Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Informačné centrum podnikateľov, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 23A/8336, Žilina, IČO: 31 613 942, zastúpený: GARANT PARTNER legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti: 1. A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX, E., 2. F. E. G., nar. XX. XXXX XXXX, bytom H. I. C. XXX/XX, J., 3. K. I., nar. XX. XXXX XXXX, bytom L. XXXX, 4. MIRAJ s.r.o., so sídlom Opatová III/640, Lučenec, IČO: 43 850 804, 5. I. E., nar. XX. XXXX XXXX, bytom J. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/011152/HOL zo dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZA-OOP6-2018/011152/HOL zo dňa 17. apríla 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania v 1. až 5. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca, ďalší účastníci konania v 2., 3. a 4. rade a právny predchodca ďalšej účastníčky konania v 5. rade - E. M., nar. XX. XXXX XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, N. (ďalej spolu aj ako „navrhovatelia“) doručili dňa 23. marca 2016 Mestu Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) na ochranu pokojného stavu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v ktorom požiadali o poskytnutie predbežnej ochrany pokojného stavu v tom smere, že prvostupňový správny orgán vydá rozhodnutie, ktorým zakáže ďalšej účastníčke konania v 1. rade brániť navrhovateľom, ich nájomcom a zásobovateľom v prechode a prejazde motorovými vozidlami cez účelovú komunikáciu na parcele CKN parc. č. XXXX záhrady o výmere 881 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. J. (ďalej len „dotknutá parcela“).

2. Svoj odôvodnili tým, že žalobca je vlastníkom cestného telesa - parkoviska postaveného na parcele CKN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2 v k. ú. J. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „parcela č. XXXX/X“), ktorú takisto vlastní žalobca, a na časti dotknutej parcely vo vlastníctve ďalšej účastníčky konania v 1. rade. Uviedli, že predmetné parkovisko postavil

žalobca ako stavebník na základe ohlásenia príslušnému stavebnému úradu zo dňa 16. novembra 2001, pričom bola predložená a schválená celá projektová dokumentácia. Vyjadrili sa, že v čase stavby a dokončenia parkoviska nebola ďalšia účastníčka konania v 1. rade vlastníčkou dotknutej parcely a túto nadobudla na základe kúpnej zmluvy o niekoľko rokov neskôr. Tvrdili, že cez dotknutú parcelu viedla od nepamäti účelová komunikácia a táto bola historicky až do súčasnosti vždy užívaná bez obmedzenia na parkovanie a zásobovanie prevádzok na Národnej ulici v Žiline, pričom parkovisko skvalitnilo už existujúcu účelovú komunikáciu a v súlade s rozhodnutím Mesta Žilina sp. zn. H./XXXX zo dňa 07. decembra 2001 naďalej slúži na parkovanie a zásobovanie prevádzok na Národnej ulici v Žiline, čím sa vytvoril dlhotrvajúci pokojný vzťah. Uviedli, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade začala budovať na hranici pozemkov – dotknutej parcely a parcely č. XXXX/X oplotenie, začala na účelovej komunikácii realizovať zábrany a zatváraciu bránu, ktorou bráni v doposiaľ nerušenom užívaní tejto komunikácie navrhovateľom, ale aj ďalším vlastníkom nehnuteľností na Národnej ulici, ktorí sú odkázaní na prístup k nim jedine cez túto účelovú komunikáciu, v čoho dôsledku čoho hrozí týmto vlastníkom nehnuteľností bezprostredná škoda, nakoľko dôjde k zamedzeniu prístupu a zásobovaniu prevádzok na Národnej ulici, k strate nájomníkov a z toho vyplývajúcej škode z titulu ušlého zisku.

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím sp. zn. 6784/2016-33639/2016-GUZ zo dňa 23. júna 2016 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a v zmysle ustanovenia a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol navrhovateľov a účastníkom správneho konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok podľa , pretože nie je možné bez pochybností určiť, či pred podaním navrhovateľmi, resp. v čase jeho podania existoval medzi účastníkmi správneho konania pokojný stav alebo nie, či išlo o zásah do posledného pokojného stavu a či sa jedná o zrejmý zásah.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobca a ďalší účastník konania v 2. rade odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2015/0323 86/HOL zo dňa 28. septembra 2015 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“) rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sp. zn. 6784/2016-33639/2016-GUZ zo dňa 23. júna 2016 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán nevykonal dostatočné dokazovanie, nevysporiadal sa s tvrdeniami účastníkov správneho konania, skutočný stav veci bol zistený nenáležite, čo vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že prvostupňový správny orgán bol povinný žiadať od právneho zástupcu ďalšej účastníčky konania v 1. rade explicitné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie o nezhodách od roku 2011, a tak by bolo možné bezpochyby tvrdiť, že pokojný stav neexistoval.

