Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-91-2020.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému U. U. prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. U., nar. X.X.XXXX v M., trvale bytom V. - L. Y., V. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností T., Ž.X. XXXX/XX, Č. C.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 9.10.2018 v čase asi o 00:57 hod. v T. na F. Z. pri odbočke z predajne N. v služobnom motorovom vozidle zn. KIA Ceed, EČ: M. XXXFL, pri vykonávaní jeho eskorty ako predvedenej osoby podľa § 18 odsek 3 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, vykonávanej hliadkou Obvodného oddelenia PZ Piešťany v zložení veliteľa hliadky vodiča stržm. Y.. T. U., člena hliadky stržm. K. R., po tom, ako odmietol preukázať svoju totožnosť na základe výzvy podľa § 18 odsek 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore, s úmyslom zabrániť dokončeniu eskorty po slovách „Počkaj, za chvíľu to začne!“ zo zadného sedadla, na ktorom sedel, cez medzeru medzi prednými sedadlami vozidla pravou nohou kopol jedenkrát do pravej ruky v oblasti nad lakťových kĺbom stržm. Y.. T. U., ktorý viedol služobné motorové vozidlo, v dôsledku čoho vozidlo zastalo,
t e d a
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á ch a l
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a s poukazom na § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 4.000 eur (slovom štyritisíc eur).
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 21.12.2020 na obžalovaného Vladimíra Vanča obžalobu pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku obžaloby.
Súd vo veci dňa 7.1.2021 rozhodol trestným rozkazom, voči ktorému si obžalovaný podal odpor.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďami obžalovaného, poškodeného, svedkyne, znalca a prečítaním jeho znaleckého posudku, prečítanými výpoveďami svedkov, prehratím kamerových záznamov, prečítaním zápisnice o vyšetrovacom pokuse, záznamov o dychových skúškach, zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou, lekárskych správ, rozsudku, správ a posudkov na obžalovaného a registra trestov, súd zhodnotil takto vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Poškodený Y.. T. U. si náhradu škody neuplatnil.
Podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331.930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku, pričom súd oproti obžalobe upravil len posledné slová skutkovej vety ohľadom toho, čo urobilo služobné motorové vozidlo, ktoré viedol poškodený, a to že zastalo a nie, že prešlo do protismeru, nakoľko z prehratého videozáznamu bolo preukázané, že vozidlo zastalo. Úprava skutkovej vety nemá vplyv na totožnosť skutku. Skutočnosť, že dňa 9.10.2018 v čase asi o 00:57 hod. v T. na F. Z. pri odbočke z predajne N. v služobnom motorovom vozidle počas jeho eskorty ako predvedenej osoby za účelom zistenia jeho totožnosti, obžalovaný zo zadného sedadla kopol jeden krát do pravej ruky v oblasti nad lakťovým kĺbom poškodeného Y.. T. U., príslušníka policajného zboru, mal súd jednoznačne preukázané z výpovede poškodeného, svedkyne K. R. H., zo záznamu o dychovej skúške, zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse ako aj z kamerového záznamu. Z týchto dôkazov bolo bez pochybností preukázané, že policajná hliadka v zložení poškodeného Y.. U. a svedkyne R. H. po tom, čo obžalovaný odmietol preukázať svoju totožnosť a kládol pod vplyvom alkoholu aktívny odpor, mu založili na ruky za chrbtom putá, a eskortovali ho na oddelenie polície za účelom zistenia jeho totožnosti, pričom obžalovaný sedel v služobnom vozidle na zadnom sedadle za miestom spolujazdca, vedľa neho za miestom vodiča sedela pootočená doprava svedkyňa R. H. tak, aby jej služobná zbraň nebola na strane obžalovaného, a služobné vozidlo riadil poškodený Y.. U.. Tieto skutočnosti