Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka ( sudca spravodajca ) a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX F., právne zastúpeného spoločnosťou RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 34348/2022 zo dňa 24.1.2022, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í oznámenie žalovaného č. 34348/2022 zo dňa 24.01.2022 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

1.Colný úrad Košice ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) rozhodnutím zo dňa 08.12.2021, č. 550453/2021 ( ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ ) uznal žalobcu, v tom čase v pozícii, referenta mobilného dohľadu, zaradeného na Stanici colného úradu Košice - centrála, Colný úrad Košice s miestom výkonu štátnej služby Košice, vinným z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.02.2021 v čase cca o 13,30 hod. v priestoroch fitness centra SLYOfit na G. H. I. XXXX/XX J. F., na základe absentujúceho oprávnenia z vlastnej iniciatívy neprimerane vyžadoval od správcu budovy fitness centra vstup do budovy, neoprávnene vyžadoval od trénerky informácie k osobám prítomným v priestoroch fitness centra, neoprávnene vykonal previerku dodržiavania času výkonu služby A. K. L. M., služobne zaradenou na Stanici Colného úradu Prešov - centrála v prítomnosti cudzej osoby a to v čase jej osobného voľna a zároveň o výkone inšpekčnej činnosti nespísal úradný záznam a nezaevidoval ho v zmysle Registratúrneho poriadku finančnej správy. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy sa žalobca týmto konaním pri výkone štátnej služby dopustil porušenia služobných povinností podľa:

- článku 16 ods. 1 ( ďalej ako „Ústava SR“ ) ,

- článku 19 ods. 2 SR,

- článku 3 o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej ako „zákon o finančnej správe“ ),

- § 4 ods. 3 písm. z) zákona o finančnej správe

- § 119 ods. 2 písm. a) zákona o finančnej správe

- ods. 7 písm. a), n) a ods. 19 IRA č. 158/2019 Smernice o činnosti odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

čím porušil služobnú disciplínu podľa ust. § 118 ods. 1 a ods. 2 zákona o finančnej správe. Za uvedené disciplinárne previnenie prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na tri mesiace a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

