Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28Co-85-2025.pdf
PDF · 166.99 KB
Case nature
Subarea
28Co/85/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., zastúpenej advokátkou: Mgr. Barbara Bartovičová, so sídlom 919 32 Opoj 32, IČO: 56 815 620, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37C/3/2025-34 zo dňa 05.03.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Súd zakazuje žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami:
- Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 194/292, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 574 m2, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H., obec H., okres Trnava,
- Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 194/310, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H., obec H., okres Trnava,
- Stavba so súpisným číslom XXX, druh a popis stavby: rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 194/310, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H., obec H., okres Trnava, a to v rozsahu ich scudziť, predať, prenajať, zriadiť k nim záložné právo alebo vecné bremeno alebo ich akokoľvek zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, a ktorej vklad bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava pod V 6757/2024 dňa 20.01.2025, je voči žalobkyni právne neúčinná. Uvádzala, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom medzi ňou a I. B., bolo rozhodnuté uznesením č. k. 61C/41/2023-179 zo dňa 16.09.2024, ktorým súd schválil zmier, na základe ktorého sa výlučným vlastníkom nehnuteľností stal I. B., ktorý mal titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva najneskôr dňa 10.12.2024 žalobkyni vyplatiť sumu 125.000 eur. I. B. však obratom daroval predmetné nehnuteľnosti žalovanej. Zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne nariadené uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22C/124/2024-23 zo dňa 17.12.2024, však katastrom zapísané nebolo, kataster odmietol vykonať zápis, pretože malo dôjsť k prevodu nehnuteľností na žalovanú. Aktuálnou výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná,
ktorá je partnerkou, blízkou osobou I. B.. Podľa žalobkyne sa I. B. týmto konaním snaží zmenšovať svoje majetkové pomery, a to výlučne za účelom sťaženia, resp. znemožnenia vymáhateľnosti pohľadávky žalobkyne vyplývajúcej z uznesenia. Ide pritom o jediný majetok I. B., prípadná exekúcia nebude môcť byť uspokojená z iného jeho majetku. Exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalobkyne prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7Ek/2775/2024. Účelom právneho úkonu medzi I. B. a žalovanou, bolo oslabiť právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa zároveň s podanou žalobou navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia, pretože prevedené nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok I. B., z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne v rozsahu 125.000 eur s príslušenstvom, pričom ďalší prevod predmetných nehnuteľností by mohol znamenať ohrozenie súdom priznaného práva žalobkyne. I. B. dosiaľ pohľadávku žalobkyne nesplnil, a to ani čiastočne, podľa žalobkyne sa tento zneužitím práva snaží zbaviť svojej povinnosti splniť svoj dlh voči žalobkyni a reálne ukrátiť žalobkyňu na jej preukázaných právach, pričom koná v spolupráci so svojou súčasnou partnerkou – žalovanou. Postup žalovanej takisto nemožno považovať za dobromyseľný, keď pred splnením záväzku jej druha, účelovo bezodplatne nadobudla jeho nedávno nadobudnutý majetok. V súčasnosti existuje dôvodná obava, že žalovaná môže previesť vlastnícke právo na ďalšie osoby, čím sa právne postavenie žalobkyne ešte väčšmi zhorší.
3. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný. Súd vychádzal z toho, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorú uzavrel I. B. ako dlžník žalobkyne a žalovaná (ako jemu blízka osoba), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva dlžníka žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom neúčinnosti (aj neodkladného opatrenia) na žalovanú. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od toho, že je veriteľom dlžníka - I. B., voči ktorému má pohľadávku v celkovej výške 125.000 eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom dlžník sa ju snaží ukrátiť na uspokojení tejto pohľadávky. Súd uviedol, že v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania, by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje vo veci samej, je očividne vylúčený. Žalobkyňa svojou argumentáciou v žalobe v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podoprela svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť žaloby teda nie je v tomto štádiu konania očividne vylúčená. Predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku uplatňovaného žalobou, je teda podľa súdu prvej inštancie daný. Súd poukázal na to, že u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva a podľa okolností veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov, potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie, či neexistencie tvrdeného vlastníckeho, či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Táto potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobkyňou. V prípade ďalšieho nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovanou, by bol totiž zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná. Nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami plní preventívnu funkciu, aby prípadným prevodom vlastníckeho práva, či prípadným iným nakladaním s nehnuteľnosťami nedošlo k vzniku ďalších sporov. Nedochádza pritom k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, miera jeho obmedzenia nie je taká, že by nebol zachovaný princíp proporcionality, teda že by požadované obmedzenia obmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. Pretože si ochrana ohrozených práv žalobkyne vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s tým, že o náhrade trov konania, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázala na ust. § 357 písm. d) CSP a skutočnosť, že neboli preukázané zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. K veci samej uviedla, že I. B. ako darca a žalovaná ako obdarovaná, uzavreli dňa 22.11.2024 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná nepoprela, že má s pánom B. blízky vzťah, ktorý trvá