potvrdil vo výpovedi aj obžalovaný. Počas eskorty si obžalovaný niečo hundral pod nos, hovoril, že má príbuzných na cintoríne, či aj hliadka chce ísť za nimi a že uvidia, čo sa o chvíľu stane. Následne sa obžalovaný na zadnom sedadle stočil tak, že sa oprel o dvere, vytiahol nohu spoza sedačky a kopol poškodeného do pravej ruky nad lakťom plochou stranou topánky, na čo poškodený strhol volant a vozidlo v dôsledku zhasnutia motora zastavilo pootočením do protismeru. Svedkyňa R. H. zareagovala na obžalovaného až po kopnutí tak, že mu tlačila do kolena, aby nohu stiahol a spolu s poškodeným na neho kričali, čo to robí, aby s tým prestal. Skutočnosť, že poškodeného kopol obžalovaný nohou, potvrdil aj poškodený, ktorý začiatok útoku nevidel, avšak po kopnutí periférne
vnímal ako obžalovaný sťahuje svoju nohu za sedadlo. Po tomto jednom kopnutí, už obžalovaný počas eskorty nič nehovoril ani nerobil. Obžalovanému bola asi hodinu po skutku nameraná hodnota 1,58 promile alkoholu v dychu. Obžalovaný poprel, že by poškodeného počas eskorty kopol, pričom poukázal na svoje telesné proporcie, teda výšku, väčšie brucho a veľkosť topánky, ako aj zdravotné problémy s chrbticou, pre ktoré by nebol fyzicky schopný tento kop vykonať. K tomuto doložila obhajoba aj znalecký posudok Y.. Y. L., v ktorom znalec po zohľadnení zdravotnej dokumentácie obžalovaného a správ z liečenia od decembra 2017 na ochorenie v lumbálnej chrbtici pre poškodenie platničiek, verifikované magnetickou rezonanciou, čo spôsobuje obžalovanému kŕčové stavy v dolných končatinách, ako aj po vykonaní rekonštrukcie situácie, uviedol, že obžalovaný nebol schopný zdvihnúť pravú nohu do takého uhla, aby sa mohol pokúsiť kopnúť šoféra do pravého lakťa ani keď trup vytočil do ľavej strany. Súd popretie skutku obžalovaným vyhodnotil ako jeho obranu, ktorá bola vyvrátená výpoveďami poškodeného, svedkyne R. H., kamerovým záznamom aj vyšetrovacím pokusom. Ani obhajobou predložený znalecký posudok Y.. L. nepreukazuje, že obžalovaný sa skutku nemohol dopustiť, nakoľko znalec posúdil len zdravotný stav obžalovaného podľa zdravotnej dokumentácie spätne a aj keď mal obžalovaný zdravotné problémy s chrbticou, toto samé o sebe nevylučuje, že by v danom čase obžalovaný nebol schopný kopnutia poškodeného tak, ako k tomu prišlo pri skutku. K okolnosti, že znalec s obžalovaným vykonal v rámci podania znaleckého posudku rekonštrukciu, treba uviesť, že uvedený úkon nepredstavuje rekonštrukciu v zmysle Trestného poriadku, nakoľko nebola vykonaná orgánmi činnými v trestnom konaní ani súdom. Ak sa aj obžalovaný na podanie znaleckého posudku pokúsil vykonať rovnaký úkon, z akého je obvinený a toto sa mu nepodarilo, nemá to žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko samotný obžalovaný pokiaľ nebude chcieť vykonať predmetné kopnutie, tak môže uviesť, že toho nie je schopný. Naopak vyšetrovací pokus vykonaný v prípravnom konaní preukázal, že skutok sa mohol stať tak ako je uvedené v obžalobe. Súd vo vzťahu k samotnému skutku posúdil aj okolnosti, ktoré tomu predchádzali a to najmä správanie obžalovaného pred skutkom, ktoré mal súd preukázané výpoveďou obžalovaného, kamerovým záznamom z baru ako aj prečítanými výpoveďami svedkov. Obžalovaný uviedol, že mal vypité a na to, že sa mal prihovárať zákazníkom v bare, si nepamätá. Z výpovedí svedkov, zákazníkov baru a pracovníka SBS ako aj kamerového záznamu mal súd preukázané, že obžalovaný bol v bare asi od 20:00 hod., bol pod vplyvom alkoholu, prihováral sa opakovane zákazníkom, o čo oni nemali záujem, chytal ich za hlavu, či límec, v čom obžalovaný pokračoval, napriek upozorneniu pracovníka SBS, po ktorom sa neskôr zahnal rukou, pričom tomuto úderu sa svedok vyhol, obžalovaného spacifikoval na zem, vytiahol z baru von a zamkol dvere. Pracovník SBS privolal ďalších pracovníkov SBS, s