Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-39-2025.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/39/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX J. zastúpený: LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava proti odporcovi: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok, Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok o nariadenie neodkladného opatrenia takto,
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.06.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal súd zakázať vykonanie núteného nástupu navrhovateľa so Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zrušenie ochranného liečenia vedeného pod sp.zn. J.-XNt/XX/XXXX. Zároveň sa navrhovateľ domáhal pozastavenia akýchkoľvek ďalších krokov súvisiacich s vykonaním ochranného liečenia až do rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o sťažnosti navrhovateľa.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že dňa 08.11.2022 vydal Okresný súdu Bratislava III rozhodnutie, ktorým mu bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. ( Trestný zákon) v znení neskorších predpisov, spočívajúce v nútenom podstúpení ústavnej psychiatrickej liečby. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave dňa 7. marca 2023. Dňa 09.06.2025 navrhovateľ podal návrh na zrušenie ochranného liečenia na príslušnom súde z dôvodu jeho nezákonnosti a nedôvodnosti. Konanie o tomto návrhu (v rámci konania sp. zn. J.-XNt/XX/XXXX) bolo prerušené na čas do rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu voči navrhovateľovi, čím vznikol neurčitý časový rámec pre meritórne rozhodnutie vo veci a neurčitosť vo výkone základných ľudských a ústavných práv navrhovateľa v podobe slobody pohybu a slobody osobnej integrity.
3. Navrhovateľ podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci porušenia práv podľa čl. 5 (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), čl. 6 (právo na spravodlivý proces) a čl. 8 (právo na súkromný a rodinný život) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súlade s praxou členských štátov Rady Európy, ako je zrejmé z rozsudkov ESĽP, napr. Pal v. Spojené kráľovstvo (č. 44261/13) a M.S. v. Chorvátsko (č. 75450/12), sa nútené opatrenia, ako je umiestnenie do ústavu, odkladajú, kým ESĽP nerozhodne o sťažnosti, aby sa predišlo nenávratnej ujme.
4. Dňa 06.06.2025 podal navrhovateľ návrh na zrušenie ochranného liečenia na príslušnom súde (sp. zn. J.-XNt/XX/XXXX) z dôvodu jeho nezákonnosti a nedôvodnosti. Podaným návrhom navrhovateľ namieta neexistenciu jeho reálnej spoločenskej nebezpečnosti. Zdôraznil, že za posledných sedem rokov vedie riadny život občana Slovenskej republiky, bez akýchkoľvek záznamov v registri trestov. Po celú dobu
nemal konflikty a bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, čím preukazuje stabilnú sociálnu integráciu a absenciu spoločenskej nebezpečnosti. Zároveň podľa navrhovateľa absentuje odborný a právny základ pre ochranné liečenie Súčasné ochranné liečenie postráda odborné a právne opodstatnenie. V súčasnosti prebieha súdne konanie zamerané na prehodnotenie a zrušenie uloženého ochranného liečenia, čo podporuje argumentáciu o jeho neopodstatnenosti.
5. Konanie bolo prerušené na neurčitý čas, čo pre navrhovateľa znamená neurčitý časový rámec pre meritórne rozhodnutie vo veci. Vykonanie opatrenia (nútený nástup do ústavu) pred rozhodnutím o tomto návrhu by mohlo spôsobiť nenávratnú ujmu na právach navrhovateľovi. Nútený nástup do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok predstavuje pre navrhovateľa závažný zásah do jeho osobnej slobody ako aj do jeho základných práv zaručených čl. 17 a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak by Navrhovateľ musel nastúpiť do ústavu pred rozhodnutím o zrušení ochranného liečenia a sťažnosti na ESĽP, hrozí nenávratná ujma na jeho psychickom a fyzickom zdraví, ako aj na jeho ústavných právach. Uloženie ochranného liečenia je podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. W.. Ú. XXX/XX z 10. mája 2006 ústavne akceptovateľné iba za predpokladu spravodlivého súdneho konania a splnenia podmienok podľa Trestného zákona, čo je v tomto prípade sporné. 6. K podanému návrhu navrhovateľ pripojil kópiu návrhu na zrušenie ochranného liečenia z dôvodu jej zásadnej nezákonnosti a zásadnej nedôvodnosti doručený na Mestský súd Bratislava I dňa 09.06.2025, kópiu sťažnosti podanej na ESĽP.
7. Súd vykonal dopyt na Mestský súd Bratislava I za účelom zistenia stavu konania o podanom návrhu na zrušenie ochranného liečenia z dôvodu jej zásadnej nezákonnosti a zásadnej nedôvodnosti, Zároveň požiadal súd o zaslanie rozhodnutia J.-XNt/XX/XXXX zo dňa 08.11.2022 ako aj rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. XTos XX/XXXX zo dňa 07.03.2023. Dňa 22.07.2025 boli tunajšiemu súdu zaslané a tvoria obsah spisu.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods.2 psím. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ.
20. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu teda iba obava navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
21. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM Q. X/XXXX z 29.7.2010).
22. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 326 ods. 1 taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať:
a.) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. b.) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. c.) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
23. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mať za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal odporcovi vykonať opatrenia núteného nástupu navrhovateľa do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zrušenie ochranného liečenia vedeného pod sp.zn. J.-XNt/
XX/XXXX. Zároveň sa domáhal pozastavenia akýchkoľvek ďalších krokov súvisiacich s vykonaním ochranného liečenia rozhodnutia ESĽ o sťažnosti navrhovateľa.
25. Po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ síce vo svojom návrhu vyslovil obavu z núteného podstúpenia ústavnej psychiatrickej liečby, pričom súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by túto obavu odôvodňoval. Navrhovateľa v podanom návrhu neuviedol, či mu bola dourčená výzva na nastúpenie do výkonu nariadenej ústavnej liečby a od kedy. Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedenú obavu neosvedčil žiadnymi relevantnými dôkazmi z ktorých by mal súd za preukázané, že jeho obava je dôvodná. Z preložených listín je zrejmé, že o návrhu navrhovateľa na zrušenie ochranného liečenia súd doposiaľ nerozhodol, pričom práve o tomto návrhu konajúci súd bude skúmať dôvody na zmenu ochrannej psychiatrickej liečby.
26. Z Rozhodnutí zaslaných tunajšiemu súdu Mestským súdom Bratislava I súd zistil, že súd pristúpil k zmene ochranného liečenia z ambulantného na ústavné z dôvodu, že ambulantná liečba nebola pre navrhovateľa postačujúca, pričom súd v zhode so znalcom skonštatoval, že pre navrhovateľa bude ústavná forma ochranného liečenia účinnejšia.
27. Navrhovateľ teda ničím neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že mu v dôsledku správania odporcu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, resp. že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením neodkladného opatrenia.
28. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, keďže navrhovateľ v konaní neosvedčil potrebu úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením.
29. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 324 ods.3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nesplnil jednu z náležitostí vyžadovaných ustanovením § 326 ods. 1 CSP, súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
31. Keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol odporca mal vo veci plný úspech. Avšak s poukazom na skutočnosť, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.