Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11C-57-2025.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Subarea
11C/57/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., obaja zastúpení: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., IČO: 53 191 030, Halenárska 18A, Trnava, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 11.07.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.07.2025, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že: I. žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku parc. C KN č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9.362 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. A. H., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „pozemok parc.č. XXXX/XX“), ktoré by bránili žalobcom v prechode a prejazde cez tento pozemok; II. žalovaný je povinný strpieť prechod a prejazd žalobcov cez pozemok parc. C KN č. XXXX/XX; III. žalovaný je povinný uviesť pozemok parc. C KN č. XXXX/XX do takého stavu, aby bol spôsobilý na peší prechod žalobcov a prejazd motorovým vozidlom žalobcov; IV. žalovaný je povinný vydať žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade každému osobitne jeden kus kľúča od vstupnej brány nachádzajúcej sa na severovýchodnej hranici pozemku parc. C KN č. XXXX/XX. Zároveň sa žalobcovia domáhali priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobu vo veci samej žalobcovia nepodali.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – výkrmne ošípaných bez súp. č. nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. C KN č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v k.ú. A. H., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom H. I. D., J. odbor. Žalobca v 2. rade je fyzickou osobou prevádzkujúcou chovateľskú farmu zvierat – koní a psích plemien, ktoré chová v priestoroch výkrmne. Žalobca v 2. rade užíva priestory výkrmne na základe dohody so žalobkyňou v 1. rade. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku parc. C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9.362 m2 (ďalej len „pozemok p. č. XXXX/XX“) v k.ú. A. H., zapísanej na LV č. XXXX vedenom H. I. D., J. odbor. Vyššie identifikované nehnuteľnosti sa nachádzajú spoločne v areáli K. A. H. (ďalej len „areál“), v ktorom okrem žalobcu v 2. rade vykonávajú podnikateľskú resp. chovateľskú činnosť aj iné osoby. Na pozemku p. č. XXXX/XX, ktorý vlastní žalovaný, bola vybudovaná panelová prístupová cesta od hlavnej cestnej komunikácie vedúcej popri areáli (cesta spájajúca obce A. H. a J.) a predstavovala tak de facto jediný prístup (jedinú komunikáciu) k výkrmni dopravným prostriedkom. Na základe súhlasu súčasného vlastníka (žalovaného) ako aj predchádzajúcich vlastníkov pozemku p. č. XXXX/XX, boli žalobcovia oprávnení užívať pozemok p. č. XXXX/XX za účelom prechodu a prejazdu. Žalobcovia na základe toho boli oprávnení prechádzať peši či dopravnými prostriedkami cez tento pozemok od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k výkrmni v r. 2011, pričom toto právo aktívne užívali. Žalobca v 2.
rade prakticky neustále užíval pozemok p. č. XXXX/XX v smere od vstupnej brány nachádzajúcej sa na severovýchodnej hranici pozemku p. č. XXXX/XX, a to v nevyhnutnom rozsahu za účelom prechodu a predovšetkým prejazdu k výkrmni nákladným motorovým vozidlom, aby mohol pre chované zvieratá zabezpečovať dennodennú starostlivosť (kŕmenie, hygiena, voľnosť pohybu). Vzhľadom na množstvo chovaných zvierat nebolo, a ani nie je možné pristupovať k výkrmni bez dopravného prostriedku (motorového vozidla žalobcu v 2. rade) a iným spôsobom privážať krmivo, prípadne iný materiál potrebný k starostlivosti o ne. Dlhodobo jestvujúci faktický stav bol zásadným spôsobom narušený žalovaným dňa 08.07.2025, kedy bez uvedenia dôvodu došlo: - k rozkopaniu panelovej cesty na pozemku p. č. XXXX/ XX a odstráneniu betónových panelov z cesty, - k rozdeleniu pozemku p. č. XXXX/XX oplotením, - k uzamknutiu prístupovej brány do areálu od hlavnej cesty z ulice. Od tohto momentu nemá žalobkyňa v 1. rade prístup po ceste k svojmu majetku (výkrmňa) a žalobca v 2. rade nie je schopný zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o chované zvieratá, čím na nich vzniká veľké riziko ujmy. Naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že žalovaný svojím konaním znemožňuje žalobcom prístup k výkrmni, predovšetkým zo strany žalobcu v 2. rade je znemožnené vykonávanie riadnej starostlivosti o chované zvieratá, čím sú tieto vystavené zvýšenému riziku úhynu. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že jednak vstupná brána je uzamknutá (fotografia 7.1), pričom žalobcovia nedisponujú kľúčom od brány, a jednak za ňou pôvodne nachádzajúca sa panelová cestná komunikácia je objektívne nespôsobilá na prechod či prejazd motorovým vozidlom k výkrmni (fotografia 7.2). Zároveň je z fotografií možné usúdiť, že aj v prípade sprístupnenia pozemku p. č. XXXX/XX od vstupnej brány nebude možný prístup k výkrmni, nakoľko pôvodná panelová cesta bola rozdelená novým oplotením (fotografia 7.3). Konanie žalovaného bráni žalobcovi v 2. rade ako chovateľovi hospodárskych zvierat v riadnom plnení si povinností uložených zákonom č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, a zároveň znemožnenie prístupu k hospodárskym zvieratám môže objektívne spôsobiť škodu na hospodárskych zvieratách, čomu je však možné rozhodnutím súdu zabrániť. Navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Pokiaľ súd nariadi neodkladné opatrenie, žalovaný bude v zmysle autoritatívneho rozhodnutia súdu okamihom jeho doručenia povinný zdržať sa ďalšieho protiprávneho konania voči žalobcom. Za predpokladu, že žalovaný bude nariadené neodkladné opatrenie rešpektovať, žalobcovia prestanú byť na svojich právach a oprávnených záujmoch obmedzovaní. Preto považujú nariadenie neodkladného opatrenia za jediný možný spôsob, ako zabezpečiť a preventívne zabrániť vzniku škody na majetku žalobcov. Sledovaný účel ochrany práv žalobcov v danom konaní nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vo vzťahu k tejto naliehavosti (ktorá je daná najmä obavou o hroziacu ujmu na hospodárskych zvieratách) možno nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa predovšetkým riadi zásadou rýchlosti rozhodnutia súdu, považovať za vhodnejší nástroj poskytnutia ochrany právu žalobcov ako podanie žaloby s totožným predmetom. Žalobcovia dávajú súdu do pozornosti, že starostlivosť o chované hospodárske zvieratá nie je možné zabezpečiť inak, ako prostredníctvom prístupu cez cestu na pozemku p. č. XXXX/XX.
3. K návrhu žalobcovia priložili nasledovné listinné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A. H., Výpis z Centrálneho registra hospodárskych zvierat, Protokol o klinickej prehliadke psov, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A. H., výsek z katastrálnej mapy, fotografie č.l. 15-17.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
11. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
13. Podľa § 151o ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (1) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (2) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. (3)
14. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku parc.č. XXXX/XX o výmere 9.362 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaného na LV č. XXXX pre k.ú. A. H., a žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – výkrmne ošípaných bez súp. č. nachádzajúcej sa na pozemkoch parc.č. XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX, evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. A. H..
15. Súd po oboznámení sa s návrhom vrátane príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
16. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
17. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).
18. Predovšetkým, z obsahu spisového materiálu nevyplýva hodnoverné osvedčenie pravdepodobnosti nároku žalobcov vo veci samej, čo je jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia ani netvrdili ani neosvedčili existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi sporovými stranami, od ktorého odvodzujú svoj nárok na prechod a prejazd cez pozemok žalovaného. Žalobcovia v konaní ničím neosvedčili, že boli od roku 2011 oprávnení užívať pozemok parc.č. XXXX/XX za účelom prechodu a prejazdu k výkrmni, keďže neosvedčili súhlas žalovaného alebo predchádzajúcich vlastníkov pozemku parc.č. XXXX/XX s takýmto prechodom a prejazdom. Vzhľadom na uvedené nie je predovšetkým naplnený princíp opodstatnenosti vydania neodkladného opatrenia.
19. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že neodkladné opatrenie sa vydáva len na základe osvedčených skutočností a bez vyjadrenia protistrany. Hoci právna úprava v Civilnom sporovom poriadku upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany (t.j. po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej), nie je možné ju aplikovať bezvýhradne. Súd pritom poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/109/2022 zo dňa 31.05.2022, podľa ktorého „legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 330 ods. 2 CSP nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. ..... práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej.“
20. V tu prejednávanej veci mal súd za to, že je vylúčené, aby súd len na základe k návrhu priložených dôkazov, bez možnosti protistrany sa vyjadriť a predložiť vlastné dôkazy (čo je z charakteru konania o neodkladnom opatrení vylúčené) zasiahol do ústavného práva protistrany vlastniť majetok (čl. 20 ÚSR) v zmysle obmedzenia protistrany v užívaní predmetu svojho vlastníctva (§ 123 OZ).
