Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Sa-10-2025.pdf
PDF · 163.66 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/10/2025
Uznesenie
19 28Sa/10/2025
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mesto Nemšová, so sídlom Janka Palu 2/3, 914 41 Nemšová, IČO: 00 311 812, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
19 28Sa/10/2025
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
17 28Sa/10/2025
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 05.06.2025 domáhala, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť konať vo veci žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 20.02.2024, podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o slobode informácií“), ktorou požiadala žalovaného ako povinnú osobu podľa zákona o slobode informácií o poskytnutie nasledovnej informácie:
- „Kópiu právoplatného kolaudačného rozhodnutia resp. právoplatného rozhodnutia na predčasné užívanie stavby „Kľúčové - IBV Pod horou“, časť: SO.01 Komunikácie a spevnené plochy, SO 103.1 Dažďová kanalizácia na ktoré bolo vydané stavebné povolenie C. E. dňa 16.11.2020 pod číslom OV/935/2020-3/MIN-2982. V prípade, že vyššie uvedené stavebné objekty SO.01 a SO 103.1 neboli skolaudované, žiadam o zaslanie kópie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola povolená zmena termínu dokončenia stavby uvedená vo výrokovej časti stavebného povolenia číslo OV/935/2020- 3/ MIN-2982 zo dňa 16.11.2020.
- Kópie právoplatných kolaudačných rozhodnutí resp. právoplatných rozhodnutí na predčasné užívanie stavby ,.Kľúčové - IBV Pod horou“ stavebné objekty: SO 102 - Vodovod, SO 103 - Kanalizácia, SO 104
- STL rozvod plynu, SO 105 - prípojka VN, SO 106 - Rozvody slaboprúdu, SO 107 - Distribučný rozvod elektro NN, SO 109 - Trafostanica, SO 110 - Prípojka elektro NN, ktorých umiestnenie bolo povolené rozhodnutím Obce Horná Súča dňa 23.01.2019 pod číslom S/OcÚHS/144/2019.
- Kópiu schválenej urbanistickej štúdie lokality Kľúčové 01 (IBV Pod horou) vrátane hlukovej štúdie vplyvu hluku z dopravy na chránené priľahlé rekreačné územie rodinných domov a chránené vnútorné pobytové prostredie budov na bývanie podľa bodu XI. Regulačného listu bloku NB1 v zmysle záväznej časti Územného plánu Mesta Nemšová (kapitola 13., kapitola 15. v nadväznosti na výkres č. 8 a 9) schváleného Mestským zastupiteľstvom Nemšová dňa 28.02.2018, číslo uznesenia 367/2018, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Nemšová č. 1/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Nemšová. ktoré nadobudlo účinnosť 16.03.2018.
- Požadované informácie žiadala sprístupniť elektronicky zaslaním na e - mailovú adresu: B. (ďalej v texte ako „žiadosť“).
2. Žalobkyňa podanou správnou žalobou požiadala, aby správny súd vo veci vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť konať vo veci žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie zo dňa 20.02.2024 a vydať rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyňa si zároveň uplatnila právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Správnu žalobu žalobkyňa ďalej odôvodnila tým, že žalovaný ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií v zákonom stanovenej lehote podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť žalobkyne do ôsmich pracovných dní nevybavil, t. j. na žiadosť žalobkyne nereagoval požadovaným, ani iným spôsobom. Uvedenou nečinnosťou žalovaného nastala podľa žalobkyne situácia predpokladaná § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, a to: ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Žalobkyňa dňa 22.03.2024 podala žalovanému proti „fiktívnemu“ rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 25.03.2024 (Príloha č. 2 správnej žaloby). Žalovaný na odvolanie žalobkyne v zákonom stanovenej lehote znova písomne nereagoval, t. j. nevydal rozhodnutie, čo podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií znamená, že odvolací orgán (primátor mesta) vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa žalobcovi (pozn. súdu: žalobkyňa mala zrejme na mysli žalovaného) dňa 25.04.2024 podala sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sťažnostiach“) vo veci nesprístupnenia informácií, nevydania rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií a vo veci podaného odvolania. Sťažnosť bola žalobcovi doručená dňa 29.04.2024 (Príloha č. 3 správnej žaloby). Žalovaný listom zo dňa 24.07.2024 č. Msú/733/24-7502 žalobkyni oznámil, že ňou podaná sťažnosť nie je sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach (Príloha č. 4 správnej žaloby). Žalobkyňa dňa 30.05.2024 doručila Okresnej prokuratúre Trenčín podnet na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby (Mesta Nemšová) o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 29.05.2024 (Príloha č. 5 správnej žaloby). Okresná prokuratúra Trenčín dňa 31.05.2024 pod číslom Pd 124/24/3309-2 vyzvala žalobkyňu na doplnenie podania (Príloha č. 6 správnej žaloby). Žalobkyňa svoj podnet doplnila, resp. opravila a doručila Okresnej prokuratúre Trenčín dňa 04.06.2024 (Príloha č. 7 správnej žaloby). Okresná prokuratúra Trenčín dňa 01.08.2024 pod číslom Pd 124/24/3309-9 žalobkyňu upovedomila o spôsobe vybavenia podnetu (Príloha č. 8 správnej žaloby). Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín dňa 01.08.2024 pod číslom Pd 124/24/3309-8 adresoval žalovanému upozornenie prokurátora (Príloha č. 9 správnej žaloby). V upozornení prokurátora je uvedené, že povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, pričom ak takéto písomné rozhodnutie nevydá, ide o nezákonný postup. Prokurátor poukázal aj na Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudky NS SR sp. zn. 3 Sži 3/2011, sp. zn. 6 Sži 1/2010). Žalovaný upozornenie prokurátora prerokoval dňa 28.08.2024 (Príloha č. 10 správnej žaloby) a prijaté opatrenia oznámil listom zo dňa 04.09.2024 pod číslom OV/584/2024-2/PAT/8051 prokurátorovi Okresnej prokuratúry
Trenčín (Príloha č. 11 správnej žaloby). Žalobca napriek upozorneniu prokurátora v nezákonnom stave nečinnosti podľa žalobkyne pokračuje, t. j. na žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácii zo dňa 20.02.2024 doteraz nevydal rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť žalobkyni vyžiadané informácie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žalobkyňa mohla dozvedieť dôvody, pre ktoré žiadosti žalobkyne nebolo vyhovené. Vzhľadom na to, že orgán verejnej správy - žalovaný v danom prípade takto nepostupoval, odňal žalobkyni právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany jej práva na orgáne Slovenskej republiky zaručenému v Ústave Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1. Keďže fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ako aj fiktívne rozhodnutie o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, neobsahuje odôvodnenie, už svojou povahou je nepreskúmateľné, pretože sa z neho žalobkyňa nemôže dozvedieť dôvody, pre ktoré jej žiadosti nebolo vyhovené (viď napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011 a sp. zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.6.2010). Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá žiadne ďalšie prostriedky nápravy stavu nečinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného) navrhuje, aby správny súd postupoval podľa § 250 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a žalovanému uložil vo veci konať. Z vyššie uvedených skutočností je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný je v konaní o sprístupňovaní informácií podľa zákona o slobode informácií, ktoré sa začalo na základe písomnej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 20.02.2024 bezdôvodne nečinný a vo veci nekoná tak, ako mu to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, t. j. vydaním rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku.
4. Správny súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy výzvou zo dňa 27.06.2025 doručenou žalovanému dňa 27.06.2025. Vzhľadom na to, že žalovanému nebola spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.06.2025 doručená kompletná žaloba s prílohami, žalovaný prípisom zo dňa 28.07.2025 požiadal správny súd o jej kompletné zaslanie. Po jej opätovnom kompletnom doručení žalovanému správnym súdom dňa 12.08.2025 sa žalovaný k jej obsahu vyjadril v dodatočne určenej lehote 15 dní, a to vyjadrením zo dňa 21.08.2025, doručeným správnemu súdu dňa 22.08.2025.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 21.08.2025 zdôraznil, že konanie začaté na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 20.02.2024 bolo vedené žalovaným pod č. 549/2024. K tvrdeniu žalobkyne obsiahnutému v žalobe, že neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre ako predpoklad splnenia procesných podmienok konania podľa § 244 ods. 1 SSP žalovaný uviedol, že žalobkyňa síce zdokladovala správnemu súdu, že podala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, spísanú dňa 25.4.2024 adresovanú žalovanému a formulovanú nasledovne: „sťažnosť proti: - pracovníkovi Mesta Nemšová, Mestskému úradu Nemšová, ktorý mi vyžiadané informácie na základe žiadosti zo dňa 20.02.2024 odmietol sprístupniť, a to takým spôsobom, že mi v zákonnej lehote informácie neposkytol, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí ich sprístupnenia,- odvolaciemu orgánu, ktorý moje odvolanie zo dňa 22.03.2024 zamietol, a to takým spôsobom, že v zákonnej lehote o odvolaní nerozhodol.“ Žalovaný však zdôraznil, že dňa 24.07.2024 informoval žalobkyňu o tom, že sa podľa žalovaného nejedná o sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach, a to s poukazom na § 4 písm. b) zákona o sťažnostiach, podľa ktorého nie je sťažnosťou podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. V danom prípade sa žalobkyňa sťažovala na postup podľa osobitného predpisu - zákona o slobode informácií, ktorý rieši zákonný postup v danom prípade. Na základe uvedeného tak žalovaný konštatoval, že predmetný podnet nie je sťažnosťou.
