Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/82/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej LL.M. a z členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 05.10.1950, trvale bytom D. E. XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci Bratislava, so sídlom Župné námestie 591/12, P. O. Box 75/A, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/16074/2024, ČRZ: 94982/2024 zo dňa 02.09.2024 a o priznanie náhrady škody voči žalovanému, takto

r o z h o d o l :

I. P o s t u p u j e správnu žalobu v bode 4. žalobného návrhu „o priznanie náhrady škody voči žalovanému“ Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na konanie.

II. Správnu žalobu v bode 1. žalobného návrhu „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/16074/2024, ČRZ: 94982/2024 zo dňa 02.09.2024“ z a m i e t a.

III. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil Centru právnej pomoci, kancelárii Prešov ako prvostupňovému správnemu orgánu (ďalej aj „prvostupňový orgán“) dňa 02.10.2019 list datovaný ku dňu 23.09.2019, v ktorom, v zmysle jeho obsahu, žiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov, konkrétne JUDr. Tomáša Taubera vo veci správnej žaloby proti Finančnému riaditeľstvu Banská Bystrica a súčasne požiadal aj o zaslanie tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutím č. k.: KaPO/29321/2019, ČRZ: 145352/2019 zo dňa 04.10.2019, prvostupňový orgán prerušil správne konanie a vyzval žalobcu, aby v určenej lehote odstránil nedostatky svojho podania. Súčasťou doručenej žiadosti žalobcu bola aj žiadosť o predbežné priznanie nároku na právnu pomoc. Rozhodnutím číslo spisu KaPO/29321/2019, ČRZ: 157294/2019 zo dňa 06.11.2019 prvostupňový orgán predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, keďže medzičasom mal k dispozícii všetky potrebné podklady pre vydanie riadneho rozhodnutia o nároku na priznanie právnej pomoci. Následne rozhodnutím číslo spisu KaPO/29321/2019, ČRZ: 157697/2019 zo dňa 07.11.2019 prvostupňový orgán žalobcovi nepriznal ani nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, vrátane spísania žaloby v tejto veci, nakoľko prvostupňový orgán dôvodil, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na prvostupňový orgán, bola vo výške 23,80 Eur, a teda neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t j. nedosahovala zákonom stanovenú hranicu v tom čase, t. j. sumu 520,- €. Keďže v zmysle o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov v znení ( ďalej ako „zákon o poskytovaní právnej pomoci“ ) podľa ostatnej novely účinnej do 30.06.2025, podmienka hodnoty sporu, ako jedna z kumulatívne stanovených podmienok, nebola splnená, prvostupňový orgán sa splnením ďalších podmienok už nezaoberal. Z uvedeného dôvodu podal žalobca voči uvedenému rozhodnutiu následne dňa 09.12.2019 správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“), o ktorej rozhodol rozsudkom zo dňa 23.12.2011, sp. zn. 8S/117/2019 tak, že žalobu zamietol. Žalobca následne dňa 08.03.2022 napadol predmetný rozsudok kasačnou sťažnosťou o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp.zn. 3Svk/28/2022 zo dňa 28.02.2024, tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/117/2019-52 zo dňa 23.12.2011 zmenil a rozhodnutie prvostupňového orgánu č.k.: KaPO/29321/2019, ČRZ:157697/2019 zo dňa 07.11.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Administratívny spis žalobcu číslo spisu: KaPO/5575/2024 (pôvodne číslo spisu: KaPO/29321/2019) bol prvostupňovému orgánu vrátený dňa 14.03.2024.

2. Prvostupňový orgán po vrátení veci pokračoval v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci. Napokon predmetné správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci prvostupňový orgán rozhodnutím číslo spisu: KaPO-/29321/2019-53709/2004 zo dňa 16.05.2024 podľa o správnom konaní (ďalej len „“) zastavil ( ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca na výzvu prvostupňového orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania, pričom bol o možnosti zastavenia konania poučený. Rozhodnutie prvostupňového orgánu č. KaPO/29321/2019-53709/2004 zo dňa 16.05.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 18.06.2024, ktorý v zákonom stanovenej lehote podal dňa 03.07.2024 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. odvolanie.

