Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Sa-7-2024.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Subarea
19Sa/7/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. XX/X, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto rozhodol:
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na Správny súd v Banskej Bystrici dňa 05.06.2024 sa žalobca domáhal odstránenie nečinnosti žalovanej v konaní, ktoré podľa žalobcu začalo na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 17.12.2023. Zároveň navrhoval preskúmať aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.06.2019, ktorým žalovaná zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok, a to ako podkladového rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). 2. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 19Sa/3/2024 zo dňa 31.07.2024 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád žaloby zo dňa 03.06.2024. Žalobca na výzvu v podaní zo dňa 15.08.2024 uviedol, že dňa 03.06.2024 podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Zároveň opätovne uviedol, že v rámci tejto žaloby požiadal aj o preskúmanie aj o preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.06.2019 podľa § 27 ods. 1 SSP. 3. Uznesením, č. k. 19Sa/3/2024-26 zo dňa 26.11.2024 Správny súd v Banskej Bystrici postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako miestne príslušnému. 4. Keďže k žalobe nebola priložená jej obligatórna príloha, ktorou je podľa ustanovenia § 246 ods. 2 SSP oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd vyzval žalobcu na doloženie jednej z týchto príloh uznesením č. k. 19Sa/7/2024-34 zo dňa 06.02.2025. 5. V súdom určenej lehote 20 dní žalobca obligatórnu prílohu nepredložil. V podaní zo dňa 19.02.2025 uviedol, že 25.02.2024 podal sťažnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), ktorú žalovaná nevybavila v zákonom určenej lehote, ani po jej márnom uplynutí. Z tohto dôvodu nemohol k žalobe pre nečinnosť pripojiť oznámenie o výsledku vybavenie sťažnosti zo dňa 25.02.2024. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP „Nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.“ 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 8. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP „Správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.“ 9. Podľa § 242 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.“ 10. Podľa § 244 ods. 1 SSP „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.“ 11. Podľa § 246 ods. 1 SSP „V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.“ 12. Podľa § 246 ods. 2 SSP „K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.“ 13. Podľa § 99 písm. f) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.“ 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach „Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach „Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti.“ 16. Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach „Sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.“ 17. Správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky, ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 18. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej.
19. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal riadne osobitné postupy ustanovené zákonom. Správny súd si je vedomý argumentácie žalobcu, podľa ktorej nebolo možné predložiť súdu výsledok prešetrenia sťažnosti ako obligatórnu prílohu ku žalobe vyžadovanú ustanovením § 246 ods. 2 SSP, pretože napriek ním tvrdenému podaniu sťažnosti na nečinnosť v administratívnom konaní zo dňa 25.02.2024, žalovaná jeho sťažnosť nevybavila. Žalobca však nepreukázal, že uvedenú sťažnosť zo dňa 25.02.2024 podľa zákona o sťažnostiach skutočne doručil žalovanej (nepredložil súdu žiadne potvrdenie o tom, že uvedené podanie bolo žalovanej doručované – podací lístok, podacia pečiatka a pod.) a samotná žalovaná vo vyjadrení zo dňa 14.11.2024 uviedla, že „Žalobca v žalobe zo dňa 03.06.2024 uviedol, že v danej veci podal dňa 25.02.2024 sťažnosť, o ktorej žalovaná nerozhodla. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že podanie zo dňa 25.02.2024 označené ako „sťažnosť“ žalovaná neeviduje.“. K rovnakému záveru dospel aj správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, v ktorom sa sťažnosť zo dňa 25.02.2024, o ktorej žalobca tvrdil, že ju doručil žalovanej, nenachádza. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že po podaní žaloby a doručení výzvy na vyjadrenie sa k žalobe žalovaná preverovala, či bola sťažnosť zo dňa 25.02.2024 doručená žalovanej, avšak s negatívnym výsledkom. Ako vyplýva z e-mailu odboru kontroly a sťažnosti žalovanej zo dňa 14.11.2024, okrem evidencie sťažností bola prezretá aj evidencia ostatných podaní, pridelených referentom oddelenia sťažností na ďalšie spracovanie, ale záznam o riešení tohto podania oddelením sťažností žalovanej sa v uvedených evidenciách nenachádza. 20. V prvom rade správny súd považuje za dôležité uviesť, že hoci ustanovenie § 246 ods. 2 SSP expressis verbis ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť ku žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom (čo správny súd bližšie rozvinul v bode 6 tohto uznesenia), splnenie uvedenej povinnosti nemôže byť vynucované prísne formalisticky až do takého rozsahu, že aj pre prípadnú objektívnu nemožnosť žalobcu zabezpečiť obligatórnu prílohu z dôvodov, ktoré možno pričítať výlučne za vinu žalovanému orgánu verenej správy, nebude jeho žaloba vecne prejednaná. V praxi sa totiž správny súd stretol s prípadmi, kedy je orgán verejnej správy nečinný tak v hlavnom administratívnom konaní v ktorom o odstránenie nečinnosti sa žalobca usiluje, ako aj v nadväzujúcom konaní o podanej sťažnosti proti nečinnosti. Formalistickým výkladom by mohla byť niektorým účastníkom administratívneho konania úplne odňatá možnosť obrátiť sa na správny súd práve pre pretrvávajúcu nečinnosť žalovaného na viacerých úrovniach, ktorý by takýmto obštrukčným spôsobom mohol úplne zmariť súdny prieskum jeho (ne)konania. V tom lepšom prípade by sa účastník konania mohol naďalej obrátiť na príslušného prokurátora s podnetom, avšak z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva podmienka neúspešného vyčerpania oboch prostriedkov nápravy, ale iba jedného z nich, pričom právo voľby je ponechané účastníkovi administratívneho konania, ktorý považuje za efektívnejší. 21. V konaní však žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že sťažnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach skutočne podal. Pokiaľ žalovaná neeviduje takúto sťažnosť, nemožno jej vyčítať, že sa sťažnosťou nezaoberala a nevybavila ju zákonným spôsobom. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach. 22. Správny súd poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím dlhšej doby nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za predpokladu, že bude mať žalobca aj naďalej za to, že je žalovaná nečinná a za predpokladu, že skutočne a riadne vyčerpá všetky zákonom stanovené osobitné postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom odstránenia namietanej nečinnosti. 23. Záverom správny súd dodáva, že žalobca v rámci žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, a to v režime podľa ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, čo však v predmetom konaní nie je objektívne možné. Postup podľa uvedeného ustanovenia sa uplatní iba za predpokladu preskúmavania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorému toto skôr vydané rozhodnutie predchádza a z ktorého žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné, alebo, ktoré nie je samostatne preskúmateľné. V predmetnom prípade nie je predmetom prieskumu na základe podanej žaloby rozhodnutie či opatrenie žalovanej, ale žalobca namieta nečinnosť žalovanej. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z vyjadrenia žalovanej zo dňa 14.11.2024 a z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nepodal proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.06.2019 riadny opravný prostriedok (odvolanie) a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na
podanie odvolania dňa 13.08.2019. Nie je možné sanovať nevyužitie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhovaným spôsobom 24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu jej nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave v počte vyhotovení zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (a contrario § 439 ods. 2 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.