Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/101/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor v právnej veci žalobcu: obec Limbach, so sídlom SNP 55, 900 91 Limbach, IČO: 00 304 891, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia-ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394000822/462-5994/2022 zo dňa 04.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Na základe oznámenia o začatí kontroly nakladania s odpadovými vodami a zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami v subjekte - obec Limbach - zo dňa 07.10.2020 oznámila Slovenská inšpekcia životného prostredia žalobcovi začiatok kontroly, ktorá bola zameraná na nakladanie s odpadovými vodami a zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami v subjekte Obec Limbach, prevádzka ČOV Limbach; prevádzku a účinnosť ČOV Limbach v období od 01.01.2019 do ukončenia kontroly.

2. Dňa 17.03.2021 bol spísaný protokol pri odbere vypúšťaných odpadových vôd č. j. 8622/32/2020-8837/2021 zo dňa 17.03.2021 (ďalej len „protokol pri odbere“), spísaný v súlade s o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“). Z protokolu pri odbere vyplýva, že kontrolovanou právnickou osobou bol žalobca.

3. Následne bol vydaný protokol o výsledku kontroly zo dňa 11.06.2021 so záverom, že žalobca ako kontrolovaný subjekt počas kontrolovaného obdobia na kontrolovanej prevádzke ČOV Limbach nakladal s vodami v rozpore s § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. K protokolu o výsledku kontroly sa žalobca vyjadril, pričom nenamietol závery a uviedol, že sa snažia o odstránenie nedostatkov. Protokol o výsledku kontroly bol prerokovaný dňa 20.07.2021, pričom zápisnicu o prerokovaní podpísal aj zástupca žalobcu.

4. Podaním zo dňa 25.10.2021 sa začalo správne konanie vo veci porušenia vodného zákona, ku ktorému sa žalobca vyjadril a požiadal o zohľadnenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na výsledok kontroly.

5. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava vydala rozhodnutie č. 10033/32/2021-44344/2021 zo dňa 24.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložila pokutu za nedodržanie legislatívnych ustanovení vodného zákona zistených hlavným štátnym vodoochranárskym dozorom zameraným na nakladanie s vodami, prevádzku a účinnosť čistiarne odpadových vôd počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2019 do 20.07.2021, vykonaných u žalobcu, prevádzka: čistiareň odpadových vôd Limbach dňa 17.03.2021. Pokuta bola uložená s odkazom na § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 29.319,00 eur za to, že žalobca ako vlastník vodnej stavby čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“) Limbach a producent odpadových vôd vypúšťal odpadové vody z predmetnej ČOV do recipientu Limbašský potok, rkm 2,8, ľavý breh, počas kontrolovaného obdobia od 01.01.2019 do 31.12.2019 v rozpore s podmienkami v tom čase platného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného rozhodnutím Okresného úradu Pezinok č. ŽP.vod.1192/J-136/2013-Km zo dňa 03.07.2013 v znení rozhodnutia č. OU-PK-OSZP-2018/004079/ J-185/Km zo dňa 24.04.2018, pretože podľa údajov predložených žalobcom o skutočnom množstve vypustených odpadových vôd z ČOV Limbach (na základe ročného vyhodnotenia zasielaného na príslušný orgán štátnej vodnej správy – Okresný úrad Pezinok, odbor starostlivosti o životné prostredie, poplatkového oznámenia a vyhodnotenia vlastných meraní) bolo zistené, že za obdobie roku 2019, t. j. od 01.01.2019 do 31.12.2019 vypustil z ČOV Limbach do recipientu Limbašský potok, rkm 2,8, ľavý breh odpadové vody v množstve 279.319 m3, pričom podľa v tom čase platného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného rozhodnutia Okresného úradu Pezinok č. ŽP.vod.1192/J-136/2013-Km zo dňa 03.07.2013 v znení rozhodnutia č. OU-PK-OSZP-2018/004079/J-185/Km zo dňa 24.04.2018 mohol vypustiť z ČOV Limbach do recipientu Limbašský potok, rkm 2,8, ľavý breh najviac 250.000 m3 odpadových vôd za rok, a teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonával činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, v rozpore s podmienkami povolenia orgánu štátnej vodnej správy, a tak bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona.

