Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-6-2023.pdf
PDF · 100.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/6/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. A. F., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, so sídlom Dukelská Štvrť 941/10, priečinok 21, Dubnica nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. E./ XXXX zo dňa 2.3.2023, a odpovede žalovaného č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou podanou v režime § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023, ktorým bola žalobcovi zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre porušenie služobnej disciplíny, základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z.z.“), ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 9.11.2022 v čase cca od 10:28 hod. do 11:12 hod svojvoľne, bez informovania resp. súhlasu nadriadeného, v rozpore s plánovaným časom prestávky na jedenie a oddych, ktorý je určený v dennom rozkaze riaditeľa ústavu pre stanovište č. 5 – sektor E od 12.00 do 12.30, opustil stanovište a odišiel do priestoru administratívnej budovy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pričom malo ísť o konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, avšak bolo považované za menej závažné s tým, že bolo upustené od uloženia disciplinárneho opatrenia a preto mu zaň bola uložená vedúcim úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. výčitka. Uvedené žalobca prevzal dňa 2.3.2023. 2. Žalobca napadol správnou žalobou i odpoveď vedúceho úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023, ktorým mu v súvislosti s ním podaním odvolaním voči vyššie označenému Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 bolo oznámené, že z tohto odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia a od uloženia disciplinárneho opatrenia bolo upustené. Zároveň bolo s poukazom na ust. § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvedené, že odvolanie možno podať proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia. V konaní č. E./XXXX nebolo vydané rozhodnutie, pretože oprávnený orgán vyhodnotil, že na nápravu a na obnovenie služobnej disciplíny postačovala výčitka, ktorá nemá náležitosti (v zmysle zákona nemusí mať) rozhodnutia, teda by obsahovala výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a toto poučenie by obsahovalo údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať a čo je možné toto rozhodnutie preskúmať súdom. Na základe uvedeného nie je možné podanie žalobcu považovať za opravný prostriedok a v zmysle § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. pristúpiť ak autoremedúre, prípadne
ho spolu so svojim stanoviskom a spisovým materiálom predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Uvedené žalobca prevzal dňa 21.4.2023. 3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol dôvody nezákonnosti vyššie označeného Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023, ako aj naň nadväzujúcej odpovede č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023, ktoré spadajú pod § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), g) S.s.p. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí odvolania pre jeho neprípustnosť je ničotný/nulitný správny akt, z ktorého nevyplývajú právne následky, ktoré sú s ním spojené, pretože ho vydal napr. G. E. H. mimo zákonom zverenú mu právomoc a príslušnosť. Odvolacím orgán mal byť v zmysle § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z,. najbližší nadriadený orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Ďalej namietal, že došlo k odňatiu jeho práva podať odvolanie voči rozhodnutiu o uložení výčitky, keď žalovaný konštatoval, že jeho odvolanie nie je možné považovať za opravný prostriedok. Aj podľa judikatúry napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6S/121/2016 pri ukladaní výčitky, ktorou sa disciplinárne opatrenie neukladá je potrebné aplikovať primerane zákonné ustanovenia platné pri ukladaní disciplinárneho opatrenia (t.j. aj opravné prostriedky). Poukazujúc na stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal za to, že aj keď výčitka nemá formu rozhodnutia, aj upovedomenie (neformálny prípis) vydaný správnym orgánom sa považuje za rozhodnutie. Zdôraznil, že správne trestanie musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Doktrína analogického použitia zásad plynúcich z trestného práva (zásady ukladania trestov, zásady trestného konania) dopadá aj na disciplinárne konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré je jednoznačne správnym trestaním tak, ako to vyplýva z § 195 a nasl. S.s.p. Zdôraznil, že výčitka podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. má charakter rozhodnutia o uznaní viny (a je jej deklaráciou). S tým spojený negatívny dosah, ujma, či škoda na jeho strane mohla síce aj nastať, ale postačuje i jej hrozba, či potenciálna možnosť. V každom prípade išlo o rozhodnutie žalovaného, ktorým bol difamovaný. Ďalej namietal neposkytnutie primeraného času na prípravu na konanie a porušenie práva na obhajobu. V tejto súvislosti vytýkal žalovanému i nedostatočné vymedzenie právneho predpisu, ktorého porušenie mu bolo kladené za vinu. Okrem uvedeného poukazoval i na absenciu formálnych náležitostí rozhodnutia o výčitke, ktoré neobsahuje najmä výrok. Rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nezrozmiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil ani so spôsobom vyhotovenia/zabezpečenia dôkazu – kamerových záznamov, v súvislosti s ktorým malo dôjsť k porušeniu príslušných právnych predpisov, taktiež namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov – predovšetkým vypočutie svedkov. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na ust. § 6 ods. 1, 2 § 194 ods. 1, § 198 ods. 1 až 5 S.s.p. ako aj § 52 ods. 1, § 54, § 55 ods. 1, § 56 ods. 1 až 3, § 60 ods. 1 a 2, § 241 ods. 1 až 4, § 242 ods. 1, 6 zákona č. 73/1998 Z.z.. Mal za to, že v konaní týkajúceho sa žalobcu sa upustilo od disciplinárneho trestania, pretože oprávnený orgán posúdil skutkový stav veci tak, že za jeho menej závažné konanie upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia, teda k správnemu trestaniu ani nedošlo. Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozsudky Najvyššieho súdu SR, resp. Krajského súdu v Košiciach tieto nie je možné vnímať ako prameň práva, právne a skutkové okolnosti v nich uvádzané nie sú apriori aplikovateľné na disciplinárne konanie žalobcu. Poukázal na to, že z ust. § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. jednoznačne vyplýva, že len proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie a zákon jednoznačne v celom svojom obsahu definuje, v ktorých prípadoch sa vydáva rozhodnutie, pričom zákon definuje viacero rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami o uložení disciplinárneho opatrenia, ale v zmysle zákona rozhodnutiami, pri ktorých je možné uplatniť lehotu 15 dní na odvolanie, napr. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, rozhodnutie o prepustení policajta. Ust. § 54 tohto zákona definuje spôsob, ktorým je možné upustiť od disciplinárneho/správneho trestania a neupravuje, že uvedené konanie je potrebné realizovať rozhodnutím ako tomu je v iných konaniach upravených zákonom č. 73/1998 Z.z. Zákonodarca vedome využil inštitút § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. ako o možnosti upustiť od disciplinárneho trestania a uvedené konanie aj zákonne upravil, pokiaľ by vyčítanie konania bolo sankciou ako žalobca domnieva, právne účinky by boli totožné so sankciou podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., teda s disciplinárnym opatrením písomného pokarhania. Tým, že nedošlo k správnemu trestaniu je daný dôvod na odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. Do pozornosti súdu dal aj to, že obsah žaloby by sa mohol javiť ako žalobca proti inému zásahu orgánu verejnej správy vykonanému pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, čo by s ohľadom na to, že žalobca nebol v konaní zastúpený advokátom viedlo znamenalo, že by bolo potrebné žalobu odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p. Pokiaľ sa týka ďalších žalobných námietok, týkajúcich sa či už zistenia skutkového stavu veci, ale možných procesných pochybení žalovaného s dopadom na zákonnosť uloženia výčitky žalovaný zotrval na argumentácii, ktorú už uviedol tak v Závere disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023, ktorým bola žalobcovi uložená v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. výčitka, resp. jeho odpovedí č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023, ktorým mu v súvislosti s ním podaním odvolaním
voči vyššie označenému Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 bolo oznámené, že nie je možné podanie žalobcu považovať za opravný prostriedok a v zmysle § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. pristúpiť tak k autoremedúre, prípadne ho spolu so svojim stanoviskom a spisovým materiálom predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. V prípade vecného prieskumu uvedených správnych aktov žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietnuť. 5. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 7. Podľa § 181 ods. 1 S.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 181 ods. 4 S.s.p. zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 9. Podľa § 69 ods. 4 S.s.p. lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 10. Podľa § 69 ods. 4 S.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Správny súd primárne poukazuje na to, že žalobca sa domáhal súdneho prieskumu Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023, ktorým mu bola pre porušenie služobnej disciplíny, základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z.z., uložená vedúcim úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. výčitka. Uvedené žalobca prevzal dňa 2.3.2023. Žalobca napadol správnou žalobou i odpoveď vedúceho úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023, ktorým mu v súvislosti s ním podaním odvolaním voči vyššie označenému Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 bolo oznámené, že z tohto odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia a od uloženia disciplinárneho opatrenia bolo upustené. Zároveň bolo s poukazom na ust. § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvedené, že odvolanie možno podať proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia. V konaní č. E./XXXX nebolo vydané rozhodnutie, pretože oprávnený orgán vyhodnotil, že na nápravu a na obnovenie služobnej disciplíny postačovala výčitka, ktorá nemá náležitosti (v zmysle zákona nemusí mať) rozhodnutia, teda by obsahovala výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a toto poučenie by obsahovalo údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať a čo je možné toto rozhodnutie preskúmať súdom. Na základe uvedeného nie je možné podanie žalobcu považovať za opravný prostriedok a v zmysle § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. pristúpiť ak autoremedúre, prípadne ho spolu so svojim stanoviskom a spisovým materiálom predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Uvedené žalobca prevzal dňa 21.4.2023. 14. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 15. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. 16. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. 17. V súvislosti s posúdením charakteru inštitútu – výčitky v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., resp. jej spôsobilosti byť predmetom súdneho prieskumu správny súd uvádza, že podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. je je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V prípade výčitky žalovaného ide o správny akt, ktorý vydal žalovaný ako orgán verejnej správy pri výkone svojej právomoci v administratívnom konaní, ktoré
napriek skutočnosti, že nie je prísne formalizované, je činnosťou orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, ktorou sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), konkrétne povinnosti žalobcu dodržiavať služobnú disciplínu, ako je zrejmé z jej obsahu a aj účelu. Z ustanovenia § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že výčitka sa ukladá za menej závažné konanie, ktoré má znaky služobného previnenia a je porušením služobnej disciplíny, nakoľko zo slovného spojenia „obnovenie služobnej disciplíny“ logicky vyplýva, že služobná disciplína musela byť porušená. Ide teda o také konanie, s ktorým je spojené i porušenie služobných povinnosti, no z hľadiska závažnosti nedosahujúce takú mieru intenzity, ktorá by mala odôvodňovať uloženie disciplinárneho opatrenia. Inými slovami výčitka sa uloží v prípade, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, majúce znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku. Ak je uložená výčitka, následne sa už neukladá disciplinárne opatrenie. Uloženie výčitky sa však priamo dotýka adresáta už zo svojej povahy a preto sú aj naplnené všetky definičné znaky opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., výčitka je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Výčitka svojou povahou nespadá ani pod negatívne vymedzenie právomoci správneho súdu podľa § 7 písm. b) S.s.p., podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú „správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,“ keďže výčitka má povahu rozhodnutia o povinnostiach, konkrétne povinnosti dodržiavať plnenie služobných povinností. V nadväznosti na vyššie uvedené preto správny súd zastáva názor, že výčitka uložená v zmysle § 54 zákona č. 731998 Z.z. je svojou povahou opatrením, ktoré je spôsobilé byť za ďalších zákonom stanovených podmienok predmetom súdneho prieskumu. 18. Ďalej správny súd ďalej poznamenáva, že na predmetnú správnu žalobu bolo potrebné nahliadať ako na správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Podľa § 194 S.s.p. správnym trestaním „na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ Neplnenie si služobných povinností v zmysle § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. je teda protiprávnym konaním Uloženie výčitky je sankciou za protiprávne konanie (nedodržanie služobnej disciplíny), keďže jej účelom je podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. expressis verbis náprava príslušníka a obnovenie služobnej disciplíny, a teda možno hovoriť o jej represívnom a reparačnom charaktere. Na sankčnom charaktere výčitky nič nemení ani skutočnosť, že sa ukladá za menej závažné konanie a nepovažuje sa za disciplinárne opatrenie, keďže ustanovenie S.s.p. nezahŕňa kritérium závažnosti sankčného postihu. Sankčný charakter výčitky je daný jej povahou ako opatrenia (hoci nie disciplinárneho), ktoré sa udeľuje za porušenie povinnosti príslušníka dodržiavať služobnú disciplínu, konštatuje sa ňou porušenie služobnej disciplíny a týka sa teda povinností príslušníka, pričom výčitka ako taká je zo svojej podstaty spôsobilá zasiahnuť do právneho postavenia príslušníka. 19. Taktiež je potrebné v súvislosti s uložením výčitky dodať, že ide o uplatnenie postupu nadriadeného, ktorý disponuje právomocou vyvodzovať dôsledky porušenia povinnosti príslušníka. Je na jeho úvahe, akú formu a spôsob vyvodenia zodpovednosti v tomto smere zvolí. Vzhľadom na to, že výčitka uložená podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. nepochybne nie je disciplinárnym opatrením expressis verbis, nemožno na ňu aplikovať ani ustanovenia týkajúce sa ukladania disciplinárnych opatrení. Výčitka nie je ani rozhodnutím podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a preto podľa názoru správneho súdu nie je možné voči nej uplatniť či už riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky a v rámci nich preskúmať uloženie výčitky a následne ho potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Ide tak o administratívne konanie (samozrejme i s požiadavkou na zachovanie procesných práv, resp. pri rešpektovaní základných zásad vedenia administratívneho konania), no toto je zavŕšené samotným uložením výčitky. Inými slovami právna úprava nepredpokladá/neupravuje (zjavne aj s ohľadom na špecifický charakter výčitky, ako opatrenia zameraného na nápravu menej závažného porušenia služobných povinností) pri uložení výčitky iniciovanie ďalšieho prieskumného konania (vykonaného odvolacím orgánom), tak ako je tomu pri ukladaní disciplinárnych opatrení. V zásade platí aj to, že predmetom súdneho prieskumu zo strany správnych súdov sú opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. Vzhľadom na uvedené preto názoru správneho súdu z právnej úpravy nevyplýva požiadavka zachovania dvojinštačného konania, v rámci ktorého by bolo možné naprávať prípadne pochybenia, ktorými bolo zaťažené tak konanie predchádzajúce uloženiu výčitky, prípadne i samotné opatrenie -výčitka uložená v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. 