5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím sp. zn. 5228/2017-56524/2017-OPM-GUZ zo dňa 29. novembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a v zmysle ustanovenia a správneho poriadku zamietol navrhovateľov a účastníkom správneho konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

6. Konštatoval, že Mesto Žilina, stavebný úrad v oznámení k ohláseniu drobnej stavby č. s. 18048/2013-51534/2013-OS-HÁ zo dňa 22. októbra 2013 uviedlo, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby ďalšou účastníčkou konania v 1. rade ako stavebníkom: nové oplotenie, osadenie vstupnej brány do jestvujúceho oplotenia a úprava terénu na pozemku (ďalej aj „drobná stavba“) na dotknutej parcele v rozsahu uvedenom v ohlásení. Uviedol, že na základe ohlásenia drobnej stavby bolo vydané vyjadrenie Mesta Žilina, stavebný úrad č. s. 1478/2016-4526/2016-OSP-MLA zo dňa 01. februára 2016 k oploteniu, podľa ktorého na oplotenie nie je potrebné povolenie stavebného úradu. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 10Sžr/62/2011 a sp. zn. 8Sžo/98/2015 mal za to, že ak ďalšia účastníčka konania v 1. rade vykonávala „drobnú stavbu“ v zmysle úradného rozhodnutia, resp. povolenia, nie je možné poskytnúť ochranu obcou podľa .

7. Upozornil na skutočnosť, že dňa 07. septembra 2015 bol na Mesto Žilina, stavebný úrad doručený podnet žalobcu na preskúmanie stavebnej činnosti ďalšej účastníčky konania v 1. rade. Zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 40C/471/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/741/2015, z ktorých je zrejmé, že už dňa 25. septembra 2015 sa žalobca domáhal, aby súd predbežným opatrením nariadil ďalšej účastníčke konania v 1. rade zdržať sa

vykonávania akejkoľvek stavebnej činnosti na parkovisku postavenom na parcele č. XXXX/X a na dotknutej parcele.

8. Považoval za zrejmé, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade začala budovať drobnú stavbu už v roku 2015, a teda k narušeniu pokojného stavu došlo už v roku 2015, minimálne v mesiaci september, a nie až na prelome mesiacov marec a apríl 2016, ako to zhodne tvrdia navrhovatelia. Súčasne upozornil, že jedným z listinných dôkazov predložených Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/471/2015 bola aj výzva zo dňa 23. septembra 2013, ktorou odporkyňa (ďalšia účastníčka konania v 1. rade) vyzývala na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, kedy táto vyzývala nájomcov parkovacích miest, ako i nájomcov nebytových priestorov žalobcu, aby sa zdržali zásahov do jej vlastníckeho práva používaním cestného telesa žalobcu v časti nachádzajúcej sa na jej pozemku. Uviedol, že následne dochádzalo k ďalším sporom, keď žalobca podal podnet na preskúmanie stavebnej činnosti ďalšej účastníčky konania v 1. rade, ako aj žalobu týkajúcu sa určenia vlastníckeho práva, v ktorej uviedol, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade buduje na svojom pozemku oplotenie, a že medzi účastníkmi správneho konania už v tomto čase existovali susedské spory a rozbroje.

9. Bol toho názoru, že budovanie nového oplotenia, osadenie vstupnej brány do jestvujúceho oplotenia a úprava terénu na pozemku ďalšou účastníčkou konania v 1. rade tak, ako to vyplýva z úradného povolenia, nemožno v nijakom prípade hodnotiť ako zrejmý zásah do faktického pokojného stavu, ale ako využitie jej legitímneho práva, pričom platí, že tak, ako vlastník pozemku má právo vybudovať na svojom pozemku drobnú stavbu, na druhej strane nesmie takouto drobnou stavbou neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva iného vlastníka alebo ho nad mieru primeranú pomerom obťažovať alebo vážne ohrozovať vo výkone jeho práv. Mal však za to, že sa jedná o spornú otázku, ktorú je oprávnený vyriešiť len súd v civilnom konaní, a preto nie je možné dospieť k záveru, že ide o zrejmý zásah do pokojného stavu.

10. Dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok podľa , ktoré ustanovenie síce možno použiť aj v prípade zrejmého zásahu do vlastníckeho práva, avšak musí ísť o zásah, o existencii ktorého niet pochybností, a prípady, v ktorých ide o sporné práva, musí riešiť súd. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/19/2010 tvrdil, že v danom prípade už vznikli sporné otázky, na ktorých vyriešenie je príslušný súd, týkajúáva prechodu a prejazdu, práv vyplývajúcich z vecného bremena, ako aj vlastníckych práv v súvislosti s dotknutou parcelou vo vlastníctve ďalšej účastníčky konania v 1. rade, ktoré sú otázkami ďalšieho dokazovania, ktoré presahuje rámec správneho konania, v ktorom by mal správny orgán poskytnúť ochranu podľa . Na základe predložených dôkazov ustálil, že medzi účastníkmi správneho konania dochádza dlhodobo k susedským nezhodám a rozbrojom, pričom je možné konštatovať, že medzi nimi ani neexistoval fakticky pokojný stav a uvedené skutočnosti ani nie je možné riešiť prostredníctvom zabezpečenia predbežnej ochrany podľa , ale už iba prostredníctvom podania žaloby na súd.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP6-2018/011152/HOL zo dňa 17. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že nebolo možné vyhovieť predmetnému , nakoľko nebola obligatórne splnená základná podmienka, a to existencia pokojného stavu medzi účastníkmi konania, a preto by bolo irelevantné skúmať narušenie neexistujúceho pokojného stavu.

12. Konštatoval, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade výzvou zo dňa 23. septembra 2013 vyzvala nájomcov parkovacích miest, ako i nájomcov nebytových priestorov žalobcu, aby nepoužívali cestné teleso v časti nachádzajúcej sa na dotknutej parcele, z čoho je zjavné, že zo strany ďalšej účastníčky konania v 1. rade bolo už v roku 2013 prostredníctvom danej výzvy bránené nájomcom parkovacích miest a nebytových priestorov, resp. navrhovateľom v prejazde a prechode cez dotknutú parcelu. Z podnetu žalobcu doručeného na Mesto Žilina, stavebný úrad dňa 07. septembra 2015 zistil, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade začala budovať drobnú stavbu (nové oplotenie, osadenie vstupnej brány do jestvujúceho oplotenia na dotknutej parcele) v roku 2015, čím pokračujúce nezhody medzi navrhovateľmi a ďalšou účastníčkou konania v 1. rade vyústili do súdnych sporov a následne do incidentu, ku ktorému došlo v priebehu mesiaca apríl 2016.

13. Uviedol, že vôľou zákonodarcu v bolo upraviť postup obce pri poskytovaní predbežnej právnej ochrany, ktorej účelom je urýchlene zabezpečiť poriadok a pokoj pred zasahovaním do faktického pokojného stavu. Zistil, že nezhody medzi účastníkmi správneho konania pretrvávajú dlhodobejšie, a tak nebolo možné bezpochyby ustáliť pokojný stav, ktorý existoval pred zásahom zo dňa 11. apríla 2016, a teda uvedené skutočnosti ani nie je možné riešiť prostredníctvom zabezpečenia predbežnej ochrany podľa , ale uvedené nezhody je možné riešiť už iba podaním žaloby na súd. Mal za to, že dokazovanie prvostupňového správneho orgánu bolo náležite vyhodnotené, v hodnotení dôkazov nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia explicitne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, a ktorými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Podotkol, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo však neznamená ľubovôľu správneho orgánu. Po preštudovaní predloženého spisového materiálu konštatoval, že navrhovatelia nepredložili prvostupňovému správnemu orgánu ani jemu žiadne nové dôkazy, ani iné relevantné skutočnosti na podporu svojich tvrdení.

II.