2.V dôvodoch prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že dňa 13.02.2021 bola prezidentovi finančnej správy adresovaná písomnosť, označená ako „Úradný záznam - Podnet na prešetrenie", ev. č. 67828/2021, v ktorej A. K. L. M., ozbrojená príslušníčka finančnej správy, služobne zaradená na stanici Colného úradu Prešov - centrála ( ďalej ako „oznamovateľka“ ) namietala postup žalobcu pri kontrole dodržiavania služobnej a pracovnej disciplíny a kontrole využívania času výkonu jej služby dňa 10.02.2021. Zo správy oddelenia výkonu kontroly z prešetrenia podnetu oznamovateľky datovanej ku dňu 08.04.2021, č. 26/2021 ( ďalej ako „správa“ ), podľa textu prvostupňového rozhodnutia, vyplýva, že preverovaním, ako aj komplexným posúdením zistených skutočností zo strany nadriadeného bolo zistené, že žalobca mal dňa 10.02.2021, v čase cca o 13:30 hod., v priestoroch fitness centra SLYOfit, ktoré sa nachádza na ul. Škultétyho č. 3718/30 v Prešove ( ďalej ako „fitness centrum“ ), vykonať z vlastnej iniciatívy kontrolu dodržiavania služobnej a pracovnej disciplíny a kontrolu využívania času výkonu služby oznamovateľkou. Uvedenú kontrolu mal žalobca vykonať takým spôsobom, že mal požiadať správcu budovy fitness centra, aby ho pustil do vnútorných priestorov tejto budovy a následne ho sprevádzal do priestorov na poschodí, kde správca budovy zaklopal na dvere a zavolal na chodbu trénerku. Trénerke sa mal žalobca ústne predstaviť v zmysle ustanovenia 2. dielu, I. oddielu, ods. 6 IRA č. 158/2019 Smernica o činnosti odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ( ďalej ako „Smernica" ), mal preukázať svoju príslušnosť k finančnej správe služobným preukazom s odznakom a mal sa opýtať trénerky, či sa v miestnosti, z ktorej práve vyšla, nachádza ešte nejaká osoba. Trénerka odpovedala, že sa v miestnosti nachádza oznamovateľka, ktorá je jej klientkou a precvičujú cviky. Následne si mal žalobca od správcu budovy fitness centra vypýtať povolenie na vstup do predmetnej miestnosti fitness centra, kde mal zostať stáť v priestore dverí, pričom sa mal oznamovateľke predstaviť ústnym vyhlásením „finančná správa Slovenskej republiky, inšpekcia finančného riaditeľstva" a zároveň sa jej mal opýtať, čo robí v priestoroch fitness centra. Ďalší priebeh rozhovoru oznamovateľky so žalobcom, nie je, podľa textu prvostupňového rozhodnutia s odkazom na Správu, možné dostupnými metódami overiť. Následne mal žalobca v sprievode správcu budovy fitness centra z priestorov budovy fitnescentra odísť. Po príchode do kancelárie si mal žalobca podľa svojho vyjadrenia ( ev. č. 108048/2021 zo dňa 12.03.2021 ) overiť, že dňa 10.02.2021 o 13:30 hod. nebola oznamovateľka v službe, ale mala osobné voľno. O výkone inšpekčnej činnosti neurobil žalobca oznámenie svojmu bezprostrednému nadriadenému, resp. nevyhotovil úradný záznam a to nielen bezprostredne po činnosti, ale ani niekoľko dní po vzniknutej udalosti. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy mal žalobca inšpekčnú činnosť vykonať v čase osobného voľna oznamovateľky, na základe absentujúceho oprávnenia, kedy mal od správcu budovy fitness centra neprimerane vyžadovať vstup do tejto budovy, neoprávnene mal vyžadovať informácie od trénerky k osobám prítomným v priestoroch fitness centra a taktiež mal neoprávnene vykonať previerku dodržiavania času výkonu služby oznamovateľkou v prítomnosti cudzej osoby. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, s odvolaním sa na závery Oddelenia vnútornej kontroly, že pred samotným výkonom previerky dodržiavania služobnej alebo pracovnej disciplíny resp. využívania času výkonu služby pani M. nebola zo strany žalobcu dostatočne hodnoverným spôsobom preverená základná informácia - či bola pani M. v uvedený deň - 01.02.2021 v čase okolo 12:00 -13:00 hodine zaradená vo výkone služby, t. j. v práci, čo je v konečnom dôsledku podstatná skutočnosť a rozhodujúci faktor pre posúdenie dodržania prioritnej zásady inšpekčnej, kontrolnej činnosti ( činnosť zameraná na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie a preverovanie porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ( ďalej len „FR SR“ ); súčasťou inšpekčnej činnosti je aj kontrolná činnosť a koordinácia rizika ). Kontrolu, resp. previerku dodržiavania času výkonu služby oznamovateľky teda žalobca vykonal v čase jej osobného voľna nesprávnou aplikáciou základných princípov a ustanovení o oprávneniach príslušníka finančnej správy Slovenskej republiky, čím vážnym spôsobom narušil oznamovateľkinu osobnú integritu. S poukazom na závery správy prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že konanie žalobcu naplnilo znaky disciplinárneho previnenia uvedeného v ust. § 127 zákona o finančnej správe v znení jeho ods. 1, pričom uvedeného disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil porušením služobnej disciplíny definovanej ustanovením § 118 ods. 1 zákona o finančnej správe. Ust. § 118 ods. 2 zákona o finančnej správe potom obsahuje charakteristiku služobných povinností príslušníkov finančnej správy. Z ďalšieho obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Generálny riaditeľ sekcie, sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, ako nadriadený