už viac ako štyri roky, a teda trval aj počas manželstva žalobkyne s pánom B.. Žalovaná je presvedčená, že skutočným dôvodom podania predmetnej žaloby nie je účelovosť darovacej zmluvy, ale osobná motivácia žalobkyne, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná má partnerský vzťah s bývalým manželom žalobkyne, ktorý žalobkyňa zjavne vníma ako krivdu, ktorú sa snaží riešiť súdnou cestou. Avšak súkromné a osobné dôvody nespokojnosti žalobkyne, nemôžu byť dôvodom na spochybňovanie platnosti právneho úkonu, ktorý bol uzatvorený slobodne, vážne a bez úmyslu obísť zákon. Platnosť zmluvy sa posudzuje podľa jej obsahu, dodržania zákonných náležitostí a úmyslu účastníkov právneho úkonu, nie na základe osobných, či emocionálnych sporov medzi stranami. Tvrdenie žalobkyne je účelové, založené na osobných animozitách, ktoré však nemôžu mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Žalovaná zdôrazňovala, že účelom uzatvorenia darovacej zmluvy nebolo žiadnym spôsobom obísť žalobkyňu, ani poškodiť jej záujmy. Darovanie nehnuteľností bolo výsledkom dlhodobého priateľského a partnerského vzťahu medzi pánom B. a žalovanou, pričom pán B. týmto spôsobom chcel oceniť starostlivosť, podporu a pomoc, ktorú mu žalovaná počas náročného životného obdobia poskytovala. Zároveň dôvodom a hlavným účelom darovacej zmluvy bola snaha pána B. a žalovanej usporiadať svoje budúce spolužitie. Pán B. a žalovaná spolu už dlhší čas žijú v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávajú tri maloleté deti (jedno maloleté dieťa z predchádzajúceho vzťahu pána B. a dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu žalovanej), pričom pán B. chcel touto darovacou zmluvou vytvoriť pevné majetkové zázemie pre ich ďalší spoločný život a vyjadriť svoju dôveru a záväzok voči žalovanej do budúcnosti. Darovanie nemalo za cieľ poškodiť alebo obísť žalobkyňu. Akékoľvek tvrdenia žalobkyne o účelovosti darovania sú nepodložené a vychádzajú iba z jej osobného nesúhlasu a emotívneho pohľadu na danú situáciu. Samotná skutočnosť, že darovacia zmluva bola uzatvorená v čase, keď pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z konania o vysporiadanie ešte nebola splatná, automaticky neznamená, že darovanie malo účelový charakter. Zákon vyžaduje, aby bol preukázaný konkrétny úmysel obísť zákon alebo poškodiť práva tretích osôb, čo však v tomto prípade nebolo preukázané. Rozhodnutie pána B. darovať nehnuteľnosť, vychádzalo z dlhodobej vzájomnej dôvery, starostlivosti a zámeru usporiadať svoje súkromné vzťahy so žalovanou. Téma darovania bola medzi pánom B. a žalovanou rozoberaná niekoľko mesiacov pred tým, ako vôbec došlo k vysporiadaniu medzi pánom B. a žalobkyňou. Neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom, že by pán B. týmto úkonom chcel vedome ukrátiť žalobkyňu alebo obísť jej práva. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neexistuje žiadny úmysel obísť zákon, alebo konať proti dobrým mravom. Darovacia zmluva bola uzatvorená slobodne a bez úmyslu poškodiť žalobkyňu. Žalobkyňa a žalovaná spolu v žiadnom prípade nekomunikovali o nehnuteľnostiach, alebo o akejkoľvek súvislosti s darovacou zmluvou resp. v súvislosti so sporom pána B. a žalobkyne. Žalobkyňa celú žalobu postavila na takomto klamlivom upravovaní skutočností. Jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde a súd by ich preto nemal považovať za relevantné.
5. Žalovaná ďalej kategoricky odmietala tvrdenie žalobkyne, že by pán B. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemal žiaden iný majetok. Tento v čase uzatvorenia darovacej zmluvy disponoval aj ďalšími majetkovými hodnotami, a to nielen vo forme hnuteľných vecí, ale aj vo forme finančných prostriedkov a pohľadávok, ktoré boli dostatočné na krytie jeho záväzkov. Skutočnosť, že časť svojho majetku daroval žalovanej neznamená, že sa tým chcel zbaviť všetkého majetku a vyhnúť sa zodpovednosti voči žalobkyni. Darovanie nehnuteľnosti nebolo jediným majetkovým úkonom pána B. a pán B. zodpovedne pristupoval k svojim majetkovým pomerom, aj vo vzťahu k prípadným záväzkom. Preto nebol naplnený žiaden znak účelového konania smerujúceho k tomu, aby sa pán B. zbavil všetkého majetku a poškodil žalobkyňu. Naopak, išlo o bežný právny úkon, ktorý bol výsledkom slobodného rozhodnutia pána B. a jeho snahy upraviť svoje súkromné a majetkové pomery v súlade s osobnými prioritami, bez úmyslu vyhnúť sa akejkoľvek povinnosti. To, že žalovaná žije s pánom B. v spoločnej domácnosti neznamená, že mala vedomosť o jeho prípadných záväzkoch, alebo sporných právnych vzťahoch. Žalovaná nepoprela, že mala vedomosť o súdnom spore žalobkyne a pána B., avšak pán B. jej po skončení súdneho konania povedal, že nehnuteľnosti získal on a žalovaná ako jeho partnerka nemala dôvod mu neveriť a zisťovať si bližšie podrobnosti. Pán B. ju o existencii akýchkoľvek záväzkov neinformoval. Medzi partnermi existovala vzájomná dôvera, no žalovaná nepreverovala jeho majetkové alebo právne pomery pred uzatvorením darovacej zmluvy. Žalovaná si však napriek tomu pred podpisom darovacej zmluvy z verejne dostupných údajov preverovala, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a či môže s touto nehnuteľnosťou nakladať. Keďže nezistila žiadne rozpory s tvrdeniami pána B., nemala dôvod nedôverovať mu. Zákon neukladá príjemcovi daru povinnosť skúmať, či darca nemá záväzky voči tretím
osobám. Žalovaná sa navyše z verejne dostupných zdrojov ani nemala ako o existencii pohľadávky dozvedieť. Darovanie je právny úkon založený na prejave slobodnej vôle darcu a žalovaná vychádzala z toho, že pán B. je spôsobilý konať a rozhodovať o svojom majetku samostatne a zodpovedne. Akékoľvek tvrdenia, že žalovaná mala alebo musela vedieť o záväzkoch pána B. len na základe ich spolužitia, sú špekulatívne a nemajú oporu v skutkovom stave, ani v platnej právnej úprave. V čase darovania nehnuteľnosti, nebola pohľadávka žalobkyne splatná, teda pán B. v tej dobe nebol v omeškaní so splatnosťou. Dôvodom podania žaloby sa javí, že sa žalobkyňa nezmierila s rozvodom manželstva a s tým, že nehnuteľnosti po vysporiadaní zostali vo vlastníctve a v užívaní pána B. a žalovanej a podaním žaloby ako aj ďalšími krokmi, ktoré žalobkyňa v súčasnosti podniká voči žalovanej a pánovi B., sa šikanóznym spôsobom snaží ovplyvniť pokojné spolužitie pána B. a žalovanej.