6. Vo vzťahu k podnetu žalobkyne na Okresnú prokuratúru Trenčín, ktorý na základe výzvy Okresnej prokuratúry Trenčín doplnila dňa 04.06.2024, vo veci preskúmania rozhodnutia povinnej osoby Mesta Nemšová o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 08.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2024 uviedol, že dňa 01.08.2024 vydala Okresná prokuratúra Trenčín Upozornenie prokurátora pod č. Pd 124/24/3309-8 (ďalej v texte ako „Upozornenie prokurátora“), v ktorom uviedla, že vybavením žiadosti o informácie podľa zákona o slobode informácií sa rozumie buď poskytnutie požadovaných informácií v zákonom stanovenej lehote alebo vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Ak povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nevybaví žiadosť o informácie a zostane nečinná, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla sprístupniť. Okresná prokuratúra v predmetnom Upozornení prokurátora zároveň uviedla cit.: „V prípade, že
podľa názoru povinnej osoby žiadateľ musí mať predmetnú informáciu k dispozícii (žiadateľka je zamestnankyňou mestského úradu) túto skutočnosť je potrebné riadne zadokumentovať do súvisiaceho administratívneho spisu, teda napr. vyhotovenie úradného záznamu do spisu v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií, že žiadateľka mala v určitý čas, resp. nepretržite, ak je na pracovisku, prístup ku požadovaným informáciám a pod.“ Žalobca prijal dňa 04.09.2024 opatrenia v zmysle vyššie uvedeného Upozornenia prokurátora a poučil zamestnancov za účelom dôsledného dodržiavania § 18 ods. 2, § 19 ods. 2, ods. 3, § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií o: povinnosti vyhotoviť písomné meritórne rozhodnutia vrátane riadneho rozhodovania o podaných opravných prostriedkov zo strany oprávnených osôb, povinnosti dôsledne zdokladovať v spise, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, o potrebe dôsledného dodržiavania ustanovení zákona o slobode informácií. Žalovaný zároveň informoval o prijatých opatreniach Okresnú prokuratúru v Trenčíne, o čom má žalobkyňa vedomosť, vzhľadom na to, že sama túto listinu predložila ako Prílohu č. 11 podanej správnej žaloby. Žalovaný bol preto toho názoru, že vzhľadom na vydané Upozornenie prokurátora, ktoré bolo žalovaným plne akceptované, nie je naplnená zákonná požiadavka neúspešného využitia nápravných prostriedkov, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa nedisponuje oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti a bolo vydané upozornenie prokurátora, v zmysle ktorého žalovaný prijal prokurátorom navrhnuté opatrenia.
7. Podľa žalovaného nemožno opomenúť, že žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 04.06.2025 sama uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného. Jej náplňou práce je koordinovanie, kontrola a vykonávanie štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku na referáte stavebného úradu. V rámci žiadosti zo dňa 20.02.2024 žalobkyňa žiadala informácie, ktoré sú súčasťou archívu oddelenia investičnej výstavby. V zásade je podľa žalovaného možné uviesť, že sa jedná o skutočnosti, ktoré sú žalobkyni známe z úradnej činnosti oddelenia investičnej výstavby a stavebného úradu, nakoľko je jeho zamestnankyňou. Žalovaný uviedol, že spísal dňa 28.08.2024 úradný záznam v zmysle odporúčaní Okresnej prokuratúry Trenčín, v ktorom zaznamenal, že dopĺňa do spisu č. 549/2024 doklady preukazujúce, že žalobkyňa mala dané informácie k dispozícii, nakoľko je zamestnancom Mesta Nemšová, referent na oddelení investičnej výstavby, územného plánovania, stavebného poriadku, dopravy a pozemných komunikácii – Stavebnom úrade (ďalej len „Oddelenie investičnej výstavby a stavebný úrad“), ktorého archív je jej ako referentke dostupný a v ktorom sa nachádzajú všetky rozhodnutia vydané Mestom Nemšová ako vecne a miestne príslušným stavebným úradom a rovnako aj dokumenty súvisiace s investičnou činnosťou mesta. Prílohou záznamu bola: 1. dochádzka za rok 2024 (čiastočná), 2. pracovná zmluva, 3. pracovná náplň (aktuálna).
8. Žalovaný sa vyjadril, že administratívne konanie bolo vydaním Rozhodnutia zápisom v spise ukončené. Toto rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania a nie je voči nemu podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií prípustné odvolanie. Dôvodil, že podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca tak v zmysle § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií a § 46 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov vydal Rozhodnutie zápisom v spise zo dňa 28.08.2024 o ústnom poskytnutí informácií ako aj o skutočnosti, že akékoľvek vydané rozhodnutia sú žalobkyni ako zamestnankyni oddelenia investičnej výstavby a stavebného úradu dostupné v archíve oddelenia investičnej výstavby a stavebného úradu. Žalovaný podotkol, že napriek vyššie uvedenému bolo žalobkyni zároveň odpovedané ústne prednostom Mestského úradu v E. – A. F. G., H., a to dňa 26.02.2024.
