Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/5/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci navrhovateľky – plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, D., právne zast.: JUDr. Ľuboš Kizivat, advokát so sídlom Sama Chalupku 6912/16C, Michalovce, proti otcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, D., A. G. XX, G. H., I., v konaní o návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec navrhovateľky Vasyl Nahirniak, nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 600,- Eur mesačne vždy do 10-tého dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od 18.02.2025.

II. Dlžné výživné za obdobie od 18.02.2025 do 21.07.2025 v celkovej sume 3.020,74 Eur, je otec povinný zaplatiť v lehote 6 mesiacov od doručenia rozsudku k rukám navrhovateľky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.02.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáha, aby súd zaviazal jej otca prispievať na jej výživu sumou 600,- Eur mesačne a to počnúc od podania návrhu. Súčasne si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že jej rodičia uzavreli manželstvo na Ukrajine dňa 18.11.2003 pred Mestským Matričným úradom Justičnej správy Vinickej oblasti, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev pod por. č. 3058. Manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Mestského súdu v Novodnistrovsku, Černivecká oblasť zo dňa 07.02.2023, č. k. 2/719/15/23. Súčasťou rozhodnutia Ukrajinského súdu o rozvode nebola úprava práv a povinností k maloletým deťom účastníkov. Niekedy od roku 2020 žili rodičia navrhovateľky na území J. E. D. v spoločnej domácnosti ako manželia. Z manželstva sa matke navrhovateľky narodili dve deti, a to mal. K. narodený dňa XX.XX.XXXX a dcéra A. - navrhovateľka, ktorá má toho času 19 rokov. V mesiaci január 2023 si otec našiel novú známosť a opustil rodinu a teda navrhovateľku, manželku a syna v tom čase mal. deti a to mal. K. a mal. A.. Toho času má mal. K. 13 rokov a A. má toho času 19 rokov a teda je plnoletá. Otec opustil rodinu a odišiel do Nemecka a toho času žije v meste G. H.. Otec na svoje deti od jeho odchodu neprispel žiadnym výživným, matke len posielal rodinné prídavky, ktoré mu boli platené na deti až do júla 2023, avšak zo svojho príjmu výživným neprispieval ani neprispieva. Navrhovateľka žije v prenajatom byte v D. so svojou matkou a s mal. bratom, pričom nájomné matka navrhovateľky platí vo výške 540,- Eur mesačne. Matka navrhovateľky je podnikateľka – živnostníčka, pričom jej príjem bol podľa posledného daňového priznania v roku 2023 vo výške cca 200,- Eur mesačne. Predpokladaný mesačný príjem matky pred podaním daňového priznania za rok 2024 je vo výške cca 870,- Eur za obdobie júl až december 2024. Matka iné príjmy nemá a prakticky žije s deťmi zo svojich úspor a výrazne jej pomáhajú jej priatelia, ktorý

jej finančne pomáhajú s úhradou výdavkov pre deti. Mal. K. bol v čase podania návrhu žiakom 8. ročníka ZŠ na ul. D. E. D.. Matka v súvislosti s výživou pre mal. K. má pravidelné mesačné výdavky od 495,- Eur do 515,- Eur mesačne (opis výdavkov je uvedený v podanom návrhu). Plnoletá navrhovateľka, A., bola v čase podania návrhu žiačkou 4. ročníka na Gymnáziu na ul. Ľ. Štúra v Michalovciach. Matka v súvislosti s výživou A. má pravidelné mesačné výdavky od 658,- Eur do 718,- Eur mesačne (opis výdavkov je uvedený v podanom návrhu). Obaja účastníci tohto konania majú ukrajinské štátne občianstvo. Počas manželstva matka navrhovateľky a otec žili na území Slovenka, a to v D., pričom v čase začatia konania má navrhovateľka prechodný a aj obvyklý pobyt na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX D..

3. Na podporu svojich tvrdení uvedených v návrhu vo veci samej navrhovateľka súdu predložila Rozsudok Mestského súdu v Novodnistrovsku zo dňa 07.02.2023, č. k. 2/719/15/23, rodný list mal. K., povolenie na pobyt navrhovateľky č. RJ5203231, Výpis zo ŽR OÚ Vranov nad Topľou, Nájomnú zmluvu a Potvrdenie daňového úradu.

