR označenú ako opotrebenie /amortizácia/.

3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že amortizácia bola odpočítaná oprávnene, keďže táto suma nie je súčasťou skutočnej škody a žalobca nemá na jej náhradu právo. K nelikvidným položkám v sume 239,36 EUR žalovaný uviedol, že v zmysle komisionálnych prehliadok boli pri nehode priamo poškodené len 2 železničné koľajové vozidlá, ktorých poškodenie si vyžadovalo opravu. Žalobca podľa žalovaného nevyhnutnosť vykonania prehliadok k ostatným dvom železničným koľajovým vozidlám nepreukázal, a teda nejde o výdavky, ktoré bolo nutné vynaložiť, keďže vynaložením týchto nákladov nedošlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 373 a nasl., § 369 ods. 1 Obch. zák. a na základe vykonaného dokazovania posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodný záväzkový vzťah s poukazom na ustanovenie vzhľadom na dohodu medzi stranami obsiahnutú v zmluve o prístupe k železničnej infraštruktúre, a žalobou uplatnený nárok na náhradu škody ako nárok podľa , ktorý vznikol porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. Podaním zo dňa 31.10.2023 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 8.518,62 EUR s príslušenstvom späť. Súd prvej inštancie v ostávajúcej časti /249,36 EUR s príslušenstvom/ vyhodnotil nárok žalobcu ako čiastočne dôvodný /v časti o zaplatenie 216,50 EUR s prísl./. Čo do základu nároku ustálil, že boli naplnené všetky kumulatívne predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť zjazdnosť železničnej infraštruktúry, keďže podľa správy zo zisťovania príčin vzniku nehody zo dňa 19.12.2018 príčinou vzniku nehody bola technická porucha zariadenia infraštruktúry v správe ŽSR, v ktorej bol ako subjekt zodpovedný za škodu označený žalovaný. Tým bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu v podobe porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného. Náklady na vykonanie komisionálnej prehliadky jednotlivých železničných koľajových vozidiel /všetkých 4 osobných vozňov tvoriacich vlakovú súpravu/ boli žalobcom vynaložené na zistenie ich stavu po nehode, či nie sú poškodené, a či sú spôsobilé ďalšej prevádzky v osobnej vlakovej doprave bez potreby ich opravy. Vynaložením nákladov na vykonanie komisionálnych prehliadok všetkých 4 železničných koľajových vozidiel zúčastnených pri nehode došlo k zníženiu majetkových hodnôt na strane žalobcu, čím vznikla na strane žalobcu škoda ako druhý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu. Medzi vznikom nehody v podobe vykoľajenia vlakovej súpravy zloženej zo 4 železničných koľajových vozidiel pre technický stav železničnej infraštruktúry a nákladmi vynaloženými žalobcom na vykonanie komisionálnej prehliadky na zistenie stavu predmetných vozidiel po nehode, či si vyžadujú opravu, prípadne v akom rozsahu, je daná priama príčinná súvislosť, čím bol naplnený aj tretí kumulatívny predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že ak by sa žalovaný riadne staral o železničnú infraštruktúru, nemusel by žalobca predmetné železničné koľajové vozidlá z dotknutej vlakovej súpravy preskúmať v rámci komisionálnych prehliadok za účelom zistenia ich stavu a ich prípadného poškodenia. Je pritom nepodstatné, že závery z komisionálnych prehliadok boli také, že len dve zo štyroch vozidiel z vykoľajenej vlakovej súpravy vykazovali poškodenia vyžadujúce si ich opravu. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca mal voči žalovanému nárok na náhradu škody v podobe náhrady nákladov vynaložených na komisionálne prehliadky vozidiel Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0 podľa ustanovenia v celkovej preukázanej sume 216,50 EUR (2x108,25 EUR). Súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zápisu z komisionálnej prehliadky z 19.11.2018 ŽVK Bmpz 61 56 22-70 003-2 vyplýva, že celková cena práce vynaložená žalobcom bola v sume 108,25 Eur /5Nhx21,65 Eur/Nh/. Zo zápisu z komisionálnej prehliadky z 19.11.2018 ŽVK Bmpz 61 56 20-00 111-0 vyplýva, že celková cena práce vynaložená žalobcom bola v sume 108,25 Eur /5Nhx21,65 Eur/Nh/.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval základ nároku žalobcu ako daný. Súd konanie v časti o zaplatenie 8.518,62 EUR s príslušenstvom zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom /výrok I./ V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu vo výške 249,36 EUR v podobe náhrady nákladov vynaložených na komisionálne prehliadky oboch železničných koľajových vozidiel považoval za nesprávny a rozporný s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Tento nárok vyhodnotil ako čiastočne dôvodný, a to v časti náhrady nákladov vynaložených na komisionálne prehliadky oboch železničných koľajových vozidiel v celkovej preukázanej sume 216,50 EUR. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 369 Obch. zák. žalobcovi zákonný úrok z omeškania /výrok II./. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol / výrok III./. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a nepriznal prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďže

mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli /výrok IV./ a rozhodol o vrátení súdneho poplatku z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním vo veci samej /výrok V./.

6. Proti výroku II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, event. navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 11.4. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uviedol, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť vynaloženia nákladov na vykonanie bezpečnostnej (komisionálnej) prehliadky tak ako to vyžaduje § 380 Obch. zák. a náklady vynaložené na vykonanie bezpečnostnej prehliadky nespadajú pod pojem „skutočná škoda“. Poukázal na skutočnosť, že zvyšné dva vozne s označením Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0, ku ktorým vykonal žalobca bezpečnostné prehliadky, sa pri nehode nevykoľajili a ani neboli pri nehode poškodené, čo znamená, že nebolo nutné ich uvedenie do predošlého stavu, resp. obnovenie ich pôvodného stavu, nakoľko v dôsledku nehody nedošlo k takej zmene v stave, ktorý by si vyžadoval opravu. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenie nepodložil dôkazmi, z ktorých by bolo jednoznačné, že vykonanie bezpečnostnej prehliadky bolo jeho povinnosťou, a že ide o škodu, resp. ušlý zisk, ktorú by mu mal uhradiť žalovaný. Žalovaný poukázal na obdobné súdne konanie sporových strán vedené Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-36Cb/12/2022, v ktorom žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu späť. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nepresvedčivý a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 216,50 EUR za neopodstatnený.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Považuje napadnuté rozhodnutie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že nikto nemôže spravodlivo požadovať od poškodeného, aby preveroval len časť svojho majetku, ktorý bezprostredne súvisí s protiprávnym konaním škodcu. Bez prehliadky všetkých vozňov posunu, by žalobca nevedel určiť rozsah celkového zníženia žalobcovho majetku /ujmu v majetkovej sfére/, ktorú si chcel uplatniť u žalovaného. Podľa argumentácie žalovaného uvedenej v odvolaní by si mal žalobca selektívne vybrať len niektoré vozidlá posunu, aby zistil rozsah celkovej škody, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca musel vykonať komisionálnu prehliadku z bezpečnostných dôvodov všetkých vozňov, ktoré boli súčasťou posunu. Žalovaný zdôraznil, že došlo k vynaloženiu týchto nákladov v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň poukázal na a , , obsah zmluvy o prístupe k železničnej infraštruktúre a uviedol, že v prílohe č. 1 /Predpisy manažéra infraštruktúry platné pre železničný podnik/ riadok 13 zmluvy sa uvádza predpis žalovaného Z 17 s názvom Nehody a mimoriadne udalosti /ďalej predpis Z 17/. V správe zo zisťovania príčin vzniku nehody zo dňa 19.12.2018 sa predpis Z 17 uvádza v zozname použitých predpisov. Podľa X. kapitoly bodu 163 písm. c) predpisu Z 17 je dopravca pri zisťovaní príčin vzniku nehody povinný zabezpečiť u koľajových vozidiel účastných na nehode ich prehliadku, premeranie a vyhodnotenie nameraných hodnôt v súlade s platnými predpismi a normami. Ak na uvedené činnosti nemá vytvorené podmienky /meradlá, nivelizované koľaje a pod./, musí zabezpečiť ich premeranie u iného spôsobilého subjektu. Bezpečnostné prehliadky zabezpečil žalobca na vlastné náklady a svojimi výkonmi. Poukázal na článok I Správy (str. 2) a čl. II. Správy (str. 6) a uviedol, že povinnosť prehliadok vozňov zaviedol žalovaný predpisom, ktorého vydanie ustanovil priamo zákon o dráhach.

8. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu v reakcii na podané odvolanie, a poukázal na to, že bezpečnostné prehliadky boli vykonané zamestnancami žalobcu, z ktorých povahy práce takéto úkony vyplývajú, a k vykonaniu ktorých došlo v rámci pracovného času zamestnancov žalobcu, a preto žalovaný takéto náklady nepovažuje za škodu, ktorú by mal žalovaný nahradiť.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 1.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku /vo výroku II./ nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

14. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody podľa § 373 Obch. zák.. Spornou nebola skutočnosť, že dňa 13.11.2018 došlo v železničnej stanici Bratislava, hlavná stanica, pri vykonávaní posunu k vykoľajeniu železničného koľajového vozidla žalobcu Bdgteer 61 56 20-00 106-0, pričom súčasťou posunu boli aj ďalšie tri železničné koľajové vozidlá žalobcu /Bdmpeer 61 56 20-70 306-1, Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0/. V správe ŽSR ako aj v správe o nehode bol ako subjekt zodpovedný za škodu označený žalovaný.

15. Podľa § 380 Obch. zák., za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 373-380 Obch. zák. na prejednávaný spor správne dospel k záveru, že žalovaný naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, podrobne objasnené v bodoch 11.1.-11.5. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že ust. § 380 Obch. zák. nepodmieňuje, aby vynaloženie nákladov poškodeným sa týkalo len tých vecí, ktoré boli pri škodovej udalosti fyzicky poškodené, resp. zničené, o to viac v situácii, ak žalobca vynaložil náklady na zistenie všetkých 4 vozidiel, ktoré sa priamo týkali škodovej udalosti, za účelom posúdenia či si tieto vozidlá vyžadujú opravu alebo nie. Súd prvej inštancie zároveň správne uviedol, že sporové strany si v rámci zmluvného vzťahu nevylúčili aplikáciu § 380 Obch. zák. a ani nemodifikovali pre konkrétny prípad.

17. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť vynaloženia nákladov na vykonanie bezpečnostnej prehliadky v súlade § 380 Obch. zák. aj v súvislosti so zvyšnými dvoma vozňami s označením Bmpz 61 56 22-70 003-2 a Bdgteer 61 56 20-00 111-0, ktoré sa pri nehode nevykoľajili a ani neboli pri nehode poškodené, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými dôkazmi. Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým zo správy o nehode zo dňa 19.12.2018 vytvorenej žalovaným bolo preukázané, že samotný žalovaný jednoznačným a nepochybným spôsobom deklaroval, že všetky železničné koľajové vozidlá z dotknutej vlakovej súpravy, a teda aj Bdgteer 61 56 20-00 111-0 Bmpz 61 56 22-70 003-2, bolo nutné prehliadnuť v rámci komisionálnej prehliadky. Odvolací prisvedčil tvrdeniu žalobcu v rozsahu, že náklady na komisionálnu prehliadku všetkých 4 vozidiel je nutné považovať za výdavky v zmysle § 380 Obch. zák., ktoré vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú zapríčinil žalovaný. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že železničné koľajové vozidlá z dotknutej vlakovej súpravy Bdgteer 61 56 20-00 111-0 Bmpz 61 56 22-70 003-2 boli zaradené do vlakovej súpravy, ktorá bola vykoľajená, a bolo nevyhnutné zistiť, či aj tieto vozidlá sú naďalej spôsobilé prevádzky v osobnej doprave bez potreby ich opravy tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť železničnej dopravy a predovšetkým bezpečnosť cestujúcich v osobnej doprave. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.

18. V prípade ďalšej odvolacej námietky žalovaného v bode V. odvolania, v ktorom poukázal na ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a stroho konštatoval, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj IV. ÚS 115/03). Zároveň odvolací súd konštatuje, že z vyššie uvedeného tvrdenia žalovaného mu nie je zrejmé v čom vidí nepresvedčivosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal všetkými vykonanými dôkazmi a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného v rozsahu, že v obdobnom súdnom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-36Cb/12/2022 medzi tými istými stranami sporu, v ktorom žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu späť, pretože sa jedná o dispozičné právo každého žalobcu v každom súdnom konaní, a zároveň daný spor nesúvisí s prejednávanou vecou, preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca preukázal naplnenie základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obch. zák.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, preto napadnutý rozsudok, vo výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, súd mu však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).