Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-2048-2024.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Subarea
62Ek/2048/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX G. v konaní zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti povinnému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, XXX XX G. v konaní zast.: Mgr. Miroslavou Antlovou, advokátkou so sídlom Ílová 11, 841 07 Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 132,50 EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. 368EX 292/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2048/2024 zo dňa 13. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2048/2024 zo dňa 13. 5. 2025 n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 13.5.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 62Ek/2048/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3, § 199a ods. 2, § 199d ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Ďalej uviedla, že súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením oprávneného skonštatoval jeho nedôvodnosť, nakoľko povinný v podanom návrhu nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zataveniu exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie žiada zastaviť exekúciu nakoľko má za to, že oprávnená (žalobkyňa) v základnom civilnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu uvádzala nepravdy a dosiahla vydanie exekučných titulov špekulatívnym spôsobom. Na základe uvedeného súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou poukázal na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená,
že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou tomto bode tiež zdôraznil, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinný namietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie sa týkajú nesprávneho zistenia skutkového stavu, nevykonaného dokazovania a dôvodov, ktoré mal povinný namietať v základnom konaní, a preto ich exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konanie, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol povinný včas podať sťažnosť proti uzneseniu (exekučnému titulu). Dôvod, ktorý uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Z uvedeného dôvodu dospel súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou k právnemu záveru, že povinná nepreukázala skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení so skutočnosťou, že súd ani ex offo nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol. (výrok I) a povinnému ako neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.).
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté Uznesenie zmenil tak, že exekučné konanie vedené J. E. K., súdnym exekútorom, na základe Poverenia na vykonanie exekúcie č.k.: 62Ek/2048/2024, IČS: XXXXXXXXXX, zo dňa 29.10.2024, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica v celom rozsahu zastavil. Súčasne žiadal oprávnenej uložiť povinnosť nahradiť Povinnému trovy exekučného konania.
4. Svoju sťažnosť rovnako ako podaný návrh na zastavenie exekúcie dôvodil rozporom skutočného stavu so stavom právnym, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia práv Povinného na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že súd sa v napadnutom Uznesení exaktne nevysporiadal s námietkou Povinného o ničotnosti exekučného titulu, čo je podľa povinného závažný nedostatok samotného exekučného konania, na ktorý musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekúcie a súd na tento fakt pri svojom zamietavom rozhodnutí podľa povinného neprihliadol. Rovnako uviedol, že oprávnená v základnom civilnom procese, ktorý viedol k vydaniu exekučných titulov uvádzala nepravdy, ktoré smerovali k vyhláseniu Rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a vyhlásenie ktorého by nebolo možné, ak by Oprávnená pravdivo uviedla všetky skutkové tvrdenia oboch strán sporu, tak Oprávnenej v pozícii Žalovanej, ako aj Povinného v pozícii Žalobcu, súvisiaceho sporu o vyporiadanie BSM po zániku manželstva, vedeného na MS BA IV, pod sp. zn. : 18C/7/2020. Povinný súčasne namietol nesprávny procesný postup exekučného súdu spočívajúcu v ignorovaní skutkových tvrdení účastníkov exekučného konania v civilnom spore pod sp. zn.: 18C/7/2020, na ktoré Povinný v návrhu výslovne poukázal, a ktoré podľa povinného preukazujú špekulatívne klamlivé konanie Oprávnenej. Súčasne povinný vytkol exekučnému súdu, že sa opomenul vysporiadať s faktom, že jedinou výlučnou vlastníčkou rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, popis stavby: Novostavba rodinného domu – Exclusiv 250, na parcele registra „C“ s parc. č. 1493/7, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava IV, obec: G. – L., k.ú. L., je pani J. M., D. C., nar. XX.XX.XXXX. Podľa povinného ide o právne významnú skutočnosť, ktorá bráni pokračovaniu a zavŕšeniu exekučného konania, ktorého dôsledky sú nezvratné. Povinný v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že jeho sestra, p. J. M., vlastníčka dotknutej nehnuteľnosti – rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, súhlasila a súhlasí, aby túto nehnuteľnosť užíval Povinný, v tomto smere je súčasne pripravená vypovedať ako svedok v konaní vedenom na MS BA IV pod sp. zn. : 18C/7/2020. O súdnom konaní, v ktorom rozhodol MS BA IV o vyprataní rozostavanej stavby rodinného domu a 1-ce spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, skutočná výlučná vlastníčka rozostavaného rodinného domu pani J. M. nemala vedomosť, nemohla sa preto v tomto konaní brániť a namietať nepravdivosť tvrdení zo strany Oprávnenej, ktorá sa stavia neprávom
do pozície vlastníka dotknutého rozostavaného rodinného domu. Súdne konanie, a teda logicky aj samotné exekučné tituly vykazujú podľa povinného právne vady, ktoré možno napraviť aspoň sčasti rozhodnutím exekučného súdu o zastavení začatých exekučných konaní. Na základe vyššie uvedeného je podľa názoru Povinného preukázané, že existujú okolnosti brániace vymáhateľnosti nárokov v oboch exekučných konaniach a dôvody, pre ktoré sú exekúcie neprípustné a sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Vydaním exekučných titulov došlo k uvedeniu Povinného