4. Súd doručoval návrh na začatie konania na všetky známe adresy, na ktorých by sa otec navrhovateľky mohol zdržiavať, a to na adresu jeho trvalého pobytu na Ukrajine, adresu prechodného pobytu na Slovensku ako aj na adresu v Nemecku, kde sa má otec toho času zdržiavať. Z dôvodu neznámeho pobytu otca navrhovateľky, súd doručoval otcovi návrh na začatie konania zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Otec sa k návrhu v súdom stanovenej lehote nevyjadril, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu nerozporoval. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, ňou predložené listinné dôkazy a listiny zabezpečené súdom.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.07.2025, na ktorom súd konal v neprítomnosti jej otca. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času sa o ňu a brata finančne stará ich matka, ktorá platí za ubytovanie a všetky náklady na jedlo, ošatenie, knihy. Vo februári 2023 sa rodičia navrhovateľky rozviedli, pričom od mája 2023 nemá s otcom kontakt. Otec napíše rodine asi dva krát do roka, financie na výživu jej neposiela. V marci 2023 navrhovateľka navštívila svojho otca v Nemecku, kde býval v meste G. H. spolu so svojou partnerkou. Navrhovateľka strávila v ich domácnosti asi týždeň a preto vie, že otec žije v Nemecku. Otec je vyučený elektrikár, potenciálne by toto povolanie mohol v Nemecku vykonávať. Oproti podanému návrhu došlo k zmene v tom, že navrhovateľka ukončila stredoškolské vzdelávanie, toho času je prijatá na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde bude študovať a bude bývať na internáte. Mama s bratom ostávajú žiť v Michalovciach. Navrhovateľka bude mať zvýšené výdavky. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že nakoľko nie je známy skutočný príjem otca, je možné vychádzať z potenciality jeho príjmu. V tejto súvislosti právny zástupca ďalej uviedol, že zisťoval minimálnu mzdu v Nemecku ako aj priemernú mzdu, kde minimálna mzda za rok 2025 je suma 12,82 Eur/hod. v hrubom a pri fonde pracovného času 168 hodín to vychádza 2.153,- Eur. Priemerná mzda vychádza podľa tých istých kritérií vo výške 4.637,- Eur. Priemer minimálnej a priemernej mzdy, vychádza v hrubom 3.395,- Eur. Podľa tabuľkového, tzv. percentuálneho podielu výživného, keďže otec má 2 deti, jedno maloleté a jedno plnoleté, tak na navrhovateľku vychádza 20 %, čiže to vychádza cez 679,- Eur s tým, že navrhovateľka navrhla sumu 600,- Eur. Na preukázanie týchto tvrdení predložila strana navrhovateľky listiny, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľka tiež predložila súdu potvrdenie o prijatí na vysokoškolské štúdium.

6. Súd pri svojej činnosti zabezpečil ako listinný dôkaz rovnopis rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.: 23P/148/2024-52 zo dňa 20.05.2025, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna sumou 400,- Eur mesačne. Súd tiež uložil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné v sume 3.800,- Eur v lehote 6 mesiacov od doručenia rozsudku.

7. Súd taktiež vykonal zisťovanie výšky potencionálneho príjmu otca, pričom súd na základe údajov zverejnených na internetovej stránke Spolkového štatistického úradu v Nemecku zistil, že výška priemernej hrubej mesačnej mzdy je 4.634,- Eur. Pokiaľ by otec navrhovateľky bol zamestnaný v odbore, ktorému sa vyučil ako elektrikár, jeho priemerný hrubý mesačný plat by potenciálne mohol dosahovať výšku 5.789,- Eur.

8. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZoMPSaP), vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa

spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

9. Podľa § 24 ods. 3 ZoMPSaP, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

10. Podľa § 24a ZoMPSaP, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

11. Podľa ust. § 38a ZoMPSaP, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

12. S ohľadom na skutočnosť, že obaja účastníci tohto konania nie sú občanmi Slovenskej republiky, súd zisťoval či má právomoc konať o návrhu navrhovateľky na učenie výživného ako aj to, či je možné na vzťah účastníkov aplikovať platnú právnu úpravu Slovenskej republiky.

