Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/69/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci navrhovateľa: F.. Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G. M. Š. XXXX/XX, XXX XX Y., proti odporcovi: V. G., J.. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca G. - K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 02. júna 2025 č. k. 39C/36/2025 - 25, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu - stavby súp. č. XXXX, na pozemku C KN par. č. XXXXX/XXX, rodinný dom s dvojgarážou, zapísaný na LV č. XXXXX, obec Y., okres Y., kú Y., na pozemok C KN parc. č. XXXXX/XXX, druh stavby: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 584m2, zapísaný na LV č. XXXXX, obec Y., okres Y., kú Y. a na pozemok C KN parc. č. XXXXX/XXX, druh stavby: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 293m2, zapísaný na LV č. XXXXX, obec Y., okres Y., kú Y.. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch ( výrok I.) a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol skutočnosti obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ozrejmil, že z lekárskych správ S.. S. N. M. S.. S. K., Fakultná nemocnica Trnava, zo dňa 29.04.2025, vyplynulo, že žalobca mal na ľavej starne krku prítomnú exkoriáciu, palp. citlivosť, hybnosť v norme. RTG chrbtica bez zjav. traum. zmien, emfyzém na krku nevidieť. Diagnóza bola stanovená ako N. - povrchové poranenie krku. Ďalej z listinných dôkazov predložených navrhovateľom zistil, že dňa 05.05.2025 podal žalobca na Okresnej prokuratúre v Trnave trestné oznámenie voči žalovanému. V uvedenom oznámení opísal, že dňa 29.04.2025 prišiel domov do rodinného domu na ul. M. N. XX I. Y.. Mal v pláne sa ,dohodnúť s dcérou D., kedy sa zajtra stretnú aby jej zagratuloval na narodeniny a povysávať auto čo bolo v garáži. V obývačke zbadal, že na terase sedí V. G. s jeho manželkou. Opýtal sa, či je G. na návšteve, nakoľko manželka tvrdí, že chodí len na návštevu, hoci tam pravidelne aj niekoľko dní opakovane prespáva. Oznámil im, že si pána odfotí pre potreby súdneho konania, že nie je návšteva. Následne G. po ňom vyštartoval, kričal že tam nemá čo robiť. Chytil ho krk, dusil ho. Žalobca sa bránil a žiadal aby prestal. Následne mu na otázku, či je normálne, že ho doma napádajú povedali, že áno, že tam nemá čo robiť. V dome boli aj maloleté deti. Dňa 06.05.2025 Okresná prokuratúra Trnava informovala žalobcu ako oznamovateľa, že jeho trestné oznámenie zo dňa 05.05.2025 smerujúce voči žalovanému, podané osobne na Okresnej prokuratúre

v Trnave, bolo odovzdané poverenému príslušníkovi Odboru poriadkovej polície OO PZ v Trnave na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i doložených listinných dôkazov právne odkazujúc na § 324 ods. ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, písm. f) a h), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 C.s.p.. dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nie dôvodný. V odôvodnení vysvetlil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Ozrejmil, že v danom prípade sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhal uloženia zákazu žalovanému dočasne vstupovať do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX M. XXXXX, vedených Okresným úradom Trnava, pre obec Trnava, okres, Trnava, kat. územie Trnava a zároveň uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobcovi na určenú vzdialenosť.

4. Pokiaľ išlo o návrh navrhovateľa, ktorý sa týkal uloženia zákazu žalovanému dočasne vstupovať do vyššie konkretizovaných nehnuteľností, skonštatoval, že uvedený návrh posúdil podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., a to po posúdení skutočností ako ich opísal žalobca vo svojom návrhu. Vysvetlil, že podaný návrh nebolo možné posúdiť podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., na ktoré odkazoval žalobca vo svojom návrhu, nakoľko z podaného návrhu nevyplynulo, že by žalobca v predmetnej nehnuteľnosti býval, keď z ním opísaných skutočností vyplýva, že hoci má v predmetnej nehnuteľnosti zapísaný trvalý pobyt, v nehnuteľnosti sa nezdržuje trvalo, a aj z podaného trestného oznámenia vyplynulo, že sa v predmetnom rodinnom dome zastavil preto, aby sa dohodol s dcérou D., kedy sa na druhý deň stretnú kvôli jej narodeninám.

4.1. Okresný súd ďalej poukázal na to že navrhovateľ argumentoval, že odporca nemá akékoľvek užívacie právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú jeho vlastníctvom a nemá žiadny právny titul na ich užívanie a zdržiava sa v nich neoprávnene. Zároveň poukazoval, že z predmetnej nehnuteľnosti ho odporca agresívnym správaním vyháňal a spoločne s jeho manželkou, s ktorou je žalobca v rozvodom konaní mu uviedli, že tam „nemá čo robiť a nemá tam vstupovať.“

