Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-86-2024.pdf
PDF · 138.98 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/86/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu AUTO IM-EX, s. r. o., so sídlom Švermova 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 575 789, v konaní zast. JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka, so sídlom kancelárie J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému TOWARZYSTWO UBEZPIECZEN I REASEKURACJI „WARTA“ SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom UL. Chmielna 85/87, 00-805 Varšava, Poľská republika, IČO: 0000016432, v konaní zast. MGA IURIS s. r. o., so sídlom Cukrová 14, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 028 o zaplatenie 6.549,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/113/2020-122 zo dňa 13. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/113/2020-122 zo dňa 13. mája 2024 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 10.09.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.549,39 Eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu ďalšej škody, konkrétne nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla zn. AUDI A8 LONG 3,0 TDI V6 QUATTRO TIPTRONIC, VIN: A.. Dňa 12.09.2018 bola na tomto vozidle spôsobená škoda vozidlom Renault Master s EČV: B. C. vo vlastníctve IDEA LEASING S.A., Poľská republika, ktoré motorové vozidlo bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené u žalovaného. Žalobca si počas doby vybavovania škodovej udalosti a následnej opravy poškodeného motorového vozidla požičal náhradné vozidlo na základe dvoch nájomných zmlúv a za obdobie od 13.09.2018 do 13.10.2018 uhradil nájomné vo výške 4.853,- Eur bez DPH (5.823,60 Eur s DPH) a za obdobie od 14.10.2018 do 20.11.2018 uhradil nájomné vo výške 7.279,50 Eur bez DPH (8.735,40 Eur s DPH). Likvidačným zástupcom bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 5.583,11 Eur a náhrada škody za potvrdenia o vykonaní platieb vo výške 10,- Eur, keď došlo ku kráteniu nároku za obdobie od 09.10.2018 do 16.10.2018, nakoľko k obhliadke poškodeného motorového vozidla došlo dňa 08.10.2018 a k otvoreniu zákazky došlo až dňa 17.10.2018 a keď došlo ku kráteniu sadzby požičovného z dôvodu, že presahuje cenu prenájmu porovnateľného vozidla bežne v Banskej Bystrici. Žalobca mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou, bezprostredne po
vzniku škody vozidlo pristavil v autorizovanom servise a objednal jeho opravu. Po vykonaní obhliadky likvidačným zástupcom nemohol ovplyvniť časový úsek do otvorenia zákazky, nakoľko toto je závislé od faktorov na strane autorizovaného servisu, a teda existujú nezávisle od vôle a konania žalobcu. Žalobca svoje motorové vozidlo počas doby poškodenia nemohol užívať, a preto si požičal do doby kedy bolo opravené porovnateľné náhradné vozidlá, za ktoré musel uhradiť nájomné. Týmto mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Výšku nájomného 161,76 Eur bez DPH/deň považoval za cenu obvyklú, čo preukazoval cenníkom pre nájom osobných a úžitkových vozidiel MERCEDES - BENZ platným od 01.04.2017.
3. Žalovaný nespochybnil právo poškodeného, aby po prechodnú, nevyhnutnú dobu, keď nemôže pre poškodenie užívať vlastné motorové vozidlo, užíval pre svoje potreby náhradné vozidlo, avšak poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek nákladov, ale len výlučne takých nákladov, ktoré boli ním vynaložené v nevyhnutnej miere, nutne a účelne a ktoré majú časovú a vecnú súvislosť s nemožnosťou používať poškodené vozidlo. Žalovaný namietal obdobie od vykonania obhliadky motorového vozidla technika likvidačného zástupcu až po jeho pristavenie na opravu, keď žalobca si vozidlo dal opraviť až dňa 17.10.2018, teda nie bezodkladne, a preto náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla, ale postupom žalobcu samotného. Žalovaný namietal aj výšku nájomného za požičané motorové vozidlá, keď obvyklú výšku nájmu porovnateľného vozidla v danom mieste a čase považuje žalovaný likvidačným zástupcom stanovenú vo výške 83,33 Eur bez DPH, o čom priložil ponuky troch autopožičovní, pričom poukázal na to, že žalobca podniká v oblasti predaja ojazdených motorových vozidiel, a teda už z titulu predmetu podnikania musel mať vedomosť o výške nájomného.
4. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že opravu vozidla objednal ihneď, ale čakalo sa na náhradné diely z Nemecka a po ich doručení na základe pokynu autorizovaného servisu pristavil vozidlo na opravu, a teda uvedenú dobu považuje za primeranú. Podľa žalobcu výška nájmu je obvyklou cenou za prenájom porovnateľného vozidla v danom mieste a čase, pričom vychádzal z cenníka vozidiel Mercedes - Benz od 01.04.2017 a zároveň predložil aktuálnu ponuku spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica a RAI- INTERNATIOAL, s.r.o..
5. Žalovaný ďalej v konaní považoval skutočnosti ohľadom prevzatia vozidla do opravy za nepreukázané. Žalovaný súhlasil, že na cenu majú vplyv aj iné parametre, avšak poukázal na to, že poškodené vozidlo malo rok výroky 2011 a v čase prevzatia do servisu malo nájazd 209.482 km (tzn. mesačný nájazd bol približne 2.495 km, t.j. 83 km, resp. 118 km za bežný pracovný deň pri 21 pracovných dňoch) a keď by sa vzal v úvahu cenník žalobcu z Motor-Car Banská Bystrica z 01.04.2017, tak porovnateľné vozidlo táto spoločnosť prenajímala pri obmedzení kilometrov za 125,- Eur bez DPH, pričom pri obmedzení kilometrov je výška ceny prenájmu až o 25% nižšia ako pri dojednaní nájmu bez obmedzenia kilometrov a zároveň pri nájme nad 30 dní bola poskytovaná zľava vo výške 20% z cenníkovej ceny, čo by predstavovalo cenu vo výške 100,- Eur bez DPH za jeden deň prenájmu vozidla, a preto aj zo žalobcom predloženého cenníka vyplýva, že výška dohodnutého nájmu je zjavne neprimeraná a neodôvodnená.
6. Súd prvej inštancie ako skutkový stav veci zistil, že dňa 12.09.2018 došlo k poškodeniu ľavej zadnej časti blatníka, nárazníka a svetla na motorovom vozidle žalobcu. Škodca v čase vzniku škodovej udalosti mal uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla so žalovaným, ktorý je zahraničnou poisťovňou. Dňa 08.10.2018 likvidačný zástupca žalovaného (ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416) vykonal obhliadku vozidla, dňa 17.10.2018 došlo k pristaveniu vozidla do servisu a k oprave motorového vozidla došlo dňa 26.11.2018. Žalobca uzatvoril dve nájomné zmluvy, predmetom ktorých bol nájom náhradného motorového vozidla. Prvou nájomnou zmluvou si žalobca prenajal vozidlo BMW 730 xdrive; EČV: D. XXX E. na dobu určitú od 13.09.2018 do 13.10.2018 za 194,12 Eur s DPH/deň a celkovo za prenájom zaplatil nájomné vo výške 5.823,60 Eur s DPH (4.853,- Eur bez DPH). Druhou nájomnou zmluvou si prenajal vozidlo Mercedes-Benz GL 350Cdi bluetec 4 matic; EČV: D. XXX F. na dobu určitú od 14.10.2018 do 27.11.2018 za 194,12 Eur s DPH/ deň a celkovo za prenájom zaplatil nájomné vo výške 8.735,40 Eur s DPH (7.279,50 Eur bez DPH). Pri riešení likvidácie bola výška náhrady škody likvidačným zástupcom stanovená za 67 dní s tým, že sadzba nájomného na deň bola určená vo výške 83,33 Eur bez DPH (vo výške 5.583,11 Eur) plus 10 Eur za bankové poplatky a celkový nárok na náhradu škody bol ponížený vo výške 1.294,13 Eur o obdobie od vykonania obhliadky po otvorenie zákazky v servise a vo výške 5.255,26 Eur bez DPH za nájomné požadované nad rámec prenájmu porovnateľného vozidla v Banskej Bystrici.
7. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na subjekt žalovaného, ktorý má sídlo v Poľskej republike, pri skúmaní podmienok dospel k záveru, že právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci majú podľa článku 12 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach súdy Slovenskej republiky, keďže škodová udalosť nastala na území Slovenskej republiky, konkrétne na Zvolenskej ceste 37 v Banskej Bystrici a z tohto dôvodu je na konanie v prvej inštancii príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Pri určení rozhodného práva súd prvej inštancie vychádzal z článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky s tým, že predmetom konania je mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu, ktorý sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej škoda vznikla, a preto rozhodným právom na posúdenie sporu je právo Slovenskej republiky.
