Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoEk/24/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: A., B., B. B. A. XX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX, proti povinnej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), v konaní o vymoženie 343,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/650/2010-35 zo dňa 20.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor doručil dňa 30.09.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 33,19 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ 3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 9a, § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 57 ods. 1 písm. m), , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), , , vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017.

4. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX sa začalo exekučné konanie proti povinnej. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 7Er/650/2010-11 zo dňa 24.01.2011 prvým výrokom zastavil exekučné konanie v časti istiny vo výške 321,32 eur, v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 665,22 eur od 27.04.2009 do zaplatenia, v časti vymoženia zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 321,32 eur od 13.07.2009 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 214,78 eur. Druhým výrokom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie povarenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej sumu 48,77 eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

12.2.2011. Vo zvyšnej časti udelil súd dňa 24.2.2011 súdnemu exekútorovi poverenie pod č. 5710 020627 * na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 343,90 eur spolu s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn B. XXXXX/XX zo dňa 8.10.2009 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Preskúmaním exekučného spisu exekučný súd zistil, že sprievodný list zo dňa 22.01.2016, ktorým súdny exekútor postúpil doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, tak ako to uviedol v žiadosti o oznámenie štádia konania doručenom súdu dňa 17.04.2023, nie je súčasťou obsahu súdneho spisu. Z uvedeného dôvodu súd výzvou zo dňa 20.05.2024 vyzval nástupcu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca na predloženie dokladu preukazujúceho doručenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu v lehote do 22.01.2016, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by toto bolo súdu doručené, a to ani spolu s uvedeným sprievodným listom zo dňa 22.01.2016. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetné doplnenie návrhu oprávneného, ako aj postúpenie doplnenia súdnym exekútorom (sprievodný list zo dňa 22.01.2016) bolo súdu doručené až dňa 17.04.2023 spolu so žiadosťou o oznámenie štádia konania zo dňa 13.04.2023. Na túto výzvu súdu, ktorá bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 20.05.2024, súdny exekútor doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval a doručenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote do 22.01.2016 nepreukázal. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu mal s poukazom na vyššie popísané skutočnosti za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods.1 EP v lehote do 22.01.2016, ale až dňa 17.04.2023, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa §243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.:1CoE/40/2020-47 z 28.05.2020. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie a exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia EP, exekúciu zastavil. Pre úplnosť dodal, že aj v prípade nezmeškania lehoty oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nepreukázal, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Oprávnený súdu rozhodujúce skutočnosti nepopísal, iba odkázal na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Vzhľadom na uvedené by boli splnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

6. O náhrade trov účastníkov exekučného konania rozhodol podľa zásady zavinenia. Oprávnený procesne zavinil zastavenie konania, preto by mal povinnej zaplatiť náhradu trov konania. Povinná si však žiadne trovy konania neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto konaní nejaké preukázateľné účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

7. Súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie priznal odmenu v zmysle jeho vyúčtovania v najnižšej zákonnej výške 33,19 Eur. Vzhľadom na to, že odmenu si uplatnil v najnižšej zákonnej výške, skúmaním rozsahov úkonov sa bližšie nezaoberal.

8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil , f), h) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Poukázal na to, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko úverová

zmluva bola uzatvorená podľa a nasl. . Povinná pri uzatvorení úverovej zmluvy vyhlásila, že úver jej bol poskytnutý na výkon povolania, čo potvrdila svojim osobitným podpisom v Zmluve o úvere. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi a súdu známa, nakoľko rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Pokiaľ by sa odvolací súd neuspokojil s uvedenou argumentáciou, poukázal, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti vrátane dôkazov boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (, f), h) ).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. K námietke oprávneného, že v predmetnej veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah odvolací súd uvádza, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len uvedenie, že povinná brala úver na účel podnikania, resp. povolania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajným) podnikaním/povolaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V prípade pochybností je potom namieste prijať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na dodávateľovi. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že ani sám oprávnený nebol vo svojich tvrdeniach v odvolaní konzistentný, keďže najprv tvrdil, že úver bol povinnej poskytnutý na účel podnikania a neskôr tvrdil, že jej bol poskytnutý na účel povolania. Oprávnený tak sám jasne neuviedol na aký konkrétny účel mal byť povinnej poskytnutý úver a aký konkrétny súvis s týmto účelom uzatvorenie zmluvy malo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva, ktorá bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená je spotrebiteľskou zmluvou, a preto je možné na tento spotrebiteľský vzťah aplikovať aj ust. § 243f v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 243f a boli do Exekučného zákona zavedené , pričom nadobudli účinnosť dňa 23.12.2015 a zaviedli povinnosť exekučných súdov ex offo prihliadať v exekučných konaniach v prípade vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami, že v prípade ak tieto súdy dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené

skutočnosti osvedčujú. Z uvedeného vyplýva, že po 23.12.2015, t. j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od účinnosti zákona aj oprávnený vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, ktoré síce začalo pred 23.12.2015, avšak v zmysle Exekučného poriadku sa táto povinnosť vzťahovala aj na exekučné konania začaté pred týmto dátumom.