4.2. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii prvoinštančný súd predovšetkým poukázal na to, že navrhovateľ nijako neosvedčil jeho tvrdenie, že by sa mal odporca v predmetných nehnuteľnostiach zdržiavať neoprávnene. Uvádza síce, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak opomína, že predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a jeho súčasnej manželky S. I., s ktorou, ako uviedol, sú v súčasnosti v rozvodom konaní. S nehnuteľnosťami v bezpodielovom spoluvlastníctve má oprávnenie nakladať každý z manželov rovnakým spôsobom. Prvoinštančný súd rozvinul, že v podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že jeho manželka nadviazala s odporcom mimomanželský vzťah a v uvedených nehnuteľnostiach sa zdržuje, prespáva tam a doniesol si aj svoje osobné veci. Z uvedeného je zrejmé, že užívať predmetné nehnuteľnosti odporcovi umožnila manželka navrhovateľa, ktorá má k uvedeným nehnuteľnostiam v súčasnosti rovnaké oprávnenia vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva ako navrhovateľ. V tejto súvislosti vzhľadom na uvedené okresný súd uzavrel, že ak sa v uvedených nehnuteľnostiach odporca pravidelne zdržiava s vedomím manželky navrhovateľa, s ktorou je v súčasnosti vo vzťahu, nemožno uvažovať o tom, že sa v uvedených nehnuteľnostiach zdržiava neoprávnene. Záverom doplnil, že z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naopak vyplýva, že hoci navrhovateľ má v uvedených nehnuteľnostiach nahlásený trvalý pobyt, jeho skutočný pobyt je v súčasnosti odlišný a ako skutočný pobyt v súčasnosti využívajú predmetnú nehnuteľnosť len jeho manželka a ich maloleté deti.

4.3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., je povinnosťou navrhovateľa súdu osvedčiť, že odporca svojim konaním ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa a zároveň osoby, ktorá v nehnuteľnostiach, ktoré boli označené, býva, zdržiava sa alebo ich pravidelne navštevuje. Ozrejmil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti možno považovať za osvedčený len v takom prípade, ak navrhovateľ osvedčí každý jeden predpoklad pre jeho nariadenie. Ak navrhovateľ neosvedčí kumulatívne splnenie všetkých daných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí takýto návrh zamietnuť. Prvoinštančný súd v súdenom prípade konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p.. Zdôraznil, že predovšetkým dostatočným spôsobom neosvedčil, že by v predmetných nehnuteľnostiach býval, zdržiaval sa alebo by ich pravidelne navštevoval. Uviedol síce, že je vlastníkom týchto nehnuteľností a má v nich zapísaný aj trvalý pobyt, avšak z podaného návrhu skôr vyplýva, že v danej nehnuteľnosti

skutočne nebýva a okrem dňa 29.04.2025, kedy došlo ku konfliktu medzi ním a odporcom nemal súd za preukázané, že by sa navrhovateľ v uvedených nehnuteľnostiach nachádzal, že by ich pravidelne navštevoval, resp., že by v nich reálne býval, ako aj to, že by sa v týchto nehnuteľnostiach pravidelne stretával s odporcom, ktorý by tak mohol svojim konaním ohrozovať navrhovateľovu telesnú alebo duševnú integritu. S poukazom na uvedené v tejto časti uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil už prvý základný predpoklad pre opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa uvedeného ustanovenia zákona, keď súdu neosvedčil, reálne užívanie predmetných nehnuteľností v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení. Na tomto mieste akcentoval, že je pre neho rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

5. Pokiaľ išlo návrh navrhovateľa spočívajúci v uložení povinnosti žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobcovi na určenú vzdialenosť, súd prvej inštancie ozrejmil, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a tvrdení žalobcu v podanom návrhu, ku konfliktu medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorom došlo k fyzickému násiliu voči osobe žalobcu zo strany žalovaného došlo jedenkrát, a to dňa 29.04.2025 po tom, ako žalobca oznámil žalovanému a manželke žalobcu, že si žalovaného odfotí pre potreby súdneho konania. Žalovaný mal následne žalobcu prenasledovať a naháňať po nehnuteľnostiach, pričom ho následne chytil pod krk a škrtil ho. Z predloženej lekárskej správy vyplynulo, že žalobca mal na krku povrchové poranenia. Dňa 05.05.2025 žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného. Skonštatoval, že z opísaných skutočností vyplynulo, že sa jednalo o jednorazové konanie žalovaného. Z opísaných skutočnosti nevyplynulo, že by k takýmto alebo akýmkoľvek iným útokom žalovaného voči osobe žalobcu došlo aj v minulosti, napriek tomu, že žalovaný je vo vzťahu so súčasnou manželkou žalobcu a nehnuteľnosti, v ktorých má žalobca trvalý pobyt opakovane navštevuje. Zopakoval, nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko v opačnom prípade hrozia nenapraviteľné alebo iba ťažko napraviteľné následky. Musí sa teda jednať o stav, ktorý vyžaduje rýchly zásah súdu pre ustálenie vzájomných vzťahov medzi navrhovateľom a dotknutou osobou, voči ktorej návrh smeruje. Skonštatoval, že z podaného návrhu však nevyplynulo, že opísané konanie žalovaného, hoci malo znaky agresívneho a spoločensky neprípustného správania, je postačujúcim predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. Zdôraznil, že nijako nespochybňuje, že správanie žalovaného voči žalobcovi bolo spoločensky neakceptovateľné a žalobca pre zaistenie budúcej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov postupoval správne, keď ohľadne uvedených skutočností podal na žalovaného trestné oznámenie v súvislosti s ublížením na zdraví. Z opísaných skutočností však nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo k pravidelnej vzájomnej interakcii, pri ktorej by bola opodstatnená opakovaná obava žalobcu o vlastnú fyzickú alebo duševnú integritu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jednalo o jednorazové konanie žalovaného, ktoré sa neopakovalo ani nikdy pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v čase od jeho podania (resp. takéto skutočnosti žalobca neosvedčil). Žalobca navyše neuviedol, že by so žalovaným prichádzal do pravidelného kontaktu, že by žalovaný svojim správaním vyhľadával žalobcu, že by sa k nemu približoval a akýmkoľvek spôsobom dôvodne a opakovane u neho vzbudzoval obavu z ohrozenia jeho telesnej a duševnej integrity.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Záverom mu dal do pozornosti, že zamietavé rozhodnutie o neodkladnom opatrení nezakladá prekážku rozhodnutej veci a nič mu nebráni v budúcnosti opätovne podať návrh za predpokladu, že dôjde k zmene skutkových okolností medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a osobou, voči ktorej podaný návrh smeruje.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že odporcovi ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode odvolania zhrnul dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ktoré nepovažoval za správne. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu ako takú, keď nesprávne zistil skutkový stav

keď konštatoval, že sa jednalo o jednorazové konanie odporcu, ktoré sa neopakovalo ani nikdy pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v čase od jeho podania. V tejto súvislosti skonštatoval, že súd prvej inštancie správne uviedol, že on a jeho manželka sú v rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40P/20/2025. Odvolateľ v tejto súvislosti akcentoval, že práve v tomto konaní sú v súdnom spise založené dôkazy preukazujúce to, že zo strany odporcu sa nejedná o jednorazové konanie, ktoré sa predtým neopakovalo. Rovnako z predmetných dôkazov vyplýva, že odvolateľ v predmetnej nehnuteľnosti prichádzal s odporcom do pravidelného kontaktu, že odporca ho svojim správaním vyhľadával práve z dôvodu narušovania jeho duševnej integrity. Ďalej mal za to, že preukázal, že v spornej nehnuteľnosti má svoje osobné veci, nehnuteľnosť pravidelne navštevuje, čo potvrdzuje aj obsah vyjadrenia jeho manželky zo dňa 20.01.2025 založeného do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40P/20/2023. Z uvedeného dôvodu považoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že nehnuteľnosť neužíva, že dostatočným spôsobom súdu neosvedčil, že by v predmetných nehnuteľnostiach býval, zdržiaval sa alebo by ich pravidelne navštevoval a že ju odporca užíva oprávnene, za nesprávne. Odvolateľ mal ďalej za to, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, majúc za to, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a bola preukázaná bezprostredne hroziaca ujma. V tejto súvislosti navrhol vykonanie dôkazov ako to podanie jeho manželky zo dňa 20.01.2025 do spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 40P/20/2023, v ktorom komentovala ceruzkou jeho podanie zo dňa 18.01.2025, podanie jeho manželky zo dňa 20.01.2025 založené do spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 40P/20/2023, fotografie o rozsahu užívania nehnuteľnosti ním, fotografie o rozsahu užívania nehnuteľnosti odporcom a fotografie plus nahrávka priložené k odvolaniu.

9. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty navrhovateľa uvedené v odvolaní bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu neboli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h/ C.s.p. sa musí mať súd za osvedčenú existenciu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť v strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity. Primárnym účelom takéhoto typu neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia medzi osobami, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

15. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí byť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

16. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého uznesenia odvolací súd nezistil v zhode so súdom prvej inštancie žiadny dôvod, na základe ktorého by bola bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre ktoré návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi navrhovateľa uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého uznesenia a v celom rozsahu na ne odkazuje.

17. Pokiaľ ide o argumentáciu a dôkazy navrhnuté navrhovateľom v odvolaní, odvolací súd na tomto mieste poukazuje na dikciu ustanovenia § 329 ods. 2 C,s,p., v zmysle ktorej pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného zákonného ustanovenia pre odvolací súd vyplýva, že pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, argumentácii alebo dôkazoch, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia alebo ktoré boli súdu predostreté

až po vydaní napadnutého uznesenia. Na takéto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Vzhľadom na uvedené odvolací súd neprihliadol na odvolateľovu argumentáciu s akcentom na dôkazy založené v spise Okresného súdu Trnava, sp. zn. 40P/20/2025, ako aj na ním predloženú fotodokumentáciu a zvukovú nahrávku predložené až v rámci odvolacieho konania, nakoľko to to dikcia § 329 ods. 2 C.s.p. vylučuje.

18. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

19. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

20. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 C.s.p.), preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 1,2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).