Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/184/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: Effesys, s. r. o., so sídlom Jánošíkova 20, 010 01 Žilina, IČO: 53 578 074, právne zastúpeného: JUDr. Jana Veľas Hlucháňová, advokátka, so sídlom Červeňanského 540, 014 01 Bytča, proti žalovanému: Sco - VIA spol. s r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO: 48 088 561, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 1.470,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/93/2023-174 zo dňa 20. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/93/2023-174 zo dňa 20. augusta 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.470,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 271,20 Eur od 17.11.2022 do zaplatenia, vo výške 11 % ročne zo sumy 271,20 Eur od 20.12.2022 do zaplatenia, vo výške 11 % ročne zo sumy 271,20 Eur od 14.01.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 271,20 Eur od 15.02.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 271,20 Eur od 15.03.2023 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 114,- Eur od 07.04.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.470,- Eur s príslušenstvom, kde v písomnom vyjadrení z 23.04.2024 uviedol, že svoj nárok odvodzuje od mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 01.01.2022 podľa a nasl. , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“ alebo „“) v ústnej forme, platnej do 28.02.2023. Obsah záväzkov z tejto mandátnej zmluvy je totožný ako obsah záväzkov dojednaných medzi stranami sporu v písomne uzavretej Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2021. Na základe uvedenej mandátnej zmluvy sa žalobca ako mandatár zaviazal, že pre žalovaného ako mandanta na jeho účet zariadiť za odplatu činnosti, a to spracovanie účtovných dokladov žalovaného, vedenie účtovných kníh, podávanie každomesačných daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty, spracovávanie mesačných miezd zamestnancov žalovaného a zastupovanie žalovaného pri elektronickej komunikácii s Finančnou správou Slovenskej republiky. Žalovaný ako mandant sa zaviazal zaplatiť žalobcovi mesačnú odmenu za vedenie účtovníctva vo výške 200,- Eur bez DPH a za spracovanie miezd zamestnancov vo výške 6,50 Eur bez DPH za jedného zamestnanca. K odmene žalobcu bola pripočítaná zákonná

sadzba DPH, nakoľko žalobca je registrovaný ako platiteľ DPH. Totožnú výšku odmeny mali medzi sebou zmluvné strany dohodnutú aj v článku IV. písomnej Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021. Na preukázanie platnosti dohody zmluvných strán o uvedenej výške odmeny žalobca predložil faktúry za služby, ktoré poskytol žalovanému za mesiace január až august 2022 s tým, že tieto faktúry žalovaný uhradil, uplatnil si k nim vratku DPH a žiadnu z týchto faktúr žalobcovi nevrátil. Úhradami žalovaný potvrdil platnosť záväzkov z ústne uzavretej mandátnej zmluvy ako aj to, že akceptuje dojednanú výšku odmeny žalobcu za účtovné služby. Žalovaný v čase od 01.01.2022 do 28.02.2023 žalobcovi pravidelne dodával účtovné doklady za účelom spracovania daňového priznania žalovaného pre daň z pridanej hodnoty a spracovanie miezd zamestnancov žalovaného. Žalobca ďalej definoval služby a činnosti, za poskytnutie ktorých sa domáhal zaplatenia odmeny mandatára v tomto konaní za mesiace september, október, november a december 2022 a január a február 2023 tak, ako tieto vyplývajú so žalobcom vystavených faktúr (t. j. faktúry č. 1020220082 splatnej 16.11.2022, č. 1020220080 splatnej 19.12.2022, č. 1020220096 splatnej 13.01.2023, č. 1020230004 splatnej 14.02.2023, č. 1020230013 splatnej 14.03.2023 a č. 1020230020 splatnej 06.04.2023). Žalobca ďalej uviedol, že zmluvný vzťah ukončil k 28.02.2023. Výpoveď zmluvy oznámil žalovanému ústne v januári 2023 s tým, že výpoveď nadobudne účinnosť k 28.02.2023. Zmluvu vypovedal z dôvodu, že žalovaný ani po opakovaných urgenciách neuhradil odmenu za služby žalobcu, pričom z dôvodu právnej istoty zaslal výpoveď aj písomne.

3. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval zákonné ustanovenia § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 275 ods. 4, § 566 ods. 1 a 2, , , a 2 , ako aj , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“ a „“), pričom za nesporné v konaní vyhodnotil, že dňa 12.02.2021 žalobca v postavení zmluvnej strany mandatár a žalovaný v postavení zmluvnej strany mandant uzavreli v písomnej forme mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako mandatára uskutočniť a vykonať pre mandanta činnosti definované v článku II. zmluvy, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvne dojednanú odmenu v článku IV. zmluvy vo výške 200,- Eur mesačne bez DPH za vedenie účtovníctva, vo výške 6,50 Eur za mzdu mesačne bez DPH, za spracovanie miezd a za vedenie skladovej evidencie 15,- Eur mesačne bez DPH. Z Článku III. mandátnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu určitú od 12.02.2021 do 31.12.2021. V zmysle článku VII. k ukončeniu zmluvy došlo uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená t.j. 31.12.2021, pričom medzi stranami nebolo sporné, že nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k tejto zmluve, ktorým by doba platnosti tejto zmluvy bola predĺžená. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že pokiaľ aj žalobca v konaní predložil výpoveď Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021, datovanú 30.01.2023, tak vo väzbe na skutkové vymedzenie uplatneného nároku zo strany žalobcu, je táto výpoveď vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantná, nakoľko záväzky zmluvných strán z Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 zanikli už skôr uplynutím doby, na ktorý bola táto mandátna zmluva uzatvorená, a to ku dňu 31.12.2021.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny zmluvného plnenia spolu vo výške 1.470,- Eur fakturovaného faktúrami označenými v žalobe (č. 1020220082, 1020220088, 1020220096, 1020230004, 1020230013 a 1020230020), ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté účtovné služby za obdobie od septembra 2022 do februára 2023. Žalobca pritom uvádzal, že po ukončení Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 žalobca a žalovaný pokračovali v plnení totožných záväzkov, aké im vyplývali z predmetnej mandátnej zmluvy po dobu ďalších 14 mesiacov, kedy žalobca poskytoval žalovanému služby vedenia účtovníctva a žalovaný mu za to platil zmluvnú odmenu vo výške tak, ako bola pôvodne dohodnutá v písomnej Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021. Žalobca uvádzal, že od 01.01.2022 existovala medzi stranami mandátna zmluva v ústnej podobe s totožným obsahom ako písomne uzavretá Mandátna zmluva zo dňa 12.02.2021, pričom vychádzal z toho, že obidve zmluvné strany pokračovali v plnení záväzkov z mandátnej zmluvy aj po dátume 31.12.2021 a z ich konania bolo zrejmé, že sa cítili byť obsahom mandátnej zmluvy viazané.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že hoci žalovaný v písomných vyjadreniach v priebehu konania spochybňoval existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami v žalobcom tvrdenom období od 01.01.2022 do 28.02.2023, kde poukazoval na to, že žalobca nepreukázal vôľu žalovaného ponechať Mandátnu zmluvu zo dňa 12.02.2021 v platnosti, teda žalobca pokračoval v ním tvrdenom plnení záväzkov podľa zmluvy bez právneho dôvodu, resp. kde žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by strany pokračovali v plnení záväzkov z mandátnej zmluvy ďalších 14 mesiacov, uvedené skutkové

tvrdenia obsiahnuté v písomných vyjadreniach a podaniach žalovaného realizovaných cestou právneho zástupdľa súdu prvej inštancie v rozpore s vyjadrením konateľa žalovaného v rámci výpovede na pojednávaní dňa 06.08.2024, kedy konateľ žalovaného potvrdil, že žalobca poskytoval žalovanému účtovné práce, a to v dvoch etapách, pokiaľ ide o mzdy a evidenciu faktúr a taktiež spracovával daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, pričom spolupráca trvala od februára 2020 do začiatku roka 2023.

6. Súd prvej inštancie následne vyhodnotil, že hoci Mandátna zmluva zo dňa 12.02.2021 zanikla uplynutím doby 31.12.2021 a medzi stranami nebol uzatvorený písomný dodatok, ktorý by dobu trvania tejto zmluvy predĺžil, zo zhodných tvrdení konateľov žalobcu a žalovaného však vyplynulo, že žalobca naďalej poskytoval žalovanému služby účtovníctva, resp. vykonával pre žalovaného účtovné práce, a teda odo dňa 01.0.12022 vznikol na základe konkludentného konania žalobcu a žalovaného medzi stranami obchodný záväzkovo-právny vzťah, ktorý súd prvej inštancie podľa obsahu vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného posúdil ako mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia a nasl. . Súd prvej inštancie konštatoval, že pre uzatvorenie mandátnej zmluvy zákon nevyžaduje ako podmienku jej platnosti písomnú formu a nestotožnil sa s právnou argumentáciou žalovaného, že mandátna zmluva medzi stranami od 01.01.2022 nemohla platne vzniknúť, keď pôvodne uzatvorená mandátna zmluva vyžadovala pre prípadnú zmenu alebo doplnenie písomný dodatok podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Záväzkovo-právny vzťah medzi stranami v období od 01.01.2022 do 28.02.2023, ktorého obdobia sa týka žalobcom uplatnený nárok, súd prvej inštancie posúdil ako nový záväzkovo-právny vzťah vzniknutý na základe ústnej dohody medzi stranami, resp. faktického konania žalobcu a žalovaného. Zo strany žalovaného nebolo v konaní tvrdené, že by mu služby vedenia účtovníctva, ktoré boli predmetom fakturácie zo strany žalobcu v období od januára 2022 do februára 2023, poskytoval iný subjekt a zároveň je zrejmé, že žalobca nemohol tieto služby žalovanému poskytovať bez spolupráce žalovaného spočívajúce v zasielaní podkladov potrebných pre spracovanie účtovníctva a miezd.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o výšku odmeny žalobcu ako mandatára za poskytnuté účtovné služby, v tejto súvislosti žalobca v konaní predložil faktúry vystavené za mesiace január až august 2022, ktorými za spracovanie účtovníctva fakturoval sumu 200,- Eur bez DPH a za spracovanie miezd sumu 6,50 Eur bez DPH za jednu mzdu, ktorá výška je totožná s výškou pôvodne dojednanej odmeny v Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021, pričom žalovaný nepoprel, že takto žalobcom vystavené faktúry za uvedené obdobie uhradil. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedeným konaním žalovaný akceptoval za poskytnuté zmluvné plnenie výšku fakturovanej sumy žalobcom. Zároveň poukázal na to, že mandátna zmluva je z hľadiska vymedzenia jej pojmových znakov v zmluvou odplatnou, pričom v zmysle ustanovenia v prípade, že zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Pre platnosť mandátnej zmluvy nie je pritom potrebné, aby výška odplaty bola určená v zmluve, nakoľko v takomto prípade v zmysle ustanovenia je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandant uskutočnil. Zo strany žalovaného nebolo spochybnené, že by žalobcom účtovaná odplata za spracovanie účtovníctva a spracovanie miezd v období od 01.01.2022 do 28.02.2023 nebola odplatou obvyklou za obdobnú činnosť.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný v priebehu konania relevantne nespochybnil poskytnutie služieb zo strany žalobcu vyúčtovaných neuhradenými faktúrami. V podanom odpore pôvodne len poukazoval na to, že žalobca nevykonával činnosť s odbornou starostlivosťou a neodovzdal žalovanému účtovné doklady, resp. účtovníctvo. V tejto súvislosti relevantné skutkové tvrdenia neuviedol, keď predovšetkým netvrdil, že by predmetné účtovné služby účtované faktúrami, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, žalovaný nepotreboval, resp. že by mu tieto účtovné služby v danom období poskytol iný subjekt. V druhom písomnom vyjadrení vo veci výlučne poukazoval na to, čo uviedol aj sám žalobca, že so žalovaným sa nedohodli na spracovaní daňového priznania k dani z príjmov a od 26.04.2023 bola žalobcovi zrušená autorizácia k subjektu žalovaného do portálu finančnej správy. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam súd prvej inštancie uviedol, že k zrušeniu autorizácie žalobcu k subjektu žalovaného do portálu finančnej správy v zmysle vykonaného dokazovania a zhodného tvrdenia strán došlo 26.04.2023, t. j. po realizácii plnenia, ktoré je predmetom fakturácie zo strany žalobcu a spracovanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022, ktoré pre žalovaného vypracovala spoločnosť Dataling s. r. o., nebolo predmetom fakturácie žalobcu. Súd prvej inštancie zhrnul, že predmetom žalobného návrhu sú služby poskytnuté v mesiacoch september až