6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 06.12.2021, pričom namietol nesprávnosť záverov prvostupňového rozhodnutia.

7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 1394000822/462-5994/2022 zo dňa 04.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 03.05.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia.

9. Žalobca namietol nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre riadne posúdenie a rozhodnutie veci, vrátane páchateľa správneho deliktu. Žalobca namietol, že v kontrolovanom období nebol prevádzkovateľom ČOV Limbach, pretože na základe zmluvy o prevádzkovaní verejnej kanalizácie zveril žalobca ČOV Limbach do prevádzky a do odbornej správy spoločnosti PAVOS Vodárenská spoločnosť, s.r.o., so sídlom Veľkomoravská 2416/16, 901 01 Malacky, IČO: 46 866 663 (ďalej len „spoločnosť PAVOS“) ako odborne spôsobilému subjektu, ktorému žalobca riadne za prevádzku, správu a údržbu ČOV platí odmenu. Žalobca sa tak priamo nemohol dopustiť porušenia vodného zákona tým, že v kontrolovanom období vypúšťal odpadové vody, keďže žalobca v danom období neprevádzkoval ČOV, ale prevádzkovala ju spoločnosť PAVOS.

10. Žalobca tak mal s odkazom na § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že orgány verejnej správy postupovali nezákonne, keď žalobcu ako vlastníka ČOV Limbach pokutovali, a to aj napriek tomu, že priamo (aktívne) nevypúšťal žiadne splaškové vody. Žalobca namietol, že orgány verejnej správy by mali vedieť rozdiel medzi vlastníkom ČOV a prevádzkovateľom ČOV. Žalobca odkázal aj na príslušné rozhodnutia, v ktorých je žalobca uvedený síce ako producent odpadových vôd, ale vždy je v každom rozhodnutí uvedený ako zástupca a hlavne ako prevádzkovateľ spoločnosť PAVOS. Žalobca namietol, že orgány verejnej správy nezohľadnili to, že žalobca nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie

vodárenskej infraštruktúry a ani oprávnením na prevádzkovanie ČOV, a teda nebol osobou, ktorá vypúšťala odpadové vody a prevádzkuje čističku odpadových vôd v zmysle § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona.

11. Žalobca ďalej namietol nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že je neprípustné, aby došlo k extenzívnemu výkladu § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, kedy žalobca a vlastník ČOV túto ČOV neprevádzkoval, a teda nemohol nadmerne vypúšťať odpadové vody v rozpore s príslušným povolením orgánu štátnej vodnej správy, keďže v kontrolovanom období prevádzkoval a vypúšťanie odpadových vôd reguloval zazmluvnený prevádzkovateľ, ktorému bola zverená na zodpovednosť.

12. Žalobca uviedol aj to, že vzniknutý stav bol spôsobený výdatnými dažďami, či zrážkami. Orgány verejnej správy však vôbec, a to ani len čiastočne neposúdili konanie prevádzkovateľa ČOV, či vlastníka ako súladné s konaním v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ale ho posudzovali len ako porušenie § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Pritom sa tieto dve ustanovenia môžu dostať do vzájomnej kolízie, keď konanie v zmysle jedného môže byť porušením ustanovení druhého a naopak, na čo by mal orgán verejnej správy prihliadať.

13. Ďalej žalobca namietol nezákonnosť rozhodnutí v kontexte nimi uloženej pokuty v rámci vybočenia zo správnej úvahy a primeranosti výšky pokuty. Žalobca s odkazom na svoju žalobnú argumentáciu mal za to, že nemožno explicitne hovoriť o porušení § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, pretože v kontrolovanom období boli riadne vydané povolenia na vypúšťanie odpadových vôd z ich ČOV Limbach do recipientu Limbašský potok. Žalobca uviedol, že § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona hovorí o potrebe vlastnenia povolenia, ktoré žalobca a aj prevádzkovateľ vlastnili, len jeho limity vypúšťanej odpadovej vody z ČOV v roku 2019 boli prekročené z dôvodu nepredvídaných prírodných činiteľov a vplyvov. Došlo teda k vypusteniu odpadových vôd v rozpore s vydaným povolením orgánu štátnej správy a nie bez vydaného povolenia tak, ako to protizákonne tvrdia orgány verejnej správy. Na žalobcu sa tak malo nahliadať ako na subjekt, ktorý má vydané povolenie, len ho porušil neplánovaným prekročením limitov vypustenej odpadovej vody. 14. Žalobca ďalej namietol vybočenie orgánu verejnej správy pri uložení maximálnej možnej výšky pokuty zo zákonnej limitácie právneho rámca možnej správnej úvahy správneho orgánu pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a to z dôvodu neprihliadnutia pri rozhodovaní o pokute na obligatórnosť použitia § 76 ods. 1 vodného zákona pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 vodného zákona, čím došlo k porušeniu § 76 ods. 1 vodného zákona, a tým aj k nezákonnosti vydaných rozhodnutí.

