Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-214-2017.pdf
PDF · 67.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/214/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávnených: 1./ Laura Birošíková, nar. 19.10.2002, trvale bytom Baštová 4/A, 060 01 Kežmarok a 2./ Klaudia Birošiková, nar. 19.10.2002, trvale bytom Baštová 4/A, 060 01 Kežmarok, proti povinnému: U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. X. XXX, XXX XX F. X., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Márie Hlaváčovej, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, sp. zn. EX 31/2017, o vymoženie dlžného výživného a bežného výživného, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, pod spisovou značkou EX 31/2017 z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením zo dňa 26.01.2018 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie dlžného výživného v sume 425,- eur a bežného výživného v sume 180,- eur/mesačne na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.03.2017. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P 164/2016 zo dňa 24.08.2017.
2. Dňa 24.08.2020 predložil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané výživné uhradil v celom rozsahu, taktiež aj trovy exekúcie s tým, že bežné výživné platí pravidelne a včas.
3. Súdny exekútor k návrhu povinného uviedol, že v exekučnom konaní EX 31/2017 eviduje uhradené trovy exekúcie a taktiež dlžné výživné. Povinný si zároveň plní vyživovaciu povinnosť včas a v stanovenej výške.
4. Oprávnené na výzvu súdu, ktorá bola doručená dňa 07.12.2020, do dnešného dňa žiadny spôsobom nereagovali.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.02.2012, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súdna návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
11. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené. Dôvodnosť návrhu nemožno založiť len na izolovanom konštatovaní faktu, že na výživnom aktuálne nie je dlh, ale je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti
12. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že dlžné výživné zaplatil a bežné výživné platí dobrovoľne a včas, o čom svedčí aj vyjadrenie súdneho exekútora. Z vyjadrenia povinného, ale aj súdneho exekútora je zrejmé, že exekúcia proti povinnému sa v posudzovanom prípade vedie už len na bežné výživné, keďže zameškané výživné povinný uhradil a bežné výživné plní riadne, pravidelne a včas, pričom povinný uhradil aj trovy exekúcie. Súdny exekútor vymáha pohľadávku zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na to, že ani oprávnené nespochybnili tieto tvrdenia povinného, súd mal dostatočne a hodnoverne preukázané, že u povinného sú dané predpoklady na dobrovoľné plnenie uloženej vyživovacej povinnosti, a teda sú dané aj dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku. Súd úradnou činnosťou zároveň zistil, že povinný je v súčasnosti zamestnaný, a tak je predpoklad dobrovoľného platenia bežného výživného aj z tohto dôvodu naplnený.
13. Na základe uvedených skutočností súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 a § 80 Exekučného poriadku zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, keďže v čase jeho vydania nemal vyúčtovanie trov k dispozícii.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.