december 2022, ktorých poskytnutie žalovaný výslovne nepopiera. Vo vzťahu k faktúram č. 1020220082, 1020220088 a 1020220096 vystaveným za spracovanie účtovníctva a miezd v mesiaci september, október a november 2022 žalovaný potvrdil správnosť zostatku pohľadávok k 31.12.2022 v listine, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č. l. 14 spisu, kde konateľ žalovaného potvrdil, že túto podpísal, čím akceptoval tieto záväzky, pričom dôvodom ich neuhradenia bola situácia spoločnosti žalovaného, o ktorej mal mať žalobca vedomosť. Z výpovede konateľa žalovaného tak podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že dôvodom neuhradenia týchto troch faktúr nebolo neposkytnutie služieb v nich uvedených, ani ich neposkytnutie zo strany žalobcu riadne, ale ekonomická situácia žalovaného. Zároveň tvrdenia žalovaného, že sa so žalobcom nedohodli na spracovaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 a dňa 26.04.2023 bola žalovanému zrušená autorizácia k subjektu žalovaného do portálu finančnej správy, nevylučujú realizáciu, resp. vykonanie služieb zo strany žalobcu v januári a februári 2023, tak ako tieto boli vyúčtované faktúrami č. 1020230013 a 1020230020. Žalovaný rovnako v konaní netvrdil, že by účtovníctvo a mzdy za január 2023, resp. že daňové priznanie k DPH a mzdy za február 2023 žalovanému spracoval iný subjekt než žalobca. Konateľ žalovaného sám uviedol, že žalobca mu poskytoval účtovné práce týkajúce sa miezd, evidencie faktúr a spracovania daňového priznania k dani z pridanej hodnoty do začiatku roka 2023. Žalovaný taktiež nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu v období od 01.01.2022 do 28.02.2023 pravidelne zasielal účtovné doklady za účelom spracovania daňového priznania žalovaného pre DPH a spracovanie miezd zamestnancov, pričom je zrejmé, že bez uvedenej kooperácie zo strany žalovaného by k realizácii zmluvného plnenia zo strany žalobcu nemohlo dôjsť.

9. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že pokiaľ aj žalovaný v priebehu konania poukazoval na nie riadne a v súlade s odbornou starostlivosťou poskytnuté služby zo strany žalobcu v mesiacoch september 2022 až február 2023, tak tieto tvrdenia žalovaného ostali len v rovine všeobecných, nekonkrétnych tvrdení. Konateľka žalobcu uviedla, že zo strany žalovaného voči službám žalobcu nebola nikdy vznesená žiadna reklamácia, čo potvrdil aj konateľ žalovaného, že v písomnej forme nikdy žiadnu reklamáciu, resp. výhrady voči službám žalobcu nepodal. Pokiaľ aj hovoril o riešení nejakých výhrad na osobných stretnutiach, konkrétne vady v službách poskytovaných žalobcom neboli zo strany žalovaného v konaní tvrdené, ani preukázané. Podľa súdu prvej inštancie bolo dôkazným bremenom žalovaného tvrdiť a preukázať konkrétne nedostatky žalobcom poskytnutých služieb. Rovnako tvrdenia žalovaného, že žalobca nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou, kedy neodovzdal žalovanému účtovníctvo a nevrátil mu podklady, ktoré mu žalovaný poskytol, v dôsledku čoho mu nemal vzniknúť nárok na odmenu, nespochybňujú poskytnutie služieb účtovaných faktúrami, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci a taktiež nespochybňujú riadne vykonanie činnosti účtovanej predmetnými faktúrami ako podmienky vzniku nároku mandatára na odplatu v zmysle ustanovenia .

10. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo a právne dôvodný, vrátane zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr, kedy zo strany žalovaného nebolo spochybnené, že predmetné faktúry sa dostali do jeho dispozície a samotný dátum ich splatnosti žalovaný nespochybňoval, ako aj vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný pre prípad, ak by súd dospel k skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného podľa . Žalovaný vo vzťahu k tvrdenej kompenzabilnej pohľadávke uvádzal, že z dôvodu neodborného a neprofesionálneho konania žalobcu bol nútený osloviť tretí subjekt na účel spracovania účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022, a to spoločnosť Dataling s. r. o., ktorá v dôsledku neskoro dodaných podkladov vyúčtovala žalovanému 200%-nú prirážku vo výške 1.404,- Eur, keďže podklady dodal žalovaný oneskorene v dôsledku nečinnosti žalobcu. Konaním žalobcu tak mala byť žalovanému spôsobená škoda vo výške 1.404,- Eur, ktorú pohľadávku na náhradu škody voči žalobcovi žalovaný uplatnil ako prostriedok procesnej obrany do výšky žalobcom uplatneného nároku.

12. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej kompenzačnej námietky vychádzal z ustanovenia , pričom na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účtovnú závierku a daňové priznanie za rok 2022 pre žalovaného nespracoval žalobca, ale spoločnosť Dataling s. r. o. V konaní nebolo sporné, že strany sporu sa na spracovaní účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022

nedohodli. Konateľka žalobcu pritom uviedla, že účtovnú závierku a daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2022 pre žalovaného nevypracovali, nakoľko žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že k ukončeniu vzájomnej spolupráce a zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu k 28.02.2023 z dôvodu, že žalovaný ani po opakovaných urgenciách neuhradil odmenu za služby žalobcu. Žalobca zároveň v priebehu konania v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uvádzal, že vo februári 2023 zaslal elektronicky cez portál finančnej správy oznámenie o odklade daňového priznania k 31.05.2023 na základe výslovnej požiadavky žalovaného. Podanie žiadosti o odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 v zásade potvrdil aj konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.08.2024, pričom ako dôvod uvádzal odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu by sa to v termíne nestihlo. Žalovaný pritom nespochybnil, že zo strany žalobcu došlo k vypovedaniu mandátnej zmluvy ústne v januári 2023 s tým, že výpoveď má nadobudnúť účinnosť k 28.02.2023, čo podľa súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaním žiadosti o odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 žalobca uskutočnil potrebné opatrenia na odvrátenie prípadnej škody žalovanému predpokladané ustanovením . Pokiaľ žalovaný mal v januári 2023 vedomosť o tom, že zo strany žalobcu došlo k výpovedi mandátnej zmluvy s účinnosťou k 28.02.2023, čo žalovaný nespochybnil, tak v prípade oznámenia o odklade daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2022 k 31.05.2023 mal dostatočný časový priestor zabezpečiť subjekt, ktorý pre neho toto daňové priznanie vypracuje. Zmluvu so spoločnosťou Dataling s. r. o. žalovaný pritom uzavrel až 19.04.2023.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tvrdené porušenie povinnosti zo strany žalobcu ako základný predpoklad jeho zodpovednosti za škodu žalovanému, nebolo v konaní preukázané. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by neskoro dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 spoločnosti Dataling s. r. o. boli dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu. Žalovaný primárne neposkytol v konaní základné skutkové tvrdenia ohľadne toho, kedy mali byť aké konkrétne účtovné doklady zo strany žalobcu odovzdané žalovanému, či žalobcu vzhľadom na údajné nesplnenie tejto povinnosti na predloženie týchto dokladov vyzýval a kedy ich žalobca žalovanému odovzdal. Žalovaný nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, že v marci 2023 konateľ žalobcu odovzdal konateľovi žalovaného časť dokladov za účtovné obdobie roku 2022 a dňa 25.04.2023 zaslal zamestnancom žalovaného potvrdenie o príjme, aby si mohli podať daňové priznania, pričom o zvyšné doklady sa žalovaný zaujímal až 11.05.2023, kedy inicioval odovzdanie zostávajúcich dokladov za rok 2022 a 2023, čo vyplýva aj z e-mailu konateľa žalovaného z 11.05.2023, kde tieto boli odovzdané žalovanému osobne dňa 29.05.2023 a výstupy z účtovníctva boli zaslané žalovanému elektronicky dňa 29.05.2023. Sám konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.08.2024 pritom uviedol, že účtovné doklady od žalobcu prevzal vo februári 2023. Neuvádzal pritom, že by mu žalobca v konkrétne požadovanom termíne účtovné doklady neodovzdal, resp. odmietal odovzdať. Tvrdenia žalobcu o odovzdaní dokladov žalovanému žalovaný účinne nepoprel a zároveň neuviedol vlastné tvrdenia o tom, kedy a aké účtovné doklady mali byť žalobcom odovzdané žalovanému a kedy malo dôjsť k tvrdenému porušeniu povinnosti žalobcu, ktoré porušenie žalovaný ani výslovne nešpecifikoval. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný údajné porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ktoré má byť základným predpokladom vzniku tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nepreukázal.

14. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný hodnoverne nepreukázal ani výšku tvrdenej škody spočívajúcu v 200%-nej prirážke vyúčtovanej spoločnosťou Dataling s. r. o. za neskoro dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022, nakoľko takýto nárok spoločnosti Dataling s. r. o. voči žalovanému zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej dňa 19.04.2023 ani z Cenníka poskytnutých služieb pre spoločnosť žalovaného, ktorý tvorí jej Prílohu č. 1, nevyplýva. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný poukazoval na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Dataling s. r. o., tak neuviedol konkrétne ich ustanovenie, na ktoré sa odvolával.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu kompenzabilnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá bola súčasťou jeho procesnej obrany voči žalobcom uplatnenému nároku vo forme kompenzačnej námietky. Žalobe v celom rozsahu vyhovel a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia , v znení neskorších prepisov (ďalej len „“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

16. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a h) . V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý právny vzťah medzi stranami sporu v trvaní od 01.01.2022 do 28.02.2023 posúdil ako nový záväzkovo-právny vzťah vzniknutý na základe ústnej dohody medzi sporovými stranami s tým, že odmena bola stanovená tak, ako v písomnej mandátnej zmluve. Žalovaný trval na tom, že zmluvné strany sa v písomnej mandátnej zmluve vyslovene dohodli, že túto zmluvu je možné meniť alebo dopĺňať len písomne, pričom týmto ustanovením je prelomená všeobecná zásada neformálnosti právnych úkonov. Poukázal na to, že ustanovenie je kogentné, teda zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť. Podľa žalovaného na to, aby bola mandátna zmluva za obdobie, za ktoré žalobca uplatňuje svoj nárok, platná, musela by byť uzatvorená v písomnej forme, respektíve musel by k nej byť uzatvorený písomný dodatok. Nemožno teda považovať za správne tvrdenie, že odmena žalobcu bola totožná s odmenou dohodnutou v písomnej mandátnej zmluve. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie neprihliadal na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že zmluva nebola predĺžená platným písomným dodatkom a žalovaný komunikoval so žalobcom nedostatky v poskytnutých službách, avšak nikdy nie písomne. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal reálne poskytnutie služieb a ani ich rozsah. V tomto čase už neplatila zmluvná úprava, a preto bolo potrebné jednotlivé položky žalobcom poskytnutých služieb preukazovať. Žalovaný zároveň namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcom uplatňovaný nárok nemôže mať zmluvný základ, odmena za poskytnuté služby nemôže byť totožná so zmluvnou odmenou a v danom prípade by mohlo ísť jedine o bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca plnil z neexistujúcej zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadril opodstatnenú námietku k faktúre č. 1020230020, ktorá bola vyhotovená dňa 30.03.2023 za dodanie služby dňa 28.03.2023, čiže mesiac po tom, ako bola mandátna zmluva ukončená výpoveďou zo strany žalobcu. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že jeho námietku vyhodnotil ako irelevantnú a vychádzal z obsahu faktúry. Podľa žalobcu dátum dodania služby nekorešponduje s dotknutým obdobím a je len ťažko uveriteľné, že mzdy za mesiac február 2023 by žalobca spracúval takmer posledný deň mesiaca, keď žalovaný musí tieto mzdy ešte poslať zamestnancom. Žalovaný zároveň nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval ním vznesenú kompenzačnú námietku. Nestotožnil sa s tvrdením, že sa mal o svoje účtovné doklady zaujímať a až dňa 11.05.2023 inicioval odovzdanie zostávajúcich dokladov za rok 2022 a 2023. Podľa žalovaného bolo primárne povinnosťou žalobcu mu tieto doklady odovzdať, keďže on inicioval ukončenie mandátnej zmluvy. Taktiež nebolo povinnosťou žalovaného uviesť konkrétne ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Dataling s. r. o., preukazujúce výšku vzniknutej škody, keď tieto boli súčasťou súdneho spisu a v nich bolo ľahko dohľadateľné ustanovenie , bod 10.3 VOP, v zmysle ktorého sankcie, pokuty (čím sa myslí aj zmluvné pokuty, ktoré si poskytovateľ môže nárokovať od objednávateľa v prípade porušenia povinností vyplývajúcich objednávateľovi) alebo iné škody, ktoré vzniknú objednávateľovi v dôsledku poskytnutia oneskorene dodaných informácií alebo dokladov, budú uhradené v plnej výške objednávateľom. Žalovaný mal za to že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu mu vznikla škoda, a táto bola riadne vyčíslená. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 05.09.2024, pričom uviedol, že v danom prípade nie je naplnený ani jeden zo žalovaným uvádzaných odvolacích dôvodov v zmysle a podané odvolanie je úplne nedôvodné. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, pričom skutkový stav zistil správne. Zistenia súdu prvej inštancie vychádzajú okrem iného z výpovedí oboch konateľov strán sporu, ktoré boli v podstatných bodoch obsahovo zhodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny aj veľmi precízne a podrobne odôvodnený a nemožno mu vytýkať akékoľvek nedostatky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojom názore, že mandátnu zmluvu je možné v danom prípade zmeniť len písomnou formou, nakoľko bola uzatvorená písomne na dobu určitú. Poukázal na ObZ a , z ktorých vyplýva, že zmluvu bolo možné v tomto prípade zmeniť, resp. predĺžiť jej platnosť len na základe písomného dodatku k zmluve, čo sa však nestalo. Žalobcom vystavené faktúry preto nemožno považovať za relevantné, pretože zmluvné strany sa nedohodli na cene za vykonané služby. Žalobca pridržiavajúci sa neúčinnej mandátnej zmluvy

konal bez právneho dôvodu. Žalovaný trval na tom, že jeho námietka k faktúre č. 1020230020 je opodstatnená, pričom zdôraznil, že uvedená faktúra bola odoslaná až mesiac po ukončení mandátnej zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu a v zmysle § 72 zákona o DPH mala byť vystavená do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, teda nie k 28.03.2023.