ktorými sa obžalovaný pred barom snažil vyvolať konflikt, rozhadzoval rukami, opakovane si obliekal a vyzliekal bundu, preto zavolali políciu. Po príchode hliadky obžalovaný opakovane pristupoval tesne k svedkyni R. H., ktorá pred ním ustupovala a poškodeného Y.. U. sa snažil udrieť, preto bol spacifikovaný na zem a boli mu založené putá. Po naložení obžalovaného na zadné sedadlo služobného vozidla tento kopal do sedadla pred ním. Zo správania sa obžalovaného v priebehu večera jednoznačne vyplýva, že nejavil žiadne známky bolestí v chrbtici ani kŕčových stavov v dolných končatinách, naopak bol plne pohyblivý, agresívny voči ostatným a aj po nasadnutí do auta kopal do sedadla pred ním, čo nesvedčí o jeho prípadných zdravotných problémoch s dolnými končatinami. K vyjadreniu obhajoby, že výpovede poškodeného Y.. U. a svedkyne R. H. nepovažuje za dôveryhodné, lebo obžalovaný následne na oboch zasahujúcich policajtov podal trestné oznámenie, a teda ich obvinenie obžalovaného bolo reakciu na podané trestné oznámenie, treba uviesť, že uvedený argument neobstojí, keďže skutočnosť, že v služobnom vozidle obžalovaný kopol poškodeného, je preukazovaná nielen výpoveďami poškodeného a svedkyne ale aj kamerovým záznamom, kde je zrejmé zastavenie služobného vozidla pred križovatkou, pričom v tom čase poškodený ani svedkyňa nevedeli, že by na nich chcel obžalovaný podať trestné oznámenie, pričom zastavenie vozidla bolo reakciou poškodeného na kopnutie. Súd vyhodnotil výpovede oboch zasahujúcich policajtov ako dôveryhodné, plne korešpondujúce navzájom medzi sebou aj s výpoveďami ostatných svedkov ako aj kamerovým záznamom o zastavení služobného vozidla, k čomu by nebol v danom čase iný dôvod ako kopnutie vodiča obžalovaným. Naopak výpoveď obžalovaného súd hodnotí ako snahu o zbavenie sa viny, nakoľko v čase spáchania skutku bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Okrem toho bol obžalovaný v čase skutku aj pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu, správal sa verbálne agresívne a snažil sa fyzicky napadnúť viaceré osoby. Z vyššie opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko poškodeného Y.J.. T. U. kopol nohou do lakťa v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci verejného
činiteľa, nakoľko v tom čase poškodený ako príslušník polície eskortoval obžalovaného na oddelenie polície za účelom zistenia jeho totožnosti.
Uznaniu viny obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (kopnutie nohou poškodeného do lakťa pravej ruky, ktorou držal poškodený volant motorového vozidla v čase jazdy) a najmä jeho následku (bezprostredné ohrozenie všetkých osôb v motorovom vozidle z dôvodu, že mohlo dôjsť ku kolíznej dopravnej situácii), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a z dôvodu odmietnutia preukázania svojej totožnosti bol eskortovaný na políciu) a miere zavinenia obžalovaného, kedy konal vo forme priameho úmyslu, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, teda po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaný má v registri trestov záznam o odsúdení Okresným súdom Košice II vo veci 8T/33/2014. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/33/2014 zo dňa 24.9.2015, právoplatným dňa 24.9.2015, vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 3 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky a 2 mesiace, ktorá mu plynula do 25.11.2019, a v rámci ktorej mal zákaz stretávať sa s osobami, ktoré na neho majú negatívny vplyv, a povinnosť podrobiť sa programu sociálneho výcviku. Z probačnej správy na obžalovaného vyplýva, že jeho správanie je dobré, probácie sa pravidelne zúčastňoval a bol zamestnaný v Českej republike v rôznych spoločnostiach ako operátor vo výrobe a poberal aj výsluhový dôchodok vo výške 572 eur. V evidencii priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam.
