Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/56/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zrušil oddlženie žalovaného, o ktorom rozhodol Okresný súd Trenčín uznesením č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.09.2021 a druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer s poukazom na ustanovenia § 166f ods. 1, , 2 písm. c) a f) a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, resp. „ZKR“).

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným a Poštovou bankou a.s. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1782175770 zo dňa 20.10.2017 s výškou úveru 18.100,-- Eur, v dôsledku nesplácania úveru bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a dlh z neho bol žalobcovi priznaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2020 vo výške 15.777,90 Eur s príslušenstvom a trovami konania; žalovaný bol oddlžený formou konkurzu; žalobihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1782175770 zo dňa 20.10.2017 do konkurzu vo výške 9.267,23 Eur; žalovaný pohľadávku žalobcu uhrádzal v čase pred vyhlásením konkurzu i po jeho vyhlásení, a to do 07.01.2022; dlhy žalovaného boli tak, ako ich uviedol žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.05.2024.

4. Zo zoznamu veriteľov zo dňa 05.09.2019, ktorý tvoril prílohu k návrhu žalovaného na oddlženie formou konkurzu súd prvej inštancie zistil, že dlžník označil 9 ďalších svojich veriteľov.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného boli prihlásené pohľadávky, a to veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vo výške 1.497,77 Eur (pohľadávka č. 1); veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s. vo výške 5.496,61 Eur (pohľadávka č. 2); veriteľa 365.bank, a.s. vo výške 9.267,23 Eur (pohľadávka č. 3) a veriteľa EOS KSI vo výške 46.060,83 Eur (pohľadávka č. 4); t.j. spolu pohľadávky vo výške 62.322,44 Eur a že žalovaný mal hypotéku, ktorú mesačne splácal sumou 223,-- Eur a ktorá v zmysle § 166c ods. 1 písm. c) ZKR predstavuje nedotknutú pohľadávku a splátkovému kalendáru nepodlieha (uvedené podporuje aj výpis zo spoločného registra bankových informácií zo dňa 20.3.2024).

6. Z listinných dôkazov, a to z komunikácie medzi žalobcom a jeho advokátom k žiadosti žalovaného o vrátenie zrážok zo mzdy realizovaných po vyhlásení konkurzu; žiadosti žalovaného o vrátenie a zrušenie zrážok; výpisu z účtu žalobcu; žiadosti žalobcu o zastavenie realizácie zrážok zo mzdy zo dňa 09.02.2022 s prílohou výpis z Obchodného vestníka č. 189/2021 zo dňa 01.10.2021 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný požiadal o vrátenie exekvovanej sumy z príjmu po svojom oddlžení, pričom mu bola žalobcom vrátená na jeho účet suma 934,76 Eur.

7. Z lustrácie vymeriavacieho základu žalovaného a jeho zamestnávateľov; rozhodnutia súdov, E. F. G. H. C. I. J. s prílohami ročného zúčtovania preddavkov na daň žalovaného za rok 2021 a 2022; dokladov o vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac 10/2021, za mesiac 06/2020, za mesiac 07/2020, za mesiac 11/2020, za mesiac 12/2020, za mesiac 05/2021, za mesiac 06/2021, za mesiac 08/2021, zo zoznamu veriteľov dlžníka, z dokladov o vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac 03/2020, za mesiac 04/2020, za mesiac 05/2020, za mesiac 08/2020, za mesiac 09/2020, za mesiac 10/2020, za mesiac 01/2021, za mesiac 02/2021, za mesiac 03/2021, za mesiac 04/2021, za mesiac 04/2019, za mesiac 09/2019, za mesiac 10/2019, za mesiac 07/2019 súd prvej inštancie zistil, že priemerná mzda žalovaného pred oddlžením predstavovala sumu cca 2.000,-- Eur.

8. Z Lekárskej správy - nálezu zo dňa 08.07.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v rámci kontrol navštevuje psychiatrickú ambulanciu medicíny drogových závislostí B. B. K..

9. Z upozornenia na nezaplatené splátky zo dňa 11.03.2019 E. C. L. L. C.; E. E. E. E. F. M. E. N. B. E. C. L. L. C.; O. E. C. L. L. C. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ukončil splácanie svojich dlhov prostredníctvom uvedenej obchodnej spoločnosti.