8. Súd prvej inštancie s poukazom na relevantnú judikatúra (R 7/1992; rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/3911/2007 z 30.03.2010; rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Ncdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016) zdôraznil, že výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedal žalovaný, bolo potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste, keď výška náhrady nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou – dohodnutou v akejkoľvek výške, ale je daná výškou čiastky účelne vynaloženej. Súd prvej inštancie sa potom stotožnil s argumentáciou žalovaného a s výsledkom šetrenia likvidačnej udalosti týkajúcej sa obdobia od 09.10.2018 do 16.10.2018 a náklady žalobcu považoval za vynaložené neúčelne. Zdôraznil, že v konaní nebol preukázaný rozsah škody na motorovom vozidle žalobcu z pohľadu, či poškodenie bránilo v používaní motorového vozidla v cestnej premávke, a taktiež nebolo preukázané, že by motorové vozidlo bolo nepojazdné. Podľa súdu prvej inštancie tak likvidačný zástupca postupoval správne, keď ako neúčelné označil náklady za nájom náhradného vozidla za obdobie po vykonaní obhliadky motorového vozidla likvidačným zástupcom do dňa jeho pristavenia v autorizovanom servise. Súd prvej inštancie považoval za nepreukázané tvrdenia žalobcu ohľadom objednávky náhradných dielov a výpočtom dní do pristavenia motorového vozidla do servisu, tieto zostali len v rovine všeobecných tvrdení. Súd prvej inštancie pritom zdôraznil, že bolo na žalobcovi riadne skutkovo tvrdiť a zdôvodniť neskoršie pristavenie motorového vozidla do autoservisu, rovnako ako zdôvodniť nepojazdnosť/ nepoužiteľnosť motorového vozidla v cestnej premávke a tieto tvrdenia vzhľadom na obranu žalovaného riadne aj preukázať dôkazmi.
9. Podľa súdu prvej inštancie rovnakú povinnosť mal žalobca aj voči neuznanej časti nájomného, a teda bolo na žalobcovi, aby riadne preukázal obvyklú výšku nájomného za porovnateľné motorové vozidlo v danom čase a mieste. Súd prvej inštancie nemohol akceptovať cenové ponuky, ktoré boli neúplné, prípadne boli z iného obdobia ako bolo obdobie, za ktoré si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky primeranej hodnoty nájomného vychádzal aj z počtu najazdených kilometrov podľa obdobia, kedy mal žalobca vypožičané náhradné vozidlo. Z údajov uvedených v nájomných zmluvách ako aj v odovzdávacom protokole vyplýva, že za obdobie 75 dní bol nájazd 2280 km, čo robí približne 30 km/denne. Pri takomto dennom nájazde by v prípade požičiavania si náhradného vozidla bolo rozumným konanie žalobcu, kedy by si požičal motorové vozidlo za podmienok zodpovedajúcim jeho priemerného nájazdu, napr. s obmedzením kilometráže nájazdu. Pokiaľ sa žalobca rozhodol prenajať si motorové vozidlo v luxusnej triede (nakoľko si prenajal vozidlo novšie vo vzťahu k jeho vozidlu) bez akéhokoľvek obmedzenia, a to aj napriek vedomosti, že jeho denný nájazd činí len približne 30km/denne, náklady ktoré prevyšovali priemernú cenu nájomného za porovnateľné motorové vozidlo musí znášať sám. Žalovaný pritom v konaní preukázal akým spôsobom stanovil cenu nájomného, keď z predloženého cenníka spoločnosti AUTO-RENTAL zo dňa 06.11.2018 vyplývalo nájomné vo výške 75,- Eur/denne pri dlhodobom prenájme (21-29 dní), z cenníka požičovne Rentercar z 11/2018 vyplývalo nájomné vo výške 80 Eur za deň pri dlhodobom prenájme (nad 14 dní) a z cenníka spoločnosti Scuderiarent Bratislava z 11/2018 vyplývala cena nájmu vo výške 108,33 Eur (BMW 740d) a 83,33 Eur (Audi A8) pri limite nájazdu 1000km/deň. Žalobca podniká v oblasti predaja motorových vozidiel (vrátane ojazdených motorových vozidiel), a teda pri prihliadnutí aj na predpokladané odborné znalosti, musel vedieť, aké sú podmienky v požičovniach motorových vozidiel a tieto mal zohľadniť aj pri uzatváraní nájomných zmlúv, pokiaľ chcel, aby všetky náklady na požičanie náhradného motorového vozidla mu uhradené boli.
10. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom účelnosti a nevyhnutnosti vynaložených nákladov a zo strany likvidačného zástupcu neuznaných nákladov na nájomné za požičané náhradné motorové vozidlo, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu nevykonal dokazovanie vyžiadaním si stanoviska autorizovaného servisu k otázke prijatia vozidla na opravu, nakoľko dôkazné bremeno je na strane sporu a žalobca nepreukázal nemožnosť zabezpečenia si tohto dôkazu a nevykonal dokazovanie vyžiadaním si výstupu z evidencie vozidiel od Dopravného inšpektorátu PZ za účelom uvedenia všetkých vozidiel, ktorých držiteľom bol žalobca ku dňu 12.09.2018 a ku dňu 20.11.2018, nakoľko tento dôkaz považoval za nedôvodný a nehospodárny.
12. Súd prvej inštancie za použitia zásady úspechu priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nepreukázanie rozsahu škody, keď konštatoval pochybnosť, či poškodenie motorového vozidla bránilo v používaní v cestnej premávke. Žalobca poukázal na to, že poškodenie bránilo v jeho používaní v cestnej premávke, keď vozidlo sa poškodením zadného svetla považuje podľa § 3 písm. d) vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, za techniky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Je tomu tak z dôvodu, aby vozidlo bolo za akýchkoľvek poveternostných podmienok dobre viditeľné. Zároveň však, rozsah poškodenia a nemožnosť jeho používania v cestnej premávke nerozporoval ani žalovaný.
15. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nezohľadnil, že po vykonaní obhliadky dňa 08.10.2018 autorizovaný servis prevzal vozidlo do opravy až dňa 17.10.2018, čo žalobca objektívne nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca súdu prvej inštancie dostatočne vysvetlil, že poverený technik likvidačného zástupcu dňa 08.10.2018 poškodené vozidlo obhliadol a vozidlo za účelom jeho opravy pristavil v autorizovanom servise na základe pokynu tohto servisu, v deň určený servisom. Tento autorizovaný servis otvoril zákazku a prijal poškodené vozidlo s odstupom 6 pracovných dní, čo je primeraná, až krátka doba pri zohľadnení vyťaženosti a organizácie práce daného servisu. Vyťaženosť tohto servisu a faktory ovplyvňujúce časový úsek do otvorenia zákazky vyplývajú aj z listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný k vyjadreniu zo dňa 01.12.2020, a to z e-mailu G. H. I. – J. z 21.12.2018, ktorý potvrdil, že vozidlo bolo prevzaté do opravy 17.10.2018, oprava poisťovňou bola schválená 24.10.2018, oprava bola začatá 29.102018 po uvoľnení hliníkového pracoviska, vozidlo bolo do 07.11.2018 na klampiarskom stredisku, t.j. 7 pracovných dní, do 19.11.2018 bolo vozidlo na lakovacom stredisku, dokončená oprava bola 26.10.2018, keď správne malo byť uvedené 20.11.2018.
16. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj obvyklú výšku nájomného, keď vychádzal len z troch cenníkov predložených žalovaný, ktoré sú cenníkmi spoločností pôsobiacich v Bratislave. Napriek tomu, že žalobca k žalobe priložil Cenník vozidiel Mercedes-Benz platný od 01.04.2018, z ktorého vyplýva nájom porovnateľného vozidla vo výške 166,66 Eur bez DPH za jeden deň a súd prvej inštancie sa s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal a nevzal ho v úvahu. Rovnako nevzal v úvahu, že pri výbere náhradného vozidla sú určujúce aj ďalšie faktory, okrem ceny nájmu, a to najmä dostupnosť daného porovnateľného vozidla pre zákazníka a cena denného nájmu, ktorá neobmedzuje zákazníka pri výkone svojho podnikania v počte najazdených kilometrov a v konečnom dôsledku doba nájmu. Žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti nevie s určitosťou predvídať potrebu vyťaženosti náhradného vozidla a nemožno ho porovnávať s bežnou fyzickou osobou, ktorej denný nájazd kilometrov je možné považovať v zásade za nemenný. Preto aj celkový nájazd kilometrov 2280 nie je určujúcim faktorom k tomu, aby si žalobca prenajal vozidlo s obmedzením počtu kilometrov. Podstatou však je, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej poistencom žalovaného žalobca nemohol používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo žalobca pri svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Žalobca pri výbere náhradného vozidla vyvinul dostatočnú opatrnosť na zistenie obvyklej ceny nájmu vozidiel zabezpečením si ponukového listu od autorizovaného a spoľahlivého predajcu vozidiel, ktorým bol Motor-Car Banská Bystrica. Predsa nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby pri potrebe zabezpečiť si náhradu za poškodené vozidlo robil široký prieskum ceny nájmu vozidiel a hľadal nájom vozidla, ktoré je nielenže dostupné k užívaniu, ale ktoré má aj najnižšiu cenu nájmu na trhu. V konečnom dôsledku, súd prvej inštancie nevzal ani v úvahu, že nájom prvého prenajatého vozidla vo výške 161,76666 Eur bez DPH za jeden deň v období od 13.09.2018 do 08.10.2018 likvidačný zástupca žalovaného uznal ako výdavok za požičanie náhradného vozidla, a teda ako výdavok účelný a nutný, pričom sa jednalo o vozidlo novšie o 5 rokov, s menším nájazdom kilometrov ako malo poškodené vozidlo.
17. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mu odoprel ochranu jeho práv na náhradu škody, napriek tomu, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil a žiadnym spôsobom sa na jej vzniku nepričinil, nemohol užívať svoje motorové vozidlo pri svojej podnikateľskej činnosti. Napadnuté rozhodnutie je nesprávnym rozhodnutím vo veci samej a v podstate súd prvej inštancie na žalobcu preniesol neprimeranú záťaž v tom, aby si na slovenskom trhu našiel náhradné vozidlo v maximálne možnej miere porovnateľné k jeho poškodenému vozidlo, aby bolo dostupné, aby bolo najlacnejšie, resp. aby zistil a vyhľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou prijatia do opravy, ako aj rýchlosťou samotnej opravy, bez ohľadu na skutočnosť, že už samotný stav poškodenia jeho vozidla je zaťažujúcim a obmedzujúcim, čím umocnil nepriaznivosť negatívneho stavu spočívajúceho v poškodení jeho vozidla neprimeraným ďalším zaťažovaním žalobcu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj odborné znalosti, pretože predaj jazdených vozidiel a požičiavanie vozidiel nie sú činnosti, ktoré by vykazovali znaky porovnateľnosti.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný zdôraznil, že poškodený má právo na náhradu nákladov vzniknutých potrebou po prechodnú dobu, pre ktorú nemôže užívať svoje poškodené vozidlo, používať iné, tzv. náhradné vozidlo, poškodený však nemá právo na náhradu akýchkoľvek nákladov s tým súvisiacich, ale výlučne nevyhnutných a účelne vynaložených, teda takých ktoré budú vynaložené len na nevyhnutne potrebnú dobu užívania náhradného vozidla a ktorých výška zodpovedá obvyklým nákladom potrebným na užívanie náhradného vozidla, ktoré je porovnateľné (obdobné) s poškodeným vozidlom. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR zaujatý v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016.
19. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukazuje svoje skutkové tvrdenie, že nemal možnosť ovplyvniť termín prevzatia vozidla do opravy, ponecháva ho iba v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Tak isto dobu odovzdania vozidla do opravy s časovým odstupom 9 dní za stavu, keď zároveň tvrdí, že vozidlo potreboval, nemožno hodnotiť ako primeranú a zodpovedajúcu náležitej starostlivosti. Za primeranú dobu odovzdania vozidla by za tohto stavu potom bolo možné považovať jeho odovzdanie čo najskôr, teda najneskôr v nasledujúci deň po obhliadke. Preto potom náklady súvisiace s užívaním náhradného vozidla po dobu 9 dní, o ktorú žalobca neskôr ako bolo primerané, odovzdal vozidlo na jeho opravu, nemožno považovať za nutné a účelné a je plne na mieste, aby tieto znášal výlučne žalobca.