15. Žalobca mal za to, že žalovaný neuplatnil žiadnu vodným zákonom obligatórne zakotvenú primeranosť pri ukladaní pokuty, neprihliadol na žiadne okolnosti, za ktorývinnosti zo strany vlastníka a prevádzkovateľa ČOV Limbach porušili, neprihliadol na škodlivosť následkov a ani na to, ako sa pričinili v zmysle vodného zákona o odstránenie a zmiernenie škodlivých následkov nadmerne vypustenej vyčistenej odpadovej vody, čím došlo k porušeniu primeranosti správneho trestania. Žalovaný absolútne opomenul obligatórnu povinnosť prihliadnuť v zmysle vodného zákona pri ukladaní pokuty na špecifické podmienky primeranosti, ktoré sú priamo zakotvené v vodného zákona.

16. Žalobca namietol podstatné porušenie ustanovení o konaní pred prvostupňovým orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca odkázal na § 76 ods. 3 vodného zákona a mal za to, že prvostupňový orgán mal informáciu a vedel o porušení povinnosti pri ČOV Limbach už dňa 07.10.2020. Žalobca mal za to, že od 07.10.2020 začala prvostupňovému orgánu plynúť v zmysle § 76 ods. 3 vodného zákona jednoročná subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty, táto uplynula 07.10.2021 a oznámenie o začatí konania vo veci porušenia vodného zákona zo dňa 25.10.2021 bolo žalobcovi doručené až 27.10.2021, a teda po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Žalobca uvedené odôvodnil tým, že dňa 31.10.2020 bolo zo strany žalobcu zaslané Slovenskému vodohospodárskemu podniku tzv. poplatkové priznanie za rok 2019 za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, ktoré obsahovalo presný údaj o 279.319 m3 vypustených odpadových vôd do povrchových vôd z ČOV Limbach. Žalobca mal za to, že prvostupňový orgán si od Slovenského vodohospodárskeho podniku zvykne vyžadovať štatistiku, a preto má za to, že táto informácia bola prvostupňovému orgánu daná ešte pred 07.10.2020.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2022, pričom s odkazom na § 21 ods. 2 písm. d) a § 22 ods. 1 a 2 vodného zákona uviedol, že povolenie na vypúšťanie odpadových vôd bolo vydané pre vlastníka ČOV – žalobcu a nedošlo k prechodu vlastníctva majetku a ani nebolo umožnené užívanie vôd tretej osobe na základe stanoviska orgánu štátnej vodnej správy.

18. Ďalej žalovaný poukázal na vodného zákona a a 4 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uviedol, že vlastník vodnej stavby je oprávnený ju užívať len na základe právoplatného rozhodnutia o užívaní vodnej stavby podľa príslušných právnych predpisov, a je výlučnou povinnosťou vlastníka vodnej stavby zabezpečiť užívanie vodnej stavby v súlade s právnymi predpismi. Zároveň s odkazom na uviedol, že vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť prevádzkovanie čistiarne odpadových vôd a disponovať povoleniami.

19. Žalovaný uviedol, že vlastník ČOV je zodpovedný za to, ako je ČOV navrhnutá a vybudovaná a za to, aby vypúšťané odpadové vody spĺňali požiadavky a táto povinnosť je s odkazom na § 16 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch neprenosná. S odkazom na § 79 vodného zákona vyplýva, že producentom, a teda tým „kto vypúšťa“ odpadové vody, je žalobca.