10. Z písomného upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh obchodnej spoločnosti H. C. I. J. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol upozornený na nedostatky v práci a možnosť ukončenia pracovného pomeru pri ich neodstránení v lehote jedného mesiaca.

11. Súd prvej inštancie z výsluchu svedka - správcu P. J. Q. zistil, že ku konkurzu žalovaného pristupoval štandardne tak, ako vždy, pričom v ňom nevidel veľké rozdiely od bežných konkurzov. Priemeru sa skutočne vymykala výška príjmu žalovaného, ktorá bola v porovnaní s inými zamestnanými dlžníkmi nadštandardná. Uviedol, že na základe svojej praxe môže tvrdiť, že viac ako polovica žalovaných je zamestnaná. Pri osobnom stretnutí so žalovaným ako dlžníkom v rámci konkurzu zistil, že skutočnosti deklarované žalovaným na stretnutí plne korešpondujú so skutočnosťami uvádzanými v návrhu na oddlženie formou konkurzu. Skonštatoval, že žalovaný v rámci konkurzu riadne spolupracoval so správcom. Uviedol, že tak, ako v každom konkurze, pri odovzdávaní uznesenia o vyhlásení konkurzu a oddlžení dlžníkovi, vysvetlil žalovanému a poučil ho, ako sa ma správať voči veriteľom tak, aby bolo jasné, čo znamená jeho oddlženie v súvislosti s jeho dlhmi. Jednalo sa o informácie všeobecné, ktoré dáva každému dlžníkovi, ako napr. že dňom oddlženia už staré dlhy nie je povinný uhrádzať a v prípade exekúcií by zrážky zo mzdy dňom oddlženia mali byť zastavené. V žiadnom prípade žalovanému neradil, aby si finančné prostriedky strhnuté po oddlžení žiadal späť. Podával len všeobecné informácie, žalovaný ďalšie otázky nemal, a to ani týkajúce sa témy uprednostňovania veriteľa. So žalovaným rozoberal jeho situáciu po oddlžení, rozprávali sa o rôznych témach, a to najmä ohľadne všetkých poučení, ktoré je správca povinný každému dlžníkovi uviesť a vysvetliť tak, ako je uvedené v ZKR, teda plnil si všetky svoje zákonné povinnosti voči žalovanému, ako každému inému dlžníkovi.

12. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia , (ďalej len „“), , , , 2 (poznámka odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uviedol ), , 4 a ZKR.

13. Po preskúmaní splnenia procesných podmienok súd prvej inštancie mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený Okresným súdom Trenčín, v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Žalovaný bol oddlžený formou konkurzu uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.09.2021 s účinkami vyhlásenia konkurzu 02.10.2021. Žalobca podal žalobu dňa 17.09.2021, teda v zákonnej lehote.

14. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom. Konštatoval, že medzi stranami vznikol spor o nepoctivom zámere žalovaného ako dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na správaní sa žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie, ako aj po jeho podaní opísanom v žalobe, t.j. nepoctivý zámer žalovaného zdôvodňoval zákonným ustanovením § 166g ods. 1 ZKR a § 166g ods. 2 písm. c), f), g), e) ZKR.

15. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní boli preukázané dôvody, pre ktoré by mal s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 3 ZKR na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka - žalovaného prihliadať prísnejšie, nakoľko je vysokoškolsky vzdelanou osobou, ktorá vykonávala funkciu riaditeľa predajne reťazca H. C. J., teda vysokú manažérsku funkciu v korporátnom sektore.

16. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaný v návrhu, alebo v prílohe návrhu, alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR). Žalobca dôvodil tým, že žalovaný poskytol správcovi nepravdivú dôležitú informáciu, že napriek mesačným splátkam vo výške 700,-- Eur jeho dlh voči žalobcovi neustále narastá, keď v skutočnosti sa dlh žalovaného postupne znižoval a nič nebránilo tomu, aby došlo k jeho celkovej úhrade, pokiaľ by žalovaný naďalej uhrádzal splátky v dohodnutej výške. Súčasne žalovaný nepravdivo uviedol výšku svojho príjmu. Súd prvej inštancie tieto informácie nepovažoval za dôležité pre konkurz, nakoľko do konkurznej podstaty podľa štvrtej časti ZKR nepatrí príjem dlžníka po vyhlásení konkurzu (§ 167h). Ani stav dlhu voči žalobcovi nepredstavuje dôležitú informáciu pre konkurz, nakoľko správca na vedenie konkurzu informáciu nepotrebuje. V prípade preukázania nekorektných informácií, však môže takéto zistenie dať súdu obraz o postoji žalovaného pri oddlžení formou konkurzu. Súd prvej inštancie mal však za to, že informácia vyplývajúca z opisu svojej nepriaznivej situácie žalovaným správcovi tak, ako vyplýva zo záznamu z rokovania zo dňa 04.11.2021, bola zo strany žalovaného len nešťastne formulovaná a zo strany žalobcu nesprávne interpretovaná. Súčasne z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný pri oddlžení účelovo uvádzal nepravdivú informáciu o výške svojho príjmu, ktorý deklaroval na sumu 2.000,-- Eur v čistom, pričom z predložených výplatných pások táto skutočnosť nevyplýva. Súčasne sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR). V priebehu konania bolo síce preukázané (táto skutočnosť ani nebola sporná), že žalovaný mal pravidelný príjem a že pohľadávku žalobcu uhrádzal, súd prvej inštancie sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú, že preto nebol platobne neschopný. Podľa názoru súdu prvej inštance s poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 2 ZKR nie je vylúčené, že žalovaný nebol schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Súčasne sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcu, že ak dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného. Poukázal na výklad pojmu „nie je schopný plniť“ ustálený Najvyšším súdom Českej republiky podal pod bodom XIV. stanoviska (str. 181 /357/), podľa ktorého tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v stanovenej (zmluvnej, resp. inak určenej) lehote splatnosti, aj keby chcel. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo preto potrebné platobnú neschopnosť dlžníka vykladať tak, že dlžník nie je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa riadne a včas, a to aj v kontexte ostatných jeho dlhov. Súčasne mal súd prvej inštancie za to, že sa musí jednať o úhradu všetkých dlhov riadne a včas, pretože iný výklad by znamenal, že žiaden dlžník by nemohol žiadať o oddlženie splátkovým kalendárom, v ktorom sa stály

príjem dlžníka predpokladá a pri ktorom je s poukazom na § 166 ods. 1 ZKR rovnako predpokladom platobná neschopnosť dlžníka (podľa názoru súdu viazaná na plnenie dlhov riadne a včas, t.j. úplne a v lehote splatnosti). V konaní boli preukázaní štyria veritelia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, že zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR) a že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom (§ 166g ods. 2 písm. g) ZKR). Žalobcom v konaní uvádzané skutočnosti však podľa názoru súdu prvej inštancie takéto správanie sa žalovaného nepreukazujú, v tomto smere žalobca súdu nepredložil dostatočné dôkazy.

17. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal výšku príjmu žalovaného a jeho záväzkov v čase jeho návrhu na oddlženie formou konkurzu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný s poukazom na výšku svojho príjmu by za zodpovedného prístupu v ekonomickej oblasti svojho života, bol schopný splácať svoje záväzky. Žalovaný žalobcom preukázané skutočnosti nevyvrátil, súdu za týmto účelom neponúkol žiadne dôkazy, neponúkol žiadne vysvetlenie z akého dôvodu pri tak vysokom príjme svojim veriteľom priebežne neplnil, až sa dostal do platobnej neschopnosti a exekúcie. Obrana žalovaného zostala len v rovine nedostatočných tvrdení, nepodložených žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaným produkované dôkazy nezvrátili žalobcom preukázané skutočnosti. Žalovaný súdu síce preukázal, že prostredníctvom špecializovanej firmy sa v určitom čase snažil splácať svoje dlhy, nepreukázal však v akom období aký objem dlhov dokázal uhradiť a naviac výlučne z jeho rozhodnutia v takomto plnení nepokračoval, a to len s odôvodnením, že dlhy „preplácal“. Kontinuálne, aspoň čiastočné plnenie veriteľom bez sprostredkovateľskej spoločnosti súdu nepreukázal. Nepreukázal ani formálnu, ani neformálnu snahu o riešenie svojich dlhov skôr, ako sa dostal do platobnej neschopnosti a ako sa voči nemu začala exekúcia.

18. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný skutočne nie je cieľovou skupinou osôb, pre ktoré bol inštitút oddlženia do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený. Cieľ tejto úpravy pomôcť ľuďom bez dostatočného príjmu v ťažkej finančnej situácii, vymaniť sa z dlhovej špirály tak, aby sa mohli zaradiť do života a aby ich nesplatiteľné dlhy neprenasledovali po zbytok života, sa však podľa názoru súdu prvej inštancie netýka žalovaného. Výška príjmu a dlhov žalovaného naopak súd prvej inštancie priviedla ku konštatovaniu, že pri zodpovednom prístupe žalovaného, mohol svoje dlhy v priebehu svojho produktívneho veku uhradiť v plnom rozsahu. Aj v prípade, že by sa žalovaný z akýchkoľvek dôvodov, ktoré však žalovaný súdu dostatočne nepreukázal, dostal do situácie, kedy nebol schopný tieto dlhy splácať v dôsledku zosplatnenia úverov a exekúcie, mal možnosť oddlženia formou splátkového kalendára a nie konkurzu, nakoľko výška jeho príjmu a dlhov určenie splátkového kalendára umožňovala.

19. Súd prvej inštancie konštatoval, že obrana žalovaného, že zodpovednosť za výber formy oddlženia nesie Centrum právnej pomoci neobstojí s poukazom na skutočnosť, že na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovaného súd hľadí prísnejšie, nakoľko v čase podania návrhu na oddlženie pôsobil ako vedúci zamestnanec. Žalovaný súdu netvrdil, ani nepreukázal, že by Centrum právnej pomoci napriek výslovnej žiadosti žalovaného o oddlženie formou splátkového kalendára rozhodlo o forme oddlženia konkurzom. S poukazom na výšku príjmu a dlhov žalovaného možno, za danej zistenej dôkaznej situácie, považovať za oddlženie s poctivým zámerom dlžníka výlučne oddlženie formou splátkového kalendára. Nie nepodstatnou skutočnosťou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepoctivý zámer žalovaného je tá, že žalovaný požiadal o vrátenie exekvovanej sumy z príjmu po svojom oddlžení. Obrana žalovaného, že tento postup mal zamedziť podozreniu z uprednostňovania veriteľa, pričom mu tento postup poradil správca, neobstojí. Súd prvej inštancie by toto konanie žalovaného ako nepoctivý zámer nevyhodnotil v prípade, keby žalovaný vrátenú sumu rozdelil medzi svojich veriteľov tak, aby žiadneho z nich nezvýhodnil, žalovaný však takýto postup súdu nepreukázal, celú sumu finančných prostriedkov si ponechal pre vlastnú potrebu. Súčasne správca skutočnosť, že žalovanému takýto postup poradil, vo svojom výsluchu poprel. Súd prvej inštancie nespochybnil zákonnosť konania žalovaného, keď na vrátenie finančných prostriedkov mal právny nárok, ale jeho poctivý zámer pri motivácii na ich získanie a spôsob naloženia s nimi. Nepovažoval za bezvýznamnú ani skutočnosť, že žalovaný je (podľa vlastného tvrdenia) v súčasnosti nezamestnaný, o lukratívne zamestnanie prišiel aj napriek tomu, že oddlžením dostal šan finančnej stránke postaviť na vlastné nohy.

20. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že napriek skutočnosti, že sa nestotožňuje so všetkými tvrdeniami žalobcu o dôvodoch nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f) a g) ZKR, žalobca nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení spočívajúci v tom, že žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností, preukázal. Vychádzajúc z uvedených úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný pri oddlžení nemal poctivý zámer, a preto oddlženie žalovaného zrušil.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením . Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, keďže súd žalobe vyhovel, súd prvej inštancie mu priznal voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie sa zaoberal len skutočnosťou, že jeho príjem ako zamestnanca – vedúceho pracovníka je vysoký a oddlženie je pre osoby s nízkym príjmom. Uviedol, že ako vedúci pracovník pracoval viac ako 12 hodín denne a neexistovali pre neho ani dni pracovného pokoja viedli k tomu, že musel navštíviť psychológa a psychiatra, čo preukázal pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že jeho príjem vedúceho pracovníka bol cca 1.900,-- Eur a nie 2.500,-- Eur, čo preukázal výplatnými páskami. Dal do pozornosti, že pred vyhlásením oddlženia sa snažil uhrádzať svoje dlžoby, avšak všetkých veriteľov nedokázal uspokojiť. Uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že sa skutočne od roku 2017 poctivo snažil splácať tie dlžoby, ktoré bol schopný. Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že zarobil cca 1.900,-- Eur a zostalo mu na živobytie len 250,-- Eur a že v dôsledku prepracovanosti a finančných problémov sa dostal do stavu, kedy musel vyhľadať odbornú pomoc psychológa a psychiatra. Uviedol, že nakoľko nemá žiadne vedomosti ohľadne práva sa spoľahol na Centrum právnej pomoci, pričom považoval ich rady za vhodné v jeho situácii, v ktorej sa nachádzal. Poukázal na to, že nemal žiaden majetok, ktorý by chcel ochrániť, prípadne ho použiť pre uspokojenie potrieb veriteľom. Danú situáciu preveril a zhodnotil aj správca konkurznej podstaty, ktorý mu bol pridelený. Uviedol, že počas celého procesu sa správal poctivo, nezatajoval žiadne informácie a udával pravdivé tvrdenia. K svojmu zamestnaniu žalovaný uviedol, že pred vyhlásením oddlženia pracoval v spoločnosti H., pričom ďalšie zotrvanie v tejto spoločnosti z fyzickej, ani psychickej stránky nezvládal. Po skončení pracovného pomeru v tejto spoločnosti bol mesiac práceneschopný a následne bol jeden a pol mesiaca evidovaný na úrade práce. Následne niekoľko mesiacov pracoval ako poistný poradca pre spoločnosť M., no z dôvodu neistých a nepravidelných zárobkov sa rozhodol hľadať si inú prácu. Po štyri a pol mesiacoch na úrade práce sa mu podarilo zamestnať u spoločnosti R. C., C., kde pracuje aj súčasne. Z uvedeného žalovaný považoval za zrejmé, že sa práci nevyhýba, snaží sa pracovať, počas evidencie na úrade práce sa úprimne snažil zamestnať a tým sa zaradiť do spoločnosti aby negeneroval ďalší úpadok. Ohľadne svojho správania sa po vyhlásení konkurzu žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že po vyhlásení konkurzu mal poctivý zámer, nič nezamlčoval, ani neskrýval a riešil svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností. Namietal, že žalobca nepreukázal, že by neposkytoval veriteľom alebo správcovi potrebnú súčinnosť. Čo sa týka jeho platobnej neschopnosti uviedol, že všetko preukázal súdu a že súd ho neposudzoval komplexne. Uviedol, že v jeho prípade existujú nesporné skutkové zistenia, podľa ktorých mal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu viacerých veriteľov s tým, že jeho platobnú neschopnosť nie je možné posudzovať oddelene len s poukazovaním na niektoré peňažné pohľadávky, ale je potrebné brať do úvahy všetky pohľadávky a tiež aj jeho schopnosť uhrádzať všetkých veriteľov po lehote splatnosti. Považoval za potrebné uviesť, že pred vyhlásením konkurzu mu boli zo mzdy strhávané sumy 128,90 Eur - splátka Silverside, 109,85 Eur - splátka Silverside, 233,90 Eur - splátka 365bank, v rámci ktorej bola proti nemu vedená exekúcia, v ktorej splácal splátky 700,-- Eur a zároveň splácal splátku hypotéky vo výške 230,-- Eur spoločnosti 365bank, ktorá je v súčasnosti navýšená na splátku 370,-- Eur, v celkovej sume 1.402,44 Eur. Po odpočítaní týchto súm mu po zdokladovanej mzde vo výške cca 1.950,-- Eur ostalo cca 550,--Eur, z čoho platil svojej mame asi 300,-- Eur na stravu a ubytovanie. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že nebol schopný splácať splátky u ďalších veriteľov – Tatra banka splátka vo výške 150,-- Eur, Slovenská sporiteľňa splátka vo výške 117,-- Eur a VÚB banka splátka vo výške 630,-- Eur. Tieto splátky boli spolu vo výške 897,- Eur, čo ďaleko presahuje jeho možnosti vyplácania z dokladovanej mzdy. Zdôraznil, že jeho zámer pri oddlžení bol poctivý, vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich

možností a schopností, pričom uvedené preukázal. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Uviedol, že tvrdenie žalovaného v odvolaní, že údajne zarábal v čistom približne 1.950,-- Eur mesačne a nie 2.500,-- Eur nezodpovedá vykonaným dôkazným prostriedkom. Z dokumentu „Odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.05.2023“ vyplýva, že od roku 2019 až do 5/2022 sa vymeriavací základ žalovaného pohyboval v rozmedzí 3.000,-- až 4.000,-- Eur. V každom kalendárnom mesiaci v roku 2021 (t.j. v čase vyhlásenia konkurzu) bol vymeriavací základ žalovaného vyšší ako 3.500,-- Eur. To znamená, že v tomto období musel byť jeho čistý mesačný príjem na úrovni 2.500,-- Eur. Okrem toho, v mesiaci 5/2022 bol vymeriavací základ žalovaného 18.452,27 Eur. Sám žalovaný uviedol, že v tomto mesiaci skončil jeho pracovný pomer v spoločnosti Kaufland Slovensko v.o.s., a teda pravdepodobne išlo o vysoké odstupné. Ani z týchto prostriedkov však v rozpore s § 166g ods. 1 ZKR žalovaný neposkytol svojim veriteľom žiadne plnenie. Odhliadnuc od uvedeného, aj keby čistý príjem žalovaného dosahoval „iba“ 1.950,-- Eur, podľa názoru žalobcu stále by spĺňal podmienky na zostavenie splátkového kalendára. K tvrdeniu žalovaného, že pred vyhlásením konkurzu údajne vynakladal na splácanie úverov spolu 1.402,44 Eur mesačne, pričom ďalších 300,-- Eur mal platiť matke na stravu a ubytovanie uviedol, že tieto skutočnosti neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané a nevyplývajú ani z dôkazných prostriedkov predložených žalovaným. Žalovaný predložil iba vybrané mzdové doklady, podľa ktorých zaplatil na iné úvery v mesiacoch 6/2021, 7/2021 a 8/2021 sumu 472,44 Eur a v 10/2021 sumu 233,69 Eur. Žalobca uznal, že žalovaný určitú dobu splácal jeho pohľadávku vymáhanú v exekúcii mesačnými splátkami vo výške 700,-- Eur. Práve žalovaný však žiadosťou zo dňa 05.08.2020 požiadal súdneho exekútora, aby mu povolil splácať dotknutú pohľadávku v pravidelných splátkach v tejto výške, s čím ústretovo súhlasil (žiadosť žalovaného o splátkový kalendár je súčasťou súdneho spisu). Ako pritom správne podotkol súd prvej inštancie, žalovaný nevysvetlil, ako sa dostal do platobnej neschopnosti a prečo sa vôbec voči nemu začala exekúcia. Splátka úveru totiž predstavovala podľa dohodnutých zmluvných podmienok sumu 323,86 Eur. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný, pri výške svojich príjmov, tento úver riadne nesplácal (v dôsledku čoho bol nútený iniciovať exekúciu). K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho ďalšie úvery uviedol, že v registri bankových informácií sú evidované tak existujúce, ako aj všetky ukončené úverové záväzky dlžníka. Zdôraznil, že všetky úvery označené žalovaným boli ukončené, čo znamená, že žalovaný na ne nevynakladal žiadne finančné prostriedky. Z dôkazného prostriedku predloženého žalovaným vyplýva, že jediným existujúcim úverom bol hypotekárny úver u neho, ktorý zohľadnil vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2024 pri preukazovaní, že žalovaný spĺňal podmienky na zostavenie splátkového kalendára. Mal za to, že v konaní bola preukázaná iba existencia úverov žalovaného vyplývajúcich zo správy správcu JUDr. Vladimíra Fraňa o priebehu konkurzu zo dňa 07.12.2021 v celkovej výške 62.322,44 Eur (plus hypotéka žalovaného, ktorú mesačne splácal sumou 223,-- Eur). Vzhľadom na výšku svojich príjmov žalovaný bol schopný tieto záväzky postupne vyrovnať. Žalobca vyslovil názor, že ak aj žalovaný uvažoval o oddlžení, jednoznačne tak mohol urobiť formou splátkového kalendára. Preto mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazných prostriedkov k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.10.2021, sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX pre nepoctivý zámer. Nepoctivý zámer žalobca odôvodnil ustanoveniami § 166f ods. 1, § 166g ods. 1, ods. 2 písm. c) a f) a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.10.2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. 