Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-94-2025.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/94/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: MOT s. r. o., so sídlom Ľudovíta Fullu 9, 841 05 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 47 660 520, zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Holčíkom, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1 600,- € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/4/2025-100 z 3. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobu o zaplatenie kúpnej ceny 1 600,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 23.08.2024 do zaplatenia súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi Slovak Estate s. r. o., Tallerova 4, Bratislava (právny predchodca žalobcu) a D. A., bytom E. F. XXXX/XX, C. a kupujúcim A. B., bytom C. XXX/XX, C. (žalovaný) súd prvej inštancie zistil, že jej predmetom bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území G. H., obec G. H. evidovanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parcelného čísla XXXX/XX o výmere 554 m2 záhrada v spoluvlastníckom podiele po 1 na dvoch predávajúcich. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 3 000,- €, z ktorej časť vo výške 1 600,- € mala byť vyplatená predávajúcemu Slovak Estate s. r. o. a zvyšok 1 400,- predávajúcej D. A.. V zmluve kupujúci vyhlásil, že nehnuteľnosť pozná z osobnej ohliadky na mieste samom a z výpisu z listu vlastníctva a kupuje ju v stave, v akom stojí a leží. Zmluva bola právnym predchodcom žalobcu podpísaná 15.06.2024 (správne 15.08.2024 – poznámka odvolacieho súdu), predávajúcou D. A. bola podpísaná 07.08.2024 a žalovaným dňa 24.07.2024. Žalovaný kúpnu cenu v zmysle dohody v kúpnej zmluve neuhradil. Výzvu na úhradu kúpnej ceny adresoval predávajúci Slovak Estate s. r. o., Bratislava žalovanému dňa 28.10.2024. 1.1 Žalovaný sa v spore bránil tým, že od kúpnej zmluvy odstúpil dňa 06.11.2024 z dôvodu, že predmet prevodu je užívaný treťou osobu, pozemok je oplotený jemu neznámou osobou a preto on nemôže predmet kúpy užívať. Žalobca dôvod na odstúpenie od zmluvy neuznal. Druhá línia obrany žalovaného bola založená na tvrdení, že kúpna zmluva ani nevznikla z dôvodu, že žalobca neprijal návrh na uzavretie kúpnej zmluvy včas. 1.2 Uplatnený nárok posúdil prvej inštancie podľa ustanovení § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v časti o veci samej, § 517 ods. 2 OZ v časti uplatnených úrokov z omeškania a o trovách konania rozhodol podľa ustanovení § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 1.3 Ako predbežnú otázku súd prvej inštancie riešil, či právny predchodca žalobcu prijal návrh na uzavretie kúpnej zmluvy včas a vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu neprijal návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy bez zbytočného odkladu a či návrh žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy márnym uplynutím primeranej doby v zmysle § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka zanikol. Súd
prvej inštancie v plnom rozsahu prevzal obranu žalovaného a v bode 26.2 odôvodnenia reprodukoval ako svoj názor na vec tvrdenia žalovaného, že za primeranú dobu na prijatie návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy nemožno považovať dobu, ktorá uplynula medzi podpisom kúpnej zmluvy žalovaným dňa 24.07.2024 a doručením žalobcom podpísanej kúpnej zmluvy žalovanému dňa 20.08.2024, čo je doba takmer jedného mesiaca, keď návrh zmluvy bol jednoduchý, vypracoval ho právny predchodca žalobcu a listiny boli doručované medzi účastníkmi kúpnej zmluvy poštou. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že následné odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaným dňom 06.11.2024 nedeklaruje viazanosť predmetným právnym úkonom – kúpnou zmluvou a následným odstúpením od kúpnej zmluvy žalobca neuznal, že kúpna zmluva vznikla. Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného vyhodnotil súd prvej inštancie ako „amatérske odstúpenie“ z dôvodu, že kúpna zmluva je podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná. Toto odstúpenie podľa dôvodov rozhodnutia „nemá oporu na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor pre obec Krupina, obec G. H., katastrálne územie G. H., nakoľko v časti „C“ nie sú zapísané žiadne ťarchy“. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že „odstúpenie od zmluvy súd však nemusel posudzovať vzhľadom k tomu, že konštatoval, že zmluva nenadobudla účinnosť“. V bode 26.3 odôvodnenia súd prvej inštancie už vyslovil, že kúpna zmluva nevznikla. Z textu predchádzajúceho tomuto záveru možno len usúdiť, že sa súd prvej inštancie domnieval, že podpísaná kúpna zmluva právnym predchodcom žalobcu bola žalovanému doručená „oneskorene, t. j. po akceptačnej lehote“ a keď žalovaný neinformoval žalobcu, ktorý návrh oneskorene prijal, že takéto prijatie návrhu akceptuje, iba mlčal, tak kúpna zmluva nevznikla. 1.4 Ak žalobe nebolo vyhovené v časti istiny, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s jej zaplatením, preto podľa názoru súdu prvej inštancie nie je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť ani uplatnené úroky z omeškania. 1.5 Rozhodnutie o povinnosti právneho predchodcu žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu je odôvodnené úspechom žalovaného v spore.