Žaloba

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OOP6-2018/011152/HOL zo dňa 17. apríla 2018, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na úplnú náhradu trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nezistil riadne a úplne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a súčasne je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

15. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považoval za nezákonné, svojvoľné a arbitrárne. Mal za to, že žalovaný sa nezameral na merito veci a svoju pozornosť sústreďoval na otázku sporu ohľadom vlastníctva pozemku, resp. parkoviska a otázku realizácie stavby ďalšej účastníčky konania v 1. rade, čo však nie je predmetom daného správneho konania. Uviedol, že navrhovatelia sa obrátili na prvostupňový správny orgán z dôvodu, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade im od konkrétneho dňa zabránila v prechode cez účelovú verejne prístupnú komunikáciu a do dnešného dňa im v tom bráni. Podotkol, že dovtedy bolo užívanie danej účelovej komunikácie bezproblémové a pokojné. Bol toho názoru, že existencia sporov medzi účastníkmi predmetného správneho konania ohľadom iných vecí nie je smerodajná, keďže pokojný stav je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnemu výkonu práva a nie všeobecne vo všetkých existujúcich rovinách práva, pričom právo vlastníctva ani právo stavby nie je podstatné. Vyjadril sa, že legitímne vybudovanie novej brány (na základe úradného povolenia) ešte neznamená, že je ďalšia účastníčka konania v 1. rade z tohto titulu oprávnená prevádzkovať bránu tak, že absolútne znemožní navrhovateľom, ako i iným osobám právo používať verejnú účelovú komunikáciu. Práve okamih faktického konania ďalšej účastníčky konania v 1. rade, keď zamedzila zatvorením brány užívanie verejnej účelovej komunikácie, považoval za moment, kedy došlo k zmene zo stavu pokojného na stav rušivý. Žalovaný podľa jeho mienky nesprávne chápe, čo to je pokojný stav a v podstate akákoľvek susedská nezhoda je pre neho už narušením pokojného stavu bez ohľadu na to, či má nejaký vzťah k dotknutému výkonu práva. Zdôraznil, že pokojný stav je stavom faktickým, a preto iba faktický zásah je spôsobilý narušiť tento pokojný stav (napr. prechod je možné zamedziť prekážkou a pod.), pričom iný prejav, napr. vyslovenie názoru alebo zaslanie výzvy, nemá za následok narušenie faktického stavu.

16. V súvislosti so zrušujúcim rozhodnutím žalovaného poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v novom konaní nevykonal žiadne také dokazovanie a v spise nemá žiadne také dôkazy, ktoré by menili skutkový a právny stav veci proti existencii pokojného stavu používania časti parcely č. 1790 ako účelovej komunikácie. Tvrdil, že aj počas sporu o vlastníctvo pozemku, resp. sporov ohľadom výstavby oplotenia nebolo nikdy narušené pokojné užívanie časti parcely č. 1790 ako účelovej komunikácie k zásobovaniu prevádzok na Národnej ulici a prechodu verejnosti na Národnú ulicu. Upozornil, že hoci nedošlo k žiadnej zmene v skutkovom ani dôkaznom stave, žalovaný zmenil svoj pôvodný názor uvedený v jeho zrušujúcom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nebola splnená základná podmienka - existencia pokojného stavu. Za prekvapujúce považoval aj to, že hoci v zmysle zrušujúceho rozhodnutia žalovaného dôkazné bremeno preukázať neexistenciu pokojného stavu zaťažuje ďalšiu účastníčku konania v 1. rade, v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že navrhovatelia nepredložili žiadne nové dôkazy, ani iné relevantné skutočnosti na podporu svojich tvrdení.

17. Namietal, že žalovaný (i) porušil § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku tým, že nezistil presne a úplne skutočný stav veci, pričom zistený faktický stav veci nesprávne právne posúdil, (ii) porušil § 3 ods. 4 druhá veta správneho poriadku tým, že napriek nezmenenému dôkaznému stavu sa napadnutým rozhodnutím bez vysvetlenia odklonil od svojho zrušujúceho rozhodnutia a (iii) porušil aj § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa vysporiadal s dôkazom predloženým ďalším účastníkom konania v 2. rade, a to s listinou zo Štátneho archívu Žilina, v zmysle ktorej časť parcely č. 1790 bola desaťročia používaná ako komunikácia. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko v ňom absentujú odpovede na dôležité otázky, odôvodnenie je založené na dôkazoch selektívne vybraných a posudzovaných jednostranne. Bol tiež toho názoru, že ak by vznikla otázka spornosti, či došlo alebo nedošlo k zásahu do pokojného stavu, potom obci neprináleží v týchto prípadoch meritórne rozhodovať, ale konanie by malo byť v zmysle správneho poriadku zastavené. I tento fakt podľa jeho mienky svedčí o zmätočnosti konania prvostupňového správneho orgánu, ako i žalovaného.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

18. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 02. apríla 2019, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že k dôvodom podanej žaloby sa už vyjadroval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k listine predloženej ďalším účastníkom konania v 2. rade (orientačný architektonicko-stavebný prieskum k parcele č. 1780) konštatoval, že sa ňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal, pretože nemala vplyv na vec samotnú, nakoľko v predmetnom konaní nebola obligatórne splnená základná podmienka, a to existencia pokojného stavu medzi účastníkmi správneho konania.

19. Ďalšia účastníčka konania v 1. rade v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06. mája 2019 žiadala žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že celá žaloba je postavená na tom, aby žalobca mal prístup k jej pozemku s tým konštatovaním, že ide o užívanie verejnej účelovej komunikácie, resp. má ísť o parkovisko, avšak jednoznačne ide o zavádzajúce tvrdenie. Upozornila, že predmetná parcela je vedená v katastri nehnuteľností ako záhrada a ak by predmetné nehnuteľnosti boli vedené ako cesta, resp. parkovisko, museli by byť vedené aj v katastri nehnuteľností, čo je však v zmysle dokladov jednoznačne vyvrátené. Podotkla, že žalobca proti nej už v roku 2015 podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp.zn. 27C/508/2015. Uviedla, že medzi účastníkmi sú nezhody, od kedy nadobudla predmetnú nehnuteľnosť. Zdôraznila, že žalobca má hneď vedľa svoj pozemok, ktorý využíva ako parkovisko (aj pre svojich nájomníkov, od ktorých vyberá parkovné), avšak aj napriek tomu sa snaží doslova o ovládnutie aj susedného pozemku. Tvrdila, že žalobca sa snaží všetkými možnými prostriedkami o dosiahnutie takého stavu, aby jej fakticky znemožnil užívanie vlastného pozemku podávaním civilných žalôb, trestných oznámení, sťažností na Notársku komoru Slovenskej republiky, ako aj návrhov cez Mestský úrad v Žiline, avšak doposiaľ mu boli všetky sťažnosti a podania zamietnuté. Pre prípad, že by súd vo veci vykonával ďalšie dokazovanie, žiadala vykonanie obhliadky na mieste samom.

20. Ďalší účastník konania v 2. rade v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20. marca 2019 uviedol, že so žalobou sa v plnom rozsahu stotožňuje.

21. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade v súdom určenej lehote.

V.

Konanie na správnom súde

22. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/8/2019. V súlade s platným a

účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 06. júna 2023 v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave.

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý prechádzal jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

24. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 24. júla 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 15. júla 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

VII.

Relevantná právna úprava

25. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

26. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

29. Podľa , ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

VIII.

Právne posúdenie

30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/011152/ HOL zo dňa 17. apríla 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sp. zn. 5228/2017-56524/2017-OPM-GUZ zo dňa 29. novembra 2017, ktorým zamietol navrhovateľov na ochranu pokojného stavu podľa .

31. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že žalovaný nezistil riadne a úplne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovanému konkrétne vytkol, že sa nezameral na meritum veci a svoju pozornosť sústreďoval na otázku sporu ohľadom

vlastníctva pozemku, resp. parkoviska a otázku realizácie stavby ďalšej účastníčky konania v 1. rade. Vyjadril sa, že legitímne vybudovanie novej brány ešte neznamená, že je ďalšia účastníčka konania v 1. rade oprávnená prevádzkovať bránu tak, že absolútne znemožní navrhovateľom, ako i iným osobám právo používať verejnú účelovú komunikáciu. Práve okamih faktického konania ďalšej účastníčky konania v 1. rade, keď zamedzila zatvorením brány užívanie verejnej účelovej komunikácie, považoval za moment, kedy došlo k zmene zo stavu pokojného na stav rušivý. V súvislosti so zrušujúcim rozhodnutím žalovaného poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v novom konaní nevykonal žiadne také dokazovanie a v spise nemá žiadne také dôkazy, ktoré by menili skutkový a právny stav veci proti existencii pokojného stavu používania časti parcely č. 1790 ako účelovej komunikácie. Namietal tiež, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s dôkazom predloženým ďalším účastníkom konania v 2. rade, a to s listinou zo Štátneho archívu Žilina, v zmysle ktorej časť parcely č. 1790 bola desaťročia používaná ako komunikácia.

32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci a na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

33. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 10Sžr/62/2011 zo dňa 28. marca 2012 vo vzťahu k ustanoveniu § 5 občianskeho zákonník konštatoval: „Toto ustanovenie predstavuje osobitný prostriedok občianskoprávnej ochrany poskytovaný iným orgánom než súdom. Na rozdiel od súdnej ochrany však v tomto prípade nejde o ochranu porušeného či ohrozeného subjektívneho občianskeho práva, ale o špecifickú ochranu posledného pokojného stavu, ktorý sa fakticky vytvoril a trval už toľko, že ho možno označiť za pokojný a tento stav bol narušený zrejmým zásahom. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia takejto predbežnej ochrany preto musí byť zrejmý zásah do pokojného faktického stavu. Úlohou obce pri posudzovaní opodstatnenosti takéhoto je iba zistenie, či sa v konkrétnom prípade fakticky vytvoril a existoval pokojný stav a či bol zrejme narušený (rieši iba skutkové otázky). Ide teda o právnu ochranu pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu. Navyše musí ísť o situáciu, že sa do doterajšieho pokojného stavu zasiahlo bez právneho dôvodu. Vydaným rozhodnutím sa má dosiahnuť obnovenie stavu, ktorý existoval pred zásahom. Vo výroku rozhodnutia sa musí buď zakázať presne opísaný zásah alebo sa uloží obnovenie predošlého stavu, ktoré treba rovnako presne opísať, aby rozhodnutie mohlo byť prípadne vykonateľné.“

34. Podľa ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať a ochrany na súde. Ustanovenie je jedným z prípadov, kedy rozhodovanie v občianskoprávnych veciach je z dôvodov väčšej operatívnosti výnimočne zverené zákonom do právomoci obce. pri tejto úprave špecifickej právnej ochrany vychádza z toho, že obce lepšie poznajú miestne pomery a situáciu, ďalej to, že sú väčšine subjektov bližšie než súdy, takže môžu v určitých prípadoch oprávneným subjektom poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu rýchlejšie a účinnejšie než súdy ( ). Právna ochrana poskytovaná príslušnými obcami je však iba predbežná. Predbežnosť rozhodovania obce v zmysle však nemožno chápať v tom zmysle, že by toto rozhodovanie muselo obligatórne predchádzať rozhodovaniu súdu, ale v tom zmysle, že rozhodovanie obce je rozhodnutím o určitom poslednom – faktickom – stave, zatiaľ čo následné možné (nie však vždy nevyhnutné) rozhodnutie súdu je rozhodnutím o vlastnej občianskoprávnej podstate celej veci. Citované ustanovenie predstavuje občianskoprávnu ochranu pokojného stavu, ktorá je z dôvodov zákonodarcom predpokladanej väčšej operatívnosti zverená obciam. Rozhodovanie podľa je teda príkladom zverenia právomoci obciam rozhodovať vo veciach občianskoprávnych. Predbežnosť rozhodnutia podľa preto nespočíva v predbežnej povahe v rámci správneho konania, ale spočíva vo vymedzení jeho vzťahu k možnému súdnemu rozhodovaniu. V posudzovanej veci je zrejmé, že predmetom rozhodnutia odporcu nebolo verejné subjektívne právo, ale právo súkromné. Hmotnoprávny základ osobitnej právnej ochrany podľa je obsiahnutý v . Konanie o tejto osobitnej právnej ochrane je však správnym konaním, ktoré je upravené v správneho poriadku. Orgánom štátnej správy podľa je obec. Príslušnosť obce je daná miestom, kde došlo k zásahu (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/1/2007 zo dňa 20. februára 2008).

