Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoPs-8-2025.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPs/8/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci prípustnosti prevzatia umiestnenej A. A., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XXX, zastúpenej opatrovníčkou D. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Levice, do zdravotníckeho zariadenia, za účasti zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Hronovce, so sídlom Ul. Dr. Jána Zelenyáka 65, Hronovce, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Pu/8/2025-11 zo dňa 26.06.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 26.06.2025 súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu A. A., nar. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrickej nemocnice Hronovce došlo zo zákonných dôvodov.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 253 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) a vecne tým, že z výpovede lekárky ako aj z predloženej prijímacej správy zo dňa 24.06.2025 mal za preukázané, že ide o pacientku, ktorá bola privezená na hospitalizáciu rýchlou zdravotnou pomocou. Pacientka má 43 rokov, je vydatá, má 2 deti, žije s rodinou v spoločnej domácnosti, má stredoškolské vzdelanie, pracovala aj v zahraničí a aktuálne je invalidizovaná. Pacientka je v dlhoročnej liečbe pre schizofrénne ochorenie s opakovanými hospitalizáciami v Banskej Bystrici, v ambulantnej liečbe non-kompliantná, aktuálne je dysforická, dva roky neužíva nastavenú psychiatrickú liečbu, nenavštevuje svojho ambulantného psychiatra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, poukazujúc na výsluch pacientky, ktorá odmieta hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení, nemá na svoje ochorenie kritický náhľad, mal súd prvej inštancie za to, že momentálne prepustenie pacientky by mohlo viesť k vážnemu zhoršeniu jej zdravotného a psychického stavu s vysoko pravdepodobným výskytom porúch správania, v dôsledku ktorých by mohla ohroziť nielen seba, ale aj svoje okolie, a teda je nevyhnutné, aby zotrvala v Psychiatrickej nemocnici Hronovce, kde jej bude poskytnutá adekvátna odborná lekárska starostlivosť a bude nastavená na liečbu. Napriek tomuto rozhodnutiu však Psychiatrická nemocnica Hronovce môže pacientku z ústavnej starostlivosti prepustiť a pacientka má možnosť kedykoľvek podpísať dohodu o liečbe.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote umiestnená odvolanie, v ktorom uviedla, že súd prosí o pochopenie, že psychiatrickú liečbu neodmieta, pokračuje v antipsychotickej liečbe, trpí a trápi sa pre svoje dve deti a manžela, ktorý sa tiež cestou telefonátov
k pánovi primárovi F. obracia s prosbou o domáce liečenie a ambulantnú starostlivosť, v ktorej by pokračovala v Brezne u doktorky G..
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie prípustnosti prevzatia A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XXX, do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce, so sídlom Ul. Dr. Jána Zelenyáka 65, Hronovce. Súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu umiestnenej do ústavu zdravotnej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Predmetom odvolacieho konania je preto posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do ústavu zdravotnej starostlivosti.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
Podľa § 258 ods. 1, 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
Podľa § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
Podľa § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Právo na osobnú slobodu patrí medzi základné ľudské práva a je zaručené článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článkom 17 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 17 ods. 6 stanovuje, že prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom a takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
Zákonom, ktorý ustanovuje prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, v zmysle článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, je Zákon o zdravotnej starostlivosti v platnom znení. Zmienený zákon v § 6 ods. 9 písm. d) v spojení s § 9 ods. 4 stanovuje, že informovaný súhlas dotknutej osoby s prevzatím alebo držaním v ústave zdravotníckej starostlivosti sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Ústav zdravotníckej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu oznámiť do 24 hodín súdu a ten o zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne.