2. Pôvodný žalobca Slovak Estate s. r. o., so sídlom v Bratislave (ďalej aj „žalobca“) v odvolaní proti tomuto rozsudku uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 26.2 odôvodnenia rozsudku, že za primeranú dobu na prijatie návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy nemožno považovať dobu, ktorá uplynula medzi podpisom návrhu kúpnej zmluvy žalovaným dňa 24.07.2024 a doručením žalobcom podpísanej zmluvy žalovanému dňa 20.08.2024, čo je doba takmer jedného mesiaca, označil za nesprávny a nezodpovedajúci skutkovým okolnostiam a časovým súvislostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 9. mája 2025. Za podstatné žalobca považoval, že dňa 24.07.2024 podpísal kúpnu zmluvu žalovaný, ktorý až 29.07.2024 odoslal ním podpísanú zmluvu poštou na adresu žalobcu, ktorý ju prevzal 30.07.2024. Žalobca odoslal na podpis kúpnu zmluvu druhej predávajúcej, ktorá ju podpísala 07.08.2024, podpísanú ju vrátila žalobcovi, ktorý ju ako posledný účastník dňa 16.08.2024 (správne 15.08.2024 – poznámka odvolacieho súdu) podpísal, odoslal žalovanému a za deň doručenia žalovanému sa považuje 20. august 2024. Omeškanie 5 dní zavinil žalovaný, ktorý hoci zmluvu podpísal v stredu 24.07.2024, ktorá bola riadnym pracovným dňom, odoslal ju na adresu žalobcu až v pondelok 29.07.2024. Proces zaslania kúpnej zmluvy žalobcom na adresu druhej predávajúcej do Zvolena trval 6 dní. Medzi podpisom zmluvy druhou predávajúcou, jej doručením a podpisom zo strany žalobcu prešlo 9 dní, z toho bolo iba 6 pracovných. V lehote 4 pracovných dní od podpisu zmluvy žalobcom bola táto zmluva doručená žalovanému. Celý proces podpisovania kúpnej zmluvy všetkými jej účastníkmi trval necelý jeden kalendárny mesiac. Od podpisu zmluvy žalovaným do podpisu zmluvy žalobcom, t. j. do prijatia návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy žalobcom uplynulo 16 dní. Medzitým bol návrh žalovaného zaslaný na akceptáciu aj druhej predávajúcej. Nie je preto možné podľa názoru žalobcu tvrdiť, že si nesplnil zákonnú povinnosť včasného prijatia návrhu zmluvy, keď v lehote dvoch týždňov zabezpečil podpis druhej predávajúcej na kúpnej zmluve a aj svoj podpis. Žalobca sa aktívne podieľal na čo najvčasnejšom vzniku zmluvy a jej právnych účinkov. Žalovaný nenamietal pred podpisom kúpnej zmluvy spôsob doručovania zmluvy poštou ani to, že mal zmluvu podpísať prvý on, až potom predávajúci. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy až ku dňu 06.11.2024 a to po opakovaných výzvach žalobcu, aby si splnil svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu. Ak sa žalovaný necítil byť viazaný zmluvou, v prvom rade by podľa názoru žalobcu od zmluvy neodstupoval a tobôž nie po viac ako troch mesiacoch po tom, čo kúpna zmluva bola podpísaná všetkými jej účastníkmi. Žalovaný neupozornil žalobcu, že návrh považuje za neskoro prijatý, prijatie návrhu akceptoval. Záver súdu prvej inštancie o tom, že návrh na uzavretie zmluvy nebol žalobcom prijatý včas je nesprávny, v rozpore so skutkovým stavom. Žalobca tiež namieta, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu ním tvrdenej skutočnosti o neprijatí návrhu na uzavretie zmluvy včas s poukazom
na princíp koncentrácie konania, keď doručovacie lístky obsahujúce informácie o doručovaní predložil súdu prvej inštancie až na pojednávaní dňa 9. mája 2025, hoci ich mohol predložiť skôr. Žalobca označil konanie žalovaného za účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, keď tento ani nevedel preukázať dôvod na odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie sa platnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy nezaoberal, keď dospel k názoru, že kúpna zmluva ani nevznikla. Ak by dospel súd prvej inštancie k opačnému názoru, že kúpna zmluva vznikla, s vysokou pravdepodobnosťou by žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil žalobca za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu, dôsledkom čoho bolo nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaný nesúhlasil s odvolaním žalobcu. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie netrpí žiadnou skutkovou či právnou vadou, je zákonný a spravodlivý. Za nespornú skutočnosť označil, že žalobca neprijal návrh žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy bez zbytočného odkladu, čím návrh žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy márnym uplynutím primeranej doby v zmysle § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka bez ďalšieho zanikol. Žalobca nepoprel, že po tom, ako mu žalovaný doručil podpísaný návrh zmluvy, tento návrh nepodpísal, ale ho odoslal druhej predávajúcej bývajúcej v rovnakom meste ako žalovaný a kúpnu zmluvu podpísal až po tom, ako mu ju doručila druhá predávajúca. Žalobca sám spôsobil, že návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy neprijal bez zbytočného odkladu. Prevod pohľadávky na inú spoločnosť, proti ktorej je vedených niekoľko exekučných konaní s úmyslom vyhnúť sa prípadnému negatívnemu následku súvisiacemu s náhradou trov konania, svedčí podľa žalovaného o tom, že si žalobca nie je istý svojim nárokom. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania proti nemu postúpil pôvodný žalobca Slovak Estate s. r. o., Bratislava pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na spoločnosť MOT s. r. o., Bratislava. O zmene subjektu na strane žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/94/2025-169 z 1. októbra 2025.
5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 ods. 1 C. s. p.) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie upravených v § 385 ods. 1 C. s. p. a preskúmaní postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 C. s. p.) žalobcom dospel k názoru o dôvodnosti odvolania a potrebe zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplýva tento skutkový stav: Účastníkmi kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa § 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka boli predávajúci 1/ Slovak Estate s. r. o., Bratislava, predávajúci 2/ D. A., bytom Zvolen a kupujúci A. B.. Predmetom prevodu bola nehnuteľnosť evidovaná v katastrálnom území G. H. na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parcelného čísla XXXX/XX o výmere 554 m2 záhrada evidovaná na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1 v prospech predávajúceho 1/ a 1 v prospech predávajúceho 2/. Účastníci zmluvy sa dohodli na prevode nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného za kúpnu cenu 3 000,- €, ktorá nebola rozdelená rovnomerne medzi dvoch predávajúcich, ale pomerom 1 600,- € pre predávajúceho 1/ a 1 400,- € pre predávajúceho 2/. Predávajúci vyhlásili, že v čase podpisu zmluvy neviaznu na nehnuteľnosti žiadne vady, že pozemok nie je zaťažený žiadnymi vecnými bremenami, predkupným právom ani inými dlhmi, záložnými právami a ťarchami, na existenciu ktorých sú povinní kupujúceho upozorniť. Podľa vyhlásenia predávajúcich prevodu predmetu prevodu nebránia žiadne práva tretích osôb. Kupujúci vyhlásil, že pozná stav nehnuteľnosti z osobnej ohliadky na mieste samom, z výpisu z listu vlastníctva a kupuje nehnuteľnosť v stave, v akom stojí a leží. V prípade, že sa niektoré vyhlásenie predávajúcich ukáže ako nepravdivé, mohol kupujúci od zmluvy odstúpiť. V zmluve nie je zmienka o tom, akým spôsobom bude podpísaná vzhľadom na vzdialenosť bydlísk všetkých osôb a sídla spoločnosti, v tomto smere ani neboli stranami sporu prednášané konkrétne tvrdenia. V odpore proti platobnému rozkazu vydanom Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní žalovaný uviedol iba to, že má pochybnosť, či kúpna zmluva vôbec vznikla z dôvodu neprijatia návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy žalobcom v primeranej lehote, keďže medzi momentom odoslania návrhu kúpnej zmluvy žalovaným žalobcovi a doručením podpísanej kúpnej zmluvy uplynul takmer jeden mesiac. V ďalšom texte odporu sa žalovaný venuje už len úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy.