19. Súd prvej inštancie písomné vyjadrenie žalovaného doručil dňa 17.09.2024 žalobcovi a umožnil mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalovaného sa nevyjadril.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia , po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd potom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ods. 3 ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , 2 ako vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil.

21. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.470,- Eur s príslušenstvom uplatnený voči žalovanému z titulu neuhradenia faktúr č. 1020220082, 1020220088, 1020220096, 1020230004, 1020230013 a 1020230020 zo strany žalovaného, ktorými žalobca vyfakturoval žalovanému odmenu za poskytnuté účtovné služby za obdobie od septembra 2022 do februára 2023, kde podľa vyjadrenia žalobcu od 01.01.2022 existovala medzi stranami sporu mandátna zmluva v ústnej podobe s totožným obsahom záväzkov, aké boli dojednané v prechádzajúcej Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021 uzavretej na dobu určitú písomnou formou, ktorou založený zmluvný vzťah skončil dňom 31.12.2021. Žalobca vychádzal z toho, že obidve zmluvné strany pokračovali v plnení totožných záväzkov z mandátnej zmluvy aj po dátume 31.12.2021 až do 28.03.2023, kedy žalobca poskytoval žalovanému služby vedenia účtovníctva a žalovaný mu za to platil zmluvnú odmenu vo výške tak, ako bola pôvodne dohodnutá v písomnej Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021, pričom aj z ich konania bolo zrejmé, že sa cítili byť obsahom mandátnej zmluvy viazané.

22. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca v postavení zmluvnej strany mandatár a žalovaný v postavení zmluvnej strany mandant dňa 12.02.2021 uzavreli v písomnej forme Mandátnu zmluvu, kde v zmysle článku VII. k ukončeniu zmluvy došlo uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, t. j. 31.12.2021, pretože k uzavretiu písomného dodatku k tejto zmluve, ktorým by bola predĺžená doba jej platnosti nedošlo. Odo dňa 01.01.2022, kedy je zrejmé, že žalobca naďalej poskytoval žalovanému služby účtovníctva, resp. vykonával pre žalovaného účtovné práce, vznikol na základe konkludentného konania žalobcu a žalovaného medzi stranami nový obchodný záväzkovo-právny vzťah, ktorý súd prvej inštancie podľa obsahu vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného posúdil ako mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia a nasl. , keďže pre uzatvorenie mandátnej zmluvy zákon nevyžaduje ako podmienku jej platnosti písomnú formu, pričom žalovaný nepoprel, že faktúry vystavené žalobcom za mesiace január až august 2022, a to každú za spracovanie účtovníctva v sumu 200,- Eur bez DPH a za spracovanie miezd v sume 6,50 Eur bez DPH za jednu mzdu, teda vo výške odmeny totožnej s výškou pôvodne dojednanej odmeny v Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021, uhradil.

23. Podstatou sporu bola procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že v zmysle článku VIII. Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 bolo zmluvu možné meniť a dopĺňať len písomnými dodatkami, kde z dôvodu neuzavretia písomného dodatku k tejto zmluve, k predĺženiu doby trvania zmluvného vzťahu nedošlo platne, žalobca poskytol žalovanému plnenie bez právneho dôvodu, pričom zároveň služby žalovanému neboli žalobcom poskytnuté riadne a s odbornou starostlivosťou. Žalovaný osobitne označil za spornú časť nároku vyúčtovanú poslednou faktúrou č. 1020230020 zo dňa 30.03.2023 v sume 114,- Eur s dátumom dodania služby 28.03.2023, teda až po žalobcom tvrdenom ukončení zmluvy. Zároveň sa žalovaný bránil vznesenou kompenzačnou námietkou tvrdiac, že žalobca žalovanému neodovzdal účtovníctvo a elektronickú podobu účtovníctva, v dôsledku čoho spoločnosť Dataling s. r. o. vyúčtovala žalovanému za spracovanie účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 okrem sumy 702,-

Eur aj prirážku 200 %, t. j. 1.404,- Eur za neskoro dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022.

24. Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

25. Podľa , s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

26. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Podľa , 2 , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

28. Podľa , 2 , ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

29. Podľa , 2 , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Podľa , 2 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie (, ), nezistil opodstatnenosť odvolania podaného žalovaným. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. A. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, pretože rozhodnutia a odôvodnenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. A. XX/XX, III. ÚS XXX/XX, B.. A. XXX/XX), a tým je postačujúce len odkázať cez ustanovenie na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho stupňa.

32. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že podstatou odvolacích dôvodov bolo namietanie nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho

právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako nový právny vzťah vzniknutý na základe ústnej dohody, pričom podľa žalovaného v zmysle kogentného ustanovenia bolo možné pôvodne uzavretú Mandátnu zmluvu zo dňa 12.02.2021 meniť len formou písomných dodatkov. Žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie mesiacov september 2022 až február 2023 vo výške odmeny, ako bola dohodnutá v písomnej mandátnej zmluve, nemôže mať preto zmluvný základ a mohol byť posudzovaný jedine ako bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca plnil na náklade neexistujúcej zmluvy. Zároveň za arbitrárny považoval i záver súdu prvej inštancie, ktorý sa nestotožnil s námietkou žalovaného k faktúre č. 1020230020 zo dňa 30.03.2023 za dodanie služby dňa 28.03.2023. Druhá časť dôvodov odvolania smerovala voči nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o neakceptovaní existencie žalovaným tvrdenej pohľadávky uplatnenej v rámci vznesenej kompenzačnej námietky, ktorá mu mala vzniknúť voči žalobcovi titulom nároku na náhradu škody.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu žalobcu vzhľadom na obsah tvrdení a vykonaných dôkazov konštatoval nespornú skutočnosť, že žalobca v období od 01.01.2022 do 28.02.2023, teda aj po skončení písomne uzavretej Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021, pokračoval v poskytovaní služieb žalovanému a žalovaný pravidelne zasielal žalobcovi účtovné doklady za účelom spracovania daňového priznania k DPH a spracovania miezd zamestnancov žalovaného. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, ba dokonca, konateľ žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.08.2024 potvrdil, že spolupráca medzi stranami sporu trvala do začiatku roka 2023. Žalobca v priebehu konania predložil faktúry vystavené žalovanému za služby poskytnuté v mesiacoch január až august 2022, kde v každej faktúre fakturoval žalovanému za spracovanie účtovníctva sumu 200,- Eur bez DPH a za spracovanie miezd sumu 6,50 Eur bez DPH za jednu mzdu, teda vo výške odmeny totožnej s výškou odmeny dojednanej v predchádzajúcej Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021, pričom žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že takto vystavené faktúry za uvedené obdobie žalobcovi uhrádzal. Fakturovaná výška odmeny a popis fakturovanej služby sú pritom totožné s odmenou a popisom služby fakturovanými za obdobie mesiacov september 2022 až január 2023 faktúrami č. 1020220082, č. 1020220088, č. 1020220096, č. 1020230004, č. 1020230013, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu.

34. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že poskytovanie služieb žalovanému zo strany žalobcu v období od 01.01.2022 do 28.02.2023 nebolo realizované na základe platne uzavretej mandátnej zmluvy, a to z dôvodu absencie písomného dodatku k Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021, resp. z dôvodu nepredĺženia doby trvania zmluvného vzťahu písomnou formou, odvolací súd k tejto námietke uvádza, že pokiaľ aj zmluvné strany nepristúpili k uzavretiu dodatku k Mandátnej zmluve zo dňa 12.02.2021 písomnou formou tak, ako si v článku VIII. tejto zmluvy vymienili, stranám sporu nič nebránilo po uplynutí dohodnutej doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, uzavrieť novú zmluvu ústnou formou, keďže pre platné uzavretie mandátnej zmluvy podľa ustanovenia a nasl. písomnú formu nevyžaduje.

35. Neobstojí potom argumentácia žalovaného, že žalobca poskytoval žalovanému služby na základe neexistujúcej zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý záväzkovo- právny vzťah medzi stranami v období od 01.01.2022 do 28.02.2023, ktorého obdobia sa týka žalobcom uplatnený nárok, posúdil ako nový záväzkovo-právny vzťah vzniknutý na základe ústnej dohody medzi stranami, resp. na základe konkludentné konania žalobcu a žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že odmena uplatňovaná žalobcom za poskytnuté služby nemôže byť totožná so zmluvnou odmenou, pričom v tejto súvislosti namietal nepreukázanie dohody o výške odplaty za služby poskytované po ukončení písomnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dostatočne nevysvetlil, na základe akých skutkových okolností potom žalobcovi uhrádzal faktúry za obdobie mesiacov január až august 2022, keď dohodu o výške odmeny vo fakturovanej výške spochybňuje. Odvolací súd z dôvodu nepopretia tvrdenia o úhrade faktúr za obdobie od januára do augusta 2022 neuveril obrane žalovaného, že medzi stranami sporu v období po ukončení zmluvného vzťahu založeného písomnou mandátnou zmluvou (t. j. od 01.01.2022 do 28.02.2023) neexistovala nová dohoda o výške odplaty za poskytované služby vo výške totožnej s výškou odmeny dojednanou v písomnej mandátnej zmluvy, keď žalovaný bez výhrad v platení odmeny na podklade faktúr vystavených za mesiace január až august 2022 pokračoval.

36. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné, že spolupráca trvala až do 28.02.2023, a to za kooperácie žalovaného, ktorý nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že v období od 01.01.2022 do 28.02.2023 pravidelne zasielal žalobcovi účtovné doklady za účelom spracovania daňového priznania k DPH a spracovanie miezd jeho zamestnancov a rovnako netvrdil, že by účtovníctvo a mzdy v uvedenom období mesiacov september 2022 až január 2023, ako aj daňové priznanie k DPH a mzdy za mesiac február 2023 žalovanému spracoval iný subjekt než žalobca. Vzhľadom na účinné nepopretie tvrdení žalobcu zo strany žalovaného je zrejmé, že žalovaný dodávku služieb od žalobcu riadne prevzal, avšak odplatu za poskytnuté služby v žalovanom období nezaplatil. Ak sa aj žalovaný bránil tým, že služby poskytnuté žalobcom neboli vykonané s odbornou starostlivosťou, nezbavuje ho to povinnosti ním zistené vady služieb žalobcovi bez zbytočného odkladu oznámiť a existenciu prípadných vád v konaní preukázať. V prípade, že k reklamácii zo strany žalovaného skutočne došlo ústnou formou, žalovaný bol povinný v tomto konaní uviesť konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne týchto vád. Z jeho všeobecných tvrdení o nevykonávaní činnosti zo strany žalobcu s odbornou starostlivosťou nie je možné určiť, v čom konkrétne vady služieb spočívali, kedy ich žalobcovi oznamoval, aké konkrétne vady žalobcovi vytýkal a ani aký konkrétny nárok si v súvislosti s neodborným poskytovaním služieb uplatňoval. V tomto smere žalovaný bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno neuniesol.