6. Žalovaná považuje neodkladné opatrenie, za nedôvodné a neopodstatnené, pretože žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že by darovanie nehnuteľností spôsobilo žalobkyni ujmu, alebo by ohrozilo exekúciu. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do práv žalovanej, ktorá sa zákonným spôsobom stala vlastníkom nehnuteľností. Žalovaná je zbytočne obmedzená v nakladaní so svojím majetkom, pričom popiera, že by tento chcela ďalej predávať alebo scudzovať či prenajímať. Žalovaná má záujem spolu s pánom B. v nehnuteľnostiach bývať, vychovávať maloleté deti a rozvíjať svoj vzťah. Ak by žalovaná chcela nejakým spôsobom ďalej meniť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, už by tak dávno urobila, avšak vzhľadom na to, že do dnešného dňa k žiadnemu úkonu smerujúcemu k predaju, scudzeniu, nájmu alebo zaťaženiu nehnuteľností nedošlo, je nariadené neodkladné opatrenie neopodstatnené. Okresný súd Trnava, uznesením zo dňa 17. decembra 2024, č. k. 22C/124/2024 – 23 už zaťažil nehnuteľnosti prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, záložným právom v prospech žalobkyne. Pohľadávka žalobkyne tak už je zabezpečená nehnuteľnosťami a ich zabezpečenie neodkladným opatrením nie je potrebné, ba je priam nadbytočné, keďže predaj, scudzenie a/alebo nájom nehnuteľnosti so záložným právom je nereálny. Vzhľadom k tomu, že žalovaná už v súčasnosti má vedomosť o finančných záväzkoch pána B., nariadenie neodkladného opatrenia jej značným spôsobom sťaží plánované riešenie finančnej situácie. Tento zásah do jej vlastníckych práv tak môže sťažiť jej schopnosť efektívne reagovať na aktuálnu finančnú situáciu a využiť nehnuteľnosti na vyrovnanie akýchkoľvek záväzkov. Vzhľadom na uvedené a tiež na to, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo nedôvodné a predčasné, navrhovala žalovaná neodkladné opatrenie zrušiť a žalobu vo veci samej zamietnuť.
7. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že trvá na dôvodnosti ňou podaného návrhu, ako aj na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Mala za to, že žalovaná potvrdila dôvodnosť žalobkyňou podaného návrhu, nielenže potvrdila skutkový stav predmetnej veci tak, ako ho opísala žalobkyňa, ale ho de facto ešte umocnila. Z tvrdení žalovanej nepochybne vyplýva, že má s pánom B. veľmi blízky vzťah, žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa starajú okrem domácnosti aj o maloleté deti, pričom má byť tento vzťah podľa slov žalovanej úprimný. Predmetný vzťah dlžníka – pána B. a žalovanej preto nepochybne zakladá predpoklad blízkeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka, kedy okrem fakticity ich vzťahu založenej na spoločnom súžití ako druh a družka, dôvodnosť pociťovania vzájomnej ujmy, predpokladá okrem blízkosti ich vzťahu práve aj skutočnosť o ich spoločnej starostlivosti o deti, domácnosť, o opísané plány na spoločnú budúcnosť. V neposlednom rade blízkosti ich vzťahu napovedá aj fakt, že bol dlžník ochotný bezodplatne na žalovanú previesť podľa správy exekútora, celý svoj majetok. Preto je odporovateľnosť právneho úkonu v danom prípade možné právne posudzovať bez nutnosti preukazovania úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa totiž v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. Žalobkyňa má za to, že z konania dlžníka jednoznačne vyplýva aj jeho úmysel žalobkyňu ukrátiť, kedy do dnešného dňa naďalej z jej pohľadávky nebola uhradená ani časť. V kontexte posudzovania dôvodnosti odporovacej žaloby je rozhodujúcou skutočnosťou ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu, alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. Právny význam nadobúda až v súvislosti s procesnou obranou žalovaného, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. V prípade žalovanej je na základe vyššie uvedeného možné a zákonne dané prezumovať jej vedomosť o ukrátení žalobkyne, t.j. zákon určuje pre tento prípad domnienku. Osobitne to platí v danom prípade, kedy k
prevodu majetku medzi dlžníkom a žalovanou došlo na základe bezodplatného právneho úkonu. Z obsahu odvolania žalovanej tiež vyplýva, že z jej strany došlo k zamieňaniu zákonných inštitútov, kedy argumentácia súvisiaca s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, je vzhľadom na predmet sporu irelevantná. Žalovaná popiera, že by dlžník nedisponoval iným majetkom, avšak žalobkyňa predkladá dôkaz: Správa o priebehu exekúcie podľa § 59 Exekučného poriadku zo dňa 15.03.2025 (t.j. vydanej po tom čo bol návrh podaný, a teda sa k tejto správe žalobkyňa z objektívnych dôvodov nemohla dostať skôr), vypracovanú v exekučnom konaní, ktorého predmetom je práve pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi vyplývajúca z vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z predmetnej správy exekútorky jednoznačne vyplýva, že žalovaný nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť. Dlžník