Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_50C-74-2024.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/74/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Kristínou Trubianskou v spore žalobcu: AirHelp Germany GmbH, so sídlom c/o WeWork, Warschauer Platz 11-13, 102 45 Berlín, Nemecko, registračné číslo HRB 196015 B, právne zastúpený Advokátska kancelária SOWA s.r.o., so sídlom Námestie 1. mája 9, Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Airside Business Park, Swords, Co. Dublin Írsko, právne zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250 eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 2.10.2024 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 250 Eur a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 23.12.2023 bola E. L. cestujúcou letu číslo S. XXXX z F. I. E. L. E. Y. (BGY) do F., Letiska Y. C. Š. (BTS) s dĺžkou letu 633,83 km, ktorý bol vykonaný žalovaným. Predmetný let meškal viac ako 3 hodiny. Z uvedených dôvodov vznikol cestujúcemu nárok v zmysle čl. 7 ods.1 písm. a) Nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry SD EÚ na peňažnú náhradu vo výške 250 Eur. Cestujúca postúpila na základe nemeckého práva svoju pohľadávku na žalobcu, nemeckú spoločnosť AirHelp Germany GmbH, ktorá sa zameriava na vymáhanie pohľadávok voči leteckým dopravcom, ktoré vznikli na základe Nariadenia EÚ č. 261/2004. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. K návrhu pripojil letenku s palubným lístkom cestujúcej, Potvrdenie o meškaní letu, Dohodu o postúpení zo dňa 01.01.2024, úradne overený výpis z OR žalobcu s apostillou.
2. Súd v konaní vydal európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný dňa 14.10.2024 v stanovenej lehote odpor bez vecného odôvodnenia. Následne súd uznesením zo dňa 17.10.2024 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, súd v súlade so žiadosťou žalobcu zahrnutou v návrhu na vydanie EPR pokračoval v konaní v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotu sporu upraveného v Nariadení EP a Rady (ES) č 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dňa 28.11.2024 bol súdu opätovne doručený odpor, tentokrát aj s vecným odôvodnením. Žalovaný žiadal súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že pohľadávka žalobcu je prekludovaná v zmysle ust. § 763 ods.3 OZ, podľa ktorej si cestujúci musí uplatniť nárok na náhradu škody pri zmluve z prepravy u dopravcu bez zbytočného odkladu, ak sa práva neuplatnili najneskôr do 6 mesiacov, zaniknú. Let žalobcu sa uskutočnil dňa 23.12.2023 a návrh na vydanie EPR bol podaný dňa 02.10.2024. z uvedeného vyplýva, že EPR bol podaný 9 mesiacov a 1 deň po uskutočnení letu.
3. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pohľadávka bola u žalovaného uplatnená predžalobnou výzvou zo dňa 01.05.2024 o čom predložil dôkaz. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou slovenského právneho poriadku, pričom uviedol, že s ohľadom na bydlisko cestujúcej v M. by sa v zmysle čl. 5 ods. 2 Na-riadenia EÚ č. 593/2008 (Rím I) mal uplatniť právny poriadok M. (pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva), v ktorom takáto preklúzia nie je ustanovená. V prípade ak došlo k voľbe írskeho práva ako rozhodného práva (s ohľadom na VOP žalovaného), predmetné právo by sa premlčalo až za šesť rokov od vzniku nároku na peňažnú náhradu. Aj v prípade ak by sa uplatnil slovenský právny poriadok, nárok žalobcu nezanikol, nakoľko ide o nárok „sui generis“, na ktorý sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčania lehota v zmysle §101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, bez aplikácie preklúzie v zmysle §763 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na rozsudok SDEU z 