3. Žalovaný následne rozhodnutím č. KT/16074/2024, ČRZ: 94982/2024 zo dňa 02.09.2024 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ( ďalej ako „rozhodnutie žalovaného, resp. napádané rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne prezentoval priebeh konania o žalobcom uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci pred prvostupňovým orgánom verejnej správy. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi bolo prerušené rozhodnutím prvostupňového orgánu číslo spisu: KaPO-/29321/2019-35108/2024 zo dňa 28.03.2024 z dôvodu nepredloženia dokladov a chýbajúcich údajov zo strany žalobcu po právnej stránke ako aj k preukázaniu stavu jeho materiálnej núdze, a preto prvostupňový orgán vyzval žalobcu, aby žiadané doplnil v lehote desiatich dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. Žalovaný ozrejmil, že ani v odvolaní žalobca údaje a doklady relevantné k vyhodnoteniu jeho príjmovej a majetkovej situácii nepredložil. Žalovaný v napádanom rozhodnutí citoval dotknutú právnu úpravu a síce ust. § 3 ods. 4, ods. 5, § 30 ods. 1 písm. d/, § 32 ods. 1, § 58 ods. 2 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku ako aj § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a dôvodil, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť pre posúdenie nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci boli jasne a prehľadne špecifikované v rozhodnutí o prerušení konania a vo výzve zaslanej žalobcovi, žalobca ich v stanovenej lehote nepredložil, pričom išlo o také doklady/údaje, ktoré si orgán verejnej správy nevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcii resp. bez súčinnosti so žalobcom.

4. V rámci údajov bolo od žalobcu vyžadované, aby doplnil údaje a doklady, ktoré súvisiaci administratívny spis neobsahoval a ktoré boli potrebné na preukázanie splnenia podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci v platnom znení. Konkrétne k právnej stránke : vyjadrenie žalobcu o dátume (deň, mesiac a rok) prevzatia rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, prehlásenie či v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019 podal/ nepodal správnu žalobu, ak bola žaloba podaná, aby pripojil fotokópiu tejto správnej žaloby, vrátane jej príloh, spolu s uvedením dátumu doručenia tejto žaloby súdu. resp. s uvedením dátumu jej odoslania na poštovú prepravu žalobcom alebo s fotokópiou dokladu preukazujúceho túto skutočnosť, aby uviedol aktuálny stav tohto súdneho konania, vrátane fotokópie podaní účastníkov súdneho konania vedeného v právnej veci odvolateľa a fotokópiu uznesení a rozsudkov súdu v danej veci.

5. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že dňa 06.05.2024 Správny súd v Košiciach doručil v rámci súčinnosti prvostupňovému orgánu odpoveď na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti číslo: KaPO-/29321/2019-33808/2024 zo dňa 26.03.2024 a informoval, že žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorá bola súdu (v tom čase Krajský súd v Košiciach) doručená dňa 20.11.2019. Zároveň uviedol, že v danom čase nebolo o správnej žalobe žalobcu rozhodnuté, keďže konanie bolo prerušené do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti zo dňa 03.03.2022 podanej žalobcom proti rozsudku pôvodného správneho súdu sp. zn.8S/117/2019 zo dňa 23.12.2021.

6. Žalovaný ďalej v napádanom rozhodnutí dôvodil, že k preukázaniu stavu materiálnej núdze prvostupňový orgán od žalobcu žiadal doložiť:

- ak bola žalobcovi v posudzovanom období vyplácaná mzda alebo iný obdobný príjem z pracovného pomeru alebo z práce vykonávanej mimo pracovného pomeru. potvrdenia (resp. výplatné pásky) za kalendárne mesiace 08/2023 - 02/2024 o čistom príjme, ktorý mu bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch posudzovaného obdobia: - v prípade poberania dávok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdenia o vyplatených dávkach v posudzovanom období - dávka v hmotnej núdzi, kompenzačné príspevky, prídavky na deti a pod. - v prípadne poberania/nepoberania dávok zo Sociálnej poisťovne (dávka v nezamestnanosti, nemocenská dávka a pod., s výnimkou potvrdenia o poberaní starobného dôchodku, ktoré získal žalovaný zo svojej úradnej činnosti prostredníctvom portálu OverSi.gov.sk) potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v posudzovanom období; - v prípade finančnej výpomoci od inej osoby predloženie čestné prehlásenie o výške finančnej výpomoci za posudzované obdobie; - v prípade poberania výživného na nezaopatrené deti, o predloženie čestného prehlásenia o výške výživného za posudzované obdobie (uviesť sumu za každý kalendárny mesiac); - v súvislosti s informáciou, že odvolateľ je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnych územiach D. F. (okres Spišská Nová Ves), Studenec (okres Levoča) a Olšavica (okres Levoča), aby predložil čestné prehlásenie o vyplatení/nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľností v posudzovanom období. Súčasne bol žalobca vyzvaný, ak u neho nedošlo k zmene osobného stavu („ženatý"), aby doplnil nasledovné doklady o príjme manželky: - ak jej bola v období od septembra 2023 do marca 2024 (ďalej len „posudzované obdobie') vyplácaná mzda alebo iný obdobný príjem z pracovného pomeru alebo z práce vykonávanej mimo pracovného pomeru, potvrdenia (resp. výplatné pásky) za kalendárne mesiace 08/2023 - 02/2024 o čistom príjme, ktorý jej bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch posudzovaného obdobia; - v prípade, že bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, aby predložil aktuálne potvrdenie úradu; - v prípade poberania dávok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdenia o vyplatených dávkach v posudzovanom období - dávka v hmotnej núdzi, kompenzačné príspevky, prídavky na deti a pod. - v prípadne poberania/nepoberania dávok zo Sociálnej poisťovne (dávka v nezamestnanosti, nemocenská dávka, dôchodkové dávky), potvrdenie o vyplatených dávkach v posudzovanom období; - v prípade finančnej výpomoci od inej osoby, čestné prehlásenie o výške finančnej výpomoci za posudzované obdobie;

- v prípade poberania výživného na nezaopatrené deti, aby predložil čestné prehlásenie o výške výživného za posudzované obdobie (uviesť sumu za každý mesiac).

7. Lehota na predloženie požadovaných dokladov žalobcovi márne uplynula dňa 15.04.2024. Žalovaný ozrejmil, že prvostupňový orgán si v rámci úradnej činnosti zabezpečil potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkovej dávky žalobcu v posudzovanom období, vykonal lustráciu cez Portál elektronických služieb katastra nehnuteľností cez verejne prístupné údaje Obchodného registra SR a Živnostenského registra SR.

8. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že v odvolaní žalobca doklady relevantné k vyhodnoteniu jeho príjmovej a majetkovej situácie nepredložil, pričom išlo o také doklady, ktoré si orgán verejnej správy nevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcii.

II.

Priebeh súdneho konania, správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

9. Správnou žalobou zo dňa 31.10.2024, podanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., dňa 06.11.2024 a doručenou správnemu súdu dňa 08.11.2024 sa žalobca v časti 1. žalobného návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, v časti 2. žalobného návrhu žiadal prisúdiť úplnú náhradu trov konania, v časti 3. žalobného návrhu žiadal súd, aby mal k dispozícii všetky materiály a súdne rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR a v časti 4. žalobného návrhu žiadal priznať náhradu škody voči žalovanému.

10. Súd ďalej z obsahu podanej žaloby zistil, predovšetkým z druhej časti týkajúcej sa dôvodov podanej žaloby, že žalobca v podstatnom namietal, že napádané rozhodnutie je výsledkom účelového konania žalovaného s cieľom spôsobiť žalobcovi úmyselne ujmu a škodu nie v malom rozsahu, no hlavne ponížiť a potupiť jeho ľudskú dôstojnosť. Žalobca ďalej uviedol, že trvá na svojom právnom zastúpení na práve a úhrade škody spôsobenej zo strany žalovaného jeho úmyselným, účelovým, povýšeneckým konaním a hrubými urážkami v odôvodnení a jeho vyjadreniach. Žalobca rovnako uviedol že prvostupňový orgán ako aj žalovaný neustále účelovo hľadajú ako nepriznať nárok na právnu pomoc a tým spôsobiť úmyselnú škodu žalobcovi, pričom dodal, že úbohosť, neschopnosť, nekompetentnosť, úmyselnosť, účelovosť atď. v odôvodnení napádaného rozhodnutia, ako aj v celom konaní, nezbavuje žalovaného zjednať nápravu a uhradiť spôsobenú škodu.

11. Žalobca vo svojej žalobe k napádanému rozhodnutiu ďalej v podstatnom namietal, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, právom chránených záujmoch, že žalované správne orgány sa vôbec ničím nezaoberali, zamerali sa len na neexistujúce doklady, namietal tiež, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal jeho odvolaním a nezodpovedal podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal že prvostupňový orgán so svojou neschopnosťou nezistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a svoju neschopnosť preniesol na neho ako žiadateľa. Žalobca ďalej uviedol, že on nemá také možnosti ako správne orgány pri zisťovaní príjmu a doplnení dokladov, mal za to, že ich už žalovaný mal k dispozícii z iných vecí, navyše žiadané bolo potrebné doplniť vo veľmi krátkej lehote a tiež sa oba orgány zaoberali nepodstatnými súkromným vecami, ktoré nepatria do ich kompetencie. Namietal tiež, že prvostupňové rozhodnutie nemá oporu v odôvodnení a neobstojí podľa jeho názoru ani argumentácia, že on ako žiadateľ niečo nedoložil, nepreukázal a neodstránil nedostatky. Žalobca ďalej uviedol, že on ako žiadateľ nepredložil žiadané doklady, pretože neexistujú a navyše, ak také sú, mal si ich žalovaný zabezpečiť sám. Žalobca konštatuje, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, nesprávne a nepreskúmateľné, pričom výrok nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia nekorešponduje z rozhodnutiami autorít v oblasti správneho súdnictva. Súd z obsahu správnej žaloby v podstatnom teda zistil, že podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nekorešponduje z rozhodnutiami autorít v oblasti správneho súdnictva, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce a tiež skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.03.2025, po podrobnej chronológii relevantných udalostí v administratívnom spise, uviedol, že na odvolanie žalobcu zo dňa 01.07.2024 sa žalovaný oboznámil s obsahom spisu a obsahom odvolania a skonštatoval, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť žalobcom pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci boli jasne, prehľadne a zrozumiteľne uvedené. Žalobca ich v stanovenej lehote a ani do dňa vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nedoložil a podľa názoru žalovaného bolo napadnutým rozhodnutím dňa 16.05.2024 správne konanie zastavené zákonne a správne. K tvrdeniu žalobcu, že v lehote 10 dní nie je možné, aby zabezpečil a doplnil všetky žalovaným požadované doklady, žalovaný uviedol, že žalobca mohol žalovaného požiadať o predĺženie lehoty na doplnenie, avšak túto možnosť nevyužil. Zdôraznil, že ak aj v odvolaní žalobca o.i. uviedol, že : „ neprenajíma žiadne nehnuteľnosti v katastrálnych územiach D. F. ani v Olšavici a ani v Studenci (pozemky vyčlenené - do náhrad. užívania, ani pánom G., H. - nepatrna čiastka!, " čestné prehlásenie o vyplatení/nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľností žalobca nedoložil. Vzhľadom na uvedené žalovaný rozhodnutím č. sp. KT/16074/2024, ČRZ: 94928/2024 zo dňa 02.09.2024 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. K skutočnostiam uvádzaným v správnej žalobe ďalej uviedol, že predmetné konanie je konanie návrhové, ktoré sa síce riadi zásadou materiálnej pravdy, avšak je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou vyhľadávacou, preto je povinnosťou žiadateľa

predložiť správnemu orgánu doklady potrebné pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, doklady o svojom príjme a majetku ako aj prijme a majetku spoločne posudzovaných osôb. Žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia a uviedol, že má za to, že žalobca v stanovenej lehote nedoložil doklady potrebné pre účely posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci - doklady preukazujúce stav materiálnej núdze žalobcu ako aj týkajúce sa spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky, a tak nebolo možné rozhodnúť, či spĺňa podmienku materiálnej núdze podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný vo vyjadrení skonkretizoval, že to boli doklady o čistom príjme žalobcu a jeho manželky za posudzované obdobie, ak nimi nedisponovali, bolo potrebné preložiť čestné prehlásenie žalobcu a čestné prehlásenie manželky žalobcu, ďalej čestné prehlásenie o výške finančnej výpomoci žalobcovi a taktiež manželke žalobcu a čestné prehlásenie o vyplatení/nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľností žalobcovi v posudzovanom období. Žalovaný uzavrel, že žalobca neuvádza žiadnu právne relevantnú vecnú argumentáciu a konkrétne dôvody k nesprávnosti rozhodnutí žalovaného, iba napáda, znevažuje a dehonestuje prácu Centra právnej pomoci a svoje obvinenia zakladá na svojich osobných pocitoch. Žalovaný z uvedených dôvodov navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

13. Žalobca v replike zo dňa 28.06.2025 uviedol, že žalovaný preukazuje, že nie je schopný zaujať právne stanovisko a vyvrátiť tvrdenia a uvádzané skutočnosti v správnej žalobe. Žalovaný aj napriek svojim kompetenciám a postaveniu nedokázal vyvrátiť tvrdenie žalobcu a zámerne sa vyhýba podstate problému v tejto právnej veci a to, že žalovaný a ani jeho podriadený orgán nedokázali zabezpečiť to, čo požadovali od žalobcu. Žalobca však mal doručiť doklady, ktoré neexistujú. K tomu tiež uviedol, že žalovaný ani v jednom svojom písomnom podaní neuviedol, ako a akým spôsobom to žalobca má zabezpečiť, napriek tomu, že ho na to viackrát vyzýval. Žalobca preto uzavrel, že „dôvod“, ktorému sa žalovaný vyhýba v celom konaní a ktorý sa nedá predložiť, lebo neexistuje a nedokázal to ani žalovaný, nemôže byť podkladom a dôvodom pre takéto rozhodnutie. Žalobca ďalej poukázal na svoje vyjadrenia v správnej žalobe. Žalobca upozornil, že žalovaný nezaslal súdu vyjadrenie k podanej správnej žalobe, ale skopíroval odôvodnenie rozhodnutia, kde sa preukázateľne vyhol tomu, čo požadoval a nedokázal to sám z vlastnej iniciatívy doložiť. Žalobca ešte podotkol, že nezakladá žiadne obvinenia na svojich osobných pocitoch, ale na skutočnostiach a súdnych rozhodnutiach. Žalobca argumentoval, že žalovaný by mal venovať väčšiu pozornosť tomu, čo vyvádza jeho podriadený orgán, ako rozhoduje, aké súdne spory vedie a aké sú vydávané súdne rozhodnutia a nie obviňovať, urážať, znevažovať žalobcu za to, že uvedie skutočnosti. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk/28/2022 zo dňa 28. februára 2024, ktorý práve týmto rozhodnutím zrušuje takéto nezmyselné a nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca preto uzavrel, že práve tento rozsudok svedčí o tom, ako koná žalovaný a o čo mu ide a aké nezmyselné dôvody hľadá, aby mohol poškodiť žalobcu. Žalobca preto navrhol, aby súd zrušil napádané rozhodnutie žalovaného v zmysle citovaného rozsudku.

14. Žalovaný sa následnou duplikou k replike žalobcu ďalej nevyjadril.

III.

Konanie na správnom súde

15. Správny súd v prvom rade uvádza, že po oboznámení sa s obsahom podanej správnej žaloby (bod 9. – 11. odôvodnenia) a postupom podľa ust. v z.n.p. (ďalej len „SSP“), skúmal, či sú resp. nie sú splnené procesné podmienky, teda či správny súd je resp. nie je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť a zistil, že žalobca v bode 4. žalobného návrhu žiadal priznať náhradu škody voči žalovanému. Súd preto v zmysle požiadavky žalobcu v tomto bode konštatuje nedostatok právomoci správneho súdu na konanie a rozhodovanie o tomto nespôsobilom predmete prieskumu v správnom súdnictve, a preto postupom podľa veta prvá v spojení s / rozhodol o postúpení veci na konanie a rozhodnutie vecne, miestne a kauzálne príslušnému civilnému súdu, ktorým je v danom prípade Okresný súd Prešov podľa v z.n.p. (ďalej len „CSP“), t.j. súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Na základe uvedeného preto správnu žalobu sčasti, tak ako to žalobca požadoval v bode č. 4. žalobného návrhu postúpil na konanie a rozhodnutie vecne, miestne a kauzálne príslušnému civilnému súdu - Okresnému súdu Prešov a to v zmysle zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sídlom Okresného súdu Prešov je mesto Prešov; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Prešov a Sabinov). Na základe uvedených skutočností preto správny súd postupom podľa v spojení s / rozhodol podľa v spojení s a v zmysle zákona o sídlach a obvodoch súdov tak, ako je to uvedené v prvom výroku vo výrokovej časti toho rozhodnutia.

16. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd na konanie a prejednanie bodu 1. – 2. žalobného návrhu v podanej správnej žalobe, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal obe napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia podľa , postupom podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto postupom podľa správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. júl 2025. Na tomto pojednávaní nebol prítomný žalobca, ktorý neúčasť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.07.2025. Neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.07.2025, v ktorom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov (, veta druhá ) na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli.