20. Ďalej žalovaný uviedol, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť a výška pokuty bola určená z objemového množstva vypúšťaných odpadových vôd. Z § 76 ods. 1 vodného zákona vyplynulo, že ak sa pokuta ukladá výpočtom násobku sadzby 1 euro za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd, musí sa výška pokuty vždy rovnať množstvu vypustených odpadových vôd za určené obdobie vynásobených sadzbou určenou vodným zákonom. Prvostupňový orgán tak nemohol prihliadnuť na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorývinnosti porušili a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

21. Žalovaný namietol, že žalobca v žalobe účelovo používa termín prevádzkovateľ verejnej kanalizácie a uviedol, že žalobcovi bola pokuta uložená na podklade objektívnej zodpovednosti. K uplynutiu subjektívnej lehoty žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu je nesprávna. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

22. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

23. Na základe a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/101/2022.

24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v až e) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ( a nasl. ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na ju zamietol.

25. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.07.2025 ( ).

26. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

27. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

29. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].

30. Podľa § 16 ods. 1 zákona o vodovodoch, vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť a) plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd, a ak má verejná kanalizácia vybudovanú čistiareň odpadových vôd, je povinný zabezpečiť aj čistenie odpadových vôd, b) aby nebolo pri nakladaní s kalom vznikajúcim pri čistení odpadových vôd ohrozené životné prostredie, c) aby verejné kanalizácie spĺňali technické požiadavky uvedené v § 11, d) rozvoj verejnej kanalizácie v súlade so schváleným plánom rozvoja podľa § 36 ods. 3 písm. b) s ohľadom na ekologické aspekty alebo ekonomické možnosti, e) vypracovanie a aktualizáciu prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie, f) vypracovanie plánu obnovy verejnej kanalizácie najmenej na 10 rokov, g) obnovu verejnej kanalizácie v súlade s plánom obnovy verejnej kanalizácie.

31. Podľa § 16 ods. 3 zákona o vodovodoch, vlastník verejnej kanalizácie môže prevádzkovať verejnú kanalizáciu, len ak spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na prevádzkovateľa verejnej kanalizácie podľa tohto zákona a osobitného predpisu, inak je povinný zabezpečiť prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, s ktorým si upraví vzájomné práva a povinnosti uvedené v odseku 4 v písomnej zmluve.

32. Podľa § 16 ods. 4 zákona o vodovodoch, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie môže zastupovať vlastníka verejnej kanalizácie v povinnostiach podľa odseku 1 písm. e) a f), odseku 6 a odseku 7 písm. b), § 4 ods. 4, § 13 ods. 4, § 23 ods. 1 až 3 a 10, § 26 ods. 1 písm. a) a h) a ods. 3, § 27 ods. 3 a 6, § 28 ods. 6, § 33 ods. 3, § 35 ods. 2 a 3 a § 42 ods. 3 a 4.

33. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade žalobných bodov, ako aj s prihliadnutím na zásady správneho trestania, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a posúdiť, či si orgány verejnej správy zabezpečili dostatok dôkazov, na podklade ktorých uložili žalobcovi pokutu za spáchaný správny delikt, či sú napadnuté rozhodnutia preskúmateľné a či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že nebol osobou zodpovednou za správny delikt

34. Žalobca v žalobe namietol, že nemohol byť zodpovedný za správny delikt, kladený mu za vinu, pretože jeho zástupcom a prevádzkovateľom ČOV bola spoločnosť PAVOS, a teda nevypúšťal odpadové vody, a nemohol byť tak sankcionovaný za správny delikt. Správny súd vyhodnotil danú námietku ako nedôvodnú.

35. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca v konaní pre orgánom verejnej správy nenamietal, že by nebol osobou zodpovednou za správny delikt, pričom si predmetnú námietku uplatnil až v žalobe. Aj napriek tomu sa však v administratívnom spise nachádza dokumentácia, ktorá jednoznačne preukazuje, že je to práve žalobca, ktorý je zodpovedný za spáchaný správny delikt.

36. Aj napriek tomu, že žalobca správne uvádza, že bol zastúpený spoločnosťou PAVOS, jeho zodpovednosť za spáchaný správny delikt tým dotknutá nebola. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd poukazuje na:

- rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Pezinok č. ŽP.vod.1192/J-136/2013-Km zo dňa 03.07.2013, na základe ktorého bolo žalobcovi ako producentovi odpadových vôd udelené povolenie podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona na vypúšťanie splaškových odpadových vôd cez mechanicko-biologickú ČOV verejnej kanalizácie obce Limbach do vodného toku Limbašský potok;

- rozhodnutie Okresného úradu Pezinok č. OU-PK-OSZP-2018/004079/l-185/Km zo dňa 24.04.2018, ktorým bolo zmenené vyššie uvedené rozhodnutie v časti podmienky povolenia na vypúšťanie odpadových vôd.

37. Obe rozhodnutia, spomenuté vyššie, jednoznačne označovali žalobcu ako producenta odpadových vôd, ktorý bol zastúpený spoločnosťou PAVOS. To, že sa dal žalobca ako producent odpadových vôd zastúpiť však žiadnym spôsobom nezbavuje jeho zodpovednosť za porušenie povinností.

38. Správny súd súčasne poukazuje aj na zmluvu o prevádzkovaní verejnej kanalizácie, uzatvorenú medzi žalobcom ako vlastníkom kanalizácie a spoločnosťou PAVOS (ktorú priložil k žalobe aj samotný žalobca). Predmetom uvedenej zmluvy bolo prevádzkovanie verejnej kanalizácie s ČOV v obci Limbach v zmysle zákona o verejných vodovodoch, pričom samotný článok VIII., bod 8.2. jednoznačne ustanovuje, že vlastník (teda žalobca) zodpovedá za škody vzniknuté porušením právnych predpisov a bod 8.3. následne konštatuje, že prevádzkovateľ nezodpovedá za škody priame alebo nepriame vzniknuté z dôvodu mimoriadnych udalostí, zlého technického stavu alebo zlou obsluhou obecnej kanalizácie.

39. Súčasne aj z podaní, nazvaných ako „zaslanie poplatkového priznania“ je zrejmé, že žalobca bol označený ako znečisťovateľ vo vzťahu k vypúšťaniu odpadových vôd. Uvedené doklady, predložené aj žalobcom (a teda o ktorých mal a má žalobca objektívnu vedomosť), tak nepochybne potvrdzujú, že žalobca bol subjektom, zodpovedným za porušenie povinností a spáchanie správneho deliktu. Prenášanie zodpovednosti na zástupcu tak neobstojí a nemá relevantný zákonný podklad.

40. Súčasne je potrebné súhlasiť aj s tvrdeniami žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe. Ako to správne žalovaný uviedol, aj príslušné ustanovenia vodného zákona a zákona o verejných vodovodoch jednoznačne potvrdzujú, že vlastník vodnej stavby (žalobca), je oprávnený ju užívať len na základe právoplatného rozhodnutia o užívaní vodnej stavby podľa § 26 ods. 3 vodného zákona a súvisiaceho povolenia na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. c) v spojení s § 22 ods. 1 vodného zákona (povolenie bolo vydané žalobcovi), a teda bolo výlučnou povinnosťou vlastníka vodnej stavby (žalobcu) zabezpečiť užívanie vodnej stavby v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov a na základe platných povolení. Súčasne ako to uviedol správne žalovaný, zo zákona o verejných kanalizáciách (§ 16) vyplýva, že povinnosť prevádzky je neprenosná – vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť prevádzkovanie čistiarne odpadových vôd v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vydanými povoleniami. Inak povedané, zákon predpokladá sankcionovanie tej osoby, ktorá je producentom odpadových vôd, ktorým je vlastník predmetnej vodnej stavby/zariadenia, ktorému bolo/nebolo vydané príslušné povolenie. Akákoľvek súkromnoprávna dohoda na zabezpečovaní prevádzky danej stavby/zariadenia s treťou osobou nemôže zbaviť producenta odpadových vôd (vlastníka stavby/zariadenia) zákonnej zodpovednosti za prípadné porušenie zákona. Obrana žalobcu je tak zjavne nedôvodná.

