Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 554/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody , zastúpeného RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. z 26. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa a (ďalej len „“), ako aj práv podľa , a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením mestského súdu sp. zn. z 26. júna 2025. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. zo 16. septembra 2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 15. decembra 2021) uznal sťažovateľa vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa a , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich rokov a šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

3. Sťažovateľ 26. septembra 2024 podal na mestskom súde návrh na pomerné skrátenie trestu odňatia slobody podľa (označeného ako „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2022“, pozn.), podľa ktorého trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený a ktorý bol právoplatne uložený pred 1. májom 2022 za čin, ktorý bol posúdený ako trestný čin podľa alebo a ktorý by bol po 30. apríli 2022 posúdený ako iný trestný čin alebo ako čin miernejšie trestný, súd po opätovnom posúdení pomerne skráti,

ak dĺžka uloženého trestu odňatia slobody prevyšuje hornú hranicu trestnej sadzby pre taký čin po nadobudnutí účinnosti tohto zákona alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu by bolo ponechanie pôvodnej dĺžky trestu odňatia slobody pre odsúdeného neprimerane prísne. Pritom súd prihliadne na vzájomný pomer trestnej sadzby ustanovenej pre čin pred nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podľa rovnakých zásad postupuje, ak za taký čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest. O pomernom skrátení trestu rozhoduje súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, a to aj bez návrhu.

4. Sťažovateľ v predmetnom návrhu v podstatnom argumentoval, že v dôsledku novelizácie , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 6. augusta 2024, už časť skutku uvedeného v skutkovej vete predmetného odsudzujúceho rozsudku nie je trestným činom, resp. zanikla trestnosť tohto činu, keďže nenapĺňa definičné znaky základnej skutkovej podstaty uvedené v , a to v pojme obchodovania (na účely majetkového prospechu). Vzhľadom na uvedené sťažovateľ zastával názor, že skutok by bol po predmetnej novelizácii posudzovaný podľa ako prečin s hornou hranicou 3 rokov. Podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa by bolo preto ponechanie pôvodnej dĺžky trestu odňatia slobody pre sťažovateľa neprimerane prísne, a to s poukazom na odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, keď bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa .

5. Mestský súd o návrhu sťažovateľa na pomerné skrátenie trestu podľa rozhodol napadnutým uznesením z 26. júna 2025, ktorým tento návrh sťažovateľa zamietol.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta arbitrárnosť napadnutého uznesenia̶ nesúhlasí s názorom mestského súdu, že v jeho trestnej veci neprichádza do úvahy opätovné posudzovanie veci podľa . Podľa názoru sťažovateľa má právo na aplikáciu priaznivejšej právnej úpravy, pričom

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru:

9. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

10. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na príslušnom súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

11. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.

12. Ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. , , , ). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a jeho úlohou nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci.

13. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby orgány verejnej moci preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť.

15. Mestský súd v napadnutom uznesení v podstatnom konštatoval, že predmetné prechodné ustanovenie , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (účinnou od 1. mája 2022), ktorej účelom a cieľom bolo zmiernenie neprimerane prísneho postihovania osôb užívajúcich alebo prechovávajúcich marihuanu, ako aj zníženie už uložených trestov za takýto trestný čin, pričom sťažovateľ bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť týkajúcu sa drogy metamfetamínu, nie marihuany. Predmetným prechodným ustanovením teda zákonodarca riešil zmenu trestnoprávnej politiky v prípade omamných látok a psychotropných látok z rastliny rodu konopa s účinnosťou od 1. mája 2022, a to pri trestoch odňatia slobody právoplatne uložených do 30. apríla 2022 za čin, ktorý bol posúdený ako trestný čin podľa a ktorý by bol po uvedenej zmene posúdený ako čin miernejšie trestný. Mestský súd poukázal na to, že skutok, za ktorý bol sťažovateľovi právoplatne uložený trest odňatia slobody a ktorého sa týka podaný návrh sťažovateľa, naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa a v znení účinnom do 30. apríla 2022. Mestský súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že sťažovateľovi bol právoplatne uložený trest odňatia slobody, pri ktorom neprichádza do úvahy opätovné posudzovanie podľa .

16. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia konštatuje, že ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Mestský súd sa v napadnutom uznesení návrhom sťažovateľa riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

17. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, v zmysle ktorej je aplikovateľný nielen vo vzťahu k novelizácii účinnej od 1. mája 2022, ale aj vo vzťahu k neskorším novelizáciám , ústavný súd poukazuje na to, že vo svojej rozhodovacej činnosti už opakovane aproboval záver, že nie je dôvod vztiahnuť na neskoršie úpravy ako na tú, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2022, keď predchádza jeho označeniu vyjadrenému slovným spojením „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2022“ (, ).

18. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nesignalizuje možnosť porušenia základného práva sťažovateľa podľa , resp. práva podľa dohovoru, ktorej dôvodnosť by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým uznesením mestského súdu

na jednej strane a obsahom označených práv na strane druhej neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práv podľa a 13 dohovoru:

19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal aj porušenie základného práva podľa , ako aj práv podľa a 13 dohovoru, pričom argumentačná línia týkajúca sa týchto práv sa odvíja od argumentácie týkajúcej sa , resp. dohovoru. Vzhľadom na argumentačné prepojenie označeného základného práva podľa , resp. práv podľa a 13 dohovoru s porušením základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru ústavný súd uzatvára, že v dôsledku absencie porušenia základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa , resp. práv podľa a 13 dohovoru, a preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

20. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu