Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Nt-18-2025.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
39Nt/18/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom vo veci návrhu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia u odsúdeného D. E., ex cathedra dňa 23. júla 2025 v Pezinku
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
I. Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 74 ods. 2 Trestného zákona, sa u odsúdeného: D. E., U.. XX. K. XXXX H. G., F. R. X.G. XXX/XX. G., t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok
mení spôsob výkonu ochranného psychiatrického liečenia
uloženého odsúdenému uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Nt/38/2024 zo dňa 27. augusta 2024,
z ústavného liečenia na ambulantné liečenie.
II. Podľa § 76a ods. 2 Trestného zákona súd odsúdenému D. E., U.. XX. K. XXXX H. G. ukladá ochranný dohľad.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 25.03.2025 doručila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela /ďalej len „PNPP“/ tunajšiemu súdu návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia.
Súd preskúmal podaný návrh a k nemu pripojení listinné dôkazy, pričom zistil nasledovné:
Z návrhu PNPP, podpísaného primárkou PK SZU a PNPP - MO a riaditeľom PNPP, súd zistil, že odsúdený D. E. /ďalej len „odsúdený“/ je na výkone ochranného liečenia v PNPP na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Nt/38/2024 zo dňa 27.08.2024 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Menovaný nastúpil na hospitalizáciu dňa 09.05.2024. V klinickom obraze dominuje obraz poruchy schizofrénneho spektra s postprocesuálnymi zmenami osobnosti. Po nastavení kombinovanej antipsychotickej liečby v tabletovej a injekčnej forme došlo k parciálnemu zastabilizovaniu stavu. Pacient je pokojný, ale požadovačný, afektivita bez závažných zakolísaní, došlo k vyblednutiu bludov, ktoré už neovplyvňujú afektemočné prežívanie ani správanie. v liečbe kooperuje s minimálnou potrebou usmerňovania, samostatný. Aktuálne je pacient dlhodobo hospitalizovaný na oddelení s voľným režimom a pohybom po areáli nemocnice. Edukačným a psychoterapeutickým programom bol u pacienta dosiahnutý parciálny náhľad na základné ochorenie a potrebu liečby. Pacient absolvoval opakovane každý mesiac priepustku /
v trvaní 3-6 dní/ do domáceho prostredia s pozitívnym hodnotením rodiny. Pacient v rámci ústavnej liečby nevykazuje prejavy svedčiace o jeho nebezpečenstve pre spoločnosť, plne chápe zmysel trestného konania. Od ďalšej liečby z hľadiska PNPP nie je možné očakávať ďalšiu zmenu psychického stavu, zdravotný - psychický stav odsúdeného je stabilizovaný. Pacient bol oboznámený s podaním návrhu na zmenu ochranného liečenia. Zároveň PNPP uviedla, že vzhľadom k opakovaným hospitalizáciám i okolnostiam uloženia ústavného ochranného liečenia, postojom pacienta , je vhodné zvážiť kontrolný znalecký posudok.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Nt/38/2024 zo dňa 27.08.2024, právoplatným dňa 27.08.2024, súd zistil, že týmto uznesením bolo podľa § 299 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, ktorého výkon bol odsúdenému nariadený Okresným súdom Trenčín dňa 27.08.2024 v PNPP.