8. Rozhodovanie súdu o uvedenom opatrení tzv. zdravotníckej detencie je upravené v ustanoveniach § 252 až § 271 CMP ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Samotné detenčné konanie je mimosporovým konaním ovládaným princípom vyšetrovacím, a preto je povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, pričom osobitne v detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného s cieľom garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Za určitých okolností, s ohľadom na zdravotný stav osoby, zákon umožňuje od výsluchu umiestneného upustiť, ak ale o výsluch požiada samotný umiestnený, musí ho súd vyslúchnuť vždy. Dokonca aj v prípadoch, keď súd umiestneného zo zákonného dôvodu nevyslúchne, je povinný v zmysle § 260 ods. 2 CMP osobu umiestneného vzhliadnuť. Vzhliadnutie možno vnímať ako osobitný procesný postup, ktorý smeruje k naplneniu požiadavky prirodzenej dôstojnosti človeka, jeho osobnej nezávislosti vrátane slobody autonómie, nediskriminácie, rešpektovaniu odlišností osôb so zdravotným postihnutím. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej sa rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje záležitosti, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné impulzy. Ako a kto má zrealizovať vzhliadnutie právna úprava vyslovene nevymedzuje. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutia ESĽP v veciach: X a Y p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07 a ďalšie). Z uvedeného tak možno ustáliť, že vzhliadnutie, t. j. pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním by mal vykonať sudca, nakoľko je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/31/2018 z 31. júla 2018 publikované pod č. 67 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
9. Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s § 254 ods. 2 CMP rozhodol o začatí konania o vyslovení prípustnosti prevzatia umiestnenej do ústavu zdravotníckej starostlivosti na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia – Psychiatrickej nemocnice Hronovce. Rovnako správny procesný postup prvoinštančný súd zvolil, keď umiestnenej v súlade s § 256 CMP ustanovil procesného opatrovníka, keď to považoval za potrebné na ochranu jej záujmov.
10. Naproti tomu odvolací súd vzhliadol pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, deklarujúceho, že výsluch umiestnenej realizoval prostredníctvom telemostu – videokonferencie. I keď súd prvej inštancie v prípade rozhodovania o prípustnosti prevzatia umiestenej rozhoduje bez nariadenia pojednávania, vždy musí dbať na to, aby bolo vo vzťahu k účastníkovi konania zaručené právo na spravodlivý proces, naviac pri tak závažnom zásahu do osobnej integrity umiestnenej a do jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv, akým je jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je potrebné, aby bola náležite vypočutá zákonným sudcom, ktorý na základe osobného kontaktu s osobou,
o prípustnosti prevzatia ktorej rozhoduje, si bude môcť vytvoriť absolútne objektívny názor pre posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok, za existencie ktorých je možné po danom inštitúte siahnuť. Za daných okolností, keď bol výsluch umiestnenej realizovaný prostredníctvom telemostu - videokonferencie, teda priamy osobný kontakt zákonného sudcu s umiestnenou absentoval, je rozhodnutie súdu prvej inštancie poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil umiestnenej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Je potrebné uviesť, že § 260 CMP v ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu umiestnenú osobu vypočuť, pričom súčasne z odstavca 2 predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na jej zdravotný stav. Pokiaľ však dané ustanovenie obsahuje i výnimku, kedy je možné od výsluchu upustiť - ak je to na ujmu zdravotného stavu umiestnenej osoby, v ktorom prípade z dôvodu neprípustnosti rozhodovania o tak závažnom zásahu do osobnej slobody človeka len „od stola“ v danom prípade ukladá súdu povinnosť takúto osobu aspoň vzhliadnuť, nemožno to vykladať izolovane a vychádzať z povinnosti súdu vzhliadnuť umiestnenú osobu iba za predpokladu, že súd k výsluchu v súlade s § 260 ods. 2 veta druhá nepristúpi. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výsluch umiestnenej vykonaný súdom prvej inštancie prostredníctvom telemostu - videokonferencie nemožno považovať za dostačujúci, zodpovedajúci požiadavke zákona, najmä za situácie, keď z tohto hovoru s umiestnenou bol síce vyhotovený zvukový záznam, avšak neumožňujúci zistenie akým spôsobom súd umiestnenú osobu verifikoval, nakoľko z obsahu zvukového záznamu vyhotoveného počas výsluchu umiestnenej je evidentné, že súd sa pred vykonaním výsluchu iba dopytoval na priezvisko umiestnenej položením otázky „pani A.?“ a náležité zisťovanie ďalších identifikačných údajov umiestnenej následne opomenul. Otáznou pritom zostáva, ktorou konkrétnou treťou osobou prítomnou počas výsluchu umiestenej by i za predpokladu náležitého zistenia osobných údajov umiestenej, čo v danej situácii konštatovať nemožno, boli jej osobné údaje, a teda i identita vypočúvanej osoby ako taká, spoľahlivo verifikovaná. Pokiaľ prvoinštančný súd siahol po výsluchu prostredníctvom videokonferencie – telemostu, opomenul princíp bezprostrednosti a priamosti, ako i individuálny prístup k prejednávanej veci, čím došlo k výraznému zníženiu autenticity výsluchu umiestnenej. Žiada sa dodať, že súdu prvej inštancie pred vykonaním vyslúchnutia umiestenej nemohlo byť zrejmé, že vykonaný výsluch nebude jej zdravotnému stavu na ujmu, resp. súd nemohol vopred spoľahlivo vyhodnotiť, že bez pochybností nemôže nastať okolnosť, za ktorej bude musieť od výsluchu upustiť a pristúpiť iba k vzhliadnutiu umiestnenej. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť dôležitosť osobného kontaktu zákonného sudcu s umiestnenou osobou, pričom si v tomto kontexte dovoľuje poukázať na konštantnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej vzhliadnutie či vyslúchnutie umiestnenej osoby pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, akým je vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby, je potrebné vykonať priamo zákonným sudcom.
12. Cieľom výsluchu umiestnenej osoby vo všeobecnej rovine je, ako už bolo vyššie uvedené, garantovať umiestnenej osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení, pričom cieľom výsluchu nie je len zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu, ale aj splnenie si manudukčnej povinnosti. Súd prvej inštancie bol s poukazom na ustanovenia § 258 ods. 1 a 2 a § 259 CMP pred realizovaním samotného výsluchu umiestnenej a po jej identifikovaní, povinný umiestnenú osobu poučiť o jej procesných právach a povinnostiach, o práve zvoliť si zástupcu, či o možnosti požiadať, aby sa konania zúčastňoval jej dôverník, zohľadňujúc pritom jej zdravotný stav. Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu. I keď z obsahu zápisnice o výsluchu pacienta (čl. 10 súdneho spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie umiestnenú poučil v zmysle § 258 ods. 1 CMP, § 89 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CMP, § 257 ods. 3, § 259 a § 260 ods. 3 CMP, § 270 ods. 1 CMP, § 269 ods. 1 CMP, túto skutočnosť nie je možné verifikovať zvukovým záznamom vyhotoveným počas výsluchu umiestnenej, keďže obsah zápisnice v zmienenej časti nekorešponduje so zvukovým záznamom, obsah ktorého splnenie si manudukačnej povinnosti súdu nepreukazuje. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie umiestnenej doručoval poučenie o jej procesných právach a povinnostiach až spolu s rozhodnutím o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, kedy jej súčasne doručoval aj uznesenie o začatí konania a ustanovení opatrovníka.
13. Vzhľadom na špecifickosť a citlivosť danej situácie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle § 260 CMP, t. j. umiestnenú vyslúchne (pokiaľ by bol výsluch na ujmu jej zdravotného stavu, umiestnenú vzhliadne) priamo sudca osobne, po jej riadnom a overiteľnom identifikovaní, pričom pred realizáciou výsluchu preukázateľným spôsobom umožňujúcim verifikovať splnenie si poučovacej povinnosti umiestnenú podľa príslušných ustanovení CMP poučí a následne vo veci opätovne rozhodne.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).