sa teda celkom zrejme zbavil úplne všetkého svojho majetku ešte pred tým, ako sa stala pohľadávka žalobkyne splatnou. Z uvedeného možno celkom jednoznačne vyvodzovať aj úmysel dlžníka žalobkyňu ukrátiť. Rovnako konanie dlžníka, ako ani stav jeho majetku nenapovedá predpokladu, ktorý uvádza žalovaná, že by mal tento zodpovedne pristupovať ku svojim majetkovým pomerom aj vo vzťahu k prípadným záväzkom. Žalovaná síce uvádza, že darovaním nehnuteľnosti došlo iba k bežnému právnemu úkonu, uvedené však vo vzťahu k celkovému skutkovému stavu danej veci vyznieva ako nedôveryhodné. Žalovaná mala vedomosť o súdnom spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a dlžníkom. Ak teda jej procesná obrana spočíva v tvrdení, že jej mal dlžník len uviesť, že nehnuteľnosť získal on a ona sa nemala odkiaľ dozvedieť o existencii dlžníkovho záväzku voči žalobkyni, takáto argumentácia neobstojí, pretože bolo minimálne v súlade s odbornou starostlivosťou žalovanej predpokladať, že je dlžník povinný uhradiť žalobkyni vyrovnací podiel, a teda o existencii záväzku musela mať a zrejme aj s ohľadom na ňou popisovaný blízky vzťah s dlžníkom vedomosť mala. Tvrdenia žalobkyne preto v intenciách zákona, ako ani ustálenej súdnej praxe, nie sú objektívne spôsobilé spochybniť dôvodnosť žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaných zo strany žalobkyne. Rovnako absurdnou sa javí argumentácia, podľa ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti len výsledkom ocenenia starostlivosti o dlžníka zo strany žalovanej a výsledkom ich dlhodobého vzťahu. Takýto krok sa podľa žalobkyne rozhodne nejaví logický, pretože ak by nehnuteľnosť ostala vo vlastníctve dlžníka a v tejto by dlžník a žalovaná naďalej spoločne žili, nič by to na situácii nemenilo. Ak sa chcel dlžník žalovanej odvďačiť a majetkovo ju do budúcna zabezpečiť, mal primárne uhradiť svoje záväzky, ktoré ohrozovali jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti, prípadne darovať žalovanej len polovicu spoluvlastníckeho podielu. Nie je totiž logickým, aby sa dlžník zbavoval celého svojho majetku, jedine ak mal v úmysle zbaviť sa svojho celého majetku pred splatnosťou pohľadávky žalobkyne, a to práve za účelom zabránenia postihnutia jeho majetku exekúciou. Uvedené potvrdzuje dôvodnosť žalobkyňou uplatňovaných nárokov. Dôkazy preukázali ujmu na strane žalobkyne spôsobenú bezodplatným prevodom nehnuteľnosti, táto spočíva v neuhradení jej pohľadávky zo strany dlžníka a znemožnenie vymáhania si tejto pohľadávky v exekučnom konaní pre neexistenciu iného majetku dlžníka. Dôvodnosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva najmä v predpoklade, že v prípade ďalšieho nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovanou, by bol zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná. Žalovaná na jednej strane argumentuje, že nie je v jej úmysle akokoľvek ďalej nakladať s nehnuteľnosťou, no na druhej strane uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia jej môže sťažiť možnosť efektívne reagovať na jej finančnú situáciu, kedy mohla na tieto účely využiť práve nehnuteľnosť. Žalovaná argumentuje, že jej bolo znemožnené nakladať s nehnuteľnosťou za jej súčasnej argumentácie, že s nehnuteľnosťou rozhodne nakladať nechce. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/337/2009, v zmysle ktorého „Pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je jeho nariadenie dôvodné.“ Pokiaľ by teda žalovaná skutočne nechcela ďalej s nehnuteľnosťou nakladať, neodkladné opatrenie by sa nijakým relevantným spôsobom nedotýkalo jej práv. Pokiaľ by však s nehnuteľnosťou nakladať chcela, takéto nakladanie by výrazným spôsobom oslabilo postavenie žalobkyne, a teda by bolo plne dôvodné. V súčasnosti teda existuje obava z bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobkyne a ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa tiež osvedčila, že dlžník - I. B. v súčinnosti so žalovanou urobili kroky smerujúce k ohrozeniu práv žalobkyne, čo výrazne podporuje dôvodnosť vydania navrhovaného uznesenia. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie tu jednoznačne bola (a táto naďalej trvá), a teda je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Na dôvodnosti návrhu žalobkyne nič nemení ani mylná predstava žalovanej o pohnútke žalobkyne iniciovať toto konanie. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že dôvodom iniciácie tohto konania je primárne zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne vo výške 125.000 eur vyplývajúcej z
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, kedy jej táto pohľadávka ani po niekoľkých mesiacoch od dátumu jej splatnosti nebola uhradená a kedy dlžník spoločne so žalovanou podnikajú kroky, ktorými sa úhradu tejto pohľadávky snažia znemožniť. Žalobkyňa preto žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť.