s personálnou právomocou a súčasne orgán oprávnený na konanie ( žalobca bol do 1.9.2021 zaradený na organizačnom útvare Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, odbor inšpekcie, oddelenie inšpekcie východ, funkcia referent inšpekčnej činnosti ) podľa ust. § 280 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe v spojení s čl. 4 písm. s) prílohy Personálneho opatrenia ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021, oznámil žalobcovi Listom č. 350584/2021 zo dňa 22.07.2021 začatie konania podľa ust. § 283 ods. 3 v spojení s ust. § 278 písm. d) bod 5. zákona o finančnej správe vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia podľa ust. § 128 písm. b) zákona o finančnej správe. Žalobcovi bola v súlade s ust. § 131 ods. 1 zákona o finančnej správe daná možnosť vyjadriť sa k veci v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania o uložení disciplinárneho opatrenia. Žalobca zastúpený advokátom k disciplinárnej veci zaujal stanovisko podaním zo dňa 15.08.2021 označeným ako „Vyjadrenie k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania“, kde opísal svoj pohľad na priebeh udalostí, ktoré vyústili do jeho uznania za vinného z disciplinárneho previnenia a následného disciplinárneho potrestania. V rámci svojich záverov prvostupňový orgán verejnej správy, odvolávajúc sa na správu, žalobcovi vytkol, že pred samotným výkonom previerky dodržiavania využívania času výkonu služby nebola z jeho strany dostatočným a hodnoverným spôsobom preverená podstatná skutočnosť a to, či bola oznamovateľka v uvedený deň 10.02.2021 a v uvedenom čase cca o 13,30 hod. v práci, čo je v konečnom dôsledku rozhodujúcim faktorom pre dodržanie prioritnej zásady inšpekčnej, kontrolnej činnosti ( činnosť zameraná na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie a preverovanie porušenia povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby ). Na ozrejmenie prvostupňový orgán verejnej správy doplnil, že žalobca kontrolu dodržiavania času výkonu služby vykonal v čase osobného voľna oznamovateľky, nesprávnou aplikáciou základných princípov a ustanovení o oprávneniach príslušníka finančnej správy Slovenskej republiky, čím došlo vážnym spôsobom k narušeniu osobnej integrity oznamovateľky. Prvostupňový orgán verejnej správy citáciou poukázal na SR a v nadväznosti na to na zásadu práva na súkromný život, ktoré je ako základné ľudské právo chránené najmä medzinárodnými dohovormi a súčasne nemožno opomenúť ani právo na ochranu osobnosti a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do súkromnej sféry. V ďalšom obsahu prvostupňového rozhodnutia boli citované príslušné ust. zákona o finančnej správe a Smernice o činnosti odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí vyslovil presvedčenie, že vykonaným úkonom previerky dodržiavania času služby oznamovateľky v čase jej osobného voľna žalobca vykonal inšpekčnú činnosť spôsobom odporujúcim zákonným oprávneniam príslušníka finančnej správy Slovenskej republiky, kedy na základe absentujúceho oprávnenia neprimerane vyžadoval od správcu budovy fitness centra vstup do budovy, zároveň neoprávnene vyžadoval informácie od trénerky k osobám prítomným v priestoroch fitness centra a vykonal neoprávnene previerku dodržiavania času výkonu služby oznamovateľkou v prítomnosti cudzej osoby bez vykonania ďalšieho záznamu o zadokumentovaní tejto činnosti. V súvislosti so žalobcovi uloženým disciplinárnym opatrením prvostupňový orgán verejnej správy povedal, že pri rozhodovaní o ňom prihliadal na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností a prihliadajúc na vyššie uvedené uložil disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na tri mesiace, pričom toto disciplinárne opatrenie má mať okrem represívnej stránky hlavne preventívny charakter.