9. Z predložených listín žalovaného (Úradný záznam zo dňa 28.8.2024 s prílohami, Dochádzka žalobkyne od januára 2024 do júla 2025 - súčasť predloženého spisu č. 549/2024) je tak podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný vo veci poskytnutia informácií, tak ako ich žiadala žalobkyňa v žiadosti zo dňa 20.02.2022 konal, zdokladoval (na základe úspešného uplatnenia nápravného prostriedku zo strany žalobkyne na Okresnej prokuratúre Trenčín) do spisu č. 549/2024 skutočnosti preukazujúce časové intervaly dokladujúce možnosti žalobkyne oboznámiť sa s ňou požadovanými informáciami, vydal Rozhodnutie zápisom v spise zo dňa 28.08.2024, a teda vydanie uznesenia správnym súdom, ktorým by sa vyhovelo petitu žalobkyne o uložení povinnosti žalovanému konať vo veci žiadosti žalobkyne zo dňa 20.02.2024 a vo veci vydať rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia správneho súdu, je podľa žalovaného bezpredmetné. Žalovaný konštatoval, že predmetný skutkový stav nemožno subsumovať pod nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a teda žaloba je v plnom rozsahu
nedôvodná a neopodstatnená. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a zároveň priznať náhradu trov konania žalovanému.
10. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania podľa § 244 SSP, z ktorého vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy zákon priznáva len takej fyzickej (alebo právnickej osobe), ktorá ako účastník administratívneho konania neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, teda žalobcovi, ktorý sa bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými prostriedkami. Z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva žalobcovi povinnosť pripojiť k správnej žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Správny súd uvádza, že podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy poskytovaných v administratívnom konaní. K žalobe fyzickej osoby musí byť v zmysle § 246 ods. 2 SSP pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu podľa osobitného predpisu (zákona o sťažnostiach) alebo jeho podnetu prokurátorom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pričom prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom (SSP), ktoré tvoria conditio sine qua non (podmienku, od ktorej nemožno ustúpiť) pre obrátenie sa na správny súd. V preskúmavanom prípade bolo z obsahu súdneho spisu správnym súdom zistené, že tieto zákonné podmienky žalobkyňa splnila. Žalobkyňa k správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy pripojila sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach adresovanú žalovanému zo dňa 25.04.2024 spolu s podacím lístkom zo dňa 26.04.2024 (číslo poštovej zásielky: RG336461325SK) ako i oznámenie žalovaného č. MsÚ/733/24-7502 zo dňa 24.07.2024 o spôsobe vybavenia sťažnosti žalobkyne (ďalej ako „oznámenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“), ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného ako povinnú osobu podľa zákona o sťažnostiach. Z obsahu sťažnosti zo dňa 25.04.2025 vyplýva, že smerovala proti pracovníkovi Mesta Nemšová, Mestskému úradu Nemšová, ktorý jej vyžiadané informácie na základe žiadosti zo dňa 20.02.2024 odmietol sprístupniť a to takým spôsobom, že jej v zákonnej lehote informácie neposkytol, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí ich sprístupnenia a ďalej smerovala proti odvolaciemu orgánu, ktorý jej odvolanie zo dňa 22.03.2024 zamietol a to takým spôsobom, že v zákonnej lehote o odvolaní nerozhodol. Ako bolo popísané vyššie, sťažnosť vybavilo Mesto Nemšová v zastúpení primátorom mesta oznámením, že sa nejedná o sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach (§ 4 písm. b) zákona o sťažnostiach), nakoľko zákon o slobode informácií rieši zákonný postup v danom prípade. Správny súd k uvedenému konštatuje, že bez ohľadu na spôsob vyhodnotenia sťažnosti žalobkyne podľa zákona o sťažnostiach žalovaným, žalobkyňa splnila procesnú podmienku neúspešného vyčerpania sťažnosti podľa osobitného predpisu pred podaním správnej žaloby.
