Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoCsp-13-2025.pdf
PDF · 110.1 KB
Case nature
Subarea
16CoCsp/13/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 52824837, proti žalovanému: 1/ 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a 2/ SORBEL s.r.o., so sídlom Beloveža 227, 086 14 Hažlín, IČO: 36 499 455, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 4Csp/16/2025-19 zo dňa 12.5.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovaný v 1. rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi a žalovanému v 2. rade sa ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovanému 1/ ukladá povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.08.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, na výkon zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Žalovanému 2/ ukladá povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.08.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.
III. Žalobcovi ukladá p o v i n n o s ť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať proti žalovanému 1/ 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, na príslušnom súde žalobu vo veci samej, a to o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.08.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2022.
IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP a tiež § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal voči žalovanému v 1. rade zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.8.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a voči žalovanému v 2. rade sa domáhal zdržania vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.8.2022, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.8.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.
4. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade ako veriteľom uzavrel dňa 13.8.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 20.400,- eur s mesačnou splátkou vo výške 302,28 eur. Zmluva o úvere sa žalobcovi nezachovala. Ďalej poukázal, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 14.2.2025 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 311,69 eur. Žalovaný v 1. rade v predmetnom liste vôbec neuviedol celkovú výšku jeho pohľadávky voči žalobcovi. V čase podpisovania Zmluvy o úvere totiž žalobca nemal vedomosť o tom, že s podpisom tejto zmluvy uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nepoznal konzekvencie, ktoré sú spojené s uzavretím takejto dohody a žalovaný v 1. rade mu k tejto dohode neuviedol žiadne skutočnosti, len mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Až od svojho zamestnávateľa, zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.2.2025, ktorú žalovaný v 1. rade predložil zamestnávateľovi žalobcu sa žalobca dozvedel, že podpísal aj predmetnú dohodu. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, chýba akákoľvek súdna kontrola a umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobcu vymohol aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Navyše, môže ísť aj o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne o premlčanú pohľadávku. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje žalobca listom zo dňa 14.2.2025 a tým osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou.
5. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu i na ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Poznamenal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už aj viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
6. Veriteľ určil zamestnávateľovi žalobcu v akej výške má vykonať mesačnú zrážku zo mzdy, avšak už neuvádza, v akej celkovej výške by tak mal vykonávať, a teda neexistuje žiadna snaha veriteľa stanoviť moment ukončenia vykonávania takýchto zrážok zo mzdy. Má snahu dlhodobo a bez časového ohraničenia zasahovať do jeho práva žalobcu na majetok, ktoré mu je garantované Ústavou SR. V záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy žalobca navrhoval, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. Tiež poukázal, že v tomto spore je dôvodné aj dočasné opatrenie voči žalovanému v 2. rade. V tejto súvislosti uviedol, že aj keď Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenia len strane konania, vzhľadom skutočnosť, že žalobca označil svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky. Poukázal na rozhodnutie uznesenie KS v Prešov, sp. zn. 2Co/199/2016 zo dňa 23.11.2016.
7. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov a na základe skutkových tvrdení žalobcu uvedených v návrhu a po oboznámení sa spisového materiálu, ako aj Žiadosťou o realizáciu o dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.2.2025 mal za to, že z predmetnej žiadosti zaslanej zamestnávateľovi žalobcu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade 13.8.2022 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 20.400,- eur. Súčasne s touto zmluvou uzatvorili žalovaný v 1. rade ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z dôvodu, že dlžník, teda žalobca, porušil ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania svojho záväzku, čím sa dostal do omeškania, žalovaný v 1. rade žiada, aby zamestnávateľ, teda žalovaný v 2.
rade, realizoval mesačné zrážky vo výške 311,69 eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vyporiadania záväzku.
8. Súd prvej inštancie zo skutkových okolností prípadu mal za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný v 1. rade (označený v žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy ako banka) poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania, čo je zrejmé aj z verejne dostupného výpisu obchodného registra a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Uvedené deklaruje aj žalovaný v 1. rade v úvode žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy. Sám žalovaný v 1. rade v tejto žiadosti tiež uvádza, že ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spochybnil platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.