3.Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, na ktoré reagoval žalovaný oznámením zo dňa 24.01.2022, č. 34348/2022. V ňom žalobcu oboznámil so znením príslušných ustanovení zákona o finančnej správe upravujúcich lehotu na podanie odvolania, kto je oprávneným orgánom, ktorému sa odvolanie podáva a tiež kedy nastávajú účinky oznámenia rozhodnutia účastníkovi konania. Uvedené ustanovenia žalovaný objasnil tak, že ako miesto odvolania zákon o finančnej správe určuje zásadne oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal s jednou výnimkou – v prípade nesprávneho poučenia účastníka konania. Na podanie odvolania potom zákon o finančnej správe ustanovuje 15 dňovú lehotu, resp. 8 dňovú lehotu, ktorá je podľa názoru žalovaného aktuálna aj v danom prípade. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň. Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne. Aplikáciou uvedených zákonných ustanovení na vec žalobcu prijal žalovaný záver, že odvolanie sa musí v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu a nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu. V danej veci bolo podľa žalovaného zrejmé, že právny zástupca žalobcu bol písomnou plnou mocou dňa 09.08.2021 splnomocnený, aby žalobcu v disciplinárnom konaní zastupoval, kedy z predloženej plnej moci súčasne vyplýva, že žalobca ho splnomocnil aj na zastupovanie vo všetkých právnych

úkonoch, vrátane prijímania písomností, doporučených zásielok a zásielok určených do vlastných rúk, na podávanie žalôb, návrhov, opravných prostriedkov a pod., pričom platí, že zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca oboznámený dňa 13.12.2021, čo deklaruje doručenka tohto rozhodnutia doručovaná právnemu zástupcovi žalobcu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.12.2021 na poštovú prepravu odvolanie, ktoré bolo oprávnenému orgánu doručené dňa 23.12.2021 ( zaevidované pod spisovou značkou 250323737/2021 ), čo preukazuje priložená obálka z Colného úradu Košice. Odvolanie bolo teda podľa názoru žalovaného podané až dňa 23.12.2021 a to aj napriek tomu, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím správne poučený o lehote a mieste podania odvolania. Žalovaný preto uzavrel, že žalobca nepodal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu oprávnenému orgánu v zákonnej lehote ( do 21.12.2021 ) a toto rozhodnutie sa dňa 21.12.2021 stalo právoplatným so všetkými jeho účinkami. Podľa mienky žalovaného oneskorené odvolanie je procesný úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie a preto nebráni nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Žalovaný žalobcu súčasne upozornil, že keďže oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako odvolanie riadne podané, v danej právnej veci nemohlo byť žalobcove podanie ( oneskorené odvolanie ) vybavené postupom podľa ust. § 294 zákona o finančnej správe.

II. Správne súdne konanie

4.Správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 14.02.2022, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach v ten istý deň sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáha zrušenia oznámenia žalovaného a tiež aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca súčasne správnemu súdu navrhol, aby upustil od uloženia sankcie uloženej mu prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca prvostupňovému orgánu verejnej správy a žalovanému vytkol, že ich rozhodovacou činnosťou boli priamo dotknuté jeho práva, nakoľko bez náležitého zistenia skutkového stavu mu bolo nezákonné siahnuté na služobný plat, pričom zároveň porušenie svojich práv videl žalobca aj v postupe žalovaného, kedy sa tento odmietol zaoberať jeho obhajobou a úmyselne vyložil ustanovenia zákona o finančnej správe o možnosti podať odvolanie v jeho neprospech. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca opísal svoje odvolacie dôvody proti prvostupňovému rozhodnutiu a pokračoval tvrdením, že prvým porušením jeho práv je, že forma oznámenia nie je procesné prípustná. Žalobca vysvetlil, že aj v prípade, že by bol právny názor žalovaného správny, je povinný o odvolaní rozhodnúť nemeritórnym rozhodnutím s poučením o opravnom prostriedku a odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Za nesprávne žalobca považuje vyhodnotenie lehoty na podanie odvolania ako hmotnoprávnej, kedy tento právny názor žalovaného nemá oporu v zákone a jeho aplikáciou bolo podľa názoru žalobcu zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces ( disciplinárne konanie ). 8 dňová lehota na podanie odvolania je podľa žalobcu lehotou procesnou ( analogicky je rovnaká lehota pre podanie odporu proti trestnému rozkazu, tiež procesná ) a výklad žalovaného je právne neudržateľný, neprípustné extenzívny a popierajúci základné zásady právneho systému, čím došlo k porušeniu zásady právnej istoty. V otázke poučenie o tom, ktorému orgánu sa opravný prostriedok podáva, žalobca dôvodil, že postup je štandardný vo všetkých typoch rozhodnutí, a je nezmysel domnievať sa, že sa tým myslí povinnosť adresáta opravného prostriedku disponovať opravným prostriedkom v určenej lehote. Zo znenia zákona o finančnej správe nevyplýva, aby o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval žalovaný cestou generálneho riaditeľa sekcie a to je podľa žalobcu dôvod, pre ktorý sa v poučení uvádza adresát. Proces nemôže byť pre účastníka zmätočný v zmysle, že si sám bude musieť dohľadávať odvolací orgán. Žalobca odkázal na znenie ust. § 293 ods. 1 a 3 zákona o finančnej správe a zdôraznil, že odvolanie sa „podáva", nie doručuje. Poukázal tiež na analógiu postupom podľa ust. s tým, že sa jedná o lehotu procesnú. Žalobca na svoju obranu zároveň uviedol, že sa neprevinil žiadnym správaním a nezasiahol do osobnej integrity žiadnej osoby, pričom mu nie je známe porušenie akých predpisov a povinností sa mu kladie za vinu.