11. Správny súd dodáva, že hoci z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP expressis verbis vyplýva povinnosť žalobcu pripojiť k správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach alebo vybavenie podnetu prokurátorom, splnenie uvedenej povinnosti nemôže byť vynucované prísne formalisticky, nakoľko formalistickým výkladom by mohla byť účastníkovi administratívneho konania odňatá možnosť obrátiť sa na správny súd pre pretrvávajúcu nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorý by takýmto spôsobom mohol zmariť súdny prieskum jeho (ne)konania. Podľa správneho súdu v preskúmavanom prípade boli zákonné podmienky v zmysle § 246 ods. 2 SSP žalobkyňou splnené napriek tomu, že žalovaný podľa obsahu nevyhodnotil predmetnú sťažnosť žalobkyne zo dňa 25.04.2025 ako sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach. Hoci iniciovanie súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť krajnou možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet, z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva podmienka podania sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti (§ 22 zákona o sťažnostiach), ale len „neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre.“ Správny súd preto považoval procesné podmienky na vedenie konania o správnej žalobe žalobkyne proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 244 SSP za splnené. Navyše ako vyplýva z obsahu podanej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a jej príloh, žalobkyňa podala aj podnet zo dňa 29.05.2024 na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby Mesta Nemšová o odmietnutí poskytnutia informácií zo dňa 08.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2024 na Okresnú prokuratúru Trenčín za účelom preskúmania rozhodnutia povinnej osoby Mesta Nemšová, ktorý bol osobne podaný na Okresnej prokuratúre Trenčín dňa 30.05.2024, t.j. pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy dňa 05.06.2025. Tento podnet vybavila Okresná prokuratúra Trenčín prijatím prokurátorského opatrenia
- Upozornenia prokurátora.
12. Správny súd uvádza, že správna žaloba žalobkyne je žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, v konaní na základe ktorej správny súd posudzuje, či nečinnosť je nezákonná a protiprávna, k čomu dochádza vtedy, ak tento orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Medzi náležitosti správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 246 ods. 1 písm. d) v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP patrí aj povinnosť žalobcu označiť „žalobné body“, teda uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že žalovaný orgán verejnej správy je nečinný a prečo má byť táto nečinnosť protiprávna. Správny súd je žalobcom uvedenými dôvodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný, keďže konanie podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP nie je vymenované medzi výnimkami v § 134 ods. 2 SSP. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 2 písm. a) SSP.
13. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú musel správny súd zodpovedať v danej veci vzhľadom na žalobný návrh predostretý žalobkyňou v kontexte žalobných bodov obsiahnutých v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy bolo, či možno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy v prípade, ak je administratívne konanie skončené v dôsledku vydania a doručenia fiktívneho druhostupňového rozhodnutia v zmysle zákona o slobode informácií .
14. Správny súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, argumentáciou žalobkyne a žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobkyne proti nečinnosti žalovaného je neprípustná, a preto správny súd žalobu proti nečinnosti žalovaného podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností,
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
20. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).
21. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
23. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
24. Podľa § 246 ods. 1 a 2 SSP (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.
(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
25. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
27. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z.z. účinného v čase začatia administratívneho konania (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
28. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v čase začatia administratívneho konania (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. (4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
29. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v čase začatia administratívneho konania (1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.
(3) Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.
30. Podľa § 18 ods. 1 až 7 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v čase začatia administratívneho konania (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). (4) Ak povinná osoba podľa § 2 ods. 3 žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti podať povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 a 2, ktorá v nej má samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, ktorá ju kontroluje alebo ktorá priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo osobe, s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia podľa odseku 2 spolu so žiadosťou a spisovým materiálom. Ak je povinnou osobou podľa predchádzajúcej vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná podať vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia spolu so žiadosťou a spisovým materiálom v lehote podľa predchádzajúcej vety Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. (5) Ak nie je možné určiť, ktorej osobe sa má vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia spolu so žiadosťou a spisovým materiálom podľa odseku 4 podať, osobu určí štatutárny orgán povinnej osoby podľa § 2 ods. 3. (6) Ak povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 alebo osoba, s ktorou povinná osoba podľa § 2 ods. 3 uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, do 14 pracovných dní odo dňa podania žiadosti nerozhodla o nesprístupnení požadovaných informácií, ani požadované informácie žiadateľovi neposkytla, vráti bezodkladne povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 žiadosť a spisový materiál na nové vybavenie, pričom uvedie svoj právny názor a o vrátení bezodkladne upovedomí žiadateľa. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 je právnym názorom povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 alebo osoby, s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, viazaná. (7) Lehota na nové prejednanie a vybavenie žiadosti začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vrátení žiadosti a spisového materiálu povinnej osobe podľa § 2 ods. 3.
31. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v čase začatia administratívneho konania (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 428/2022 Z. z. účinného v čase začatia administratívneho konania ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
34. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.
