Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/151/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, Senica, matky: C. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom B. XXX, D., doručovacia adresa: E. F. XX, D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Beáta Jankovičová, advokátka so sídlom Robotnícka 21, Senica, a otca: G. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom B. XXX, D., zastúpený splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 25P/69/2025-48 zo 7. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. dočasne upravil styk otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletej a otec je povinný maloletú v stanovenom čase odovzdať matke na tom istom mieste. Výrokom II. návrh vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25P/26/2025. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , z. č. (ďalej len „“), , , , a 2, z. č. (ďalej len „“), , až 4, , a z. č. o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo dieťaťa ohrozené. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia maloletej A. sú manželia, toho času je vedené konanie o rozvod ich manželstva na návrh matky. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od konca októbra 2024, kedy sa matka s maloletou a svojimi synmi odsťahovala. Starostlivosť o maloletú v súčasnosti zabezpečuje len matka. Z návrhu a správy kolízneho opatrovníka bolo osvedčené, že otec sa s maloletou dcérou dlhodobo nestretáva, pričom o styk s maloletou javí záujem, avšak tento mu podľa jeho tvrdenia nie je zo strany matky umožnený. V rámci sms komunikácie s matkou z januára a februára tohto roka otec opakovane slušne žiadal matku, aby mu umožnila stretnutie s dcérou v konkrétne dni (väčšinou v nedeľu) a v určenom čase, na čo matka v rámci tejto komunikácie žiadnym spôsobom nereagovala. Otec sa nevie s matkou skontaktovať a dohodnúť na stretnutiach s dcérou. Od opustenia spoločnej domácnosti otec údajne videl dcéru len dvakrát, kedy ju navštívil v materskej škôlke. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že styk otca s maloletou nebol vôbec realizovaný počas niekoľkých mesiacov. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej je

okamžitá dočasná úprava styku s otcom, nakoľko by mohlo dôjsť k ich úplnému vzájomnému citovému odcudzeniu a narušeniu zdravého psychického a emocionálneho vývinu dieťaťa, ktoré má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a na udržovanie pravidelného styku s obidvomi rodičmi. Súdu prvej inštancie bolo známe, že voči otcovi bolo na podnet matky začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, neprístojné konanie otca však podľa tvrdení matky smerovalo len proti osobe matky a jej dvom synom, teda netýkalo sa maloletej. Navyše trestná vec bola postúpená na priestupkové konanie, nakoľko vyšetrovaním nebolo preukázané, že sa jedná o trestný čin a v psychologickom profile matky a detí nebola znalcom zistená psychopatológia príznačná pre týranie. V súvislosti s obavami matky prezentovanými pred kolíznym opatrovníkom odovzdať maloletú otcovi, pretože je nezodpovedný, stretáva sa s pochybnými ľuďmi, nesúhlasí s jeho postojmi prezentovanými na sociálnych sieťach a je gambler, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené tvrdenia nemôžu byť dôvodom pre obmedzovanie otca vo výkone jeho rodičovských práv a zamedzovanie jeho styku s dcérou. Súd prvej inštancie si bol vedomý i toho, že matka v návrhu na rozvod manželstva navrhla zakázať otcovi styk s maloletou dôvodiac, že maloletá počas bývania v domácnosti otca z dôvodu jeho agresívneho správania v noci dobre nespávala, neustále chcela byť kojená, mala problém s odlúčením od matky, dostatočne nepriberala a bývala často chorá, pričom po odsťahovaní sa výrazne zlepšilo prosperovanie maloletej. V tejto súvislosti však konštatoval, že z vyjadrení matky nevyplýva, že by sa otec správal nevhodne priamo voči maloletej alebo že by jej otec svojím správaním dával príčinu na to, aby ho nemala rada ako otca. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že tieto závery nemožno prijať ani z doposiaľ vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej o rozvod manželstva. Mal za to, že prípadný odmietavý postoj maloletej k otcovi je skôr výsledkom konfliktného vzťahu medzi rodičmi navzájom, ktorého prejavy počas ich spolužitia mohli mať negatívny dopad na dieťa, avšak nie je daný správaním otca voči dieťaťu samotnému. Nebolo preukázané, že by otec vykazoval priamo voči maloletej také správanie, pre ktoré by malo byť bránené v ich vzájomnom stretávaní alebo že by nebol schopný starostlivosti o dieťa v čase realizácie styku s ním (tri po sebe idúce hodiny). Súd prvej inštancie teda dočasne upravil styk otca s maloletou, avšak nie v celom navrhovanom rozsahu, t.j. každú stredu v týždni. Vzhľadom na čas odlúčenia maloletej od otca, kedy dlhodobým prerušením kontaktu zrejme už došlo k určitej forme odcudzenia a narušenia vnímania rodiča zo strany dieťaťa, ako aj s ohľadom na tvrdenia matky, že maloletá vykazuje prejavy strachu pri spomienke otca, bolo vhodnejšie dočasne upraviť ich vzájomný styk v dlhších, menej pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za dva týždne, aby k obnove vzťahu otca s maloletou dochádzalo pomaly a postupne. V súvislosti s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti telefonických stykov s maloletou súd prvej inštancie dospel k záveru o jeho nedôvodnosti vzhľadom na nízky vek maloletej a predpoklad nedostatku skúseností s realizáciou telefonického kontaktu, ktorý dieťa v tomto veku ani nemusí dostatočne chápať. V neposlednom rade súd prvej inštancie poznamenal, že o trovách konania, vrátane trov konania o neodkladnom opatrení, rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí ( ).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie voči výrokom I. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Namietala, že rozhodnutie nie je vecne správne a neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Mala za to, že otec nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. SMS komunikácia zo začiatku roka 2025 naopak potvrdzuje, že jeho záujem o styk s maloletou nie je úprimný a konštantný. Uviedla, že otec aj jeho splnomocnená zástupkyňa boli informovaní, aby ju kontaktovali iba prostredníctvom jej splnomocnenej zástupkyne. Otca si zablokovala z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, ako aj zdravie a zdravý vývoj maloletej. Jej splnomocnená zástupkyňa nebola zo strany otca ani jej splnomocnenej zástupkyne vôbec kontaktovaná. Podľa matky ani fotografie priložené k návrhu nemajú žiadnu výpovednú hodnotu o vzťahu maloletej s otcom. Rovnako ako otcom nepreukázané tvrdenie, že maloletá mala pred ním uviesť, že jej chýba a chce sa s ním stretávať. Matka ďalej poukázala na to, že pobyt u otca pred odchodom a jeho násilnícke správanie mali výrazný vplyv na prežívanie maloletej. Prosperovanie maloletej sa po odchode zo spoločnej domácnosti zlepšilo. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa radila s kamarátkou, ktorá má vyštudovanú psychológiu, ohľadom postupu vo vzťahu k maloletej. Nevie uviesť, či maloletá otca odmieta, nakoľko sa o otcovi v domácnosti nerozprávajú. Maloletá si spomína iba na traumatizujúce situácie, ktoré zažili na dome u otca, kedy boli potichu v izbe a schovávali sa pred ním a čakali, kým pominie jeho násilnícky výbuch. Nespomína žiadne situácie, kedy by sa s otcom hrala, smiala, kedy by sa o ňu otec sám staral. Matka upriamila pozornosť na Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Deti ako nepriame obete domáceho násilia“ (2006/C 325/15) i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/1385 zo 14. mája 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a zdôraznila, že správanie maloletej počas pobytu v spoločnej domácnosti v dome otca a po odchode vykazuje, že

