Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8C-42-2025.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/42/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: I.P.R., spol. s r.o., so sídlom Kučišdorfská dolina 2241/7, Pezinok, IČO: 31 368 735, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X D., C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.júla 2025 zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca návrhom zo dňa 17.07.2025 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanej nakladať a zaťažovať nehnuteľnosť: pozemok - parcelné číslo 451/114 o výmere 284 m2
- zastavaná plocha a nádvorie evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny pre kat. úz. D., okres Dunajská Streda, pozemky - parcelné číslo 451/110 o výmere 53 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 451/125 o výmere 584 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 451/158 o výmere 137 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 451/173 o výmere 25 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 451/174 o výmere 2m2- zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 451/175 o výmere 7 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba so súpisným číslom 403 - rekreačná chata na parcele č. 451/145 a stavba so súpisným číslom XXX - iná budova na parcele č. 451/146 evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny pre kat. úz. D., okres Dunajská Streda, stavba - garáž so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo 1761 o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, odbor katastrálny pre kat. úz. C., obec C., okres E., D. F. X, G. G. F. X, na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX na parcele 1749 o výmere 344 m2 na LV č. XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach o veľkosti 848/10000 evidovaného na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, odbor katastrálny pre kat. úz. C., obec C., okres Senec, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobcovi sa ukladá povinnosť podať proti žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu na zaplatenie 32 000 EUR. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou boli dlhodobo v pracovnom pomere od roku 2015. Náplňou práce žalovanej bolo vykonávanie administratívnych prác, vybavovanie faktúr, vykonávanie prevodov, nakladanie s pokladňou a vybavovanie bežnej agendy spoločnosti. Dňa 29.06.2021 si žalovaná registrovala spoločnosť s ručením obmedzeným pod Obchodným názvom Admin Slovakia s.r.o., Rovná 268, 900 41 Rovinka, IČO: 53 797 001. Následne si registrovala firmu pod obchodným menom Administratíva s.r.o., Rovná 268, 900 41 Rovinka, IČO: 54 980 283. V období 02-03, 2025 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná vykonáva nekalé činnosti v rámci firmy. Žalobca preveril bankové výpisy, prevody, účtovné dokumenty, faktúry, pokladňu a žalobca prišiel na to, že žalovaná si posielala dve odmeny v rôznych výškach (na Admin Slovakia
s.r.o. 1500 EUR, na Administratívu s.r.o. 300 EUR, inokedy v rôznych výškach, potom na Admin Slovakia s.r.o. dňa 13.3.2025-1500 EUR, dňa 24.3.2025-50 EUR, dňa 24.3.2025-500 EUR a dňa 24.3.2025-300 EUR, dňa 28.2.2025-1500 EUR a ďalších 1500 EUR v rovnakom dni, kde je falošný podpis konateľa spoločnosti). Žalovaná uhrádzala z firemného účtu neschválené faktúry neprináležiace firme, podľa doposiaľ zisteného išlo o faktúry na jej vlastné účty, prípadne na účty jej zmluvných partnerov. Vyberala hotovosť, ktorú potom nezdokladovala a nedávala do pokladne a vybrané peniaze v hotovosti si ponechávala pre svoju osobnú potrebu. Pričom jej tvrdenie, že peniaze odovzdávala konateľovi spoločnosti p. H. neobstojí, nakoľko tento, keď požiadal o hotovosť, prijatú čiastku aj podpísal. Uhrádzala súkromné nákupy firemnou kartou ako napr. občerstvenie, drobné nákupy do domácnosti, pochutiny a internetové obchody atď. Pri kontrole sa ďalej zistilo, že neuhradila rôzne faktúry spoločnosti, napr. Slovnaft, ZSE a.s. (elektrina) ako aj daň mestu Pezinok,( ktoré následne poslalo firme I.P.R., spol. s r.o. exekučnú výzvu) ako aj a daň za psov, ktorá rovnako nebola uhradená a rovnako bola daná exekučná výzva, uhradila poistky, ktoré neboli na firmu a podobne. Dňa 30.06.2025 bola žalovaná konfrontovaná v sídle spoločnosti so žalobcom o vyššie uvedených skutočnostiach, následkom čoho došlo k uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu pred dvomi svedkami (ďalej len „Dohoda“). V Dohode žalovaná uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky v celkovej hodnote 32 000 EUR a zaviazala sa, že sa uzatvorí dodatok k Dohode, kde sa presne stanoví, ako vzniknutú škodu nahradí.. Zatiaľ je škoda vyčíslená len za iba o prvý polrok roku 2025, ale naďalej prebieha kontrola aj spätne, kde sú jasné indície, že tejto činnosti sa dopúšťala aj v minulých rokoch, celková škoda ešte nebola presne vyčíslená. Žalovaná nepristúpila k uzatvoreniu predmetného Dodatku, nakoľko sa sídla firmy v dohodnutom termíne nedostavila a začala sa zatajovať, nereagovala na sms správy, ani na telefonické výzvy konateľa spoločnosti. Preto má dôvodnú obavu, že žalovaná nebude ochotná uhradiť svoj dlh, k čomu sa podpisom Dohody zaviazala. Nakoľko sa bude zbavovať svojho majetku, nebude možné predmetný dlh vymôcť ani prostredníctvom exekučného konania a speňaženia majetku.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil: Výzva na uzavretie dodatku k Dohode o uznaní dlhu zo dňa 15.07.2025.