5.Žalovaný predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe v podaní zo dňa 09.05.2022 kde zopakoval opis udalostí tak, ako ich zaznamenalo prvostupňové rozhodnutie a tiež dôvody, ktoré žalovaného viedli k oznámeniu zo dňa 24.01.2022 a s odkazom na znenie ust. , kedy podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2021 keďže odvolanie proti nemu žalobca síce podal oprávnenému orgánu, avšak po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie, navrhol podľa ust. zastaviť správne súdne konanie z dôvodu, že žalobca v danom prípade nevyčerpal predpísané opravné prostriedky, ktoré mal ako účastník konania k dispozícii. Aj

napriek tomuto navrhovanému postupu žalovaný považoval za vhodné vyjadriť sa k dôvodom správnej žaloby. Žalovaný poukázal na zákonné znenie ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe, ktoré je podľa jeho názoru formulované tak, že odvolanie sa musí v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu, nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu a poukázal tiež na ust. § 308 ods. 4 zákona o finančnej správe, ktoré vyslovene pripúšťa v prípade podania odvolania podľa ust. § 293 ods. 2,4, a 5 tohto zákona podať v určenej lehote odvolanie aj na poštovú prepravu. Ust. § 293 ods. 1 zákona o finančnej správe, v zmysle ktorého podával odvolanie žalobca, však ustanovením § 308 ods. 4 zákona o finančnej správe nebolo dotknuté, na základe čoho žalovaný konštatoval, že zákon o finančnej správe v tomto prípade aj naďalej ustanovuje, že odvolanie sa musí v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu a vylučuje možnosť zachovania lehoty na podanie odvolania pri jeho odovzdaní na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Žalovaný v súvislosti so spornou situáciou poukázal aj na znenie iných právnych úprav, ktoré riešia zachovanie lehoty na podanie odvolania. Žalovaný sa odvolal na text zákona o finančnej správe, ktorý mu, podľa jeho názoru, ako odvolaciemu orgánu, v rámci odvolacieho konania neukladá povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Zároveň tento zákon neupravuje konkrétny postup žalovaného v prípade oneskorene podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia. Vo vzťahu k dôvodom prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný vyjadril, že prvotným podnetom pre začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi boli zistené nedostatky prešetrené v správe. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mal riaditeľ colného úradu možnosť posúdiť a to aj napriek skutočnosti, že mal na to možnosť. Tvrdenie žalobcu, že riaditeľ colného úradu nepostupoval podľa § 291 ods. 4 zákona o finančnej správe je nedôvodné. Podľa slov žalovaného mal žalobca v čase od 05.08.2021 ( dátum doručenia oznámenia o začatí konania o uložení disciplinárneho opatrenia ) až do vydania prvostupňového rozhodnutia možnosť podať písomné vyjadrenia a zároveň aj právo na obhajobu, čo aj využil a to písomným vyjadrením sa k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania zo dňa 15.08.2021. K výške žalobcovi uloženej sankcie žalovaný argumentoval, že riaditeľ colného úradu v rámci svojej právomoci, ktorá nevybočila zo zákonných medzí, uložil disciplinárne opatrenie podľa ust. § 128 písm. b) - zníženie služobného platu až o 10% na tri mesiace, kedy zákon o finančnej správe v jeho ust. § 128 písm. b) umožňuje nadriadenému znížiť služobný plat príslušníka finančnej správy až o 15% najdlhšie na 3 mesiace. Žalovaný na doplnenie uviedol, že žalobca vykonával štátnu službu vo funkcii referenta inšpekčnej činnosti viac ako 5 rokov a aj s prihliadnutím na dĺžku služobnej praxe mal povinnosť konať na základe služobných povinností príslušníka finančnej správy. Žalovaný ubezpečil, že v konaní bolo