- navrhovateľa do právnej neistoty, nakoľko prijatie klamlivých tvrdení Oprávnenou bez náležitého dokazovania spochybneného a namietaného vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu zo strany Povinného, bránia samotnej vykonateľnosti oboch exekučných titulov, no napriek všetkému exekúcie prebiehajú, čím podľa povinného dochádza k protiprávnemu stavu. Tieto skutočnosti podľa povinného odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) EP, a preto je Povinný presvedčený o nedôvodnosti zamietavého rozhodnutia exekučného súdu. Povinný súčasne zotrval na právnom názore, že napadnuté exekučné tituly sú nezákonné (vo veci samej a naň nadväzujúce rozhodnutie súdu o vyčíslení náhrady trov konania), boli vyhlásené predčasne, nakoľko súd prvej inštancie v súdnom konaní nevykonával dokazovanie, vychádzal pri ich vydaní iba z nepravdivých, zavádzajúcich tvrdení Oprávnenej, a vlastníčka, p. J. M., v pozícii výlučnej vlastníčky rozostavanej stavby rodinného domu, nemala možnosť do tohto súdneho konania akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, nakoľko opakovane uvádzame, nemala o tomto konaní vedomosť, a bola presvedčená, že otázka jej výlučného vlastníctva bude preukazovaná v súdnom konaní o vyporiadanie BSM, keďže v tomto konaní bude vypovedať ako svedok. Mala za to, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bude súd riešiť ako predbežnú otázku, a preto ani neiniciovala súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu. S týmito tvrdeniami sa podľa názoru Povinného súd v napadnutom Uznesení riadne nevyporiadal, presvedčivo nezdôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie, a preto Povinný vníma rozhodnutie ako nespravodlivé, nemajúce oporu v platnej legislatíve. Záverom Povinný opakovane ako v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že Oprávnená zastavením exekučných konaní nebude žiadnym spôsobom poškodená na svojich právach, nakoľko objektívne nie je vlastníčkou rozostavanej stavby rodinného domu, sama Oprávnená má možnosť domáhať sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu, keďže má dlhodobo vedomosť o spochybňovaní jej údajného vlastníckeho práva, čo však, predpokladáme, zo špekulatívnych dôvodov neurobila, pretože jej žaloba by mala smerovať voči p. J. M., ktorá by sa s určitosťou úspešne ubránila. Oprávnená podľa povinného špekulatívne zneužila civilný proces vo svoj prospech, a zasiahla do vlastníckych práv tretej osoby, a to výlučnej vlastníčky rozostavanej stavby rodinného domu, p. M.. Rovnako povinný uviedol, že otázka vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu sa bude dokazovať v prebiehajúcom súdnom konaní na MS BA IV pod sp. zn. 18C/7/2020, v ktorom obe stranu sporu navrhli dokazovanie v značnom rozsahu s tým akcentom, že súdne konanie prebieha od 20. 02. 2020! Povinný opakovane uvádza, že vlastnícke právo Oprávnenej bolo a je spochybňované od samotného počiatku uvedeného súdneho konania, svedkyňa p. J. M. nebola v tomto konaní ešte vypočutá, a preto má Povinný exekučné tituly za nezákonné, vyhlásené predčasne, ignorujúc vlastnícke právo p. J. M.. Nie je prípustné, aby bola vyprataná nehnuteľnosť, resp. nehnuteľnosti v prospech Oprávnenej, ktorá nie je ich vlastníčkou! Avšak ani tieto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie neboli podľa povinného žiadnym spôsobom dôveryhodne a presvedčivo vyhodnotené exekučným súdom v napadnutom Uznesení tak, aby sa napadnuté Uznesenie mohlo mať pre povinného za spravodlivé a zákonné.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 27.06.2025 vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnená, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu je podľa jej názoru vecne a procesne správne, a preto žiada, aby súd toto rozhodnutie potvrdil tak, aby bolo čo najskôr možné pokračovať v exekúcii. Súčasne uviedla, že povinný v podanej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti rozdielne od tých uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a tiež neuvádza žiadne dôvody, v ktorých vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V podanej sťažnosti len opakovane uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, a ktoré boli v konaní vyhodnotené ako skutočnosti, ktoré nezakladajú zákonný dôvod na jej zastavenie. Z konania Povinného je tak podľa oprávnenej zrejmé, že povinný len využíva všetky obštrukčné prostriedky, aby vymoženiu pohľadávky a vysťahovaniu zabránil, tvrdí rôzne skutočnosti, ktoré si podľa oprávnenej vzájomne odporujú (že rozostavanú stavbu neužíva, následne predkladá účty za médiá, ktoré jej užívanie potvrdzujú), rovnako predkladá dokumenty, ktoré nijako s rozostavanou stavbou nesúvisia, ani právami k nej nesúvisia (napr. zmluva medzi Predávajúcimi J. C. a B. C. na strane jednej a p. J. M. na strane druhej).
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.10.2024, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu – uznesenia Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 16C/2/2023-243 zo dňa 09. 09. 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2024 a vykonateľnosť dňa 09.10.2024, dňa 29.10.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi J. E. K. (368EX 292/2024). Dňa 03.12.2024 bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávnenej postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 12 – 21. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.
16. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Inými slovami, exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že povinnými vytýkané nedostatky v
základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
17. Právoplatné súdne rozhodnutie tak musí exekučný súd rešpektovať. Nič na tom nemení ani tvrdenie povinného o jeho „ničotnosti“ s poukazom na prebiehajúce konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 18C/7/2020. A teda v exekučnom konaní nie je možnosť opätovne skúmať právoplatné a vykonateľné exekučné tituly z dôvodov uvedených povinným, nakoľko povinný sa ako účastník konania mohol proti nim brániť v základnom konaní.
18. Na základe vyššie uvedeného sudca prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a teda že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený a ani inak zmenený. Exekučný súd tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
19. Zhrnutím vyššie uvedeného exekučný súd musí skonštatovať, že dôvody povinného uvedené v sťažnosti sú irelevantné a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2048/2024 zo dňa 13.5.2025 zamietol.
20. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
21. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).