15. Exekučný poriadok v intertemporálnom ust. § 243f ods. 4 upravil vyvrátiteľnú domnienku podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Dôkazné bremeno (t. j. povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou) mal oprávnený, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

16. Skôr ako sa bolo možné zaoberať otázkou, či oprávnený si dostatočne splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či oprávnený svoju povinnosť splnil v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, a to, že oprávnený si svoju povinnosť upravenú Exekučným poriadkom nesplnil v zákonnej lehote, pretože po 23.12.2015, t. j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od účinnosti zákona, teda do 22.01.2016, avšak z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že oprávnený síce návrh doplnil v lehote, ale podaním adresovaným súdnemu exekútorovi. Doplnenie návrhu oprávneným bolo súdnemu exekútorovi doručené síce už dňa 21.01.2016, avšak súdu prvej inštancie bolo doručené až dňa 17.04.2023, t. j. po lehote na doplnenie, preto súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu v predmetnej veci.

17. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému a k otázke komu je potrebné doplnenie návrhu v lehote adresovať, t. j. či priamo exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, ktorý vo vzťahu k subjektu, ktorému je potrebné podať doplnenie návrhu a k posúdeniu včasnosti doplnenia návrhu uviedol, že: „Z pohľadu ústavného súdu je potrebné uviesť, že dotknuté ustanovenia Exekučného poriadku nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu má byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v danom špecifickom prípade v zákonnej lehote doručené, teda či má byť doplnenie doručené priamo okresnému súdu alebo postačuje, ak bude doručené súdnemu exekútorovi, ktorý má povinnosť bezodkladne podanie predložiť súdu. Za uvedeného stavu nemožno právne závery okresného súdu považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené, čo znamená, že ústavný súd nemá dôvod do záverov okresného súdu zasiahnuť. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný právny názor, bez ďalšieho nezakladá porušenie označených článkov a dohovoru. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka (ako to vyplýva z predmetu jej činnosti) okrem iného obchoduje s pohľadávkami a zaoberá sa aj ich vymáhaním vo väčšom rozsahu. Za tohto stavu možno od nej oprávnene očakávať dostatočnú odbornú starostlivosť a predvídavosť pri vybavovaní takejto agendy. Preto pri náležitej opatrnosti a predvídavosti sťažovateľka mala predpokladať aj možný odlišný výklad sporných ustanovení a v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt doplnenie návrhu podať v zákonnej lehote nielen súdnemu exekútorovi, ale aj okresnému súdu. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.“ K rovnakému záveru dospel Ústavný súd SR už aj vo svojom skoršom uznesení, a to sp. zn. II. ÚS 615/2016-13 zo dňa 10.08.2016.

18. Odvolací súd rovnako poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR prijaté v jeho uznesení sp. zn. III. ÚS 111/2020 zo dňa 02.04.2020 v ktorom uviedol, že: „Ústavný súd v predmetnom prípade nenašiel dôvod na odklon od záverov vyjadrených v jeho skorších rozhodnutiach o ústavných sťažnostiach týkajúcich sa obdobného skutkového a právneho stavu, ako je to v predmetnom prípade - problematika posúdenia včasnosti doplnenia návrhu na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a následné zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (pozri III. ÚS 415/2018, III. ÚS 752/2016, III. ÚS 564/2016, II. ÚS 615/2016, II. ÚS 774/2016), ktorými ústavný súd ústavné sťažnosti odmietol pre ich zjavnú neopodstatnenosť s poukazom na ústavnú udržateľnosť záverov vyslovených v ústavnými sťažnosťami napadnutých rozhodnutiach všeobecných súdov. Ústavný súd v zhode s krajským súdom poukazuje na závery vyslovené v uznesení ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 774/2016 a na týchto zotrváva aj v prejednávanom prípade.“

19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery Ústavného súdu SR tak možno konštatovať, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle bolo potrebné v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 22.01.2016, doručiť priamo exekučnému súdu. Ako bolo už konštatované vyššie, oprávnený si síce splnil svoju povinnosť a doplnil návrh v zmysle uvedeného zákona, avšak s poukazom na obsah spisu a zistenia súdu prvej inštancie vyplýva, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo exekučnému súdu doručené až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na to, že doplnenie zo strany oprávneného nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote, vznikol dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok H. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok I. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené závery nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. a 2 .

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej a ani súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).