1782175770, na základe ktorej poskytol žalovanému refinančný úver vo výške 18.100,-- Eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru si žalobca uplatnil svoju splatnú pohľadávku prostredníctvom upomínacieho súdu. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 27.01.2020, sp.zn. XXX/XXXX/XXXX žalovanému uložil povinnosť žalobcovi istinu vo výške 15.777,90 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Následne žalobca inicioval proti žalovanému exekučné konanie. V priebehu exekúcie boli v prospech žalobcu vykonávané pravidelné zrážky zo mzdy žalovaného. Žalovaný žiadosťou zo dňa 05.08.2020 požiadal súdneho exekútora, aby mu povolil splniť vymáhaný dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 700,-- Eur. Na základe návrhu žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.10.2021, sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 189/2021 dňa 01.10.2021 vyhlásený konkurz na jeho majetok. Žalobca uviedol, že si do konkurzu riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 9.267,23 Eur. K ukončeniu konkurzu došlo oznámením v Obchodnom vestníku č. 234/2021 dňa 07.12.2021 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Žalobca uviedol, že v časovom úseku od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (od 13.12.2019) až do vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného (do 01.10.2021) žalovaný plnil svoj dlh voči nemu. Aj po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného boli v jeho prospech vykonané zrážky zo mzdy žalovaného, a to v dňa 07.10.2021, 05.11.2021, 07.12.2021 a 07.01.2022 po 233,69 Eur. Avšak po vyhlásení konkurzu sa žalovaný obrátil na neho s požiadavkou, aby mu bola vrátená celá suma zrazená z jeho mzdy po vyhlásení konkurzu, na základe ktorej skutočnosti predmetné peňažné prostriedky žalovanému vrátil. Zároveň uviedol, že z komunikácie so správcom vyplynulo, že žalovaný je vedúcim oddelenia (riaditeľom) obchodného I. H. Slovenská republika v.o.s. a že zo záznamu z rokovania správcu so žalovaným vyplýva, že žalovaný sám uviedol, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje približne 2.000,-- Eur. Žalobca mal za to, že tieto skutočnosti jasne nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k naplneniu dôvodov na zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer. Nepoctivý zámer žalovaného žalobca videl v tom, že žalovaný nielenže po podaní návrhu nevynaložil žiadnu snahu riešiť svoj dlh, ale požiadal ho aj o vrátenie sumy, ktorá mu bola zrazená zo mzdy po vyhlásení konkurzu. Svojim konaním dal žalovaný jasne najavo, že absolútne nemá záujem svoj dlh ďalej plniť, hoci evidentne disponoval nemalými finančnými prostriedkami (pravidelný čistý príjem vo výške 2.000,-- Eur). Ďalej žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uviedol nepravdivé informácie, keď tvrdil, že má viacerých veriteľov a hoci sa snaží plniť si voči nim svoje záväzky, jeho dlhy neustále narastajú. Žalobca zdôraznil, že žalovaný splácal jeho pohľadávku v dohodnutých splátkach vo výške 700,-- Eur, pričom jeho záväzok sa neustále znižoval, pričom poukázal na to, že jeho pohľadávka priznaná platobným rozkazom sa od 04.06.2021 do 27.10.2021 znížila o 1.991,21 Eur. Preto mal žalobca za to, že žalovaný poskytol správcovi nepravdivú dôležitú informáciu, že napriek mesačným splátkam vo výške 700,-- Eur jeho dlh voči nemu neustále narastá. Nakoniec žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, nakoľko mal čistý príjem v sume 2.000,-- Eur mesačne, pričom na porovnanie uviedol, že podľa štatistického úradu predstavovala priemerná mzda v roku 2021 sumu 1.211,-- Eur (v čistom 921,98 Eur). Zároveň žalobca v žalobe zdôraznil, že v zmysle § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného, keďže ide o vedúceho oddelenia (riaditeľa) E. I. H. C. I. J.

