Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-151-2025.pdf
PDF · 119.84 KB
Case nature
Subarea
26Co/151/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 2. C. D., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XXX, obaja zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: 1. A. E., narodený XX.X.XXXX, bytom F. D. XXXX/XX, B., 2. G. H., narodená X.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka, so sídlom Cintorínska 5, Nitra, o zaplatenie 106.246,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 100C/100/2024-146 zo dňa 13. mája 2025 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade o d m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach: - pozemok reg. „C“ parc. č. 1845/19 - ostatná plocha o výmere 256 m2, - pozemok reg. „C“ parc. č. 1845/54 - ostatná plocha o výmere 16 m2, - pozemok reg. „C“ parc. č. 1845/76
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2, - stavba so súp. č. XXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parc. reg. „C“ č. 1845/76 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2, katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to v podiele 1/1 vo vlastníctve žalovanej v druhom rade; - pozemok reg. „C“ parc. č. 296 - záhrada o výmere 510 m2, - pozemok reg. „C“ parc. č. 298 - záhrada o výmere 1930 m2, katastrálne územie H., na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to v rozsahu podielu 1/2 k celku vo vlastníctve žalovanej v druhom rade; - pozemok reg. „E“ parc. č. 4945/20 - orná pôda o výmere 1240 m2, - pozemok reg. „E“ parc. č. 5041/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6704 m2, katastrálne územie H., na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to v rozsahu podielu 1/2 k celku vo vlastníctve žalovanej v druhom rade; v prospech žalobcov v prvom a druhom rade na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2024 vo výške 106 246,43 eur s príslušenstvom.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 151a. § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že zabezpečovacie opatrenie má slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov vo výške 106.246,43 eur s príslušenstvom, priznania ktorej sa žalobcovia domáhajú v konaní vo veci samej. Žalobcovia si splnili povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej kúpnej zmluvy a prostredníctvom 365 banka, a.s. vyplatili záložnému veriteľovi B. I. D., C. sumu zodpovedajúcu výške pohľadávky, ktorú mal záložný veriteľ voči predávajúcim, t. j. sumu vo výške 106.246,43 eur.
Uvedená suma bola podľa kúpnej zmluvy určená na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, následkom čoho malo dôjsť k výmazu záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. K výmazu záložného práva v prospech B. I., C. nedošlo z dôvodu, že predávajúci ešte pred započítaním časti kúpnej ceny na pohľadávku veriteľa vybrali časť prevedenej kúpnej ceny z účtu vedeného v B. I., C..
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobcovia osvedčili, že správaním žalovaných došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov, na ktorých žalovaní v rozpore s dohodou obsiahnutou v kúpnej zmluve previedli nehnuteľnosti zaťažené ich vlastným dlhom, pričom žalovaní napriek snahe žalobcov nemajú záujem vzniknutú situáciu riešiť. Z uvedeného postoja žalovaných možno predpokladať, že ich následné úkony (po doručení žaloby vo veci samej) budú smerovať k tomu, aby pohľadávka žalobcov, ktorú si uplatnili vo veci samej, nebola (v prípade úspechu žalobcov) uspokojená. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej v 2. rade bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcom vo výške 106.246,43 eur s príslušenstvom, pričom žalovaná v 2. rade má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zásah do práv žalovanej v 2. rade nastúpi až vtedy, ak žalovaná v 2. rade nebude ochotná splniť, čo jej bude ukladať súdne rozhodnutie, teda výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný dôvodne, a preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v 2. rade z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru ohľadom toho, že v danom prípade došlo k preukázaniu zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe osvedčenia toho, že exekúcia bude ohrozená. Zdôraznila, že existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená, je zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom inak ako nejakým konkrétnym aktívnym konaním povinného subjektu, prípadne osvedčením nejakých konkrétnych úkonov, uvedené nemožno preukázať. V danom prípade ani samotní navrhovatelia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuvádzali a ani nepoukazovali na žiadne konkrétne konanie žalovanej v 2. rade (ani žalovaného v 1. rade), prípadne konkrétne úkony, z ktorých by mohli nadobudnúť dôvodnú obavu, že by ich budúca možná exekúcia mohla byť ohrozená. Napokon v podanom návrhu len formálne konštatovali túto obavu, keďže neexistuje žiadne konanie ani úkony, ktorých by sa žalovaná v 2. rade doposiaľ dopustila a na podklade, ktorých by mohli svoj návrh kvalifikovane odôvodniť, čo je reálne preukázané aj samotnými listami vlastníctva, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zo strany žalovanej v 2. rade nedošlo k žiadnej zmene, ani k úkonom smerujúcim k zmenšeniu jej majetkových hodnôt. Samotná skutočnosť, že je vedené súdne konanie, ktorého predmetom je nárok žalobcov na zaplatenie sumy 106.246,43 eur s príslušenstvom, ktorú pohľadávku žalobcovia žiadajú zabezpečiť, nemôže predstavovať bez ďalšieho okolnosť preukazujúcu osvedčenie dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti povinnej osoby (žalovanej v 2. rade), nemôže vychádzať z tzv. jednoduchých dedukcií, ale naopak musí vchádzať z relevantného právneho posúdenia a právnych názorov majúcich svoj základ v právnej úprave. Samotná skutočnosť, že prebieha konanie o zaplatenie sumy 106.246,43 eur titulom bezdôvodného obohatenia, nemôže sama o sebe osvedčiť obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie len na základe jeho predpokladu, že po doručení žaloby vo veci samej žalovaní pristúpia k úkonom smerujúcim k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcov, nariadil zabezpečovacie opatrenie. Nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie na podklade predpokladov, ktoré súd prvej inštancie očakáva od žalovaných a ktoré ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ani neexistovali. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností, by mali navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalovaná v 2. rade ďalej poukázala na to, že žalobcovia žiadali nariadiť záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, pričom ani neuvádzali ich odhadovanú sumu za účelom zistenia zachovania princípu proporcionality. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou viacerých nehnuteľností v rôznej hodnote, pričom súd prvej inštancie sa v dôsledku uvedeného nedostatočne (výlučne formálne) zaoberal otázkou primeranosti zriadeného záložného práva k hodnote žalobcami (zatiaľ nepriznanej) pohľadávky 106.246,43 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie odôvodnil primeranosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia prejudikovaním
dôvodnosti nároku uplatneného žalobcami samostatnou žalobou o zaplatenie sumy 106.246,43 eur s príslušenstvom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný žalobcami nie je riadne zdôvodnený, resp. je výlučne formálnym návrhom. Žalovaná v 2. rade navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zamietol návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že sa s napadnutým uznesením ako i jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňujú a považujú ho za zákonné a správne. K vzniku ich pohľadávky voči žalovaným ako aj samotného súdneho sporu nedošlo následkom nejakej nešťastnej zhody okolností, či zásahom vyššej moci, ale výlučne v dôsledku vedomého konania minimálne jedného zo žalovaných, ktorý sa jednoducho rozhodol, že sa na úkor žalobcov obohatí a v rozpore so znením kúpnej zmluvy si privlastní časť kúpnej ceny, na ktorej ponechanie nemal žiadny právny titul. Následná neochota žalovaných mimosúdne sa dohodnúť na vyriešení vzniknutej situácie jednoznačne dokazuje, že z ich strany nešlo o žiadny omyl či nedorozumenie, ale o vedomú snahu protiprávne získať značné finančné prostriedky a tieto si následne ponechať, a to bez ohľadu na hroziace trestné stíhanie a súdny spor. Za danej situácie je úplne logické a pochopiteľné, že žalobcovia pociťujú dôvodnú obavu z možného marenia výkonu rozhodnutia zo strany žalovaných, a to obzvlášť v situácií, keď žalovaní s výnimkou nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v 2. rade nedisponujú žiadnym významnejší majetkom, speňažením ktorého by mohlo následne dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcov. Za správnu považujú žalobcovia tiež úvahu súdu prvej inštancie, že čakanie na konkrétne kroky žalovaných smerujúce k zmenšeniu ich majetku (napr. plomba na katastri), by s vysokou mierou pravdepodobnosti mohlo viesť k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcov, nakoľko napr. v prípade zrýchleného rozhodnutia o návrhu na vklad, by k prevodu nehnuteľností mohlo dôjsť ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu žalobcov. Pokiaľ ide o zachovanie princípu proporcionality žalobcovia sú navyše presvedčení, že s ohľadom na výšku pohľadávky v tomto prípade nemožno hovoriť o zjavnom nepomere medzi rozsahom zabezpečenia pohľadávky a jej výškou. Samotná žalovaná v 2. rade v odvolaní ani len približne neuvádza hodnotu jej nehnuteľností, hoci tvrdí, že táto je v zjavnom nepomere s výškou pohľadávky žalobcov. Napadnutým uznesením nariadené zabezpečovacie opatrenie sleduje výlučne legitímny cieľ, žalobcovia sú presvedčení, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené boli a napadnuté uznesenie je zákonné a správne. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade. V odvolaní uviedol, že základnou podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcov) voči dlžníkovi (žalovaným), ktorá nie je splnená, nakoľko neexistuje peňažná pohľadávka žalobcov voči žalovaným. Žalobcovia nemajú voči žalovaným peňažnú pohľadávku ani titulom úhrady časti kúpnej ceny, ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň však žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie nároku žalobcov musí byť konkrétne a nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcov, v tomto prípade však súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí toto ohrozenie. Je celkom zjavné, že miera, ktorá obmedzuje žalovanú v 2. rade, je v tomto prípade úplne neprimeraná, nakoľko zabezpečovacie opatrenie zaťažuje nehnuteľnosti v niekoľkonásobne väčšom rozsahu, ako je vymáhaná pohľadávka. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zamietol návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
8. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Vo vyjadrení uviedla, že zo strany žalobcov nedošlo k preukázaniu žiadneho preukázaného konania žalovanej v 2. rade, ktoré by mohlo ovplyvniť ohrozenie možnej budúcej exekúcie prípadne, že táto bude zmarená a zároveň neboli preukázané akékoľvek iné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o možnej snahe žalovanej v 2. rade vyhnúť sa povinnosti uhradiť dlh voči žalobcom. Žalobcovia opomenuli uviesť aktívnu komunikáciu žalovanej v 2. rade so žalobcami, komunikáciu právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade ako aj výpoveď žalovanej v 2. rade na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave vo veci podaného trestného oznámenia zo strany žalobcov. Žalovaná v 2. rade je toho názoru, že ak by pristúpila k vykonaniu akéhokoľvek úkonu, ktorý by zmaril výkon prípadnej exekúcie, dopustila by sa konania v rozpore so zákonom, ktorý by okrem súdneho sporu mohli viesť dokonca k jej trestnoprávnej zodpovednosti. Žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Trnava dňa 4.11.2024 a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až dňa 16.4.2025, teda po viac ako 5 mesiacoch. Ani v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré sa od podania žaloby vo veci samej zmenili, aby po piatich mesiacoch pristúpili k podaniu uvedeného
návrhu. Žalobcovia dokonca neuviedli žiadnu „akúkoľvek obavu“, ktorá by vychádzala z racionálneho a logického základu. Hodnota len nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovanej v 2. rade presahuje hodnotou žalovanú sumu o viac ako 100% a táto nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnym záložným právom. Žalovaná v 2. rade zotrvala na svojom odvolacom návrhu.
9. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Vo vyjadrení uviedol, že odôvodnenie uznesenia je rozporné a nezrozumiteľné, nie je zrejmé, v čom konkrétne súd prvej inštancie videl splnenie podmienok na vydanie takéhoto uznesenia, nebola osvedčená existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude zmarená. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že suma pohľadávky B. I. D. C. voči žalovaným v čase podania žaloby, v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebola v sume 106.246,43 eur, keďže žalovaní túto pohľadávku riadne splácajú. Právny vzťah medzi žalovanými a žalobcami, ich vzájomné práva a povinnosti upravovala kúpna zmluva zo dňa 15.4.2024 a žalovaní si svoje povinnosti upravené v tejto zmluve, ku ktorým boli zaviazaní, riadne splnili. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných na úkor žalobcov nedošlo. Žalobcovia si zamieňajú obavu z vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní s obavou o nepriznanie pohľadávky v prospech žalobcov, keďže oprávnenosť i výšku žalovaný v 1. rade rozporuje. Všetky snahy zaťažiť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 2. rade sú len snahou obmedziť žalovanú v 2. rade neprimerane a vyvíjať tak nátlak, aby súdom vymáhaná pohľadávka bola zo strany žalovaných uznaná. Najzásadnejšiu je pritom skutočnosť, že žalobcovia ani neosvedčili svoje postavenie veriteľa, keď zo žaloby, ako i z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobcovia sumu 106.246,43 eur uhradili ako časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré i nadobudli. Teda prijatím uvedenej sumy žalovanými od žalobcov k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných nedošlo. Zároveň žalobcovia nijako neosvedčili, že by žalovaní neuhrádzali svoj záväzok voči B. I. D. C. a že by tak bezdôvodné obohatenie malo spočívať v tejto skutočnosti. Žalovaný v 1. rade zotrval na svojom odvolacom návrhu.
10. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že odkazujú na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v 2. rade. Snahu žalovaného v 1. rade o spochybnenie samotnej existencie pohľadávky žalobcov voči žalovaným považujú žalobcovia za účelovú a miestami až absurdnú. Žalovaní sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili neoprávneným privlastnením si časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti a žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vydania tohto bezdôvodného obohatenia, pričom právne posúdenie veci je vždy na uvážení konajúceho súdu. Ani len samotný žalovaný v 1. rade nerozporuje skutočnosť, že žalobcovia riadne a v súlade so zmluvou uhradili celú kúpnu cenu za nehnuteľnosti a že táto nebola použitá na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa žalovaných. Žalovaný v 1. rade sa v odvolaní prostredníctvom veľmi zvláštnej logiky snaží presvedčiť súd o tom, že jeho konanie bolo vlastne v poriadku a žiadne ustanovenie kúpnej zmluvy nebolo z jeho strany porušené. Z kúpnej zmluvy je nesporné, že v kúpnej cene za nehnuteľnosti nebolo zohľadnené záložné právo žalovaných, znižujúce hodnotu týchto nehnuteľností, nakoľko žalobcovia ich ako kupujúci po uhradení kúpnej ceny mali nadobudnúť nezaťažené záložným právom žalovaných. Argumentácia žalovaného v 1. rade by mohla byť správna jedine v prípade, ak by bola kúpna cena za nehnuteľnosti ponížená o hodnotu nesplatenej časti pohľadávky záložného veriteľa žalovaných. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
11. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie žalovaného v 1. rade považuje za dôvodné a argumenty, ktoré použil žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní možno považovať za rekapituláciu jej odvolania. Vyjadrovanie sa k meritu veci a samotnej žalobe je podľa žalovanej v 2. rade v tomto štádiu konania nadbytočné a nehospodárne. Uznesenie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, nie je možné chápať ako rozhodnutie v merite veci a už vonkoncom nie je možné z neho vyvodzovať dôvodnosť, resp. nedôvodnosť podanej žaloby. Žalovaná v 2. rade zotrvala na svojom odvolacom návrhu.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná v 2. rade použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
žalovanej v 2. rade (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku), že odvolanie žalovanej v 2. rade je dôvodné a napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
13. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
14. Citované zákonné ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.
15. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citované ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku, za to, že na strane žalovaného v 1. rade napadnutým uznesením súdu prvej inštancie nevznikla žiadna ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že nariadené zabezpečovacie opatrenie sa žalovaného v 1. rade nijako nedotýka, nakoľko záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej v 2. rade.
16. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal žalovaný v 1. rade, hoci na to nie je oprávnený, odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
17. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu splnenia podmienok na zriadenie sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam, keď považoval za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcov voči žalovaným v sume 106.246,43 eur s príslušenstvom, zaplatenia ktorej sa žalobcovia domáhajú vo veci samej a osvedčenú dôvodnú obavu ohrozenia alebo zmarenia prípadnej exekúcie predpokladanými následnými úkonmi žalovaných po doručení žaloby k tomu, aby nebola pohľadávka žalobcov uspokojená. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s nariadením zabezpečovacieho opatrenia, v odvolaní namietala neosvedčenie konania a úkonov, z ktorých by bolo možné usúdiť existenciu obavy ohrozenia alebo zmarenia budúcej exekúcie a nenaplnenie princípu proporcionality nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovanej v 2. rade predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve na zabezpečenie pohľadávky žalobcov v sume 106.246,43 eur.
19. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
20. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
21. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na jeho nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
25. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní by mali žalobcovia z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. Žalobcovia sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhali ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky v sume 106.246,43 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá suma predstavuje časť kúpnej ceny z Kúpnej zmluve uzavretej dňa 15.4.2024 medzi žalovanými ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi určenej na splatenie úveru a výmaz záložného práva na prevádzaných nehnuteľnostiach, ktorú časť kúpnej ceny si žalovaní neoprávnene prisvojili. Požiadavka na zaplatenie sumy 106.246,43 eur s príslušenstvom je predmetom konania vo veci samej. Vo vzťahu k nároku uplatnenému vo veci samej predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú vo veci samej, je očividne vylúčený. Žalobcovia svojou argumentáciou podopreli svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby, žalovaný v 1. rade popiera nárok žalobcov čo do základu i výšky, žalovaná v 2. rade sa doposiaľ k uplatnenému nároku vo veci samej nevyjadrila, keďže to považuje za nehospodárne a nadbytočné v tomto štádiu konania. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť
takejto žaloby nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcov uplatňovaného žalobou je daný.
27. Rovnako i ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to spôsobilý predmet - nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, bol splnený.
28. Odvolací súd ďalej konštatuje, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, že žalobcovia v danom prípade neosvedčili splnenie ďalšej zo základných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu z budúceho ohrozenia exekúcie. Podľa odvolacieho súdu tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú spôsobilé na vyvodenie obavy zo zmarenia uspokojenia pohľadávky v rámci exekúcie pre prípad úspechu žalobcov vo veci samej. Z tvrdení žalobcov je zrejmé, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili neochotou žalovaných akýmkoľvek spôsobom mimosúdne riešiť vzniknutú situáciu a absenciou majetku vyššej hodnoty s výnimkou nehnuteľností, ku ktorým navrhujú zriadiť záložné právo. Súd prvej inštancie mal preukázanú dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia správaním žalovaných v rozpore s kúpnou zmluvou a nezáujmom vzniknutú situáciu riešiť. Žalovaná v 2. rade v odvolaní opakovane namietala, že žalobcovia neosvedčili existenciu obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad ich úspechu vo veci samej. Samotné podanie žaloby vo veci samej a neochotu žalovaných vyriešiť vec mimosúdne, nemožno automaticky považovať bez ďalšieho za konanie, ktoré vzbudzuje objektívnu obavu z možného ohrozenia budúcej exekúcie v súvislosti s pohľadávkou žalobcov. Ani samotné uplatnenie pohľadávky žalobcov na súde pre neochotu žalovaných plniť, či výška uplatnenej pohľadávky, ešte nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia podľa posúdenia odvolacieho súdu neuviedli žiadne skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcov o ohrození výkonu exekúcie na vymoženie ich pohľadávky nebolo dostatočným pre osvedčenie existencie eventuálnej ujmy im hroziacej s tým, že samotná pohľadávka, ktorej existencia je navyše medzi stranami sporná, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
29. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd na rozdiel so súdu prvej inštancie dospel k záveru, že základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie v danom prípade nebola splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť. Vedený opísanými úvahami mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením nerozhodol správne, ak ním návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
30. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako žiadali žalobcovia splnené neboli, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia (zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia).
31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).