preukázané, že žalobca konal v rozpore s právnymi predpismi a na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti a na uloženie sankcie existoval zákonný dôvod. V súvislosti s posúdením riadneho plnenia si služobných povinností zo strany žalobcu v danom prípade žalovaný konštatoval, že žalobcove konanie v kontexte všetkých skutočností vyznieva ako svojvoľné, bez náležitej opory jeho konania, ktoré má byť v súlade s SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a internými riadiacimi aktmi. V súvislosti s námietkou nestotožnenia osôb ( správca budovy fitness centra a trénerka) žalovaný uviedol, že žalobca v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s jeho zákonnou možnosťou navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a predkladať vyjadrenia, ani v jednom prípade nenamietal tieto osoby, dokonca ich vo svojich vyjadreniach sám opakovane potvrdil. Vo vzťahu k žalobcom navrhnutému upusteniu od uloženia sankcie je žalovaný toho názoru, že tento návrh je tak, ako ho žalobca formuloval nedôvodný a nevykonateľný. Ak by správny súd rozhodoval podľa žalobcom uvedeného návrhu, zasiahol by do konania verejného orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so základnými zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi mocou súdnou a exekutívnou.

6.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

7.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia a , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach ( ďalej aj „správny súd“ ), ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

8.Vzhľadom na existenciu ust. , procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

9.Správny súd vzhľadom na návrhy obidvoch účastníkov nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.07.2025 so začiatkom o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove správneho súdu. Na tomto pojednávaní prítomní zvolený zástupca žalobcu a tiež aj zástupkyňa žalovaného argumentovali zhodne s obsahom svojich doterajších podaní.

10.Podľa ust. § 293 ods. 1 zákona o finančnej správe ( účinného v čase podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ), proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.

11.Podľa ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe ( účinného v čase podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ), odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; za oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal, sa pri odvolaní proti služobnému hodnoteniu považuje nadriadený, ktorý ho schválil.

12.Podľa ust. § 308 ods. 1 zákona o finančnej správe ( účinného v čase podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ), lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

13.Podľa ust. , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14.Podľa ust. , písm. c/ , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15.Podľa ust. , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16.Podľa ust. , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17.Podľa ust. , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

18.Pokiaľ ide o informácie relevantné pre vyriešenie sporu medzi účastníkmi tohto konania, z administratívneho spisu možno zistiť, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi, cestou zvoleného právneho zástupcu ( splnomocnenie zo dňa 09.08.2021 ), oznámené jeho doručením dňa 13.12.2021. Právny zástupca žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie spôsobom, že toto dňa 21.12.2021 odovzdal na poštovú prepravu, pričom ho adresoval Riaditeľovi Colného úradu Košice. Odvolanie bolo jeho adresátovi doručené dňa 23.12.2021. Na odvolanie reagoval žalovaný oznámením zo dňa 24.01.2022, ktoré žalobca spolu s prvostupňovým rozhodnutím napadol správnou žalobou.