9. Súd prvej inštancie mal za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.
10. Tiež poukázal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013).
11. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca osvedčil skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy v majetkovej sfére žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ žalobcu má začať vykonávať zrážky, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre žalovaného v 1. rade nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality žalovaný v 1. rade takto môže dané obmedzenie zniesť.
12. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 14.2.2025 požiadal zamestnávateľa žalobcu, t. j. žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, súd považoval za legitímne uloženie povinnosti spočívajúcej v zákaze vykonávať zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Z vyššie uvedených dôvodov návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, ako uviedol vo výroku I. a II. napadnutého uznesenia a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP v spojení s § 354 CSP.
13. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade a navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal, že súd vyhovel návrhu aj napriek tomu, že k nemu nebola pripojená žiadna úverová dokumentácia, ani výpisy z úverového účtu, z ktorých by bolo možné hodnoverne osvedčiť platobnú disciplínu. Bez povšimnutia ostalo aj tvrdenie žalobcu, že zmluva o úvere sa mu nezachovala a navrhoval, aby súd ju vyžiadal od odporcu v 1. rade v prípade oboznámenia sa s jej obsahom, čo signalizuje ľahostajný prístup žalobcu vo vzťahu k dlhom. Žalobcovi objektívne nič nebránilo, aby si vopred vyžiadal úverovú dokumentáciu od žalovaného v 1. rade. Je prekvapivé, že žalobca nepripojil k návrhu ani podstatnú časť úverovej dokumentácie, ktorú vlastnoručne podpisoval a ktorá mu bola odovzdaná v zmysle zoznamu prevzatých dokumentov zo dňa 13.8.2022. Navyše žalobca v návrhu mal zamlčať viaceré podstatné skutočnosti, a to, že podal žiadosť o odklad splátok 9.1.2024, že 10.1.2024 uzavrel Dodatok č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a 26.11.2024 realizoval poslednú čiastočnú úhradu.
14. Na základe žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 10.8.2022 žalobca dňa 13.8.2022 uzavrel so žalovaným v 1. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka. Na základe tejto zmluvy žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi refinančný úver vo výške 20.400,- eur, čím došlo k refinancovaniu dvoch skorších úverov žalobcu vedených vo D. E. F.. Žalobca teda neuzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere prvýkrát. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny s poučením o dôsledkoch jej uzavretia, pričom uzavretie dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Žalobca bol poučený o možnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere v čl. 2 písm. g) Dohoda o zrážkach zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti v prípade, ak je so spotrebiteľom písomne dohodnutá. Na základe tejto dohody mal žalovaný v 1. rade právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu vo výške dohodnutej mesačnej splátky 302,28 eur, zrážka, ktorá bola primeraná a nepresahovala splátku úveru.
15. Následne na základe žalobcovej žiadosti zo dňa 9.1.2024, predmetom ktorej bol odklad splátok o 6 mesiacov, došlo medzi stranami k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o úvere, na základe ktorého sa mesačná splátka úveru zvýšila na sumu 311,63 eur, keďže žalovaný v 1. rade v dobrej viere vyhovel žiadosti žalobcu a povolil mu odklad splátok na 6 mesiacov (január – jún 2024).