30. Podľa § 166e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

31. Podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

32. Podľa § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

33. Podľa § 166g ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

34. Podľa § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

35. Podľa § 166g ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

36. Podľa § 3 ods. 2, druhá a tretia veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

37. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo podať veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Hmotným právom stanovená požiadavka, aby dotknutý veriteľ preukázal, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, zodpovedá aj jednému zo základných princípov civilného sporového konania, ktorým je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje . Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 11.04.2017).

38. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb konkurzom v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo riešenie sociálno – ekonomického problému dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť však konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.

39. Pokiaľ žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal jeho nepoctivý zámer pri oddlžení spočívajúci v tom, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal výšku príjmu žalovaného a jeho záväzkov v čase podania návrhu na oddlženie formou konkurzu. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že čistý príjem žalovaného v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu predstavoval výšku cca 2.000,-- Eur mesačne a že žalovaný je osobou s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vykonával funkciu riaditeľa predajne reťazca H. C. J., teda vysokú manažérsku funkciu v korporátnom sektore. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zo žalobcom preukázaných príjmov žalovaného a jeho záväzkov je preukázané, že žalovaný vzhľadom na výšku svojho príjmu v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pri zodpovednom prístupe v ekonomickej oblasti svojho života bol schopný splácať svoje záväzky. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom tieto preukázané skutočnosti nevyvrátil, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku, žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo pri takom príjme, aký dosahoval v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu svojim veriteľom priebežne neplnil. Pokiaľ žalovaný v konaní preukázal, že prostredníctvom špecializovanej Q. L. L. C. C. v určitom čase snažil splácať svoje dlhy, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v súvislosti s týmto správne uviedol, že žalovaný týmto nepreukázal v akom období aký objem dlhov dokázal uhradiť, pričom bolo výlučne na rozhodnutí žalovaného, keď v takomto plnení nepokračoval s odôvodnením, že dlhy preplácal. Žalovaný zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že by súčasne sám poskytol aspoň čiastočné plnenie veriteľom mimo sprostredkovateľskej spoločnosti. Žalovaný tiež v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoju snahu o riešenie svojich dlhov skôr, ako sa dostal do platobnej neschopnosti a ako sa proti nemu začala exekúcia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne konštatoval, že aj v prípade, ak by sa žalovaný z akýchkoľvek dôvodov, ktoré žalovaný súdu dostatočným spôsobom nepreukázal, dostal do situácie, kedy nebol schopný svoje dlhy splácať v dôsledku zosplatnenia úverov a exekúcie, žalovaný mal vzhľadom na výšku jeho čistého príjmu a dlhov možnosť využiť oddlženie formou splátkového kalendára a nie konkurzu. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že zodpovednosť za výber formy oddlženia nesie Centrum právnej pomoci, súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by Centrum právnej pomoci napriek výslovnej žiadosti žalovaného o oddlženie formou splátkového kalendára rozhodlo o forme oddlženia žalovaného konkurzom.

40. Odvolací súd sa tiež stotožnil s posúdením nepoctivého zámeru žalovaného súdom prvej inštancie týkajúceho skutočnosti, že žalovaný požiadal o vrátenie exekvovanej sumy z príjmu po svojom oddlžení. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obrana žalovaného, že vrátenie tejto sumy malo zamedziť podozreniu z uprednostňovania veriteľa neobstojí, nakoľko žalovaný po jej vrátení nevynaložil žiadnu snahu na jej rozdelenie medzi svojich veriteľov tak, aby žiadneho z nich nezvýhodnil. Žalovaný si celú sumu finančných prostriedkov ponechal pre vlastnú potrebu. Ani skutočnosť, že takýto postup mu poradil správca nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by ako obrana žalovaného mohla obstáť, pričom správca túto skutočnosť v konaní poprel. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že napriek skutočnosti, že sa nestotožnil so všetkými tvrdeniami žalobcu v dôvodoch nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f) a g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, žalobca preukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení spočívajúci v tom, že žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností.

41. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu veci predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a 2 ako vecne správny potvrdil.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

44. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).