Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/33/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: PROMOTOR, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 52, 900 31 Stupava, IČO: 34 118 799, právne zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava-mestská časť Lamač, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, 911 33 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100771777/2025 zo dňa 27.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 14.05.2025 podal na správny súd správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 100771777/2025 zo dňa 27.02.2025, ktorým žalovaný (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom ako daňovým subjektom v daňovom konaní vedenom proti žalobcovi, podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), ktorým žalovaný nevyhovel námietke zaujatosti proti zamestnancovi správcu dane doručenej správcovi dane dňa 05.02.2025, evidovanej pod č. 250022987/2025 a nevylúčil zamestnanca správcu dane A. B. C. z daňového konania – vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že dňa 27.02.2025 vydal žalovaný, ako príslušný správny orgán, rozhodnutie č. 100771777/2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku rozhodol o námietke zaujatosti podanej žalobcom tak, že nevylúčil A. B. C., zamestnanca správcu dane, z daňového konania – vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na povahu námietky zaujatosti, pričom napádal aj postup smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca namietal porušenie § 68 Daňového poriadku. Žalobca taktiež označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné pre nedostatok dôvodov rozhodnutia, namietal, že žalovaný nevychádzal z administratívneho spisu, skutkový stav opísaný žalovaným je rozpore so spisom a nemá v ňom oporu a absentuje náležité odôvodnenie v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie veci, čo odôvodnil o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj poukazom na Interný akt č. 23/2017 (Metodický pokyn k vylúčeniu zamestnanca). Žalobca ďalej namietal, že kontrolóri vykonávajúci daňovú kontrolu vystupovali aj vo vyrubovacom konaní, čo ich spája so zaujatosťou spočívajúcou v snahe obhájiť si svoj názor. Žalobca v žalobe navrhol, aby súd z dôvodov nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné v celom rozsahu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 05.02.2025 žalovanému podanie s názvom: „Námietka zaujatosti a upozornenie na možné porušenie zákona o finančnej správe“ zaevidované pod č. 250022987/2025 voči zamestnancom Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza, ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu a voči ich nadriadenému vedúcemu oddelenia daňovej kontroly. Žalobca sa odvolával na protokol z daňovej kontroly č. 102812391/2024, ktorý bol vyhotovený k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023. Žalobca týmto podaním podal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu u daňového subjektu a voči priamemu nadriadenému zamestnancovi správcu dane, vedúcemu oddelenia kontroly z dôvodu, že koordináciou a vzájomným postupom uvedených osôb došlo k porušeniu práv daňového subjektu. Týmto podaním tiež poukázal na možné porušenie zákona o finančnej správe. Žalovaný nevyhovel tejto námietke zaujatosti a nevylúčil zamestnanca správcu dane A. B. C. z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní námietky zaujatosti nemá pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca správcu dane A. B. C. a nebolo zistené, že by svojím postupom nerešpektovala niektorú zo zásad správy daní. Žalovaný ďalej uviedol, že uvedená námietka je nepreukázaná a neboli zistené dôvody na vylúčenie A. B. C. z ďalšieho konania vo vyrubovacom konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023. Zároveň žalobcu ako daňový subjekt poučil, že proti tomuto rozhodnutiu podľa § 60 ods. 7 Daňového poriadku nie sú prípustné opravné prostriedky.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa 2 ods. 2 každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

10. Podľa § 60 ods.1 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

11. Podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať starostovi obce, prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.

12. Podľa § 60 ods. 7 Daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

13. Podľa § 60 ods. 8 Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.

14. Správny súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo konať a vec meritórne preskúmať. Jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená je, že pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby možno až vtedy, ak sú splnené procesné podmienky konania, za splnenia ktorých možno napadnuté rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy meritórne preskúmať, čo predpokladá existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, t. j. takého rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nie je v zmysle vylúčené zo súdneho prieskumu.

15. Ustanovenie § 60 ods. 1 až 8 Daňového poriadku sú začlenené do štvrtej časti prvej hlavy Daňového poriadku. V tejto hlave sú zaradené všeobecné ustanovenia týkajúce sa začatia daňového konania, účastníkov daňového konania, vylúčenia zamestnanca, prerušenie a zastavenie daňového konania, lehôt na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti. Z dikcie ustanovení § 61 ods.1 až 8 Daňového poriadku podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že rozhodovanie o vylúčení zamestnanca v rámci daňového konania podľa štvrtej časti prvej hlavy Daňového poriadku je procesno-právnej povahy, týka sa vždy konkrétneho prebiehajúceho konania vo veci správy daní, ktorého výsledkom je meritórne rozhodnutie, ktoré tvorí potenciálny predmet súdneho konania v správnom súdnictve.

16. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

17. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov (napr. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/26/2019 zo dňa 21.04.2021, Uznesenie Krajského súdu Košice sp.zn. 6S/114/2016 zo dňa 28.09.2017, Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/34/2020 zo dňa 30.03.2022, Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/73/2020 zo dňa 08.06.2022, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnz/4/2015 zo dňa 09.09.2015) vyplýva, že v zmysle právnych podmienok upravených v , obsah rozhodnutí procesno-právnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania, preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto meritórne rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach týmto meritórnym rozhodnutím. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu konania, ktoré spočíva okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia, ktoré nie je v súlade so zákonom, a ktoré má dopad na subjektívne práva účastníka správneho konania, a môže byť spôsobilé ovplyvniť závery tohto konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa , t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

18. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenia alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo tohto

rozhodnutia, respektíve opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia, v súlade so zásadou ochrany materiálnych práv žalobcov v správnom súdnictve. Výluku opatrení a rozhodnutí procesnej povahy z priameho súdneho prieskumu v správnom súdnictve podčiarkuje aj záujem na hospodárnosti a rýchlosti správneho konania ako takého, v záujme zabránenia neefektívnemu predlžovaniu správneho konania a jeho rozčlenenia na viacero čiastkových otázok, preto sa ich súdny prieskum sústredí na fázu po vydaní meritórneho, resp. konečného rozhodnutia.

19. Prípustnosť súdneho prieskumu rozhodnutí a opatrení procesnej povahy, ktoré môžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania je v zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít možná len pri takých procesných rozhodnutiach, ktoré majú reálny dopad na hmotnoprávnu situáciu účastníka konania, alebo ktoré nie sú vydávané v priebehu správneho konania, resp. sú konečné, a teda po ich vydaní nenasleduje už vydanie žiadneho ďalšieho (nasledujúceho) meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by prípadné vady procesných rozhodnutí a opatrení orgánu verejnej správy mohli byť preskúmané (pozri bližšie napr. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/34/2020 zo dňa 30.03.2022).

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí ďalej okrem iného vyložil úmysel zákonodarcu v § 60 ods. 7 Daňového poriadku tým spôsobom, že pokiaľ samotný Daňový poriadok nepripúšťa opravný prostriedok proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti a prieskum rozhodnutia o nevylúčení zamestnanca spája už v odvolacom konaní s opravným prostriedkom podaným proti meritórnemu rozhodnutiu, teda rozhodnutiu o predmete dotknutého daňového vyrubovacieho konania (ako procesná vada, ktorá môže spôsobiť nezákonnosť vyrubovacieho rozhodnutia), o to viac sa nemôže stať predmetom samostatného správneho súdneho konania. Stáva sa predmetnom prieskumu správnym súdom len počas preskúmavania meritórneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka konania v intenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej podľa . Správny súd má na základe uvedeného za to, že ani s nemožnosťou podať opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu vydanému podľa Daňového poriadku nemožno spájať prípustnosť súdneho prieskumu tohto napadnutého rozhodnutia. Nevyhnutným ostáva predovšetkým posúdenie, či takéto procesné rozhodnutie, aj keď voči nemu nie je prípustný opravný prostriedok, je spôsobilé privodiť dotknutému subjektu zásah do jeho hmotnoprávneho postavenia, resp. či po jeho vydaní nasleduje vydanie ďalšieho (nasledujúceho) meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by prípadné vady procesných rozhodnutí a opatrení orgánu verejnej správy mohli byť preskúmané.

21. Rozhodnutie žalovaného o nevylúčení zamestnanca z daňovej kontroly je tak z dôvodu jeho procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu správneho súdu podľa , pretože samo o sebe nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka daňového konania a po jeho vydaní procesne nasleduje meritórne rozhodnutie, kde je možné preskúmať aj prípadné vady tohto procesného rozhodnutia.

22. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je neprípustná. Preto súd pri aplikácii ustanovenia žalobu odmietol.

23. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( a , 3 a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami ( ).

Podľa , 2 (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , 2 (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.