22.11.2012 Joan Cuadrench Moré proti Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV, v zmysle ktorého lehotu, v ktorej musia byť podané žaloby, ktorých predmetom je získanie náhrady škody v zmysle článkov 5 a 7 nariadenia č. 261/2004, stanoví vnútroštátne právo každého členského štátu, za predpokladu, že tieto podmienky sú v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity. Rovnaký záver obsahujú aj najnovšie Výkladové usmernenia k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania, a k nariadeniu Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd zo dňa 25.09.2024, ktoré v článku 9.2. uvádza.: „V nariadení (ES) č. 261/2004 sa nestanovujú lehoty na podanie žaloby na vnútroštátny súd. Táto otázka je vecou vnútroštátnych právnych predpisov každého členského štátu o premlčacích lehotách. Dvojročná premlčacia lehota podľa Montrealského dohovoru sa nevzťahuje na nároky uplatnené podľa nariadenia (ES) č. 261/2004 a nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy členských štátov, pretože opatrenia na náhradu škody stanovené v nariadení (ES) č. 261/2004 nepatria do rozsahu pôsobnosti dohovoru, keďže ich cieľom je riešiť nepríjemnosti, ktoré utrpeli cestujúci, a zároveň zostávajú doplnkom systému náhrady škody stanoveného v dohovore. Z uvedeného dôvodu sa lehoty v jednotlivých členských štátoch môžu líšiť.“ V rozsudkoch SDEU Guaitoli (C-213/18) z 07.11.2019 SDEU uviedol, že žaloby smerujúce k vymáhaniu nárokov na kompenzáciu v zmysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91Text s významom pre EHP (ďalej len „Nariadenie“) patria pod „zmluvy o leteckej preprave osôb“. SDEU tak bez akýchkoľvek pochybností zadefinoval vzťah medzi cestujúcim na jednej strane a leteckou spoločnosťou na strane druhej ako zmluvný vzťah od ktorého sú odvodené všetky ostatné práva a povinnosti zmluvných strán. Je nepochybné, že sa jedná o vzťah vyplývajúci z prepravnej zmluvy, nakoľko samotným základom a zmyslom uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi cestujúcim a leteckým prepravcom je vôľa cestujúceho uzatvoriť zmluvu na základe, ktorej ho letecký prepravca prepraví z bodu A do bodu B a naopak letecký prepravca vstupuje do zmluvného vzťahu preto, aby prepravil cestujúceho a za túto prepravu mu bolo zaplatené. Všetky ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán priamo vychádzajú a vyplývajú zo zmluvy o preprave. Naďalej zotrval na argumentácii, že aplikácia § 763 ods. 3 OZ na nároky podľa Nariadenia je na mieste a predstavuje platné obmedzenie výkonu práva zo strany cestujúceho v právnom poriadku Slovenskej republiky.
5. Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na čl. 5 ods.1 nariadenia č. 861/2007, keďže to nepovažoval za potrebné, žalobca ani žalovaný nariadenie ústneho pojednávania nežiadali. Súd nenariadil pojednávanie aj s ohľadom na ust. §177 ods.2 písm. a) CSP, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové okolnosti strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 Eur. V nadväznosti na to súd v súlade s §219 ods.3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 21.07.2025.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu: E. L. bola dňa 23.12.2023 cestujúcou letu číslo S. XXXX z F. Letisko I. E. L. (BGY) do F. na Letisko Y. C. Š. (BTS) s dĺžkou letu 633,83 km, ktorý bol uskutočnený žalovaným ako leteckým dopravcom dňa 23.12.2023. Z potvrdenia vystaveného Letiskom Y. C. Š. vyplýva, že let oproti plánovanému príletu o
15:05 meškal viac ako 3 hodiny, keďže pristál o 19:07. Z dohody o postúpení zo dňa 01.01.2024 vyplýva, že cestujúca postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného e-mailom zo dňa 01.05.2024 na úhradu pohľadávky v zmysle nariadenia EÚ č. 261/2004.
7. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
7.1 Podľa čl. 1 ods.1 písm. c) nariadenia EP a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.02.2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď ich let má meškanie. 7.2 Podľa čl. 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa na účely tohto nariadenia prevádzkujúci letecký dopravca“ znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let. 7.3 Podľa čl. 3 ods.1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy. 7.4 Podľa čl. 6 ods.1 nariadenia č. 261/2004 keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu: a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; alebo c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a)alebo b),prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne: i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a). 7.5 Podľa čl. 7 ods.1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej. 7.6 Podľa čl. 5 ods.2 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Strany si môžu ako rozhodné právo pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s článkom 3 zvoliť len právny poriadok krajiny: a) obvyklého pobytu cestujúceho alebo b) obvyklého pobytu prepravcu, alebo c) miesta ústredia riadenia prepravcu, alebo d) miesta začatia prepravy, alebo e) miesta skončenia prepravy. 7.7 Podľa ust. §763 ods.1 OZ pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas. 7.8 Podľa ust. §763 ods.3 OZ práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú. 7.9 Podľa ust. §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. Z predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré neboli žalovaným rozporované mal súd za preukázané, že cestujúca E. L. bola dňa 23.12.2023 cestujúcou letu číslo S. XXXX z F. Letisko I. E. L. (BGY) do F. Letisko Y. C. Š. (BTS) s dĺžkou letu 633,83 km, ktorý bol uskutočnený žalovaným ako leteckým dopravcom dňa 23.12.2023. Z potvrdenia vystaveného Letiskom Y. C. Š.Á. vyplýva, že let oproti plánovanému príletu o 15:05 meškal viac ako 3 hodiny, keďže pristál o 19:07. Z dohody o postúpení zo dňa 01.01.2024 vyplýva, že cestujúca postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného e-mailom zo dňa 01.05.2024 na úhradu pohľadávky v zmysle nariadenia EÚ č. 261/2004. Žalovaný v tejto časti rozporoval, že nedošlo k uplatneniu pohľadávky v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote, ktorú predpisuje ust. §763 ods.3 OZ, tejto argumentácii súd nemôže vyhovieť, nakoľko pohľadávku si žalobca uplatnil dňa 01.05.2024 o čom predložil doklad, e- mail spolu so zaslanou prílohou.
9. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-402/07 Christopher Sturgeon, Gabriel Sturgeon, Alana Sturgeon vs. Condor Flugdienst GmbH a C-432/07 Stefan Böck, Cornelia Lepuschitz vs. Air France SA zo dňa 19. novembra 2009, ktorý
okrem iného judikoval aj to, že cestujúci, ktorých let má meškanie, sa môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak im bola z dôvodu takéhoto letu spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch alebo viac hodinách po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca.
10. Súd v prvom rade uvádza, že v konaní aplikoval slovenský právny poriadok ako rozhodné právo pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. V tejto súvislosti poukazuje na to, že cestujúca bola slovenská štátna občianka, pričom pokiaľ žalobca namietal aplikáciu slovenského právneho poriadku z titulu obvyklého pobytu v M., mal o tejto skutočnosti predložiť súdu dôkaz, čo neurobil. Naviac, aj zo samotnej predžalobnej výzvy, ktorú adresoval žalovanému vyplýva, že cestujúca býva na Slovensku. V danom vzťahu s cudzím prvkom nebola medzi sporovými stranami preukázaná existencia dohody o rozhodnom práve, rozhodným právom preto je právo slovenské. Súd vychádzal z ustanovenia čl. 5 ods.2 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v zmysle ktorého rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. V danom prípade cestujúcou bola slovenská štátna občianka s obvyklým pobytom v Slovenskej republike pričom miestom skončenia prepravy bola Slovenská republika.
11. Vo vzťahu k právnej povahe uplatneného nároku, a teda k námietkam žalovaného súd uvádza, že v prípade nároku žalobcu ide o nárok na náhradu (kompenzáciu), ktorý je nárokom ex-lege t.j. vzniká priamo z Nariadenia EP a Rady (ES) 261/2004, ide o zákonnú sankciu, za ktorú letecký dopravca objektívne zodpovedá a svojim charakterom je to nárok na paušalizovanú nemajetkovú ujmu. Nejde o práva z prepravy osôb v zmysle § 763 Občianskeho zákonníka, a preto sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že právo žalobcu zaniklo v dôsledku preklúzie. Argumentácia žalovaného by nebola úspešná ani v prípade, ak by súd pripustil samotný žalovaným navrhovaný výklad, pretože podmienkou na uplatnenie nárokov zo zmluvy o preprave je ich uplatnenie v 6 mesačnej lehote u dopravcu, čo žalobca preukázal e-mailom s prílohou - predžalobnou výzvou, nie uplatnenie na súde, ako argumentuje žalovaný.
12. Súd je názoru, že právo na náhradu v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia je osobitným nárokom založeným úniovým právom, ktorý nie je možné subsumovať pod žiaden právny inštitút zakotvený vo vnútroštátnom práve, a na premlčanie sa v takom prípade v zmysle slovenskej právnej úpravy uplatní všeobecná trojročná premlčacia doba.
13. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobcovmu nároku v celom rozsahu vyhovel.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
15. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 CSP/
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 CSP/
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 364 CSP/
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 365 CSP/
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. /§ 366 CSP/
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. /§ 373 ods. 4 CSP/
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.