35. Podľa § 27 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
36. Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
37. Nečinnosť orgánu verejnej správy je legálne definovaná v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého sa ňou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 38. Pre posúdenie danej veci je rozhodujúcou prvá alinea legálnej definície týkajúca sa nečinnosti v začatom, t. j. už prebiehajúcom administratívnom konaní. Nečinnosťou tu nie je akékoľvek nekonanie orgánu verejnej správy, ale len také, ktoré je protiprávne. To znamená, že ak orgán verejnej správy nepokračuje v konaní v súlade s právnou úpravou, nemožno hovoriť o jeho nečinnosti. V takomto prípade sa totiž nejedná o nezákonný stav, ale o právom predpokladaný stav. Vzhľadom na variabilitu procesných situácií a s tým súvisiacu mnohorakosť hmotnoprávnej úpravy je obtiažne jednoznačne zadefinovať všetky prípady právne konformného nekonania orgánu verejnej správy. Aspoň vo všeobecnosti však možno uviesť, že takúto povahu budú mať prípady, keď pokračovaniu v konaní bude brániť aplikácia určitej právnej zásady, právneho inštitútu alebo rozhodnutia. Zároveň je potrebné v kontexte špecifickej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácií zdôrazniť, že konanie vo veciach slobodného prístupu k informáciám, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha odstránenia nečinnosti žalovaného, má vo vzťahu k vyššie uvedenému významné špecifiká. 39. Zákon o slobode informácií predstavuje predpis verejného práva, upravujúci podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona o slobode informácií je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Zákon o slobode informácií je koncipovaný tak, že jeho základnou zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 1 tohto zákona, je sprístupniť v zásade všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Správny súd v tejto súvislosti považuje za podstatné uviesť, že zákon o slobode informácií je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011). 40. Osobitosťou tohto konania taktiež je, že v prípade, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupní a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydá rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie síce nie je hmotne vyjadrené, ale bude existovať výlučne v právnej rovine. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Účelom zavedenia inštitútu „fiktívneho rozhodnutia“ nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale poskytnúť ochranu pred nečinnosťou povinnej osoby tomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. To znamená, že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby pred správnym súdom,
ale môže opravným prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia vo svojej veci. Aj nečinnosť druhostupňového orgánu rovnako ako pri prvostupňovom rozhodnutí spája zákon o slobode informácií s fikciou zamietavého rozhodnutia, ktoré je následne preskúmateľné správnym súdom. Inými slovami, fikcia negatívneho rozhodnutia nie je zákonným postupom povinnej osoby, ale iba snahou zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolaných nečinnosťou povinnej osoby.
41. Správny súd v tomto smere podporne poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžnč 18/2008 zo dňa 10. 12. 2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol nasledovné: „Súd sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateliek, v danom prípade zistil, že odporca nevydal rozhodnutie o podanom odvolaní. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje osobitnú procesnú úpravu vzťahujúcu sa na konanie o odvolaní. V prípade, že povinná osoba o podanom odvolaní nerozhodla v lehote stanovenej v zákone č. 211/2000 Z. z., zákon upravuje inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktoré je možné v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí preskúmať na základe žaloby. Navrhovateľky mali v tomto prípade preto postupovať podľa § 19 ods. 3 a 4 citovaného zákona v spojení s § 247 a nasl. OSP a podať žalobu na preskúmanie tzv. fiktívneho rozhodnutia, a to podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava piatej časti OSP) nebolo možné v tomto prípade aplikovať, pretože navrhovateľky sa predmetnou žiadosťou domáhali poskytnutia informácií od odporcu, pričom uvedený právny vzťah upravuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že v prípade nečinnosti povinného orgánu upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinným orgánom tzv. vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia, aj keď reálne neexistuje“.
42. Predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade posúdenie zákonnosti postupu žalovaného pri vybavovaní žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, keď žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný bez relevantného právneho dôvodu jednak nevydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií a tiež následne nerozhodol o odvolaní, ktoré podala proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, v čom žalobkyňa videla nečinnosť žalovaného ako povinnej osoby. Žalobkyňa sa odstránenia tejto nečinnosti zo strany žalovaného domáhala prostredníctvom správnej žaloby proti nečinnosti žalovaného, podanej v zmysle § 242 ods. 1 a nasl. SSP, teda sa konkrétne domáhala toho, aby správny súd zaviazal žalovaného na konanie o žiadosti žalobkyne tak, aby žalovaný „vydal rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia“.
43. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť žalobkyne bola doručená povinnej osobe dňa 22.02.2024, o čom svedčí pečiatka podateľne Mestského úradu Nemšová zo dňa 22.02.2024 (číslo záznamu: 613/24, číslo spisu: 549/2024). Z dôvodu jednoznačného definovania okamihu začatia administratívneho konania vo veci, ako jednej z podmienok prípustnosti konania o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd uvádza, že podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 18 ods. 2 (prvá veta) Správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Zákon o slobode informácií neurčuje žiadne osobitné ustanovenie ohľadom momentu začatia správneho konania iniciovaného na návrh účastníka konania (v danej veci - na návrh žalobkyne ako žiadateľky o informácie podľa zákona o slobode informácií). Žalobkyňa požiadala o sprístupnenie informácie povinnú osobu osobne jej predložením do podateľne povinnej osoby, pričom táto žiadosť bola povinnej osobe doručená dňa 22.02.2024, čím začalo administratívne konanie vo veci.
