Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/54/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) , prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. júla 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/35/2025 zo dňa 30. mája 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie obžalovanej A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/35/2025 zo dňa 30. 05 2025 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) , na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby najneskôr do dňa 05. 04. 2024 si na doposiaľ presne nezistených miestach od doposiaľ nestotožnených osôb neoprávnene a bez potrebných povolení zadovažovala rôzne množstvá kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu (pervitínu) vo väčšom množstve s rôznym obsahom metamfetamínu, ktorá látka je uvedená v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v v platnom znení, ktorý následne neoprávnene prechovávala za účelom jeho ďalšej distribúcie najmenej dvom koncovým užívateľom, a to:

- C. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorému v období od začiatku roka 2024 do 05. 04. 2024 v obci E., okres Zvolen, resp. na inom mieste najmenej štyrikrát predala presne nezistené množstvo pervitínu za sumu 20,- Eur,

- F. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorej v období od začiatku roka 2024 do 05. 04. 2024 v obci E., okres Zvolen, resp. na inom mieste prostredníctvom ďalších doposiaľ nestotožnených osôb najmenej dvakrát predala presne nezistené množstvo pervitínu za sumu 50,- Eur až 70,- Eur, pričom naposledy takto A. B. dňa 05. 04. 2024 v dopoludňajších hodinách na presnejšie nezistenej adrese v obci E., okres Zvolen predala osobe C. D., nar. XX. XX. XXXX za sumu 100,- Eur 1,444 g tejto látky, určenej pre osobu F. E. ako koncového užívateľa s priemernou koncentráciou metamfetamínu 73,6% hmotnostných, čo predstavuje 1,063 mg absolútneho metamfetamínu vyjadreného vo forme voľnej bázy, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/109/2022 zo dňa 16. 12. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2022 uznaná vinnou zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , písm. c), písm. d) , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa v znení účinnom do 30. 04. 2022, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 16. 12. 2025 s probačným dohľadom.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa , na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná, ktoré neskôr písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že okresný súd založil rozsudok o vine na nezákonnom dôkaze – rekognícii obžalovanej zo strany svedkyne F. E. zo dňa 23. 10. 2024, ktorá bola vykonaná nezákonným spôsobom, pričom išlo v zmysle rozsudku o jeden z kľúčových dôkazov. Rozsudok je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, keď ona sa dňa 05. 04. 2024 v čase medzi 11:00 h až 11:30 h, kedy malo dôjsť k údajnému predaju pervitínu svedkovi C. D. nachádzala v Hontianskych Moravciach, kam musela v zmysle vykonaného dokazovania vyraziť dňa 05. 04. 2024 už v čase okolo 10:00 h a preto nemohla predať dňa 05. 04. 2024 svedkovi C. D. pervitín, tak ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku. Preto ju mal okresný súd spod obžaloby oslobodiť podľa . Jediným usvedčujúcim dôkazom v konaní je výpoveď svedka C. D., ktorého svedecká výpoveď je nedôveryhodná, keďže sa v podstatných bodoch líši od výpovedí svedkov G. H. a svedkyne F. E. (v mieste, kde malo k predaju dôjsť, čase kedy malo k predaju dôjsť a trasa cesty svedkov spolu). Okresný súd rovnako z hľadiska hodnotenia dôveryhodnosti výpovede svedka C. D. nezobral do úvahy skutočnosť, že je rovnako trestne stíhaný v inom trestnom konaní. Okresný súd z hľadiska právneho posúdenia nesprávne skutok posúdil ako jeden trestný čin a nie pokračovací trestný čin, pričom jednotlivé čiastkové útoky (okrem čiastkového útoku zo dňa 05. 