7. Z listu označeného ako Odstúpenie od kúpnej zmluvy zasielanej adresátovi Slovak Estate s. r. o., Bratislava a zároveň na vedomie druhej predávajúcej D. A. a právnemu zástupcovi spoločnosti Slovak Estate s. r. o., Bratislava zo 06.11.2024 vyplýva, že žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa vyhlásenie predávajúceho o tom, že na predmete prevodu neviaznu žiadne vady ani práva iných osôb ukázalo nepravdivým. Výslovne je v texte odstúpenia od zmluvy uvedené: „Ako je vám iste známe, dňa 15.08.2024 ste so mnou ako kupujúcim uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva... uvádzam, že po uzavretí zmluvy som zistil, že nehnuteľnosť je užívaná treťou osobu“, čo potvrdzuje názor žalobcu, že žalovaný ku dňu obdržania podpísanej kúpnej zmluvy žalobcom a ani do 06.11.2024 nepovažoval kúpnu zmluvu za platne neuzavretú.
8. Súd prvej inštancie pri posúdení, či došlo k prijatiu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy v primeranej lehote aplikoval ustanovenie § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu a vyslovil právny názor, že dobu, ktorá uplynula medzi prijatím návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a doručením podpísanej kúpnej zmluvy žalovanému, nemožno považovať za dobu primeranú v dĺžke takmer jedného mesiaca, preto návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka zanikol. Súd prvej inštancie nerozviedol konkrétnejšie, prečo nepovažuje lehotu, v ktorej žalobca prijal návrh na uzavretie kúpnej zmluvy za primeranú, vôbec nevyhodnotil skutkové zistenia ohľadne podpisu kúpnej zmluvy žalovaným, odoslania kúpnej zmluvy žalobcovi, odoslania zmluvy na podpis druhej predávajúcej a vlastného podpisu zmluvy žalobcom dňa 15. augusta 2024.
9. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v kúpnej zmluve ani v žiadnej inej písomnosti či preukázateľnej komunikácii strán sporu nebola určená lehota na prijatie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy. Z tohto hľadiska je potrebné názor súdu prvej inštancie, že k prijatiu návrhu došlo po „akceptačnej lehote“ označiť za nesprávny, nezodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Z kópie kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný podpísal kúpnu zmluvu prvý, dňa 24.07.2024. Na č. l. 85 spisu je kópia podacieho lístka preukazujúca, že žalovaný až 29.07.2024 z pošty Prenčov odoslal spoločnosti Slovak Estate s. r. o., Bratislava návrh kúpnej zmluvy na podpis, hoci zmluvu podpísal už 24.07.2024 a adresátovi podľa doručenky na č. l. 87 spisu bola doručená až 30.07.2024 o 13.49 hod. Žalovaný nevysvetlil na pojednávaní dňa 9. mája 2025, z akého dôvodu odoslal návrh kúpnej zmluvy žalobcovi s omeškaním 5 dní. Právny zástupca žalovaného výslovne uviedol na tomto pojednávaní, že nežiada vypočuť svojho klienta. Právny zástupca žalovaného sa vyjadroval k spôsobu uzatvárania kúpnej zmluvy (doručovaniu návrhu poštou) len tak, že nerozumie, prečo nepodpísala kúpnu zmluvu druhá predávajúca súčasne so žalovaným, keď boli z jedného mesta, prečo zmluvu nepodpísal po doručení žalobca, ale ju najprv odoslal druhej predávajúcej, avšak chýba vysvetlenie, z akého dôvodu nedoručil žalovaný kúpnu zmluvu na podpis najprv predávajúcej D. A. vo Zvolene a prečo ju odosielal prvému predávajúcemu do Bratislavy. Kúpnu zmluvu za prvého predávajúceho Slovak Estate s. r. o., Bratislava podpisoval I. J. na základe plnej moci udelenej mu 15.05.2024 a to 15.08.2024 (č. l. 7 spisu) a podpísaná kúpna zmluva bola na adresu žalovaného odoslaná z pošty Nové Mesto nad Váhom dňa 16.08.2024 v piatok 1. triedou a prevzatá žalovaným až v utorok 20.08.2024.