21. Súd v tejto súvislosti odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/370/2016 zo dňa 12.09.2016, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/499/2016 zo dňa 15.08.2016. Najmä súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/24/2019-262 zo dňa 31.05.2019, v ktorom odvolací súd uviedol, že „bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).“
22. Žalobcovia v tu prejednávanej veci nešpecifikovali, ani hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže dostatočne neosvedčili existenciu práva vo veci samej, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 CSP. S poukazom na skutkové tvrdenia v žalobe a predložené listinné dôkazy mal súd za to, že nie je možné považovať za dostatočne osvedčené, že by žalobcom malo svedčať právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobcovia, resp. žalobkyňa v 1. rade, žalobu vo veci samej nepodala, ani neuviedla, akú žalobu mieni podať a voči akému konaniu vo veci samej by malo neodkladné opatrenie predstavovať dočasné riešenie.
23. Zároveň nie je možné neprihliadať na to, že žalobkyňa v 1. rade má výkrmňu postavenú na pozemku parc.č. XXXX/XX (pričom právny vzťah k nemu nie je evidovaný na liste vlastníctva), na pozemku parc.č. XXXX/XX (ktorého vlastnícky vzťah je evidovaný na LV č. XXXX) a na pozemku parc.č. XXXX/ XX (ktorého vlastníkom je podľa LV č. XXXX žalovaný). Žalobcovia, resp. žalobkyňa v 1. rade, pritom mala od roku 2011 dostatok času, aby (dbajúc na svoje práva) právne usporiadala jednak vzťah medzi vlastníkom stavby (výkrmne) a vlastníkmi pozemkov pod stavbou, ako aj vzťah medzi vlastníkom stavby (výkrmne) a vlastníkmi priľahlých pozemkov. Namiesto toho žiada spolu so žalobcom v 2. rade poskytnúť okamžitú ochranu bez civilného sporového konania vo veci samej (t.j. bez riadne vykonaného dokazovania), a to nariadením neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré by svojim obsahom v podstate zodpovedalo právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, avšak bez náhrady. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd ako konečným rozhodnutím zaručil žalobcom právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného, a to dokonca bez časového obmedzenia a bezodplatne, by nebolo proporcionálne k vlastníckemu právu žalovaného.
24. Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo protistranu obmedzovať len v nevyhnutnej miere a zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov účastníkov musí byť primeraný. „Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom neprimerané tvrdenému zásahu do práv žalobcu, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.“ (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/175/2018 zo dňa 31.07.2018).
25. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú byť pri riadnom výkone vlastníckych práv chránené v riadnom civilnom sporovom konaní. Ak má žalobkyňa v 1. rade, prípadne obaja žalobcovia, za to, že im právo užívať pozemok žalovaného na prechod a prejazd patrí, a mienia z toho odvodzovať nárok na užívanie pozemku v zmysle práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nič im nebráni domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Skutočnosť, že žalobcovia pozemok žalovaného užívajú na prechod a prejazd od roku 2011 (čo ani neosvedčili), nemôže byť sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. bez toho, aby prebehlo riadne súdne konanie s riadne vykonaným dokazovaním. Zo žalobcami tvrdených okolností ani predložených dôkazov teda ich právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného nevyplýva.
26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou navrhovateľa uviesť príslušné skutkové tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu navrhol dôkazy pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
27. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (okrem toho, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity)), a síce nebola osvedčená danosť hmotnoprávneho nároku medzi stranami sporu, čím nebola preukázaná dôvodnosť úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), ani nebolo preukázané, že by vzhľadom na žiadanú trvalosť a bezodplatnosť práv žalobcov išlo o proporcionálny prostriedok ochrany (princíp proporcionality). Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že žalobcovia ani netvrdili, že by prebiehalo konanie vo veci samej, v ktorom prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo veci samej.
32. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v konaní úspešný, z čoho by vyplýval jeho nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).