20. Neprípustnosť podania opravných prostriedkov, resp. vedenia takéhoto odvolacieho konania iným/ nadriadeným odvolacím orgánom neznamená, že by zákonnosť vedenia konania, či samotného uloženia výčitky nebolo možné preskúmať a to v rámci súdneho prieskumu. Napokon podmienkou súdneho prieskumu opatrenia je, aby účastník konania pred jeho právoplatnosťou vyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vzhľadom na to, že administratívne konanie je v súvislosti s uložením výčitky zavŕšené jej uložením, resp. oznámením tohto opatrenia dotknutému subjektu, predpokladom súdneho prieskumu nie je vyčerpanie opravného prostriedku a s tým spojeného zachovania dvojinštačného postupu v administratívnom konaní. Súdneho prieskumu sa tak možno domáhať na základe správnej žaloby avšak mierenej priamo proti opatreniu – výčitke uloženej podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Pokiaľ mal teda žalobca za to, že jeho práva, či právom chránené záujmy môžu byť uložením výčitky priamo dotknuté, bolo potrebné smerovať správnu žalobu priamo proti Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 a to v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 181 ods. 1 S.s.p. Žalobca bol so Záverom disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 oboznámený dňa 23.3.2023, resp. ho v tento deň prevzal, pričom žalobu podal na poštovú prepravu až dňa 13.6.2023, t.j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, čo zakladalo dôvod na jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. 21. Podľa názoru správneho súdu by navyše podanie odvolania, (ktoré sa proti uloženej výčitke nepripúšťa) predstavovalo nežiaduce predĺženie lehoty na podanie žaloby (plynúcej od okamihu prevzatia odpovede/reakcie na podanie, ktoré účastník konania považoval, resp. označil za odvolanie). Zároveň je potrebné (aj s ohľadom na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa okrem iného aj toho, že opatrenie – uloženie výčitky nemá striktne dané náležitosti, tak ako je tomu pri rozhodnutí) zmieniť, že žalobca napokon ani nebol orgánom verejnej správy inštruovaný o možnosti napadnúť uloženú výčitku opravným prostriedkom – odvolaním. O inú situáciu a teda aj pohľad na vyhodnotenie včasnosti podanej žaloby by išlo v prípade, ak by účastník administratívneho konania – žalobca v dobrej viere, riadiac sa poučením orgánu verejnej správy o možnosti podania riadneho opravného prostriedku, ktoré sa ukáže ako nesprávne, podal riadny opravný prostriedok, ktorého podanie prípustné nie je. V takomto prípade, by sa i správnemu súdu javilo ako adekvátne stanoviť začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby až odo dňa keď bolo účastníkovi konania oznámená neprípustnosť podania opravného prostriedku (v danej veci však nešlo o takúto procesnú situáciu). 22. Pokiaľ sa týka odpovede vedúceho úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023, správny súd poukazuje na to, že išlo iba o list informatívneho charakteru, ktorým sa o odvolaní žalobcu vecne nerozhodovalo. Žalobca bol v zmysle uvedeného informovaný o tom, že v prípade uloženej výčitky nešlo o vydanie takého rozhodnutia, proti ktorému by sa v zmysle § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pripúšťalo odvolanie a teda sa na podanie žalobcu ani nenahliadalo ako na opravný prostriedok, pri ktorom by bolo možné jeho zákonnosť preskúmať, či už v rámci autoremedúry, alebo po predložení veci odvolaciemu orgánu v odvolacom konaní. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať aj to, že podanie opravného prostriedku (ktoré právna úprava v súvislosti s uložením výčitky v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. nepredpokladá) bez ďalšieho neodôvodňuje záver o dvojinštančnosti konania, resp. nutnosti predložiť vec odvolaciemu orgánu, resp. o takomto odvolaní rozhodnúť (formalizovaným rozhodnutím) odvolacím orgánom. V danom prípade sa nejednalo o vydanie rozhodnutia, na ktoré by malo nadväzovať odvolacie konanie, keď napokon odpoveď č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023 ani nebola výsledkom rozhodovacej činnosti odvolacieho orgánu (išlo o odpoveď vedúceho úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu). S poukazom na vyššie uvedené správny súd mal za to, že vo vzťahu k odpovedi č. E./XXXX zo dňa 19.4.2023 bol daný dôvod na odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. 23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 147 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 S.s.p., § 439 ods. 1 S.s.p. § 439 ods. 2 S.s.p. a contr.) O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 S.s.p.) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 S.s.p.), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 445 ods. 1 S.s.p., v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podľa § 445 ods. 2 S.s.p. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1 S.s.p. sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods. 2 povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.