8. Žalovaná podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, že žalobkyňa nesprávne vyvodzuje, že zo strany žalovanej alebo pána B. došlo k odporovateľnému právnemu úkonu podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka. Žalovaná dôrazne odmieta, že by si bola vedomá akéhokoľvek zámeru dlžníka (pána B.) ukrátiť veriteľa (žalobkyňu), resp. že by vedela o existencii záväzku voči žalobkyni. Skutočnosť, že medzi darcom (pánom B.) a žalovanou existuje osobný vzťah, automaticky nepreukazuje subjektívnu vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka (pána B.) ukrátiť veriteľa (žalobkyňu). Blízkosť vzťahu nie je a ani nemôže byť jediným a absolútnym dôkazom vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka (pána B.), najmä pokiaľ neexistuje žiaden relevantný dôkaz, že by sa o záväzku voči žalobkyni žalovaná konkrétne dozvedela – taký dôkaz žalobkyňa totiž nepredložila. Darovacia zmluva bola výsledkom osobného rozhodnutia darcu (pána B.), ktoré sa viazalo na ich spoločný život a vzájomnú starostlivosť, nie na snahu poškodiť tretiu osobu. Žalovaná nebola účastníčkou žiadneho sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi pánom B. a žalobkyňou a nebola o ňom informovaná. Táto informácia nevyplývala ani z verejne dostupných údajov. Žalobkyňa sa opiera o iba o jej domnienky a špekulácie o stave majetku pána B., pričom sama vo svojich podaniach priznala, že rozhodujúca správa exekútora vznikla až po podaní návrhu, a teda zjavne nebola známa ani samotnej žalovanej. Nemožno tak spätne konštruovať vedomosť žalovanej o neuspokojiteľnosti pohľadávky. Navyše, nie je zrejmé, že by predmetné nehnuteľnosti boli v čase darovania jediným alebo rozhodujúcim majetkom darcu (pána B.). Bez takéhoto preukázania nie je možné hovoriť o naplnení základnej skutkovej podstaty odporovateľnosti. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by darca v dôsledku právneho úkonu (darovania nehnuteľností) zostal bez akéhokoľvek majetku, resp. bez majetku použiteľného na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. V čase prevodu nehnuteľnosti neexistovala žiadna vykonateľná exekučná pohľadávka, na základe ktorej by bolo možné posudzovať stav majetku darcu. Rovnako zo spisu nevyplýva, aby pán B. bol v čase prevodu majetku vedený ako neplatič v Centrálnom registri exekúcií alebo v inom verejne prístupnom zozname, čo by mohlo založiť aspoň indikatívnu vedomosť žalovanej o jeho nepriaznivej majetkovej situácii. Žalobkyňa tak fakticky žiada, aby bola vedomosť žalovanej konštruovaná ex post, čo je v rozpore s účelom ustanovenia § 42a OZ. Uvedené ustanovenie síce umožňuje odporovať bezodplatným právnym úkonom medzi blízkymi osobami aj bez preukázania úmyslu dlžníka, no na druhej strane kladie dôraz na vedomosť nadobúdateľa o ukracujúcom účinku úkonu. Takáto vedomosť v prípade žalovanej nebola preukázaná, ani prezumovaná, pretože: a) žalovaná nebola dlžníkom žalobkyne; b) žalovaná nevedela o konkrétnej výške ani existencii záväzku pána B. voči žalobkyni; c) právny úkon nebol účelovo namierený proti žalobkyni – darovacia zmluva bola uzatvorená z dôvodov súkromných, rodinných. Tvrdenie žalobkyne, že darovanie „nedáva zmysel“, je len subjektívnym hodnotením, nie právne relevantnou námietkou. Žalobkyňa sa nemôže domáhať určenia právnej neúčinnosti len z dôvodu, že nezdieľa motívy, ktoré viedli darcu k právnemu úkonu. K prevodu nehnuteľností došlo až po viacročnom spoločnom súžití pána B. a žalovanej, pričom žalovaná sa aktívne podieľala na starostlivosti o domácnosť, ako aj o darcu samotného. Žalovaná sa starala aj o maloleté dieťa pána B. a žalobkyne, potom čo žalobkyňa opustila ich spoločnú domácnosť a starostlivosť o ich spoločné maloleté dieťa ponechala výlučne na pánovi B.. Preto možno darovanie nehnuteľností považovať za prirodzený prejav vôle darcu voči osobe, s ktorou dlhodobo zdieľal domácnosť a ktorej vďačí za starostlivosť a čas, ktorý jemu a jeho maloletému synovi venovala, najmä v období, keď ich žalobkyňa opustila a nejavila o nich žiaden záujem. Žalovaná preto navrhovala, aby odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil.
9. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom uviedla, že zákonné predpoklady na odporovateľnosť právneho úkonu – prevodu nehnuteľnosti, boli v danom prípade naplnené tak v zmysle § 42a ods. 2 ako aj ods. 3 OZ, t.j. v danom prípade je zrejmý tak ukracujúci úmysel dlžníka, ako aj blízky vzťah medzi žalovanou a dlžníkom, t.j. darcom nehnuteľnosti. Žalovaná síce čiastočne namieta svoju vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť prevodom nehnuteľnosti žalobkyňu, avšak svoje vyjadrenia v tomto smere nijakým relevantným dôkazom nepodložila, a teda domnienka znalosti žalovanej o úmysle dlžníka ostáva na právne účely zachovaná. O nedôveryhodnosti tvrdení žalovanej nasvedčuje aj nekonzistentnosť jej vyjadrení, kedy vo svojom podaní zo dňa 18.05.2025 uvádza, že nemala vedomosť o tom, že je nehnuteľnosť predmetom konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a dlžníka, pričom vo svojom podaní zo dňa 20.03.2025 doslova uvádza (bod
22): „Žalovaná nepopiera, že mala vedomosť o súdnom spore žalobkyne a pána B.. Avšak zdôrazňuje, že pán B. jej po skončení súdneho konania povedal k predmetnému konaniu, že nehnuteľnosť získal on.“ Žalovaná len účelovo prispôsobuje svoje tvrdenia konkrétnej argumentácii vo vzťahu k tomuto konaniu. Skutočnosť, že bola nehnuteľnosť predmetom súdneho konania vyplýva aj z evidencie katastra nehnuteľností na webovom portály (v časti titulu nadobudnutia), a teda neobstojí ani argumentácia žalovanej, že sa o súdnom spore nemala odkiaľ dozvedieť. Zo samotnej podstaty konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vyplýva, že je povinnosťou nadobúdateľa protistrane vyplatiť nadobúdací podiel. Žalovaná nemohla predpokladať, a to najmä pri zohľadnení povinnosti odbornej starostlivosti na jej strane, že dlžník nadobudol celú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva bezodplatne. Žalovaná musela mať vedomosť o vzniku peňažného záväzku dlžníka voči žalobkyni. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, či bola v čase prevodu vedená voči dlžníkovi exekúcia alebo nie. Vedenie exekučného konania totiž nie je zákonnou podmienkou na vyhovenie odporovacej žalobe. Podľa zaužívanej súdnej praxe zaťažuje v odporovacom konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech. K preukázaniu solventnosti dlžníka zo strany žalovanej však nedošlo. Žalobkyňa túto skutočnosť v podanej žalobe tvrdila, pričom bola táto správou exekútora nespochybniteľne preukázaná, a teda je preukázaná aj skutočnosť, že prevodom nehnuteľnosti došlo k ukráteniu žalobkyne ako veriteľky. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že v čase prevodu nehnuteľnosti neexistovala žiadna vykonateľná exekučná pohľadávka, odkázala žalobkyňa na odbornú literatúru vychádzajúcu z ustálenej súdnej praxe. Konkrétne in Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, s. 345 – 362: F. Sedlačko, M. Števček: „v nadväznosti na princípy odporového práva, vymedzené už prvorepublikovou judikatúrou, je nevyhnutné zdôrazniť, že ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie. V čase uskutočnenia odporovateľného úkonu je spravidla dlžník ešte solventný a pohľadávka veriteľa nemusí byť eventuálne ani splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému odporovaniu tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky.“ Je zrejmé, že žalovaná mala vedomosť o spore týkajúcom sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a dlžníka k nehnuteľnosti. Taktiež je zrejmé, že žalovaná, ako blízka osoba dlžníka, mala vedomosť o ukončení predmetného sporu a vyporiadaní spôsobom, kedy nehnuteľnosť naproti protiplneniu nadobudol do svojho vlastníctva dlžník. Po tom, čo bol zápis zmeny vlastníka nehnuteľnosti na základe súdneho rozhodnutia zapísaný na príslušnom katastri nehnuteľností a pred uplynutím paričnej lehoty na splnenie záväzku dlžníka voči žalobkyni vyplývajúceho z vyporiadania nehnuteľnosti, došlo k okamžitému prevodu nehnuteľnosti z vlastníctva dlžníka do vlastníctva žalovanej, čím došlo, s ohľadom na ostatný majetok dlžníka, k znemožneniu vymoženia pohľadávky žalobkyne. Je preto nesporné, že prevod nehnuteľnosti celkom zjavne napĺňa všetky predpoklady jeho odporovateľnosti, na základe čoho je žaloba plne dôvodná. Žalobkyňa dodala, že zo spoločnej domácnosti s dlžníkom v minulosti odišla v dôsledku jeho neprijateľného správania, pričom nie je pravdou, že by o svojho syna nejavila záujem.
10. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia a argumenty žalovanej predostreté v podanom odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
14. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) a d) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
19. V danom prípade sa žalobkyňa v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanej nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX pre kat. úz. H., a to v rozsahu ich scudziť, predať, prenajať, zriadiť k nim záložné právo alebo vecné bremeno, alebo ich akokoľvek zaťažiť dôvodiac tým, že I. B. ako dlžník žalobkyne, voči ktorému má právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku vo výške 125.000 eur, uzavrel so žalovanou darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej – jeho aktuálnej partnerky, pričom k uzatvoreniu danej darovacej zmluvy došlo v čase po uzatvorení súdneho zmieru medzi žalobkyňou a I. B. v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak ešte pred splatnosťou pohľadávky žalobkyne, čo má preukazovať úmysel dlžníka I. B. sa v spolupráci so žalovanou zbaviť svojho majetku skôr, ako by tento mohol byť postihnuteľný exekúciou, keď vklad vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam na žalovanú bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru dňa 20.1.2025. V prípade prevedených nehnuteľností išlo podľa žalobkyne o jediný majetok dlžníka, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne na zaplatenie sumy 125.000 eur s príslušenstvom, pričom ďalším
prevodom predmetných nehnuteľností by mohlo dôjsť k ohrozeniu vymožiteľnosti súdom priznaného práva žalobkyne.
20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu, keďže úspešnosť žaloby žalobkyne o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy nie je očividne vylúčená, osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného podanou žalobou je teda dané a za osvedčenú súd mal aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobkyňou, pretože v prípade ďalšieho nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovanou, by bol zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná. Zároveň mal súd za to, že nariadené neodkladné opatrenie neobmedzuje žalovanú neprimeraným spôsobom.
21. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla od dlžníka darovacou zmluvou, nepoprela, že má s dlžníkom blízky vzťah, avšak zdôraznila, že dôvodom uzatvorenia darovacej zmluvy nebolo obísť žalobkyňu, či poškodiť jej záujmy, ale snaha I. B. usporiadať budúce spolužitie so žalovanou, ktorí žijú v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávajú tri maloleté deti, pričom dlžník chcel darovacou zmluvou vytvoriť pevné majetkové zázemie pre ďalší spoločný život. Neexistoval žiadny úmysel darovacou zmluvou obísť zákon alebo konať proti dobrým mravom. Žalovaná dôvodila, že dlžník v čase uzatvorenia darovacej zmluvy disponoval ďalšími majetkovými hodnotami, vo forme hnuteľných vecí, finančných prostriedkov aj pohľadávok, ktoré boli dostatočné na krytie jeho záväzkov. Nebol naplnený znak účelového konania smerujúceho k tomu, aby sa dlžník zbavil všetkého majetku a poškodil žalobkyňu. Žalovaná poprela, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala vedomosť o existencii záväzkov dlžníka voči žalobkyni, dôvodila, že v čase darovania nehnuteľností pohľadávka žalobkyne nebola ešte splatná. Mala za to, že žaloba je šikanózna. Neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do jej práv, pričom poprela, že by predmetné nehnuteľnosti chcela ďalej predávať, scudzovať alebo prenajímať, pričom ale neodkladné opatrenie sťaží jej schopnosť efektívne reagovať na aktuálnu finančnú situáciu a využiť nehnuteľnosti na vyrovnanie akýchkoľvek záväzkov. Zároveň poukázala na to, že Okresný súd Trnava uznesením z 17.12.2024 č. k. 22C/124/2024-23 už zaťažil predmetné nehnuteľnosti prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia záložným právom v prospech žalobkyne, preto je zabezpečenie nehnuteľností neodkladným opatrením nadbytočné.
22. Žalovanou uplatnenú odvolaciu argumentáciu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je teda aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd teda nemôže založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.
23. Pokiaľ ide o okolnosť, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bolo nariadené v prospech žalobkyne zabezpečovacie opatrenie, oznámila žalobkyňa túto skutočnosť už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP platí, že neodkladné opatrenie súd nariadi, iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22C/124/2024-23 zo dňa 17.12.2024 pritom súd na predmetné nehnuteľnosti nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2024. Žalobkyňa však zároveň v podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodila, že príslušný Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor odmietol vykonať zápis záložného práva na nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, nakoľko malo dôjsť k prevodu nehnuteľností na žalovanú (vklad povolený dňa 20.01.2025), čo preukazuje žalobkyňou predložené Oznámenie katastra zo dňa 21.01.2025, č. Z 5728/2024, Z 137/2025 (č. l. 10 spisu), čím žalobkyňa odôvodňovala podanie návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej. Súd prvej inštancie preto dôvodne vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu zo skutočnosti, že záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne v tom čase nevzniklo. Žalovaná pritom v podanom odvolaní túto okolnosť, že nariadené zabezpečovacie opatrenie zriaďujúce záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení, zapísané do katastra nehnuteľností nebolo, žiadnym spôsobom nerozporovala. Z predložených listín konkrétny dátum vzniku záložného práva nevyplýva. Odvolací súd teda v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP vychádza rovnako zo záveru, že v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nebolo preukázané zapísanie záložného práva v prospech žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach, pretože kataster tento zápis odmietol vykonať.
24. Odvolací súd na okraj uvádza, že pokiaľ z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX (LV zo dňa 21.7.2025) pre kat. úz. H. už vyplýva v časti C: Ťarchy, zápis záložného práva na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 22C/124/2024-23 zo dňa 17.12.2024 a zároveň bolo do spisu doručené oznámenie dražobnej spoločnosti v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 z. z. o dobrovoľných dražbách, o organizovaní dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností na základe návrhu žalobkyne práve na základe záložného práva zriadeného uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22C/124/2024-23 zo dňa 17.12.2024, s tým, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva má byť zo dňa 20.03.2025, nebolo možné odvolacím súdom v jeho rozhodovaní na tieto okolnosti prihliadať, pretože nebolo preukázané a predovšetkým žalovanou tvrdené, že by zápis záložného práva v prospech žalobkyne bol vykonaný katastrom už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom z listinných dokladov doložených do spisu takáto skutočnosť nevyplýva. Odvolací súd bol teda v zmysle § 329 ods. 2 CSP viazaný skutkovým stavom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď nebolo preukázané, že by záložné právo v tom čase už bolo na LV č. XXX zapísané. Z toho vyplýva, že v predmetnej veci nebolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie možné uvažovať o tom, že účel sledovaný žalobkyňou, by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo by vylučovalo dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia (§ 324 ods. 3 CSP). Zároveň však platí, že súd avšak len na návrh strany, neodkladné opatrenie zruší, ak odpadli dôvody (t. j. zmenili sa skutkové okolnosti), pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).
25. Pokiaľ teda ide o dôvodnosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, posudzujúc ho podľa skutkového stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, tak žalobkyňa v podanej žalobe, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými skutkovými tvrdeniami, ako aj k nim predloženými listinnými dôkazmi, v tomto štádiu konania aj podľa odvolacieho súdu dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia exekúcie jej judikovaných pohľadávok v prípade úspechu vo veci samej. Žalobkyňa v predmetnej veci osvedčila, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi I. B., ako aj existenciu ukracujúceho úkonu.
26. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
27. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
28. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).
29. Podľa § 42b ods. 1, 2 a 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou (ods. 1). Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (ods. 2). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (ods. 4).
30. Cieľom odporovateľnosti je poskytnutie ochrany veriteľovi pred všetkými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmareniu alebo ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. O odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený.