10. Návrh kúpnej zmluvy sa prvýkrát dostal do dispozície žalobcu dňa 30.07.2024 v utorok, už 07.08.2024 na 8. deň podpisuje kúpnu zmluvu druhá predávajúca vo Zvolene, ktorá zrejme tiež poštou (nebolo skúmané) vrátila podpísanú kúpnu zmluvu prvému predávajúcemu, ktorý ju nepodpísal v Bratislave, ale v Novom Meste nad Váhom dňa 15.08.2024 (v odvolaní žalobca nesprávne uvádza dátum 16.08.2024, podľa osvedčenia o pravosti podpisu na listine bola kúpna zmluva I. J. podpísaná dňa 15.08.2024). Vzhľadom na použitý prostriedok pre zaslanie návrhu kúpnej zmluvy, voľbu žalovaného doručiť kúpnu zmluvu najprv na podpis prvému predávajúcemu do Bratislavy, hoci druhá predávajúca bývala v rovnakom meste ako on a potreba zabezpečiť podpisy oboch predávajúcich a kupujúcich na tej istej listine, nesúhlasí odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neprijal návrh zmluvy v primeranej dobe a že návrh zmluvy podľa § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka zanikol uplynutím primeranej doby. Odvolací súd vyslovuje právny názor, že návrh zmluvy bol žalobcom prijatý v primeranej dobe, zmluva bola platne uzavretá, čomu nasvedčuje aj spôsob správania sa žalovaného po jej uzavretí, keď odstúpil od zmluvy až 6. novembra 2024 a v odstúpení od zmluvy výslovne uvádza, že dňa 15. augusta 2024 uzavrel so Slovak Estate s. r. o., so sídlom v Bratislave kúpnu zmluvu a až po uzavretí kúpnej zmluvy zistil, že predmet prevodu užíva tretia osoba. Právo na odstúpenie od kúpnej
zmluvy vyvodil z jej textu. Konanie žalobcu vo vzťahu k prijatiu návrhu je potrebné považovať za včasné v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď 15.08.2024 pôvodný žalobca kúpnu zmluvu podpísal. Prijatie návrhu nadobudlo účinnosť okamihom doručenia podpísanej kúpnej zmluvy žalovanému dňa 20. augusta 2024 (§ 43c ods. 2 OZ).
11. Žalobca sa v konaní dožadoval posúdenia platnosti úkonu žalovaného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo 06.11.2024. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné posúdiť platnosť právneho úkonu žalovaného vychádzajúc z názoru, že kúpna zmluva nebola platne uzavretá z dôvodu, že prijatie návrhu kúpnej zmluvy až dňa 15. augusta 2024 nevyvolalo právne účinky.
12. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu k platnosti uzavretej kúpnej zmluvy bude úlohou súdu prvej inštancie prejudiciálne posúdiť platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu, že odpoveď na otázku platnosti kúpnej zmluvy je podstatnou pre posúdenie žalobného nároku na zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom. K preukázaniu existencie dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy neboli skúmané žalovaným tvrdené skutočnosti. Pre nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie bolo potrebné vrátiť vec na okresný súd, keď odvolací súd je súdom prieskumným a nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie.
13. O trovách odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).