04. 2024) neboli nijakým spôsobom nezameniteľne identifikované. Preto okresný súd postupoval v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR číslo R 51/2016 publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2016, kedy mal obžalobu prokurátora odmietnuť. Keďže však takto vadnú obžalobu prijal, nebolo možné, aby ju na jej základe odsúdil (keďže skutok nie je nezameniteľne identifikovaný) a nemohol túto procesnú chybu prokurátora ani sám doplniť. Preto ju mal okresný súd spod obžaloby oslobodiť podľa psím. a) . Okresný súd napokon nesprávne skutok právne kvalifikoval podľa , keď ona sa v minulosti dopustila trestného činu prechovávania omamnej a psychotropnej látky (rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 12. 2022 sp. zn. 2T/109/2022) a nie obchodovania s ňou. Preto je právna kvalifikácia skutku nesprávna. V ďalšej časti odvolania rozšírila svoju argumentáciu v tom smere, že rekognícia zo strany svedkyne F. E. zo dňa 23. 10. 2024 bola vykonaná nezákonným spôsobom v rozpore s , pretože svedkyňa nebola najskôr vyzvaná (v súlade s ), aby opísala osobu, ktorú mala opoznať, ale rovno v rozpore s požiadavkou podľa boli svedkyni predložené fotografie vrátane fotografie jej ako obžalovanej. Rekognícia je neopakovateľným úkonom (tento záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 3Tdo/72/2013) a preto je tento dôkaz, na ktorom okresný súd založil odcudzujúci rozsudok nezákonným dôkazom, na ktorý súd pri svojom rozhodovaní nemal prihliadať, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nesprávny. Ku skutkovým zisteniam okresného súdu ďalej poukázala na výpoveď svedkyne F. E., ktorá uviedla, že ju pozná iba z počutia a videla ju možno dvakrát v aute, že nevidela, od akej osoby dňa 05. 04. 2024 svedok C. D. kupoval pervitín, a o tom, že pervitín mal byť od nej, vedela len od tohto svedka. Vzhľadom na uvedené ju výpoveď svedkyne F. E. neusvedčuje zo žiadnej trestnej činnosti. Ani svedok G. H. nevidel, že by C. D. kupoval pervitín od nej. Taktiež poukázala na výpovede uvedených svedkov ohľadne časových údajov (o koľkej mali vyraziť spolu na E., koľko im mala cesta trvať a kde sa mali predtým zastaviť), pričom je zrejmé, že svedkovia nemohli byť na E. v čase medzi 10:00 h až 11:00 h, ale najskôr po 11:00 h, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že svedkovia boli v ten deň zastavení políciou pred 12:00 h na Kriváni. V uvedenom čase sa však ona nachádzala v Hontianskych Moravciach u svojho starého otca a krstnej mamy, keď svedok I. J. vypovedal, že bola uňho dňa 05. 04. 2024 na návšteve spolu s jej synom pred obedom, t.j. pred 12:00 h a svedkyňa K. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mal k nim v ten deň prísť okolo 11:00 h. Preto je nesprávne tvrdenie v rozsudku, že k predaju pervitínu malo dôjsť ešte pred jej odchodom do Hontianskych Moraviec. Túto skutočnosť zároveň potvrdzuje aj výpoveď svedka I. M., ktorý potvrdil, že mali za jej starým otcom vyraziť už ráno. Keďže objektívne nemohla byť na E. v čase medzi 11:00 h až 11:30 h, nemohla sa dňa 05. 04. 2024 dopustiť skutku tak, ako sa uvádza v skutkovej vete obžaloby a preto mala byť oslobodená spod obžaloby podľa . V ďalšej časti odvolania obžalovaná vo vzťahu k svedkovi C. D. uviedla, že jeho výpoveď je nedôveryhodná, pričom okresný súd sa v rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s podstatnými rozpormi vo výpovedi C. D. a svedkov F. E. a G. H., pričom tento svedok je trestne stíhaný v inom trestnom konaní a najskôr odmietol vôbec uviesť osoby, od ktorých mal kupovať pervitín, toto zmenil až dodatočne a označil ako predajcu jej