44. Žiadosť o informácie v zmysle príslušnej právnej úpravy platnej v čase začatia administratívneho konania mala byť vybavená najneskôr v lehote ôsmich pracovných dní od podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií. Nakoľko zákon o slobode informácií ako už bolo uvedené neustanovuje osobitný režim začiatku plynutia lehoty na vybavenie žiadosti, pre plynutie času sa uplatňuje právna úprava Správneho poriadku (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku) a lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia žiadosti, v danom prípade dňa 23.02.2024. Lehota ôsmich pracovných dní je svojou povahou procesnoprávnou lehotou, teda postačuje, ak povinná osoba napr. vo forme listu, obsahom ktorého je sprístupnenie žiadosti, resp.
rozhodnutie o nesprístupnení informácie alebo jej časti zašle žiadateľovi. Nie je rozhodujúci okamih, kedy sa informácia (v akejkoľvek zákonom prípustnej forme poskytnutia) dostane do sféry pôsobenia žiadateľa. V danom prípade však k poskytnutiu informácie, ani k vydaniu rozhodnutia o nesprístupnení informácie, či jej časti, nedošlo. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupní a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydá rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (vzniká fikcia rozhodnutia). Zákon vytvára fikciu aj vo vzťahu k okamihu doručenia fiktívneho rozhodnutia. Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií, t. j. v danom prípade lehota ôsmich pracovných dní uplynula dňom 05.03.2024 a za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia žalobkyni sa považuje deň 08.03.2024.
45. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 22.03.2024 proti fiktívnemu rozhodnutiu, pričom odvolanie adresovala Mestu Nemšová, ako povinnej osobe a ako odvolací orgán označila primátora Mesta Nemšová JUDr. Miloša Mojta. Odvolanie bolo povinnej osobe doručené dňa 25.03.2024, o čom svedčí pečiatka podateľne Mestského úradu v E. zo dňa 25.03.2024 (číslo záznamu: 1056/24, číslo spisu: 549/24). Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť, t.j. v danom prípade primátor Mesta Nemšová. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do pätnástich dní od doručenia odvolania povinnou osobou. V prípade nekonania povinnej osoby o odvolaní žiadateľa zákon o slobode informácií rovnako zakotvuje zákonnú fikciu vydania fiktívneho rozhodnutia o odvolaní. Lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní na základe pravidiel popísaných vyššie márne uplynula dňa 09.04.2024 (§ 19 ods. 3 zákona o slobode informácií). Fiktívne rozhodnutie o odvolaní sa považuje za doručené na druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. v danom prípade dňa 11.04.2024 (§ 19 ods. 3 posledná veta zákona o slobode informácií).
46. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj z jeho vyjadrenia k správnej žalobe vyplynulo, že na základe Upozornenia prokurátora došlo k vydaniu Rozhodnutia o sprístupnení informácie zápisom v spise dňa 28.08.2024, ktoré je podpísané primátorom Mesta Nemšová (ďalej aj ako „Rozhodnutie zápisom v spise“). Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií platí, že: „Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.“ Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že ak je výsledkom konania úplné vyhovenie žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií bez akýchkoľvek obmedzení sprístupnenia, je z hľadiska hospodárnosti konania zbytočné vydávať písomné rozhodnutie s odôvodnením a súčasne poskytovať informáciu a v takom prípade postačuje rozhodnutie zápisom v spise. Predmetné Rozhodnutie zápisom v spise zo dňa 28.08.2024 by svojou povahou bolo prvostupňovým rozhodnutím, avšak vydaným po tom, čo bolo konanie o žiadosti žalobkyne skončené fikciou rozhodnutia o odvolaní proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu. Platí, že vznikom fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby sa konanie končí a ani neskoršie písomné vyhotovenie rozhodnutia vydané po lehote, tento stav neovplyvní. Fiktívne rozhodnutie o odvolaní tak napriek vydaniu neskoršieho Rozhodnutia zápisom v spise zostáva právoplatné (porovnaj napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/240/2020 zo dňa 28.09.2022). Dňom vzniku fiktívneho rozhodnutia o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby, t. j. dňom 11.04.2024 konanie o žiadosti žalobkyne skončilo. Z uvedeného plynie právne významná skutočnosť, a to, že v čase podania správnej žaloby dňa 05.06.2025 tak administratívne konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala odstránenia nečinnosti, už bolo skončené.