18. Pre úplnosť správny súd iba konštatuje, že o žalobnom návrhu v bode 3. podanej správnej žaloby nebude rozhodovať, keďže tento bod sa týka iba otázky dokazovania v konaní a nie je spôsobilým predmetom posudzovania v správnom súdnom konaní.

IV.

Relevantná právna úprava

19. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

23. Podľa , miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa veta prvá , ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu.

25. Podľa , právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

26. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

27. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

28. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

29. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len vnútroštátne spory).

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkom sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

33. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, príjem sa na účely tohto zákona zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatného rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

34. Podľa § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

35. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

36. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, účastníkom konania je žiadateľ.

37. Podľa § 10 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa.

38. Podľa § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.

39. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci, Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

40. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

41. Podľa § 10 ods. 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

42. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( o správnom konaní (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov).

43. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

44. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

45. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

46. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

47. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

48. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

49. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

50. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

52. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

53. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

V.

Právny názor správneho súdu

54. Správny súd v konaní podľa a nasl. , rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe po preskúmaní žalobou oboch napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto túto podľa zamietol.

55. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodoval o podaní žalobcu zo dňa 02.10.2019 o poskytnutie právnej pomoci (advokátom JUDr. Tomášom Tauberom) vo veci správnej žaloby proti Finančnému riaditeľstvu SR č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, vedenej na správnom súde pôvodne pod sp. zn. KE - 8S/117/2019. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o zastavení konania o nároku na právnu pomoc s poukazom na § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku z dôvodu, že si žalobca aj napriek predchádzajúcej výzve nesplnil svoju povinnosť a neodstránil nedostatky svojho podania zo dňa 02.10.2019.

56. Účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v rôznych konaniach.

57. Správny súd v predmetnom konaní hodnotil, či žalovaný správne právne vec posúdil, ak napadnutým rozhodnutím zastavil konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci správnej žaloby proti Finančnému riaditeľstvu SR č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019 o zaplatenie sumy 23,80 eur pôvodne vedenej na tunajšom súde pod sp. zn KE - 8S/117/2019.

58. Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje . Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorýávna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia Zákona o poskytovaní právnej pomoci.

59. Z dôvodu, že si žalobca ako účastník administratívneho konania nesplnil svoju povinnosť a neodstránil vady svojho podania zo dňa 02.10.2019, prvostupňový správny orgán pristúpil k vydaniu procesného rozhodnutia o zastavení konania. Z obsahu spisovej dokumentácie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca napriek tomu, že bol písomne opakovane vyzývaný na odstránenie vád svojho podania doplnením dokladov potrebných na rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v súlade s § 19 ods. 3 Správneho poriadku, túto povinnosť si do dňa vydania žalobou napadnutého rozhodnutia nesplnil, pričom prvostupňovým správnym orgánom bol vyzývaný na doplnenie svojho podania v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 28.03.2024 s následnou výzvou, pričom lehota žalobcovi márne uplynula dňa 15.04.2024, a zároveň bol poučený o následkoch nesplnenia povinnosti, t.j. zastavení konania. Žalobca vo svojej argumentácii v správnej žalobe aj v následnej replike uviedol, že „ak si Centrum právnej pomoci dokáže vyžiadať potvrdenie o výplate dôchodkových dávok aj 13-tom dôchodku jeho manželky, tak si veľmi ľahko a jednoducho dokáže

zistiť aj žiadaný príjem jeho a aj jeho manželky. Žalobca tiež konštatoval, že doručená výzva bola bezvýznamná, „nakoľko Centrum právnej pomoci z vlastnej iniciatívy disponuje všetkými potrebnými materiálmi a zdôraznil že z toho jasne vyplýva, že Centrum právnej pomoci svoje nesplnenie povinnosti pričítalo a následne prenieslo zodpovednosť za svoju nečinnosť na žalobcu, ktorého následkom bolo zastavenie konania“. V reakcii na túto námietku správny súd poznamenáva, že správny orgán si sám z úradnej povinnosti zisťuje informácie, ku ktorým má možnosť sa dostať prostredníctvom lustrácií, avšak, ak potrebuje aj iné informácie, resp. listinné dôkazy preukazujúce (príp. popierajúce) tvrdenia vyzve účastníkov konania na ich predloženie, pretože ide o návrhové konanie.

60. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že s povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci úzko súvisí aj zásada súčinnosti účastníka konania v správnom konaní, upravená v ustanovení § 4 ods. 1 Správneho poriadku. Táto určuje kooperačnú povinnosť uvedených osôb so správnym orgánom. Taktiež z nej vyplýva, že účastník konania je povinný so správnym orgánom spolupracovať počas celého konania. Spolupráca účastníka konania so správnym orgánom podľa § 14 Správneho poriadku je postavená na tom, aby účastník konania svojimi postupmi v priebehu konania nebránil riadnemu priebehu správneho konania a naopak, aby svojím konaním ( úkonmi ) vo veci napomáhal čo najskoršiemu vydaniu vecne správneho a zákonného rozhodnutia. Limitom tejto spolupráce sú limity vyplývajúce zo všeobecne záväznej právnej úpravy, príp. z princípov/zásad konania. Súčinnosť v priebehu „celého konania“ sa má vykladať tak, že sa týka aj odvolacieho konania, nielen prvostupňového konania, príp. iných konaní, v ktorých osoba vystupuje ako účastník konania ( a to napr. aj v rámci aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.) / pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/9/2021 zo dňa 27.04.2023 /.

61. V žalobcovom prípade je posudzované konanie iniciované jeho žiadosťou resp. návrhom a teda nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti - ex offo, pričom aj keď sa riadi zásadou materiálnej pravdy, nie je možné opomenúť už spomínanú skutočnosť, že je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou vyhľadávacou. Táto okolnosť sa premieta s poukazom na § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku do povinnosti účastníka konania, resp. oprávneného očakávania, že účastník konania vyvinie vlastnú procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutočností, ktorých zistenie je pre rozhodnutie nevyhnutné.

62. Obsah administratívneho spisu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nepredložil ani po opakovanej výzve relevantné doklady, ktoré boli prvostupňovým orgánom verejnej správy od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom konaní, čím vznikla prekážka brániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol naplnený obligatórny dôvod pre zastavenie konania v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Takisto treba dodať, že vyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by u neho šlo o stav dôkaznej núdze, keďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a informácii nebolo v jeho moci.

63. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Správny súd konštatuje, že v tomto prípade prvostupňovému správnemu orgánu neostávalo nič iné ako konanie o uplatnenom nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci zastaviť, nakoľko bez listín preukazujúcich tvrdenia žalobcu ako žiadateľa nemohol prvostupňový orgán o skutočnosti, či žalobca ako žiadateľ spĺňa podmienky na priznanie právnej pomoci rozhodnúť.

64. Ani námietky žalobcu všeobecného charakteru týkajúce sa zmätočnosti rozhodnutia, jeho nesprávnosti a nepreskúmateľnosti, a ani to, že výrok nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia, bez toho, aby ich žalobca riadne odôvodnil a preukázal, by podľa správneho súdu neboli spôsobilé zmeniť závery žalovaného prijaté v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu podľa názoru správneho súdu boli v súlade s právnymi predpismi, vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahovali aj zákonné ustanovenia, pričom výrok tak prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného má oporu v odôvodnení rozhodnutia a správny orgán v zásade nemal inú možnosť ako konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci proti Finančnému riaditeľstvu SR č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019 o zaplatenie sumy 23,80 eur pôvodne vedenej na tunajšom súde pod sp. zn KE - 8S/117/2019 zastaviť.

65. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania o poskytovaní právnej pomoci v celom rozsahu potvrdil.

66. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dopĺňa, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných ) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. Tento záver je plne súladný i s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok NSS SR spis. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29. 09. 2021). Žalobeto vo svojej argumentácii v predloženej replike mylne domnieval, že tunajší súd bude preskúmavať zákonnosť v napádaných rozhodnutiach z dôvodov výšky hodnoty sporu, čo už judikatúrou ustálil vo svojom rozhodnutí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vedeným pod sp. zn. 3Svk/28/2022 z 28.02.2024, keďže v tomto prípade bolo konanie zastavené pre nedoloženie dokladov dôležitých na preskúmanie podmienok materiálnej núdze u žalobcu a s ním posudzovaných osôb.

67. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v tomto prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto správnu žalobu postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. ( ).

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozhodnutia nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ). Proti druhému a tretiemu výroku tohto rozhodnutia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.