37. Povinnosť uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazná povinnosť sa týka aj žalovaným tvrdenej existencie pohľadávky uplatnenej v rámci vznesenej kompenzačnej námietky, ktorá mu mala vzniknúť voči žalobcovi titulom nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní, bolo povinnosťou žalovaného existenciu ním tvrdenej pohľadávky preukázať. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaného zaťažovalo nielen dôkazné bremeno, ale aj bremeno tvrdenia ohľadne vymedzenia porušenia konkrétnej povinnosti žalobcu zo záväzkovo-právneho vzťahu, vzniku škody na strane žalovaného a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou. V kontexte s prejednávanou vecou bolo pre posúdenie tvrdeného porušenia zmluvných povinností žalobcom rozhodujúce, aby žalovaný v rámci opísania škodového deja skutkovo vymedzil, ktoré konkrétne účtovné doklady mali byť zo strany žalobcu odovzdané žalovanému, kedy k ich odovzdaniu malo dôjsť a kedy napokon k ich odovzdaniu zo strany žalobcu došlo. Vzhľadom na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktorými by žalovaný vyvrátil tvrdenia žalobcu o riadnom odovzdaní časti účtovných dokladov za obdobie roku 2022 konateľovi žalovaného už v marci 2023, sa odvolací stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal údajné porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ktoré bolo i základným predpokladom vzniku tvrdenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi uplatnenej titulom zodpovednosti za škodu. Bez uvedenia konkrétnych skutkových tvrdení zo strany žalovaného, nebolo možné ustáliť, či žalovaným tvrdená škoda vznikla práve v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, alebo v dôsledku iných okolností vzniknutých na strane žalovaného.

38. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a táto ma podobu prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Vzhľadom na charakter procesnej obrany žalovaného, spočívajúcej v tvrdenom nepreukázaní dodania služieb a nevykonávaní činnosti žalobcom s odbornou starostlivosťou, ako aj v porušení povinnosti žalobcu odovzdať účtovné doklady žalovanému včas, bolo povinnosťou žalovaného uviesť dostatočne konkrétne tvrdenia v tomto smere. Ak svojou procesnou obranou mienil žalovaný len poprieť žalobcove tvrdenie o riadnom poskytnutí služieb žalovanému, bol namieste postup podľa , z ktorého pre žalovaného vyplývalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom aj na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia, kde pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa .

39. K odvolacej námietke, týkajúcej sa faktúry č. 1020230020 vystavenej žalobcom dňa 30.03.2023 na sumu 114,- Eur, kde žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že táto bola

vyhotovená s dátumom dodania služby 28.03.2023, hoci mandátna zmluva trvala do 28.02.2023, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z obsahu predmetnej faktúry, ktorou bolo fakturované „spracovanie DPH 2022/02 na základe predložených dokladov, spracovanie miezd 2023/02 a podanie odkladu na daň z príjmov právnických osôb za rok 2022“, pričom správne uzavrel, že tu poskytnuté fakturované služby spadajú do doby trvania zmluvy v zmysle skutkových tvrdení žalobcu, t. j. do 28.02.2023. Odvolací súd zastáva názor, že pre posúdenie nároku žalobcu je rozhodujúce, za ktoré konkréte služby bola žalobcom fakturovaná suma uplatnená, pričom len samotný údaj o dátume vyhotovenia faktúry a dodania služby uvedený na predmetnej faktúry pre uplatnený nárok relevantný nie je. Žalovaný ani v tomto prípade účinne nepoprel tvrdenie žalobcu o spracovaní podkladov DPH pre žalovaného a spracovanie miezd zamestnancov žalovaného za mesiac február 2023 a rovnako nepoprel ani tvrdenie žalobcu, že v súvislosti s podaním daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2022 žalobca za žalovaného žiadal orgány finančnej správy o odklad na podanie daňového priznania.

40. Žalovaný v odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci, pričom uvádzal, že žalobcom uplatňovaný nárok nemôže mať zmluvný základ, odmena za poskytnuté služby nemôže byť totožná so zmluvnou odmenou, preto v danom prípade by mohlo ísť jedine o bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca plnil z neexistujúcej zmluvy.

41. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX zo dňa 26.02.2010).

42. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia ale v odvolaní žalovaného absentuje. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, odvolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nakoľko odvolací súd je viazaný obsahovým vymedzením odvolacieho dôvodu, nemôže byť v tomto smere postačujúce, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na inú právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ale je potrebné, aby odvolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal súd prvej inštancie nesprávny názor na jej riešenie.

43. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytuje primeranú odpoveď aj na dôvody odvolania uvádzané žalovaným, keďže žalovaný v podanom odvolaní v podstatnej miere zotrval na svojej argumentácii prednesenej v priebehu konania.

44. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , 2 potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

47. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).