Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/11/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TENEDOR, s.r.o., IČO: 45 412 138, so sídlom Lieskovská cesta 2479/7, 960 01 Zvolen, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100633373/2025 zo dňa 17. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 17. marca 2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100633373/2025 zo dňa 17. februára 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102365223/2024 zo dňa 15. augusta 2024, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 38 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“).

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že si riadne a včas plní všetky svoje záväzky voči štátnym orgánom a obchodným partnerom. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia by podľa žalobcu mali za následok ohrozenie existencie spoločnosti, nakoľko daňová exekúcia by poškodila dennodenný chod spoločnosti, ohrozila jeho dôveryhodnosť, dostala žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní a znemožní spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami. Zároveň takýto stav ohrozuje reálnu možnosť plniť povinnosti vo vzťahu k štátu. Záverom dodáva, že všetky dôsledky, ktoré výkonom napadnutého rozhodnutia hrozia nie je možné určiť, avšak je preukázaná skutočnosť, že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. júna 2025 uvádza, že sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestotožňuje. Žalobca podľa neho uvádza svoje tvrdenia len vo všeobecnej rovine bez predloženia konkrétneho dôkazu. Daňovými kontrolami u žalobcu bolo zistené účelové konanie s cieľom uplatnenia neoprávneného odpočítania dane z prijatých faktúr a preto nemožno súhlasiť s navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa a 2 správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je kumulatívne splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve hmotnoprávny charakter (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok a absencia rozporu s verejným záujmom). S ohľadom na potrebu kumulatívneho splnenia týchto podmienok zistenie, že niektorá z nich splnená nie je vedie k nemožnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe.

12. V tomto prípade má súd za nepochybné, že vyššie spomenuté procesné podmienky splnené boli. Následne súd pristúpil ku skúmaniu hmotnoprávnych podmienok. Prvou hmotnoprávnou podmienkou je, že žalobcovi musí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj „hrozba zákonom predpokladaných následkov“). Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017 – 96 zo dňa 30.5.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia by mali za následok ohrozenie existencie spoločnosti, nakoľko by poškodila dennodenný chod spoločnosti, ohrozila jeho dôveryhodnosť, dostala žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní a znemožní spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami. Zároveň takýto stav ohrozuje reálnu možnosť plniť povinnosti vo vzťahu k štátu. Záverom dodáva, že všetky dôsledky, ktoré výkonom napadnutého rozhodnutia hrozia nie je možné určiť, avšak je preukázaná skutočnosť, že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov

15. Tieto tvrdenia však žalobca nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné overiť. Žalobca nepreukázal svoju ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov, zostatkov na bankových účtoch, mzdových nákladov, zoznamom pohľadávok alebo iných údajov, ktorými by svoje tvrdenia na účely priznania odkladného účinku správnej žalobe podporil. Tieto tvrdenia žalobcu majú všeobecnú povahu a nevyplýva z nich, aký negatívny následok mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v dôsledku čoho správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

16. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. K skúmaniu druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky ani nepristúpil.

18. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).