19.V úvode považuje správny súd za potrebné vysvetliť prečo, ako so žalovaným v tomto správnom súdnom konaní, konal s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, vzhľadom na žalobcom uvedené označenie Colného riaditeľstva Košice a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako žalovaných v 1. a 2. rade. V správnom súdnom procese platí, že žalovaný orgán verejnej správy neurčuje žalobca svojím tvrdením, ale žalovaný je definovaný priamo zákonom. Teda správny súd vedený zásadou

iura novit curia ( súd pozná právo ) nie je viazaný označením žalovaného v správnej žalobe, ale je povinný žalovaného sám určiť, v závislosti od predmetu správneho súdneho prieskumu vymedzeného žalobcom. Zákon teda priamo určuje pasívne procesne legitimovaný subjekt odkazom na pôvodcu preskúmavaného rozhodnutia, prípadne opatrenia. Postavenie žalovaného sa odvíja od skutočnosti, či v prípade administratívneho konania bolo toto jednoinštančné alebo dvojinštančné. Ak orgán verejnej správy v administratívnom konaní rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, napr. o odvolaní, je žalovaným tento ( odvolací ) orgán verejnej správy. Pokiaľ teda osobitný predpis ( v našom prípade zákon o finančnej správe ) umožnil podať účastníkovi konania ( žalobcovi ) proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v takomto prípade je pri správnej žalobe žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý o tomto odvolaní rozhodol, pričom na veci nič nemení ani fakt, že odvolací orgán toto odvolanie vybavil neformálne oznámením.

20.Aplikáciou citovaných zákonných ust. na prípad žalobcu možno konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi uložené v ňom špecifikované disciplinárne opatrenie bolo oznámené jeho zvolenému právnemu zástupcovi doručením dňa 13.12.2021. Právny zástupca žalobcu podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu na poštovú prepravu dňa 21.12.2021 a adresoval ho riaditeľovi Colného úradu Košice. Vychádzajúc z podacej pečiatky podateľne, bolo odvolanie žalobcu doručené Colnému úradu Košice dňa 23.12.2021. Nemožno spochybniť, že žalobca podal odvolanie oprávnenému orgánu, teda tomu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal ( ust. § 293 ods. 3, veta prvá pred bodkočiarkou zákona o finančnej správe ). Zároveň, použijúc pravidlo na výpočet lehôt podľa dní, posledný deň 8 dňovej zákonnej lehoty ( ust. § 293 ods. 1, veta prvá zákona o finančnej správe ) na podanie odvolania pripadol na deň 21.12.2021. V prípade žalobcu sa relevantným stalo zodpovedanie otázky, či odvolanie podal včas, keď ho posledný deň uvedenej 8 dňovej lehoty, teda 21.12.2021 odovzdal na poštové doručenie.

21.Správny súd v kontexte okolností žalobcovho prípadu poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú v rámci svojej rozhodovacej činnosti štandardne zohľadňuje a podľa ktorej zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu ( okrem iného ) vyplýva, že v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej movinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ( a tiež medzinárodnými zmluvami ) garantovaných základných práv a slobôd.“ ( II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07 ). Takisto judikatúru podľa ktorej pri posudzovaní konkrétnych príkladov nemožno opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti ( IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07 ).

22.Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či týmto interpretačným doktrínam bolo oznámením žalovaného učinené zadosť a či spôsob aplikácie, resp. interpretácie aplikovanej právnej úpravy, teda tých častí zákona o finančnej správe, ktoré upravujú lehotu pre podanie odvolania a jej zachovanie, uskutočnený žalovaným, nie je postihnutý defektom ústavne neakceptovateľného výkladu, ktorým by sa narušila podstata spravodlivosti, ktorá je bázou racionálnej právnej argumentácie.