4. Podľa § 324 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Súd pri rozhodovaní skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda či je nárok žalobcu osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že má obavy o vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči žalovanej, keďže žalovaná doposiaľ žalobcovi nevrátila dlžnú sumu vo výške 32 000,- Eur, úhrade dlžnej sumy sa vyhýba a žalobca sa obáva, že žalovaná sa bude zbavovať majetku. Pre žalobcu je teda podstatné, aby bolo možné nehnuteľnosť postihnúť na účely uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanej. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je nič iné, než snaha zabezpečiť budúci výkon exekúcie na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Tento účel pritom veritelia pravidelne dosahujú zriadením záložného práva, ktoré podľa § 343 CSP možno zriadiť aj ako zabezpečovacie opatrenie. Účel sledovaný žalobcom by teda bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo vylučuje, aby sa na tento účel použilo neodkladné opatrenie. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej ochrany nároku žalobcu, ktorý má subsidiárny charakter. Jeho nariadenie je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd vždy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti.
16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami. Tiež je potrebné hodnoverne osvedčiť dôvodnosť aj trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Tak ako pri neodkladných opatreniach aj pri zabezpečovacích opatreniach platí, že súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, že sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Základ pre úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto riadny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kde okrem opísania rozhodujúcich skutočností musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, že je dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť opísané tak, že vedie k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd prostredníctvom označených osvedčujúcich dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Existencia peňažnej pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Je nutné, aby žalobca aspoň osvedčil základné skutočnosti pre záver o existencii skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Obava z ohrozenia exekúcie je
dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Súd musí starostlivo zvážiť, či je právo ohrozené do takej miery, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
17. Účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo ale podľa § 324 ods. 3 CSP zároveň neumožňuje, aby sa vo veci nariadilo neodkladné opatrenie, ktorého cieľom má byť zabrániť žalovanej v nakladaní s dotknutou nehnuteľnosťou. V porovnaní so záložným právom, ktoré by takúto prekážku nepredstavovalo, by úplný zákaz nakladania znamenal neprimeraný zásah, a teda nevhodnú formu ochrany žalobcom uplatňovaného nároku. Žalobca má možnosť dosiahnuť tento účel iným prostriedkom procesnej ochrany (návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v osobitnom konaní). Súd je však viazaný návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže mu priznať niečo iné, než žiada, teda nariadiť zabezpečovacie opatrenie (ktoré ani nežiada, a v súvislosti s ktorým ani netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by jeho použite vylučovali).
18. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z ust. § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Je tu vyjadrený vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulácia vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Vzhľadom na citovanú subsidiaritu neodkladného opatrenia voči zabezpečovaciemu opatreniu a vzhľadom na skutkové okolnosti sporu, sledovaný účel konania - zabezpečenie vymožiteľnosti (budúcej) judikovanej pohľadávky, možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku), súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď existuje vhodnejší inštitút na dosiahnutie sledovaného účelu konania.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech nemal a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Pezinok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.