Zo záverov znaleckého posudku č. 37/2024 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Slávkou Lenerovou ku dňu 05.06.2024 vyplynulo, že odsúdený v čase spáchania skutku /06.05.2024/ trpel relapsom - znovuvzplanutím paranoidnej schizofrénie s megalomanickými bludmi, asociačnými skokmi v myslení, paranoidnými bludmi voči rodine, nemal náhľad na svoje ochorenie, zneužíval psychotropné látky. Jedná sa o psychotické ochorenie s poruchami vnímania, myslenia, poruchami kontaktu s realitou, čo vyústilo do agresívneho konania. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku boli kompletne vymiznuté ochorením zo schizofrénneho okruhu. Menovaný trpí abúzom alkoholu a kanabisu, nejedná sa u neho o rozvinutú závislosť od týchto psychotropných látok, ale v súvislosti s užívaním týchto látok u probanda kulminuje agresivita. Jeho vyššie city sú oploštelé. Od 25 rokov trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou a jeho pobyt na slobode je pre psychotickú dekompenzáciu zo psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť. Znalkyňa navrhla nariadiť probandovi ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Obvinený v čase vypracovania znaleckého posudku nebol schopný chápať zmysel trestného konania. Vzhľadom na absenciu náhľadu na ochorenie, nespoluprácu pri ambulantnej psychiatrickej liečbe, sekundárny abúzus návykových látok a agresívne konanie je prognóza ďalšieho vývoja osobnosti probanda negatívna.
Zo záverov znaleckého posudku č. 63/2025 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Matúšom Martinkom ku dňu 22.06.2025 vyplynulo, že odsúdený trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou. Ide o poruchu trvalú. Zistená duševná porucha u vyšetrovaného pri súčasných medicínskych poznatkoch je liečiteľná, ale nie je úplne vyliečiteľná. Cieľom jej liečby je stabilizácia duševnej poruchy, zmiernenie príznakov, dosiahnutie náhľadu na ochorenie a zníženie pravdepodobnosti relapsov. Liečba je komplexná a zahŕňa farmakoterapiu, psychoterapiu a psychosociálnu podporu. Prognóza do budúcnosti je otvorená a závisí do veľkej miery od ďalšej spolupráce posudzovaného v psychiatrickej liečbe. Počas hospitalizácie v PNPP prišlo k vymiznutiu pozitívnej symptomatiky /bludov, halucinácii, impulzívneho či agresívneho správania/ a zároveň sa podarilo dosiahnuť získanie náhľadu na ochorenie. V súčasnosti je menovaný umiestnený na oddelení s najvoľnejším režimom, neboli zaznamenané úteky, poruchy správania, ani nespolupráca, opakovane každý mesiac absolvuje priepustku v trvaní 3-6 dní do domáceho prostredia s pozitívnym hodnotením rodiny. Vzhľadom k doterajšiemu priebehu je možné takmer s istotou konštatovať, že v prípade nespolupráce v ambulantných podmienkach /neužívanie medikácie/ by opätovne došlo k dekompenzácii duševnej poruchy s chorobne determinovaným a nevypočítateľným správaním. Ide o duševnú poruchu v užšom zmysle slova. V čase psychotických dekompenzácii vedie až k vymiznutiu rozpoznávacích a ovládacích schopností. V prípade nedodržiavania nastavenej liečby môže táto porucha viesť k chorobne motivovanému protispoločenskému správaniu, vrátane agresivity. U menovaného je možné t.č. pokračovať v psychiatrickom liečení ambulantnou formou. Psychoedukáciou bol docielený parciálny náhľad, osvojená je aj nutnosť pokračovať v ďalšej psychiatrickej liečbe, vrátane užívania liekov a pravidelných ambulantných kontrol, proklamuje spoluprácu. Je nastavený na antipsychotickú liečbu v tabletovej forme, zároveň zabezpečená antipsychotická liečba v depotnej forme podávaná každých 28 dní. Uvedená liečba moduluje poruchy myslenia a t.č. viedla k odzneniu porúch správania. Ak súd rozhodne o zmene spôsobu vykonávania ochranného liečenia na ochranné liečenie ambulantnou formou, znalec doporučuje v prípade nespolupráce posudzovaného v budúcnosti toto liečenie opätovne zmeniť na ústavnú formu ochranného psychiatrického liečenia. Menovaný v súčasnosti dodržuje režim, liečbu a pokyny lekárov. U posudzovaného je prítomný náhľad na prebehnutú psychotickú dekompenzáciu, disponuje vedomosťami o vlastnej duševnej poruche, ako aj o nutnosti pokračovať v ďalšej psychiatrickej liečbe, vrátane užívania liekov a pravidelných ambulantných kontrol.