K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci

41. Žalobca namietol, že je neprípustné, aby pri právnom posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu ako vlastníka vodnej stavby bol uplatnený extenzívny výklad vo vzťahu k skutkovej podstate správneho deliktu „vypúšťa odpadové vody“ či „vypúšťal odpadové vody“, pretože žalobca a vlastník ČOV Limbach neprevádzkoval, a teda nemohol nadmerne vypúšťať odpadové vody v rozpore s príslušným povolením štátnej vodnej správy, pretože v kontrolovanom období prevádzkoval a vypúšťanie odpadových vôd reguloval žalobcom zazmluvnený prevádzkovateľ. Uvedená žalobná námietka bola správny súdom vyhodnotená ako nedôvodná.

42. Ako to uviedol už správny súd vyššie, relevantná dokumentácia a príslušné právne predpisy jednoznačne potvrdzujú, že žalobca bol v kontrolovanom období (i) producentom odpadových vôd, ktorý mal platné povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona na vypúšťanie splaškových odpadových vôd, (ii) vlastníkom verejnej kanalizácie s ČOV v obci Limbach a (iii) znečisťovateľom za vypúšťanie odpadových vôd. Na základe uvedených skutočností (preukázaných relevantnou dokumentáciou) tak žalobca bol subjektom, ktorý bol sankcionovaný na podklade § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona.

K námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti napadnutých rozhodnutí v kontexte nimi uloženej pokuty v rámci vybočenia zo správnej úvahy a primeranosti výšky pokuty

43. Žalobca namietol, že v jeho prípade nemožno explicitne hovoriť o porušení § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, pretože žalobca mal v kontrolovanom čase riadne vydané povolenia na vypúšťanie odpadových vôd z ČOV Limbach do recipientu Limbašský potok. Žalobca mal za to, že v kontrolovanom období mal príslušné povolenia, len limity vypúšťanej odpadovej vody z ČOV boli v roku 2019 prekročené z dôvodu nepredvídaných prírodných činiteľov a vplyvov (prívalové dažde). Žalobca mal za to, že pri ukladaní sankcie bolo v rozpore so zákonom prihliadať na žalobcu ako na subjekt, ktorý vypúšťal odpadové vody bez vydaného povolenia v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, ale malo sa na žalobcu prihliadať ako na subjekt, ktorý mal vydané povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, len ho porušil neplánovaným prekročením limitov vypustenej odpadovej vody.

44. K danej argumentácii žalobcu správny súd uvádza, že je nesprávna a odporuje vodnému zákonu a napadnutým rozhodnutiam. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, žalobca bol uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že počas kontrolovaného obdobia v rozpore s podmienkami v tom čase platného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vypúšťal odpadové vody. Orgány verejnej správy tak nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca vypúšťal odpadové vody bez vydaného povolenia, ale na tom základe, že vypúšťal odpadové vody v rozpore s vydaným povolením (prekročením limitov). Uvedenému zároveň zodpovedala aj právna kvalifikácia skutku, kedy § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona jednoznačne upravuje, že orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1 vodného zákona]. Samotný § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona tak upravuje správny delikt, týkajúci sa konania, kedy sú vypúšťané odpadové vody v rozpore s povolením podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čo bol aj prípad žalobcu.

45. Súčasne je potrebné uviesť, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, pričom sa pri nej neprihliada na dôvody, pre ktoré došlo k uvedenému deliktu – tu tak orgány verejnej správy nemohli prihliadnuť na skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval, a teda na nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré spôsobili prekročenie vypúšťaných odpadových vôd.

46. Za nedôvodnú ďalej vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že orgán verejnej správy vybočil pri uložení maximálnej výšky pokuty zo zákonnej limitácie právneho rámca, a to z dôvodu neprihliadnutia pri rozhodovaní o pokute na obligatórnosť použitia § 76 ods. 1 vodného zákona pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 vodného zákona, čím došlo k porušeniu § 76 ods. 1 vodného zákona, a teda aj k nezákonnosti rozhodnutí.

47. Ako vyplýva z § 76 ods. 1 vodného zákona, vodný zákon uvádza, že pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorývinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Podľa vodného zákona pokutu podľa vodného zákona možno uložiť do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 2.000,00 eur.