13. Nadväzujúc na citovanú právnu úpravu súd konštatuje, že nakoľko má navrhovateľka dlhodobo miesto svojho obvyklého pobytu v Meste Michalovce, je daná právomoc tunajšieho súdu. Nakoľko navrhovateľka má na území Slovenskej republiky dlhodobo miesto svojho obvyklého pobytu, je možné v tomto konaní sa aplikovať právne predpisy Slovenskej republiky.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci súd zistil, že rodičia navrhovateľky toho času nežijú v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľke a jej maloletému bratovi poskytuje v plnej miere osobnú starostlivosť ich matka. Matka tiež zabezpečuje úhradu všetkých nákladov spojených s bývaním v prenajatom byte, stravou, hygienou, ošatením, školskou dochádzkou, či prípadnou liečbou ochorení. Vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke doposiaľ určená súdom nebola. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke dobrovoľne neplní. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.: 23P/148/2024-52 zo dňa 20.05.2025 bol otec zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna, brata navrhovateľky, sumou 400,- Eur mesačne. Jediným príjmom navrhovateľky môže byť toho času prídavok na dieťa, na ktorý má nárok od nadobudnutia plnoletosti vo výške 60,- Eur mesačne. V čase podania návrhu bola navrhovateľka žiačkou gymnázia v mieste svojho obvyklého pobytu. Toho času je navrhovateľka prijatá na vysokoškolské štúdium v Bratislave. Navrhovateľka sa tak kontinuálne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a preto podľa zistenia súdu nie je aktuálne schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nej aj naďalej trvá. Navrhovateľka bude mať zvýšené náklady spojené s vysokoškolským štúdiom, a to najmä v súvislosti s potrebou zabezpečenia ubytovania, zakúpenia

potrebných študijných materiálov či pracovného ošatenia, keďže študovať bude na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Miesto skutočného pobytu otca navrhovateľky sa nepodarilo zistiť. Zásielky súdu adresované otcovi na adresu na Ukrajine, na Slovensku a v Nemecku si otec neprevzal. Súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z tvrdenia navrhovateľky o tom, že otec žije v Nemecku, nakoľko táto ho v domácnosti kde býval s novou partnerkou navštívila, navyše mal otec predtým rodine zasielať z Nemecka prídavky na deti. Súd tiež vychádzal z toho, že otec je vyučený v odbore elektrikár. Súd zisťoval potenciálny príjem otca navrhovateľky ak by pracoval v Nemecku, pričom súd zistil, že výška priemernej hrubej mesačnej mzdy je 4.634,- Eur. Pokiaľ by otec navrhovateľky bol zamestnaný v odbore, ktorému sa vyučil ako elektrikár, jeho priemerný hrubý mesačný plat by potenciálne mohol dosahovať výšku 5.789,- Eur. Na určenie výživného súd aplikoval metodiku tzv. tabuľkového výživného, ktorá zohľadňuje počet vyživovacích povinností povinného rodiča a vek osoby oprávnenej na výživné. Otec navrhovateľky má podľa zistenia súdu dve deti, maloletého syna, na ktorého súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- Eur a plnoletú dcéru, navrhovateľku. Vychádzajúc z toho, že na výživu navrhovateľky môže pripadať až 20 % z potenciálneho príjmu jej otca súd uvádza, že navrhovaná suma 600,- Eur mesačne tento podiel zďaleka nedosahuje, avšak súd v prípade výživného na plnoleté dieťa môže toto určiť len na základe návrhu a preto nemôže súd pri svojom rozhodovaní určiť výšku vyživovacej povinnosti nad rámec petitu podaného návrhu. Preto súd určil výživné vo výške 600,- Eur mesačne, pričom má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v tejto výške, berúc do úvahy aj skutočnosť, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 400,- Eur mesačne. Súd priznal navrhovateľke výživné odo dňa začatia konania na súde, pričom ku dňu rozhodnutia súdu vznikol otcovi dlh na výživnom spolu vo výške 3.020,74 Eur. Súd vypočítal výšku dlžného výživného za obdobie od 18.02.2025 do 21.07.2025 nasledovne:

- Február 2025 - 10 dní: 214,29 Eur,

- Marec, Apríl, Máj a Jún 2025: 4 x 600,- Eur = 2.400,- Eur,

- Júl 2025 – 21 dní: 406,45 Eur, Celkové dlžné výživné: 3.020,74 Eur.

Súd zaviazal otca uhradiť dlžné výživné navrhovateľke v lehote 6 mesiacov od doručenia tohto rozsudku s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je už v zmysle rozsudku tunajšieho súdu zaviazaný uhradiť dlžné výživné vo výške 3.800,- Eur na svojho maloletého syna a skutočnosť, že podľa názoru súdu je mu potrebné ponechať primeranú dobu na splnenia tejto povinnosti tak, aby nebolo ohrozené plnenie žiadnej z jeho vyživovacích povinností, ani úhrada dlhov na výživnom a mohol sa tak ekonomicky pripraviť na plnenie si svojich povinností voči svojim deťom.

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala náhradu trov konania, avšak súd nezistil dôvody, pre ktoré by priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania a preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (viď. , , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce písomne vo dvoch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.