Proklamuje spoluprácu. Menovaný v súčasnosti dokáže chápať potrebu dlhodobej liečby. V prípade nedodržiavania nastavenej liečby je pobyt menovaného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť potenciálne nebezpečný, nedodržiavanie nastavenej liečby vedie u posudzovaného k psychotickým dekompenzáciám so stratou kontaktu s realitou, poruchám myslenia a vnímania, ktoré chorobne determinujú jeho správanie.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.
Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.
Podľa § 10 ods. 6 Trestného poriadku, predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
Podľa § 10 ods. 13 Trestného poriadku, odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.
Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Na konanie neverejného zasadnutia sa primerane použije § 248 ods. 2.
Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.
Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.
Podľa § 446 ods. 2 Trestného poriadku, predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.
Pokiaľ zdravotnícke zariadenie podá návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, je povinnosťou súdu v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, rozhodnúť o takom návrhu najneskôr v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. V predmetnom prípade bolo potrebné vykonať kontrolný znalecký posudok týkajúci sa zdravotného - duševného stavu odsúdeného, a preto súd rozhodol v lehote desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.
Výkon ochranných opatrení je z hľadiska systematiky upravený v druhej hlave štvrtej časti Trestného poriadku. Pokiaľ zákonodarca výslovne ustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí len v prípade zmeny ambulantnej formy
ochranného liečenia na ústavnú formu, je s použitím argumentum a contrario zrejmé, že v prípade zmeny ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu rozhoduje buď predseda senátu uznesením na neverejnom zasadnutí, alebo samosudca uznesením vydaným tzv. od stola /ex cathedra/, pretože samosudca v konaní podľa druhej hlavy štvrtej časti Trestného poriadku neverejné zasadnutie nevykonáva. V oboch prípadoch je proti uzneseniu prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zdravotný stav odsúdeného je t.č. stabilizovaný, odsúdený chápe potrebu ochranného liečenia, avšak v jeho prípade je žiaduce, aby sa toto vykonávalo ambulantnou formou. Zo správy PNPP vyplynulo, že odsúdený nevykazuje prejavy svedčiace o jeho nebezpečenstve pre spoločnosť. Od ďalšej liečby z hľadiska PNPP nie je možné očakávať ďalšiu zmenu psychického stavu, zdravotný a psychický stav odsúdeného je stabilizovaný s prihliadnutím na osobnostnú a intelektovú výbavu. Stav odsúdeného v danej situácii si nevyžaduje ústavnú formu výkonu ochranného liečenia, je uzrozumený s ambulantnou formou ochranného liečenia, čo súd považuje za dostatočné. Komparáciou znaleckých posudkov MUDr. Lenerovej a MUDr. Martinku možno konštatovať, že došlo zlepšeniu a stabilizovaniu zdravotného a psychického stavu odsúdeného do tej miery, že postačuje ochranné liečenie ambulantnou formou. Preto súd postupom podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 76a ods. 2 Trestného zákona, ochranný dohľad súd uloží aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Ochranný dohľad môže súd uložiť aj pri zmene ústavnej formy iného druhu ochranného liečenia na ambulantnú formu, ak to považuje vzhľadom na osobu páchateľa a dosiahnutie účelu ochranného liečenia za potrebné.
Podľa § 78 ods. 3 druhá veta Trestného zákona, ochranný dohľad podľa § 76a trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o prepustení z ochranného dohľadu rozhoduje súd.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd mení týmto uznesením formu výkonu psychiatrického ochranného liečenia z ústavnej formy na ambulantnú, v zmysle § 76a ods. 2 Trestného zákona zároveň rozhodol o uložení ochranného dohľadu, ktorý potrvá v zmysle § 78 ods. 3 Trestného zákona, pokiaľ to bude vyžadovať jeho účel.
To sú rationis decidendi, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v lehote 3 /troch/ pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť treba podať písomne na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o nej bude Krajský súd v Bratislave. Podaná sťažnosť má odkladný účinok /§ 446 ods. 3 Trestného poriadku/.