48. Na účely výpočtu sankcie je tak potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 76 ods. 1 vodného zákona sa aplikujú na prípad, ak orgán verejnej správy ukladá pokutu podľa prvej vety § 75 ods. 3 vodného zákona, kedy možno uložiť pokutu do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Z dôvodu, že orgány verejnej správy ukladali pokutu podľa druhej vety § 75 ods. 3 vodného zákona, tak nemohli aplikovať podmienky uvedené v § 76 ods. 1 vodného zákona, keďže druhá veta § 75 ods. 3 vodného zákona stanovuje presný výpočet pokuty. Ako to uviedli aj orgány verejnej správy, pokuta bola vypočítaná ako násobok sadzby 1 eura na 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd (v predmetnom prípade 29.319,00 m3/rok (teda množstvo vypustených odpadových vôd v rozpore s povolením). Zároveň orgány verejnej správy nemohli aplikovať tretiu vetu § 76 ods. 1 vodného zákona, keďže táto sa aplikuje len v prípade, ak by výpočet pokuty podľa prvej alebo druhej vety § 75 ods. 3 vodného zákona bol menší ako 2.000,00 eur, kedy sa aplikuje automaticky suma vo výške 2.000,00 eur.

K námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred prvostupňovým orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

49. Žalobca namietol, že už dňa 07.10.2020 mal prvostupňový orgán informáciu a vedel o porušení povinnosti pri ČOV Limbach, a teda mal vedomosť o tom, že za celé obdobie roku 2019 bolo z ČOV Limbach vypustených do recipienta Limbašský potok viac odpadových vôd. Žalobca bol toho názoru, že od 07.10.2020 začala prvostupňovému orgánu plynúť jednoročná subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty, ktorá uplynula dňa 07.10.2021, pričom oznámenie o začatí konania zo dňa 25.10.2021 bolo žalobcovi doručené dňa 27.10.2021, teda po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty. Uvedené žalobca odôvodnil tým, že už dňa 31.01.2020 žalobca zaslal Slovenskému vodohospodárskemu podniku tzv. poplatkové priznanie za rok 2019 za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, ktoré obsahovalo presný údaj o vypustených odpadových vodách, pričom podľa informácií žalobvostupňový orgán zvykne od Slovenského vodohospodárskeho podniku vyžiadať štatistiku. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

50. Žalobca správne poukazuje na § 76 ods. 3 vodného zákona, ktorý stanovuje, že konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinnosti, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Tu správny súd uvádza, že prvostupňový orgán oznámil žalobcovi začatie kontroly nakladania s odpadovými vodami podaním zo dňa 07.10.2020, pričom táto kontrola bola zameraná na kontrolované obdobie – 01.01.2019 do ukončenia kontroly. Prvostupňový orgán zároveň požiadal žalobcu o doručenie požadovaných dokumentov a informácií – o. i. platné povolenia a aj prihlášky na poplatky za vypúšťanie odpadových vôd. Žalobca požadované doklady predložil podaním zo dňa 03.11.2020, o. i. aj poplatkové priznania, oznámenia o vypúšťaní odpadových vôd za rok 2019 alebo vyhodnotenie výsledkov merania za rok 2019.

51. Prvostupňový orgán oznámením o začatí správneho konania vo veci porušenia vodného zákona zo dňa 25.10.2021 začal konanie o uložení pokuty. Ako vyplýva z tohto oznámenia, prvostupňový orgán konštatoval, že výsledok kontroly bol uvedený v protokole zo dňa 11.06.2021 a tento bol prerokovaný dňa 20.07.2021, pričom z kontroly vyplynulo, že žalobca nakladal v kontrolovanej prevádzke a počas kontrolovaného obdobia v rozpore s § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Správny súd tak ustálil, že prvostupňový orgán sa relevantné skutočnosti o porušení povinnosti dozvedel najskôr vypracovaním protokolu zo dňa 11.06.2021, a preto tak jednoročná subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty (do dňa 25.10.2021) bola dodržaná.

52. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu nezistil, žeby orgány verejnej správy mali informáciu o porušení povinnosti zo strany žalobcu už dňa 07.10.2020 – v administratívnom spise sa nenachádza žiadna informácia alebo dokument, ktorý by preukazoval, že orgány verejnej správy získali od Slovenského vodohospodárskeho podniku informácie o presnom údaji vypustených odpadových vôd. Daná žalobná námietka tak nemala oporu v administratívnom spise.

Záverom

53. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v až e) , pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z

týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov správny súd nevyhovel žalobe a túto podľa zamietol ako nedôvodnú.

54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).