35. Správny súd, vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a z citovanej judikatúry, je v danom prípade toho názoru, že prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný rezignovali na náležité zistenie skutkového stavu veci a tomuto sa pokúsili vyhnúť tvrdením, že v danom prípade nebola zistená existencia pokojného stavu medzi účastníkmi správneho konania. Prvostupňový správny orgán v tejto súvislosti použil argumentáciu, s ktorou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil, a to, že k narušeniu pokojného stavu nedošlo na prelome mesiacov marec a apríl 2016 tak, ako to tvrdili žalobca a ďalší účastníci konania v 2. až 5. rade, ktorí spoločne podali na ochranu pokojného stavu, ale minimálne v roku 2015, kedy ďalšia účastníčka konania v 1. rade začala budovať na dotknutej parcele oplotenie, prípadne, ako podotkol žalovaný, ešte v roku 2013, kedy ďalšia účastníčka konania v 1. rade písomne vyzvala nájomcov parkovacích miest, ako i nájomcov nebytových priestorov žalobcu, aby sa zdržali zásahov do jej vlastníckeho práva používaním cestného telesa žalobcu v časti nachádzajúcej sa na jej pozemku.

36. Uvedenú argumentáciu prvostupňového správneho orgánu a žalovaného správny súd nepovažuje v predmetnej veci za relevantnú, keďže ustanovenie poskytuje ochranu naposledy existujúcemu pokojnému stavu (pozri vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/62/2011). Z obsahu administratívneho spisu navyše vyplýva, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade nadobudla dotknutú parcelu, v prechode a prejazde cez ktorú má navrhovateľom, ako aj ich nájomcom a zásobovateľom brániť, už v roku 2006, takže nie je vylúčená dlhodobá existencia pokojného stavu medzi účastníkmi správneho konania v predchádzajúcom období. Okrem toho je potrebné podotknúť, že prvostupňový správny orgán a žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach zmätočne vyjadrujú k okamihu, kedy malo dôjsť k navrhovateľmi tvrdenému zásahu do pokojného stavu, keď raz uvádzajú prelom mesiacov marec a apríl 2016 a na inom mieste sa spomína „incident“ zo dňa 11. apríla 2016, pričom samotný na ochranu pokojného stavu navrhovatelia podali už dňa 23. marca 2016.

37. Zároveň musí dať správny súd za pravdu námietke žalobcu, že pokojným stavom v zmysle sa rozumie stav faktický, a teda za jeho narušenie nemožno považovať iba samotné verbálne nezhody, resp. písomnú výzvu ďalšej účastníčky konania v 1. rade (táto sa navyše týkala iba nájomcov žalobcu), a súčasne pri nezhodách takejto povahy nie je možné hovoriť ani o zásahu do pokojného stavu v intenzite zrejmého zásahu, ochranu pred ktorým (a nie pred zásahom nižšej intenzity) poskytuje citované zákonné ustanovenie. V tomto smere teda možno konštatovať, že žalovaný danú vec aj nesprávne právne posúdil, keď aplikovanú právnu normu nesprávne interpretoval.

38. Zo samotného žalobcu a ďalších účastníkov konania v 2. až 5. rade na ochranu pokojného stavu taktiež vyplýva, že ďalšia účastníčka konania v 1. rade im znemožnila používať predmetný pozemok na prístup k nehnuteľnostiam na Národnej ulici v Žiline až zatvorením tam osadenej brány, a teda nie samotným vybudovaním oplotenia ako drobnej stavby na základe ohlásenia príslušnému stavebnému úradu. Ak teda aj ďalšia účastníčka konania v 1. rade výstavbou oplotenia a zatváracej brány na dotknutej parcele neporušila predpisy stavebného práva, neznamená to, že samotným zatvorením legálne postavenej brány nemohla zasiahnuť do existujúceho pokojného stavu.

39. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preto podľa , e) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec s poukazom na vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť žalobcom, resp. ďalšími účastníkmi konania predložené a správnym orgánom prvého stupňa zabezpečené dôkazy, v prípade potreby dokazovanie doplniť, následne znovu posúdiť, či v danom prípade došlo zo strany ďalšej účastníčky konania v 1. rade k zrejmému zásahu do pokojného stavu, a teda či došlo k splneniu podmienok na poskytnutie ochrany podľa , a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa . Zároveň správny súd s poukazom na nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v 1. až 5. rade, keďže im žiadne trovy konania nevznikli.

42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a výroku rozhodnutia (sťažnostný ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.