Obžalovanému bol uložený peňažný trest ako samostatný trest v zmysle ustanovenia § 34 odsek 6 Trestného zákona, nakoľko súd ukladá tento trest za prečin, kde horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody v osobitnej časti zákona neprevyšuje päť rokov, a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného mu trest odňatia slobody neukladá. Súd má za to, že takýto druh trestu bude mať na obžalovaného dostatočný výchovný účinok, ktorý ho povedie k tomu, aby sa trestnej činnosti už nedopúšťal.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom kopnutie nohou do lakťa poškodeného súd posúdil ako jednorazový násilný útok obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorý sa už pred tým správal nevhodne v bare aj pri kontrole totožnosti políciou, avšak jeho správanie malo prevažne verbálne nevhodný charakter, hoci z časti aj vo forme pokusov o fyzické útoky, ku ktorých však reálne neprišlo. Vzhľadom na to, že obžalovaný v ďalšom násilnom konaní vo vzťahu k zasahujúcim policajtom nepokračoval ani sa oň nepokúsil, súd posúdil skutok obžalovaného ako jednorazové zlyhanie. Vo vzťahu k následkom súd prihliadol na to, že kopnutie nebolo tak silné, aby zanechalo na poškodenom zranenia, avšak bolo nečakané a malo vplyv na vedenie motorového vozidla poškodeným, ktorému v dôsledku kopnutia zastavilo vozidlo, ktoré v tom čase riadil, čo v prípade hustej premávky mohlo viesť ku kolízii. Obžalovaný skutok spáchal vo forme priameho úmyslu, keďže kopnutím do lakťa poškodeného policajta, ktorý v tom čase viedol služobné vozilo pri eskortovaní obžalovaného, chcel obžalovaný spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/33/2014, kde mu skúšobná doba plynula do 25.11.2019, čo bolo doposiaľ jeho jediné odsúdenie, pričom z probačnej správy v danej veci je zrejmé, že inak viedol riadny život. V registri priestupkov nemá obžalovaný pred skutkom ani po jeho spáchaní
žiadny záznam a je zamestnaný. Súd má za to, že u obžalovaného, ktorý sa násilia voči poškodenému dopustil jediným kopnutím a v ďalšom násilnom konaní nepokračoval, jeho predchádzajúce odsúdenie sa týkalo majetkovej trestnej činnosti, a od spáchania skutku, ktorý sa stal 9.10.2018, uplynuli už viac ako 3 roky, počas ktorých sa žiadneho protiprávneho konania ani vo forme priestupku nedopustil a je riadne zamestnaný, je reálna možnosť nápravy aj uložením peňažného trestu. Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný poprel vinu a hoci v záverečnej reči uviedol, že ľutuje toho, čo sa stalo, nedá sa jeho vyjadrenie posúdiť ako priznanie viny a úprimné oľutovanie. Obžalovaný má v registri trestov záznam o odsúdení Okresným súdom Košice II sp. zn. 8T/33/2014, kde mu skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom plynula do 25.11.2019, keďže rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2015 a skúšobná doba bola 4 roky a 2 mesiace, avšak v zmysle § 52 odsek 3 Trestného zákona sa má za to, že sa obžalovaný osvedčil, keďže súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie o neosvedčení sa, hoci sa voči obžalovanému viedlo v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe. Keďže obžalovaný sa po uplynutí dvoch rokov od skončenia skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Košice II zo zákona osvedčil, hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený, preto súd na toto odsúdenie neprihliadol ani ako na priťažujúcu okolnosť. Obžalovanému bol vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti uložený peňažný trest vo výmere 4.000 eur, pričom výška peňažného trestu bola určená s ohľadom na okolnosti skutku, na ktoré súd poukázal vyššie a prihliadnuc aj na majetkové a zárobkové pomery obžalovaného, ktorý okrem výsluhového dôchodku má aj príjem zo zamestnania, teda jeho mesačný príjem je okolo 1.000 eur. Peňažný trest v uvedenej výmere by mal mať na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv aj vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku ako aj správanie sa obžalovaného po skutku, kedy po celý čas viedol riadny život, bol zamestnaný a žiadneho protiprávneho konania sa už nedopustil.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému v zmysle § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, zohľadniac trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pre daný trestný čin ako aj výšku uloženého peňažného trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.