16. Preto má za to, že žalobca okrem neúplného opísania rozhodujúcich skutočností nepredložil dodatok k zmluve o úvere, žiadosť o odklad splátok, výpis z úverového účtu a ďalšie listiny preukazujúce jeho dlhodobé omeškanie, vyššie identifikovaný Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý vlastnoručne podpísal a s ktorým sa osobitne oboznámil, čo preukazuje aj dokument Zoznam prevzatých dokumentov, ktorý bol taktiež vlastnoručne podpísaný. Ďalej poukázal, že žalobca opomenul uviesť, že v roku 2024 nezasielal mesačné splátky úveru riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Od 27.11.2024 žalobca prestal uhrádzať splátky úveru v termíne splatnosti 25. deň, čo vyplýva z výpisu z úverového účtu. Keďže opakovaným nesplácaním úveru žalobca porušil zmluvu o úvere, žalovaný v 1. rade zasielal žalobcovi výzvu na vrátenie splátok dňa 26.4.2025, ktorá mu bola doručená dňa 30.4.2025. Pohľadávka žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere sa zatiaľ vymáha mimosúdne a doposiaľ nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, na čo bol žalobca osobitne upozornený vo výzve. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok vo výške 311,69 eur v súlade s dodatkom k zmluve o úvere. Hoci z obsahu žaloby a napadnutého uznesenia nevyplýva, že by doposiaľ došlo k zrážaniu zo mzdy, podľa predloženého výpisu z úverového účtu ku dňu 16.5.2025 je zrejmé, že žalovaný neinkasoval žiadne čiastočné plnenia od zamestnávateľa žalobcu. Posledná čiastočná úhrada bola inkasovaná dňa 26.11.2024 vo výške 502,05 eur. Pre úplnosť poukázal aj na to, že žalobca nesplatil ani len istinu poskytnutého úveru. Doposiaľ uhradil na istinu iba sumu 2.938,18 eur, aktuálny zostatok nesplatenej istiny ku dňu 16.5.2025 predstavuje podľa stavu pre vyplatenie úveru sumu vo výške 17.461,82 eur. Žalobca tak namiesto zodpovedného prístupu k plneniu svojho dlhu rozhodol sa zneužiť prospotrebiteľskú legislatívu a špekulatívne napadnúť platnosť a účinnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je jediným reálnym zabezpečením pohľadávky žalovaného v 1. rade. Podľa názoru žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh odôvodňuje jedine tým, že žalovaný v 1. rade vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy. To je však plne legitímny a legálny postup v súlade s uzavretou zmluvou o úvere a so zákonom. Dal do pozornosti, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v dvoch prípadoch. Ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto skutočnosti a potrebu neodkladnej úpravy musí navrhovateľ vždy dostatočne opísať a náležite osvedčiť. Okrem iného dal do pozornosti aj ust. § 5a písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľov: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť...“
17. Má za to, že súd prvej inštancie predmetné ustanovenie odcitoval iba formálne, stroho naň odkázal, ale vo veci ho neaplikoval, resp. aplikoval nesprávne. Žalovaný považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platný právny úkon, ktorý zodpovedá kogentnému ust. § 5a písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľov. Žalobca neosvedčil skutočnosť, že by sa zrážky zo mzdy vôbec vykonávali alebo, že by sa vykonávali vo väčšom rozsahu, ako by to bolo pri nútenom výkone rozhodnutia.
18. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch voči žalovanému, kde súdu preskúmavali obdobne dohody o zrážkach zo mzdy a totožný kontraktačný postup, a to uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.1.2022, sp. zn. 19CoCsp/66/2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.10.2024, sp. zn. 8CoCsp/25/2024, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 7.10.2022, sp. zn. 24Csp/28/2022. Žalovaný v 1. rade s poukazom na tieto rozhodnutia a v týchto intenciách trvá na tom, že žalobca bol zo strany žalovaného dostatočne informovaný o obsahu úverovej dokumentácie a požiadavky vymedzené Súdnym dvorom EÚ musia všeobecné súdy klásť aj na spotrebiteľa. To implicitne vyplýva aj z nálezu pléna ÚS SR zo dňa 7.2.2018, PL. ÚS 11/2016, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 1/2018: „aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom.“
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
20. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
21. Podľa ods. 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
22. Podľa ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
23. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
24. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta a odseku 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
27. Podľa ods. 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
28. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)
29. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)
30. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku neodkladným opatrením môžu byť upravené len pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti jeho subjektov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1092)
31. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené, tak ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán alebo zabezpečenie exekúcie.
32. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zaiste zásadný zásah do majetkovej sféry spotrebiteľa, bez toho aby samotné podmienky zmluvy ako aj realizácia bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu, teda žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy a žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zrážky bez ohľadu na existenciu sporu.
33. Z predloženej Žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy č.l. spisu 4 zo dňa 14.2.2025 bezpochýb vyplýva, že žalovaný v 1. rade využil svoje právo a predložil zamestnávateľovi žalobcu uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, aby žalobcovi zo mzdy vykonával mesačné zrážky vo výške 311,69 eur až do úplného vysporiadania záväzku vzhľadom na to, že žalobca porušil ustanovenie zmluvy a ako dlžník si neplní svoje záväzky z nej vyplývajúce, čím sa dostal do omeškania voči žalovanému v 1. rade. Z predloženej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej žalovanému v 2. rade nevyplýva výška pohľadávky, ktorú si žalovaný v 1. rade uplatňuje. Koniec vykonávania zrážok je ponechaný na vôli žalovaného v 1. rade. Táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúca v dočasnom zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.
34. Žalobca v podanom návrhu dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy podpisoval celý rad písomností, medzi iným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V čase podpisu zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že podpisom zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, nepoznal konzekvencie, ktoré sú s jej uzavretím spojené a žalovaný v 1. rade k tejto dohode neuviedol žiadne skutočnosti.
35. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z iných príjmov upravená v § 551Občianskeho zákonníka slúži ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Záväzok z takejto dohody je akcesorickým záväzkom a jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý má zabezpečovať uspokojenie pohľadávky.
36. Občiansky zákonník pripúšťa možnosť uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za stavu, pokiaľ bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, riadne podpísanej a klient bol poučený o dôsledku jej uzavretia a predovšetkým aj o možnosti takúto dohodu odmietnuť. Až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude možné ustáliť, či Dohoda o zrážkach zo mzdy je titulom umožňujúcim vykonávania zrážok alebo nie. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté až po vykonanom
dokazovaní a len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po nariadení neodkladného opatrenia.
37. Preto s odvolacími námietkami žalovaného v 1. rade sa odvolací súd nestotožnil. Keďže definitívne posúdenie predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy môže zistiť až v konaní o veci samej, k povinnosti ktorej bol žalobca zaviazaný, kde zaiste sa súd vyporiada aj so všetkými námietkami žalovaného v 1. rade. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť právo a osvedčiť ohrozenie práva. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca osvedčil existencie právneho vzťahu medzi ním a veriteľom, ako aj zamestnávateľom (žalovaným v 2. rade). Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.2.2025 osvedčil aj ohrozenie svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa o vykonávanie takýchto zrážok zo mzdy žalobcu.
38. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/259/2012 zo dňa 21.8.2013, podľa ktorého cit.: „Napokon, dovolací súd považuje za potrebné pre ďalšie konanie poznamenať, že vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a predmetom konania vo veci samej, je v danom prípade potrebné skúmať z hľadiska subjektov, ktoré dohoda o zrážkach zo mzdy zaväzuje a vzťahu úverovej zmluvy k takejto dohode. Z hľadiska subjektov treba uviesť, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy vzniká právny vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Vo vzťahu úverovej zmluvy k dohode o zrážkach zo mzdy je podstatné, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky predpokladá, že medzi veriteľom a dlžníkom existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla (v danej veci zmluva o úvere). Medzi úverovou zmluvou ako hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy je vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet hlavného záväzkového vzťahu (úverová zmluva (jej časť) je postihnutá absolútnou neplatnosťou), niet ani zabezpečovacieho prostriedku, t. j. dohody o zrážkach zo mzdy.“
39. Na základe uvedených preto odvolací súd mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho aj v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný v 1. rade nemá úspech v odvolacom konaní, preto na ich náhradu nemá nárok a úspešnému žalobcovi a žalovanému v 2. rade v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd im túto náhradu nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).