Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-1899-2025.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Subarea
54Ek/1899/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 2.108,77 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie (repodajom) doručeným súdu dňa 26.06.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.108,77 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 8Rob/396/2009 zo dňa 02.02.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.03.2010.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"): „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.“
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“
4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku: „Súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.“
5. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.“
6. Návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu (ex ante skúmanie z úradnej povinnosti). V prípade, ak súd zistí také nedostatky podania, v dôsledku ktorých je návrh na vykonanie exekúcie nejasný alebo neúplný, a ide o také nedostatky
podania, ktoré možno odstrániť, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby tieto nedostatky v stanovenej lehote odstránil prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a poučí ho o následkoch neodstránenia vád.
7. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto dňa 07.07.2025 vyzval oprávneného, aby v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy vykonal opravu vád návrhu nasledovne: „predložíte súdu spotrebiteľskú zmluvu, a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, keďže sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.“ Oprávnený bol poučený o lehote potrebnej na vykonanie opravy predmetného návrhu na vykonanie exekúcie, o skutočnosti, že opravu je potrebné vykonať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ako aj o následkoch neodstránenia vád. Predmetná výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného do elektronickej schránky dňa 09.07.2025. Oprávnený dňa 15.07.2025 doručil súdu odpoveď na výzvu súdu, v ktorej uviedol nasledovné: „Oprávnený v súvislosti s výzvou súdu dáva súdu do pozornosti, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK. Predmetné ustanovenie teda žiadnym spôsobom neuvádza obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. V prvom rade možno poukázať na gramatický výklad zákonného znenia, kedy ust. § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predložene k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a) EP. Teda ak by mal zákonodarca za to, že ust. § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. Ďalej je potrebné poukázať na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, podľa ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“ Z logického i gramatického výkladu, je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“ ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských – napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Oprávnený pripomína, že aj ust. § 54 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je Lex specialis derogat legi generali (špeciálny/konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Záverom oprávnený poukazuje aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, kedy je potrebné si uvedomiť aj základne súvislosti spojené s takouto požiadavkou súdu, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou, pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia z pred obdobia 01.04.2017, na základe exekučného titulu s tým, že bolo riadne vydané upovedomenie začatí exekúcie. Veriteľ predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a veriteľ (ako už oprávnený z exekučného konania, právoplatne priznaného exekučného titulu) bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), čo podľa názoru oprávneného nemôže ísť na ťarchu veriteľa pohľadávky. Exekučný súd nemôže zasahovať do legitímne nadobudnutých práv veriteľa, ktorý legitímne očakával, že bude rešpektovaná právna norma a rovnako jeho judikované právo, ktoré už prešlo exekúciou v minulosti. Oprávnený ma za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil (teda ich nevyžaduje, lebo v uvedených prípadoch to zväčša ani nie je dobre možné).“
8. Súd poukazuje na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v zmysle § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoUNEK“), avšak v danom prípade neexistuje výnimka, že k takto opätovne podanému návrhu na vykonanie exekúcie nie je potrebné pripájať povinné prílohy v zmysle Exekučného poriadku, na čo odkazuje i ustanovenie § 10 ods. 1 ZoNEK.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený nepripojil k návrhu na vykonanie exekúcie spotrebiteľskú zmluvu, ktorá tvorí povinnú prílohu pre uplatnenie nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
10. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
11. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku: „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm. d) súd.“
12. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania vo výške 25,00 EUR. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.