23.V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, ako podstatnú, tú skutočnosť, že otázku včasnosti uplatnenia odvolania žalobcom je potrebné posudzovať s ohľadom na obsah relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobca tento opravný prostriedok uplatňoval. Napokon aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022, na novelizáciu ktorých žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe odkazuje, v ust. § 331b ods. 3 zákona o finančnej správe stanovuje, že na konanie podľa § 278 ( zahŕňajúce aj konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej správy podľa ust. § 127 ods. 1 zákona o finančnej správe, pozn. správneho súdu ) začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že ust. § 293 ods. 2, 4 a 5 zákona o finančnej správe zavedené dotknutou novelizáciou účinnou od 01.01.2022, na ktoré poukazuje žalovaný a na základe obsahu ktorých uplatňujúc systematický výklad aplikovanej právnej úpravy, obhajuje svoju interpretáciu otázky zachovania tzv. odvolacej lehoty, neboli v čase podania odvolania žalobcom účinné a nebolo možné sa nimi riadiť.

24.Právna úprava ( účinná v čase uplatnenia odvolania žalobcom ) zakotvená v zákone o finančnej správe, podrobnosti v otázke zachovania lehoty nešpecifikuje. Normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti hmotných, ako aj procesných subjektívnych práv a preto je nevyhnutné dôsledne rozlišovať lehoty hmotnoprávne a procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich počítaní ( pozri I. ÚS 493/2019 ). Zmyslom odvolacej lehoty, určenej príslušnými ustanoveniami zákona o finančnej správe, je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že vymedzenie času pre podanie odvolania je späté s realizáciou procesného subjektívneho práva. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že lehota na podanie odvolania vymedzená zákonom o finančnej správe je lehotou procesnoprávnou a nie lehotou hmotnoprávnou a to s príslušnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi pre jej počítanie, resp. v preskúmavanom prípade pre jej zachovanie.

25.Správny súd tak považuje v okolnostiach žalobcu, ktorý odvolanie dňa 21.12.2021, teda v posledný deň predpísanej 8 dňovej lehoty odovzdal na poštovú prepravu, predpísanú odvolaciu lehotu za zachovanú a teda konštatuje, že odvolanie bolo žalobcom podané včas, v zákonom určenej lehote.

26.Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že právny názor, na ktorom je založené oznámenie žalovaného, je arbitrárny, opúšťajúci medze rozumného a prípustného výkladu zákona. Z tohto dôvodu je ústavne nesúladný a teda nesprávny.

27.Správny súd tak zistil, že oznámenie žalovaného trpí vadou podľa ust. , keďže podľa ustálenej judikatúry nesprávne právne posúdenie nespočíva iba v aplikácii nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí alebo v opatrení, ale ide aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov ( napr. nespĺňal požiadavky ústavnej konformnosti podľa ).

28.Na základe uvedených skutočností správny súd oznámenie žalovaného č. 34348/2022 zo dňa 24.01.2022 postupom podľa ust. zrušil a podľa ust. vrátil vec žalobcu žalovanému na ďalšie konanie.

29.Návrhu žalobcu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa ust. , správny súd vychádzajúc zo zásady subsidiarity správneho súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy, nevyhovel. V tomto smere poukazuje správny súd na ustálenú judikatúru podľa ktorej „Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy druhého stupňa a ak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom vyžadované splnenie podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací orgán verejnej správy. K zmene uvedeného právneho názoru nedošlo ani prijatím novej procesnej úpravy vyjadrenej v “ ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.08.2016 ). Nevyhnutnosť primárneho rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, v žalobcovom prípade o ním podanom odvolaní, v rámci správneho konania je elementárnym prejavom zásady subsidiarity správneho súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie.

30.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a keďže žalobca mal v konaní úspech, priznal mu správny súd úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

31.Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ust. v spojení s ust. ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ,2 ). Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.