v spoločnej domácnosti bola maloletá svedkom a teda obeťou domáceho násilia. Maloletá bola vždy pri nej počas násilníckych výbuchov otca a jeho epizód pod vplyvom alkoholu a prehry v hazardných hrách. Keďže sa snažila maloletú uchrániť ďalšej viktimizácie, neuvádzala ju v trestnom oznámení a ani nesúhlasila s tým, aby bola podrobená znaleckému dokazovaniu alebo inej forme vyšetrovania a opakovanej retraumatizácie. Matka taktiež uviedla, že proti uzneseniu vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Senci z 3. mája 2025, ktorým bola trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, postúpená správnemu orgánu na prejednanie priestupku, podala sťažnosť. Existencia počiatočného štádia typického pre týranie konštatovaná znalcom u jej mladšieho syna preukazuje, že sa jej odchodom zo spoločnej domácnosti podarilo deti ochrániť pred rozvojom ďalších psychosomatických symptómov a psychických porúch. Podľa matky je otcov záujem o maloletú len snahou ako matke ublížiť a naďalej ju kontrolovať. Druhá dcéra otca H., ktorá má pre správanie otca psychické problémy, sa s otcom odmieta stýkať. Matka v neposlednom rade namietala, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení vôbec nevyporiadal s tým, že v návrhu na rozvod manželstva žiadala o zákaz styku otca s maloletou dovtedy, kým otec neabsolvuje diagnostiku a liečenie závislosti na alkohole a hazardných hrách, pričom zároveň žiadala, aby mu boli uložené opatrenia v zmysle z. č. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele“) a aby sa otec musel podrobiť liečeniu. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ustanovenia zrušil.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že napriek poukazu matky na vedenie trestného konania voči otcovi, ktoré bolo políciou prekvalifikované na priestupok, je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala aspoň v minimálnom rozsahu, teda tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

4. Vyjadrenie otca maloletej k odvolaniu matky nebolo podané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, účastníčkou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25P/69/2025 je návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom dočasnej úpravy jeho styku s maloletou.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté matkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 25P/26/2025 upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletej a otec je povinný maloletú v stanovenom čase odovzdať matke na tom istom mieste.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia .

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

18. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej sú manželia. V spoločnej domácnosti nežijú od 28. októbra 2024, kedy sa matka s maloletou a so svojimi dvoma synmi zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Starostlivosť o maloletú v súčasnosti zabezpečuje matka. Na Okresnom súde Senica prebieha pod sp. zn. 25P/26/2025 na návrh matky konanie o rozvod manželstva

a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, v rámci ktorého sa matka okrem iného domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a otcovi styk s maloletou neupravovať, resp. tento styk zakázať, dokiaľ otec neabsolvuje liečenie. Matka sa v uvedenom konaní zároveň domáha, aby súd na základe vykonaného dokazovania a preukázania, že otec je závislým na hazardných hrách, uložil otcovi výchovné opatrenia v zmysle Zákona o rodine (predtým žiadala v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 8. júla 2025 sa otec domáha dočasnej úpravy jeho styku s maloletou. Poukazuje na to, že matka mu neumožňuje žiaden kontakt s maloletou. Na jeho žiadosti o styk s dcérou nijako nereaguje. Matka s nariadením neodkladného opatrenia nesúhlasí. Zastáva názor, že nie je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala, keďže maloletá bola počas spolužitia rodičov v spoločnej domácnosti svedkom domáceho násilia otca vo vzťahu k matke a jej synom. Poukazuje na to, že psychický stav maloletej sa po opustení spoločnej domácnosti zlepšil a maloletá prospieva.

19. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že sú osvedčené skutkové okolnosti, z ktorých plynie záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje iba matka. Otec však o maloletú prejavuje záujem, avšak je nepochybné, že matka otcovi neumožňuje žiaden styk s maloletou. Doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie, ani žiadna dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou, ktoré by túto otázku riešilo. V záujme zdravého vývinu maloletej je preto nevyhnutné zachovať jej vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou) najbližšej osobe v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletou A. v pravidelnom kontakte. Rozsah styku, ktorý nariadil súd prvej inštancie, umožní otcovi do právoplatného skončenia konania vo veci samej zachovať a budovať svoje vzťahy s dcérou. Otec bude i naďalej súčasťou jej života, i keď len v obmedzenom rozsahu.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme, za predpokladu, že rodič svojim správaním neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický vývin maloletého dieťa). Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa.

21. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že maloletá bola počas spolužitia rodičov v spoločnej domácnosti obeťou domáceho násilia, táto skutočnosť nebola zo strany matky doposiaľ osvedčená. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa otec voči maloletej dopúšťal neprístojného správania a že by zdravý fyzický a psychický vývin maloletej bol z jeho strany ohrozený. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že trestné stíhanie začaté na podnet matky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby sa netýkalo maloletej. V konaní nebolo doposiaľ ani osvedčené, že by správanie otca voči matke a jej dvom synom počas spolužitia, pre ktoré podala matka trestné oznámenie, malo na maloletú taký dopad, že by bolo potrebné, aby sa s otcom nestretávala. To, že sa podľa vyjadrenia matky prosperovanie maloletej po odchode zo spoločnej domácnosti zlepšilo, nemôže byť dôvodom pre obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských práv a povinnosti. Vzhľadom na matkou neosvedčený možný negatívny vplyv otca na maloletú, má odvolací súd za to, že v danom prípade by neupravenie styku otca s maloletou formou neodkladného opatrenia znamenalo neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských práv otca, ale aj zásah do objektívneho práva maloletej vytvárať a rozvíjať vzťah s otcom. Maloletá je vo veku (tri roky), kedy sa ešte formuje a upevňuje vzťah dieťaťa k otcovi, preto je potrebné, aby bol do právoplatného skončenia konania vo veci samej zabezpečený pravidelný kontakt maloletej s otcom. Odvolací súd ešte dopĺňa, že aj keby bola maloletá svedkom konfliktných situácii medzi rodičmi v spoločnej domácnosti, uvedená skutočnosť (bez osvedčenia možného negatívneho dopadu na maloletú) sama osebe nepostačuje na to, aby sa maloletá nemohla s otcom stretávať. Navyše je potrebné uviesť, že rodičia v súčasnosti už v spoločnej domácnosti nežijú.

22. Nariadeniu neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci nebráni ani to, že sa matka v konaní vo veci samej domáha zákazu styku otca s maloletou a uloženia otcovi výchovných opatrení v súvislosti s ňou tvrdenou závislosťou otca na hazardných hrách. Matkou tvrdené skutočnosti, pre ktoré by mal byť styk otca zakázaný, resp. neupravený a otcovi uložené výchovné opatrenia, budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo ak je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. súčasné pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že jeho styk s maloletou sa nerealizuje. Účelom neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci je teda zabezpečenie nepretrhnutia väzieb medzi otcom a dcérou, aby nedošlo do času rozhodnutia vo veci samej k ich citovému odcudzeniu.

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. podľa a 2 potvrdil.

24. Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletej, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojho dcéry nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).