47. Správny súd pri posúdení prípustnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy vychádzal predovšetkým z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t. j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve (§ 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 SSP) a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy
toho, k akému dátumu správny súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.
48. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť i záverom vyplývajúcim z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07. 02. 2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu.“
49. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. Je to stav, keď bez zákonnej prekážky neukončí konanie zákonom predpokladaným spôsobom. Žalobkyňa videla nečinnosť žalovaného v tom, že bez relevantného právneho dôvodu nereagoval na jej žiadosť o sprístupnenie informácií a ani nerozhodol o odvolaní, ktoré podala proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie na základe jej žiadosti. Ako už bolo konštatované vyššie, vznikom fiktívneho rozhodnutia o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby vo veci došlo ku skončeniu administratívneho konania o žiadosti žalobkyne. Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy je vo svojej podstate spojená s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej správy uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Tieto lehoty sú buď upravené priamo v zákone alebo ak nie sú, je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť v primeranej lehote, resp. vydať opatrenie včas bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 4 a 7 Správneho poriadku). Zákonné lehoty majú poriadkovú a nie prekluzívnu povahu, preto aj po uplynutí zákonnej lehoty orgánu verejnej správy nezaniká povinnosť konať, naopak, táto mu zostáva zachovaná, pričom namiesto výslovne určenej lehoty má uskutočniť konanie, t. j. rozhodnúť alebo vydať opatrenie v čo najkratšom čase. „Jedinou výnimkou v tomto smere je prípad fiktívnych rozhodnutí upravených v § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Z dôvodu nastúpenia fikcie vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácie, resp. o zamietnutí odvolania a potvrdenia prvostupňového rozhodnutia o nesprístupnení informácie, totiž príslušnému orgánu verejnej správy neostáva zachovaná povinnosť vo veci ďalej konať, pretože predmetná fikcia má vo svojich dôsledkoch charakter zákonom predpokladaného rozhodnutia.“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 1197 – 1198 s.)
50. Ak v rámci výkonu právomocí orgánu verejnej správy došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia, hoci aj fiktívneho, jeho zákonnosť sa preskúmava za zákonom stanovených podmienok samostatne, najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby (§ 177 a nasl. SSP). Ak sa žalobkyňa mienila žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať toho, aby žalovaný vydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácie, takto koncipovaná žaloba nenapĺňa definičné znaky nečinnosti z pohľadu legálnej definície zakotvenej v ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Nemožno sa domáhať určenia nečinnosti orgánu verejnej správy v už skončenom administratívnom konaní v čase podania správnej žaloby. Podstatou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy totiž je odstránenie existujúcej nečinnosti v prebiehajúcom administratívnom konaní a nie jej určovanie.
51. Inak povedané, zo základnej definície pojmu nečinnosť zakotvenej v § 3 ods. 1 písm. d) SSP vyplýva, že žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa nie je možné domáhať súdnej ochrany v skončenom konaní, len v konaní začatom, t. j. prebiehajúcom. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať len v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Ak bolo vydané druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, hoci aj fiktívne, konanie pred orgánom verejnej správy bolo skončené, z čoho správny súd vyvodzuje, že žalobkyňa nenaplnila dikciu ust. § 242 ods. 1 prvá veta SSP, pretože ide o konanie skončené. Správny súd zároveň uvádza, že podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP je pre rozhodovanie správneho súdu rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, a teda nemohol skúmať, či
sa žalovaný dopúšťal alebo dopustil nečinnosti do momentu, pokým bolo administratívne konanie č. 549/2024 pred orgánom verejnej správy vedené až do jeho skončenia zákonnou fikciou rozhodnutia o odvolaní. „Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.“ Protiprávnosť je daná tým, že povinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne konanie vyplýva zo znenia príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu. Protiprávnosť teda znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou orgánu verejnej správy konať. Takáto povinnosť konať vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánu verejnej správy, vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. Povinnosť orgánov verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavno-právny základ priamo vymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nečinnosť orgánu verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty. Správny súd však zdôrazňuje, že v danom prípade všeobecne záväzný právny predpis, a to zákon o slobode informácií upravuje špecifický inštitút „fiktívneho rozhodnutia“, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie informáciu nesprístupní s tým, že rovnaké pravidlo „fiktívneho rozhodnutia“ platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia o odvolaní odvolacím orgánom.
52. Správny súd napokon rezultuje, že nakoľko odstránenia nečinnosti sa možno domáhať len v začatom (rozumej neskončenom) administratívnom konaní, ktoré v tomto prípade skončené je, správny súd žalobu po preskúmaní podmienok konania odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 3 ods. 1 písm. d) SSP, pretože žaloba je neprípustná.
53. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
54. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.
Poučenie:
2 28Sa/10/2025
P o u č e n i e : Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.