31. V danej veci bolo nesporné, že dlžník žalobkyne I. B., previedol darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 20.01.2025, čiže bezodplatne, nehnuteľnosti na LV č. XXX v kat. úz. H. na svoju aktuálnu partnerku, t. j. blízku osobu - žalovanú. Žalobkyňa v konaní predložila právoplatné a vykonateľné uznesenie súdu č. k. 61C/41/2023-179 zo dňa 16.09.2024, ktorým v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol súdom schválený zmier, obsahom ktorého je povinnosť dlžníka I. B. zaplatiť žalobkyni sumu 125.000 eur, ktorú pohľadávku si žalobkyňa vymáha voči dlžníkovi v exekučnom konaní. So zreteľom na uvedené neobstoja tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Odvolací súd má v tomto štádiu konania dostatočne osvedčenú dôvodnosť nároku žalobkyne vo veci samej, keďže žalobkyňa preukázateľne disponuje voči dlžníkovi vykonateľnou pohľadávkou, ktorú tento dobrovoľne v lehote jej splatnosti v zmysle rozhodnutia súdu neuhradil, namiesto toho previedol svoj nehnuteľný majetok bezodplatne na žalovanú. V tomto smere neobstojí obrana žalovanej v odvolaní, že účelom darovacej zmluvy bola snaha dlžníka usporiadať spolužitie so žalovanou a nie snaha poškodiť žalobkyňu. Vzhľadom na to, že v danom prípade malo ísť o prevod medzi blízkymi osobami (medzi druhom a družkou, ktorí spolu žijú v spoločnej domácnosti), ukracujúci úmysel sa tu prezumuje (§ 42a ods. 2, 3 OZ). Dôkazné bremeno pritom bude zaťažovať v konaní vo veci samej práve žalovanú, aby preukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka, musí teda blízka osoba hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže žalovaná efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. Tvrdenie žalovanej že darovanie bolo prejavom partnerského vzťahu žalovanej a dlžníka je pre predmet tohto konania nepostačujúce, ako aj jej tvrdenie, že o záväzkoch dlžníka nemala vedomosť. V každom prípade bude v tejto otázke vykonávané dokazovanie vo veci samej. Nateraz žalovaná podľa odvolacieho súdu svoje dôkazné bremeno v tomto smere relevantným spôsobom neuniesla.
32. Rovnako len všeobecná obrana žalovanej, že dlžník v čase uzatvorenia darovacej zmluvy disponoval ďalšími majetkovými hodnotami, vo forme hnuteľných vecí, finančných prostriedkov aj pohľadávok, ktoré boli dostatočné na krytie jeho záväzkov, nie je postačujúca, pretože tieto svoje tvrdenia žalovaná žiadnym spôsobom neosvedčila. Takisto nie je v danej veci podstatné tvrdenie žalovanej, že motiváciou žalobkyne má byť zneužitie súdneho konania na riešenie osobných sporov, pretože z podanej žaloby a jej príloh, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že motiváciou žalobkyne je predovšetkým efektívne vymoženie peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 125.000 eur. Odvolací súd má tiež za to, že neodkladné opatrenie nezasahuje neprimerane do práv žalovanej, pretože ak uvádza v odvolaní, že nemá v úmysle predmetné nehnuteľnosti ďalej predávať, scudzovať alebo prenajímať, tak je zrejmé, že ju nariadené neodkladné opatrenie v užívaní daných nehnuteľností neobmedzuje. Žalovaná však sama v odvolaní zároveň uvádza ďalšie tvrdenie, ktorým si odporuje, a to, že neodkladné opatrenie sťaží jej schopnosť efektívne reagovať na aktuálnu finančnú situáciu a využiť nehnuteľnosti na vyrovnanie akýchkoľvek záväzkov, čím v podstate sama žalovaná uvádza, že by nemala problém v budúcnosti predmetné nehnuteľnosti na vyrovnanie svojich záväzkov použiť, čím potvrdzuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia pre hrozbu ohrozenia budúcej exekúcie pohľadávky žalobkyne, v prípade jej úspechu vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej v rozsahu uloženia jej povinnosti predmetné nehnuteľnosti nescudzovať, nepredávať, neprenajímať, nezriaďovať k nim záložné právo alebo vecné bremeno, alebo ich akokoľvek nezaťažiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, sa preto aj odvolaciemu súdu javí v tomto štádiu konania (t. j. dosiaľ bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej) za primerané.
33. Odvolací súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie (ako podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia) je potrebné vnímať v širších súvislostiach. I v prípade, že žalovaná práve nevykonáva ďalšie úkony smerujúce k prevodom sporných nehnuteľností, to ešte neznamená, že tu obava z ohrozenia exekúcie neexistuje. Ochrana priznaná neodkladným opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba brať do úvahy predovšetkým to, že ak by žalovaná už urobila konkrétny právny úkon smerujúci
k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a efektívny prostriedok schopný zabrániť tomu, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva zápisom v katastri nehnuteľností. Práve preto len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby, nemá na potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše v prípade podania odporovacej žaloby, vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ani nie je možné podmieňovať preukázaním úmyslu žalovaného vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností, keď už predtým dlžník vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Z povahy veci samej totiž vyplýva, že existuje motivácia aj jeho právneho nástupcu – tu žalovanej, previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opätovne.
34. Pre prípad úspechu odporovacej žaloby, by bol odporovateľný právny úkon – darovacia zmluva voči veriteľovi (žalobkyni) neúčinný, na základe čoho by sa žalobkyňa ako veriteľka mohla domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu (z predmetných nehnuteľností). Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu, previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, resp. ich zaťažila právami tretích osôb. V takom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Vzhľadom na uvedené je i podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby vo vlastníckych vzťahoch k sporným nehnuteľnostiam nenastali ďalšie právne zmeny. V opačnom prípade by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, pokiaľ by medzičasom boli nehnuteľnosti prevedené a ich vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Navyše má odvolací súd za to, že nariadené neodkladné opatrenie ani nezaťažuje v neprimeranom rozsahu žalovanú, pokiaľ skutočne úmysel prevádzať ďalej predmetné nehnuteľnosti nemá.
35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pretože všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené.
36. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.
37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).