osobu. Z tohto dôvodu je jeho svedecká výpoveď nevierohodná, pričom ide o jediný usvedčujúci dôkaz a preto okresný súd nemohol podľa jej názoru založiť jej odsúdenie len na výpovedi svedka C. D.. Vo vzťahu k posúdeniu skutku ako pokračovacieho trestného činu obžalovaná ďalej argumentovala tým, že definícia pokračovacieho trestného činu je uvedená v , pričom skutková veta rozsudku obsahuje informáciu, že k údajnému predaju pervitínu malo dôjsť niekoľkokrát u svedkov C. D. (skutková veta rozsudku uvádza informáciu u svedkyne F. E.). V takomto prípade však každý jeden predaj predstavoval čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ktorý spájala objektívna súvislosť (čas, spôsob ich spáchania – údajný predaj pervitínu, ako aj predmet útoku) ako aj subjektívna súvislosť. Preto v tomto prípade okresný súd skutok nesprávne právne kvalifikoval rovnako ako prokurátor v obžalobe ako jeden trestný čin napriek tomu, že išlo o pokračovací trestný čin. Opätovne poukázala na rozhodnutie R 51/2016, ktoré ustanovuje požiadavku, že každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu musí byť už v skutkovej vete obžaloby popísaný a identifikovaný, nepostačuje len odkázanie v presne nezistenom čase a presne nezistenom mieste, keďže sa vzhľadom na takýto popis nemôže relevantne v trestnom konaní brániť, keďže nevie identifikovať jednotlivé čiastkové útoky. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné, aby okresný súd obžalobu prokurátora odmietol, nakoľko jednotlivé čiastkové útoky neboli okrem čiastkového útoku zo dňa 05. 04. 2024 nezameniteľne identifikované. Keďže však obžalobu prokurátora prijal, nemôže skutkovú vetu napraviť, keďže by išlo o nezákonné doplnenie obžaloby zo strany konajúceho súdu a porušenie rovnosti zbraní. Z tohto dôvodu ju preto okresný súd mal spod obžaloby oslobodiť podľa psím. a) . Záverom k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku obžalovaná dodala, že v minulosti nebola odsúdená za obchodovanie s omamnou látku, ale len za prechovávanie omamnej látky. V čase, kedy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 12. 2022 sp. zn. 2T/109/2022 ešte nerozlišoval trestný čin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky (v súčasnom znení upravený v ) a neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látku (v súčasnosti upravená v , ale tieto skutky boli spojené do jedného ustanovenia). Vzhľadom na novelu vykonanú má za to, že je potrebné prihliadať na skutkovú vetu vyššie uvedeného rozsudku, z ktorej vyplýva, že sa v minulosti dopustila prechovávania omamnej a psychotropnej látky, nie obchodovania s ňou a preto skutok, ktorý sa jej kladie za vinu v tomto konaní nemôže byť kvalifikovaný ako kvalifikovaná skutková podstata podľa (keďže sa v minulosti nedopustila obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou) a preto je právne posúdenie skutku okresným súdom nesprávne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za zákonný, dôvodný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že podľa jeho názoru je podané odvolanie v plnom rozsahu dôvodné a preto požiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že je naozaj nevinná, tento skutok nespáchala, preto požiadala, aby bola vec vrátená okresnému súdu tak, ako to uviedol jej obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote ustanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , ods. 2 , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 9 – 13), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovanej krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovanej zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaná si spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku neoprávnene zadovažovala rôzne množstvá metamfetamínu, a následne tento ďalej distribuovala najmenej dvom osobám, napriek tomu, že bola v minulosti odsúdená za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , písm. c), písm. d) . Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovanej bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Aj krajský súd musí konštatovať, že všetky vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní preukázali, že obžalovaná spáchala žalovaný skutok tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k námietke obžalovanej, že rekognícia zo dňa 23. 10. 2024 bola vykonané nezákonným spôsobom krajský súd uvádza, že z obsahu spisu je zistiteľné, že svedkyňa G. E. bola dňa 23. 10. 2024 vypočutá v procesnom postavení svedka, keď v zápisnici o svojom výsluchu sa vyjadrovala aj k osobe obžalovanej. Následne v rovnaký deň s ňou bola vykonaná rekognícia v zmysle (podľa fotografií), o čom bola spísaná samostatná zápisnica, v rámci ktorej svedkyňa jednoznačne opoznala obžalovanú. Uvedený procesný postup je preto plne v súlade so zákonom (rekognícia preto nemôže byť označená za nezákonnú), čo vyplýva aj z dikcie (ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby). V rámci výsluchu teda svedkyňa opísala osobu obžalovanej a až následne po predložení fotografií ju opoznala. Preto námietky k nezákonnosti rekognície aj krajský súd vyhodnotil ako irelevantné.

Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam namietaným obžalovanou v podanom odvolaní krajský súd v prvom rade konštatuje, že na všetky obhajobné argumenty reagoval už vyčerpávajúcim spôsobom samotný okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa krajský súd v plnej miere stotožnil. Ostáva preto len zhrnúť, že svedkovia E., D. a H. sa z pohľadu časových udalostí mohli reálne dostať do E. ku obžalovanej za účelom kúpy pervitínu v dopoludňajších hodinách, teda v čase do 11:00 h, a obžalovaná až následne podnikla cestu za svojim starým otcom do Hontianskych Moraviec, ktorá cesta trvá do jednej hodiny. Potom aj výpoveď svedka I. J. je pravdivá v tom smere, že obžalovaná ho bola dňa 05. 04. 2024 navštíviť v čase okolo 11:30 h až 12:00 h. Na tomto závere nič nemení ani výpoveď svedka I. M., ktorý sa snažil uvádzať časové udalosti tak, aby vniesli pochybnosť o možnom časovom slede skutkového deja, avšak jeho výpoveď obsahovala rozpory jednak v mieste, kam mal s obžalovanou pre peniaze chodiť (či do Hontianskych Nemiec alebo Hontianskych Moraviec), ani nevedel uviesť meno krstnej matky obžalovanej, za ktorou mali do Hontianskych Moraviec pre peniaze ísť. Priebeh skutku a zistený skutkový stav bol preto podľa názoru krajského súdu zistený správne a zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka osoby svedka C. D., ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, prečo by mal jeho výpovede považovať za nedôveryhodné. Svedok zhodne vypovedal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, jeho výpoveď bola potvrdená ďalšími vykonanými dôkazmi, preto len skutočnosť, že aj on je v inom trestnom konaní stíhaný v procesnom postavení obvineného z drogovej trestnej činnosti bez

ďalšieho neznamená, že skutočnosti, o ktorých vypovedal si vymyslel, resp. že vo svojich výpovediach klamal.

Vo vzťahu k námietke obžalovanej, že okresný súd mal skutok právne kvalifikovať nie ako jeden trestný čin, ale ako pokračovací trestný čin, krajský súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/54/2016 zo dňa 08. 11. 2017, ktoré sa venovalo práve uvedenej problematike, a teda možno konštatovať, že v prípade drogových trestných činov má prechovávanie drogy vždy charakter trváceho trestného činu (vyvolanie protiprávneho stavu a jeho udržiavanie – pretrvávanie po určitú dobu), ktorý trvá od okamihu získania drogy až do jej distribúcie dílerovi (distribútor), až do jej predaja resp. darovania konzumentovi (díler), až do jej užitia (konzument). Ak distribútor dlhodobo prechováva u seba drogy, udržiava protiprávny stav po celú dobu dispozície s týmto materiálom, nemožno preto tvrdiť, že ak predá časť vyrobenej (zadováženej) drogy a ďalšiu má v dispozícii, že v okamihu predaja drogy už pácha iný drogový trestný čin. Správne je preto právne posúdenie skutku okresným súdom ako jedného trestného činu.

A napokon, s namietanou právnou kvalifikáciou skutku aj podľa (už bola za taký čin právoplatne odsúdená) sa konformne vysporiadal už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obžalovaná bola v minulosti právoplatne odsúdená za spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , písm. c), písm. d) , keď zo skutkovej vety uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaná neoprávnene previezla, zadovážila a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, čo v zmysle dikcie zodpovedá legálnej definícii obchodovania s psychotropnou látkou. Právna kvalifikácia prejednávaného skutku preto zodpovedá zistenému stavu veci a zákonu.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaná žalovaný skutok spáchala tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovanej by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine obžalovanej žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky obžalovanej k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovanej, svojim obsahom potom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod podľa . Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz jednotlivých dôkazov, logicky na seba nadväzujúcich, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovanej bola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaná namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi

názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s vyhodnotil, a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovanej zo spáchania žalovaných trestných činov. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovanú spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa , , , , na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanej ukladal trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd na tomto mieste opätovne uvádza, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. Ustanovenie pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci. V zmysle trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, a skôr mierny trest, keďže je uložený na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ani krajský súd nezistil žiadne okolnosti prípadu, ani nevzhliadol v osobe obžalovanej skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu v intenciách . Obžalovaná sa opakovane dopustila drogovej trestnej činnosti, v jej prípade ide o špeciálnu recidívu, naviac počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Preto podľa názoru krajského súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovanú a zabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle zamietol odvolanie obžalovanej A. B. ako nedôvodné.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.