Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sf-61-2025.pdf
PDF · 73.07 KB
Case nature
Subarea
6Sf/61/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., podnikajúca pod obchodným menom B. C. – E. F. služby pre kvalitu, s miestom podnikania D. XX, XXX XX D., IČO: 40 864 669, právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102114706/2025 zo dňa 02. 06. 2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 01. 08. 2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102114706/2025 zo dňa 02. 06. 2025, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100554631/2025 zo dňa 07. 02. 2025, ktorým bol žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023 vo výške 6 400,- Eur.
2. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobkyňa odôvodnila tým, že je podnikajúcou fyzickou osobou, ktorá dosahuje príjmy samostatnou činnosťou a ručí celým svojim majetkom, kedy by akékoľvek prerušenie podnikateľskej aktivity spôsobené okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia malo za následok stratu príjmov a nezvratné priame ohrozenie majetkovej sféry žalobkyne. Žalobkyňa nemá zamestnancov ani externé zdroje a jej neprítomnosť v podnikateľskej činnosti by spôsobila priamu finančnú škodu. Výkon napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne vyústi do úplnej ekonomickej likvidácie jej podnikania, nakoľko tieto opatrenia systematicky znižujú jej schopnosť generovať dostatočné príjmy. Podľa žalobkyne priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je v prípade úspechu žalobkyne v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, kedy na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov už žalobkyňa nebude mať alebo nemusí mať záujem, nakoľko jej hospodárska a majetková situácia bude už nezvratná, prípadne už bude v procese zániku. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9 Afs 13/2008-90 z 24. 11. 2009, č. 2001/2010 Sb. NSS, podľa ktorého vydanie zaisťujúceho príkazu môže predstavovať veľmi vážny zásah do práv a postavenia daňového subjektu, ktorý môže ohroziť nielen jeho hospodársku činnosť, ale aj samotnú existenciu. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 Afs 239/2015-66 z 31. 10. 2016, č. 3541/2017 Sb. NSS, podľa ktorého účelom zaisťovacieho príkazu nie je okamžité získanie majetku daňového subjektu, ale zaistenie toho, aby aktíva nezmizli pred uspokojením daňového dlhu, pričom ak existuje potenciál, že daňový subjekt bude v rozumnej dobe schopný generovať potrebné prostriedky, nie
je namieste drastické odčerpávanie jeho zdrojov, ktoré by ochromilo jeho činnosť. Záverom žalobkyňa na podporu dôvodnosti svojho návrhu dala do pozornosti rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorý v iných veciach rozhodol o priznaní odkladného účinku podaným žalobám (napr. 4Sf/2/2025, 4Sf/3/2025, 4Sf/4/2025, 4Sf/5/2025, 4Sf/6/2025, 4Sf/7/2025, 4Sf/8/2025, 4Sf/9/2025, 4Sf/10/2025, 4Sf/11/2025, 4Sf/12/2025, 4Sf/34/2025, 4Sf/35/2025, 4Sf/64/2025 a iné, celkovo 35 uznesení), z ktorých citovala časť rozhodnutia.
3. Žalovaný uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže žalobkyňa nepredložila žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že jej hrozí závažná ujma, resp. finančná škoda. Rozhodnutie o odkladnom účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v rámci skutkového stavu osvedčená, avšak rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní odkladného účinku je v kompetencii súdu.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinná žalobkyňa, ktorá je v tomto prípade povinná uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd od žalobkyne legitímne očakáva, aby v návrhu uviedla konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizovala rozsah priamej finančnej škody, ktorá jej výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí. Samotná hrozba núteného výkonu rozhodnutia nie je postačujúca na osvedčenie dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa v návrhu len vo všeobecnosti prezentovala tvrdenie, že blokácia peňažných prostriedkov vo výške 6 400,- Eur by mohla mať za následok stratu príjmov, ktorá by mohla vyústiť do úplnej ekonomickej likvidácie žalobkyne ako podnikateľského subjektu. Žalobkyňa vo svojom návrhu však nepredložila žiadne ekonomické, resp. účtovné doklady, neuviedla hodnotu svojho majetku, záväzkov a zároveň ani žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosť, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal pre ňu závažný až likvidačný dopad. Správny súd pripomína výnimočnosť inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým sa prelamujú účinky právoplatného rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. Bez osvedčenia konkrétnej hrozby v prejednávanej veci nie je možné takémuto návrhu priznať úspech.
6. Žalobkyňa v správnej žalobe cituje aj časť odôvodnenia uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe v inej veci, pričom neuvádza, aké skutočnosti tvrdila a preukazovala v tejto veci, či iných veciach, kde bolo jej návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovené. Správny súd preto rozhodnutie o odkladnom účinku v inej veci nijako nezaväzuje a môže posudzovať len tvrdenia a dôkazy žalobkyne uplatnené v predmetnej veci. Správny súd zároveň poukazuje na rozdielne okolnosti vo veciach, kde bolo návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku vyhovené, v porovnaní s predmetnou vecou. Z úryvku rozhodnutia citovaného žalobkyňou vyplýva, že vo veci, kde správny súd vyhovel návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku, predstavovala suma, ktorá mohla byť vymožená viac ako 160 000,- Eur, čo je dvadsaťpäťnásobok sumy, na ktorú bola zaviazaná žalobkyňa napadnutým rozhodnutím v predmetnej veci. Navyše podľa súdneho registra vo všetkých veciach, ktorých spisové značky žalobkyňa uviedla, išlo o preskúmanie rozhodnutia daňových orgánov o predbežnom opatrení podľa § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré predstavujú intenzívnejší zásah do práv žalobkyne, keďže jej bola uložená povinnosť zložiť peňažnú sumu za účelom zabezpečenia dane pred rozhodnutím vo veci samej, teda predtým ako správne orgány úplne zistili skutkový stav veci. Tohto inštitútu sa týkajú aj rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR, na ktoré žalobkyňa odkazuje vo svojom návrhu (zaisťujúci príkaz podľa právneho poriadku Českej republiky na zaistenie dane, ktorá zatiaľ nebol vyrubená ako obdoba predbežného opatrenia podľa
slovenského daňového poriadku). Naproti tomu v predmetnej veci ide o rozhodnutie vo veci samej, ktorému predchádza riadne zisťovanie skutkového stavu, teda či a v akej výške je dôvodné daň vyrubiť. O to výnimočnejšie je prelomenie právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, keďže žalobkyňa riadne neosvedčila, že výkonom napadnutého právoplatného rozhodnutia žalovaného by jej hrozila značná hospodárska škoda či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne o neexistencii rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom, keďže tento prípadný rozpor správny súd skúma len v prípade, ak je osvedčený niektorý z následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP, čo v predmetnej veci nebolo splnené. Preto správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
8. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.