20. Žalovaný zdôraznil, že sporová strana má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že obvyklé náklady v rozhodnom čase zodpovedali žalobcom vynaloženým nákladom na zabezpečenie náhradného vozidla. Toto svoje (proti)tvrdenie žalovaný preukázal práve predloženými cenníkmi spoločnosti RENTER CAR RENTAL s.r.o., AUTO- RENTAL s.r.o., DARENT BA s.r.o.. Prirodzeným dôsledkom teda bolo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdenej výšky obvyklých nákladov na náhradné vozidlo. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia a dôkazy strán podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi CSP a jeho ustanoveniami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca po dobu užívania náhradných vozidiel v priemere tieto užíval v rozsahu (s priemerným nájazdom) cca 30,37 km/1 deň, čo vyplýva zo žalobcom predložených nájomných zmlúv a preberacích protokolov, podľa ktorých spolu najazdil 2278 km za celom 75 dní. Pri nájme náhradného vozidla v spoločnosti DARENT BA s.r.o. je táto hranica nájmu s obmedzením nájazdu na úrovni 1000 km/denne. Zo žalobcom predloženého cenníka spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o. z 01.04.2017 je zrejmé, že pri nájazde prenajatého vozidla do 150 km denne je
výška nájomného o 25 % nižšia ako pri nájme dojednanom bez takéhoto obmedzenia + prekročenie nájazdu má za následok iba zvýšenie nájomného o 0,1667 Eur/km až o 0,33 Eur/km navyše. Teda tento nájazd je 33-krát vyšší u nájmu vozidla spoločnosti DARENT BA s.r.o., resp. 5-krát vyšší u spoločnosti Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., ako bol nájazd žalobcu. Za stavu, keď žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť od roku 2010, nemožno pochybovať, že žalobca pri zachovaní náležitej starostlivosti vie posúdiť, resp. vopred zodpovedne prinajmenej rámcovo odhadnúť rozsah, v akom bude vozidlo v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti používať. Zjavná nehospodárnosť konania žalobcu je zrejmá aj z toho, že pri dojednanom nájomnom náklady na 1 km jazdy boli viac ako 6,39 Eur s DPH a k tomu treba prirodzene pripočítať náklady na palivo a iné prevádzkové tekutiny, ktoré v nájomnom nie sú zahrnuté.
21. Žalovaný poukázal aj na to, že je zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že likvidačný zástupca žalovaného akceptoval výšku nájomného v období od 13.09.2018 do 08.10.2018 v sume 161,67 Eur bez DPH denne ako účelnú a nutnú. Ako totiž vyplýva z oznámenia o ukončení vyšetrovania likvidačného zástupcu žalovaného zo dňa 04.01.2019, tak žalovaný priznal žalobcovi právo na náhradu nákladov po dobu 67 dní pri nákladoch vo výške 83,33 Eur bez DPH/deň a uvedené rovnako vyplýva aj z listu likvidačného zástupcu zo dňa 22.03.2019.
22. V odvolacej replike žalobca rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.
23. V odvolacej duplike žalovaný rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa § 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným v odvolacej duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 24.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do 31.07.2024, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
26. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
27. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu v zmysle § 387 ods. 2 CSP dopĺňa ďalšie dôvody.
28. Žalobca si v konaní uplatňoval proti žalovanému, ako poisťovateľovi z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok na náhradu škody vo výške likvidačným zástupcom žalovaného neuznaných nákladov za prenájom náhradného vozidla pri nemožnosti užívať poškodené vozidlo žalobcu.
29. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom účelnosti a nevyhnutnosti likvidačným zástupcom žalovaného neuznaných nákladov na nájomné za požičané náhradné motorové vozidlo, keď podľa súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznanej dobe za obdobie od vykonania obhliadky dňa 08.10.2018 do otvorenia zákazky v servise dňa 17.10.2018 žalobca nepreukázal rozsah škody na vozidle a nepojazdnosť vozidla a žalobcove tvrdenia ohľadom objednávky náhradných dielov a výpočtu dní do pristavenia vozidla do servisu zostali len v rovine všeobecných tvrdení a vo vzťahu k neuznanej sadzbe nájomného žalobca nepreukázal obvyklú výšku nájomného za porovnateľné vozidlo v danom čase a mieste.
30. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznanej dobe od vykonania obhliadky do otvorenia zákazky v servise, že nezohľadnil objektívnu nemožnosť žalobcu ovplyvniť deň prevzatia vozidla do opravy autorizovaným servisom a súd prvej inštancie tiež nesprávne konštatoval pochybnosť, či poškodenie bránilo v používaní motorového vozidla v cestnej premávke.
31. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplývajú procesné povinnosti strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje článok 8 CSP. Úspech v spore teda závisí od procesnej aktivity strany sporu, pričom vo všeobecnosti platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017).
32. Žalobca zotrval v odvolaní na tvrdení, že objektívne nemal možnosť ovplyvniť deň prevzatia vozidla do opravy autorizovaným servisom AUTONOVO, a.s., a to vzhľadom na vyťaženosť a organizáciu práce daného servisu, čiže jeho personálneho obsadenia, technickej vybavenosti, počtu objednávok, zabezpečenia si potrebného materiálu zo zahraničia na opravu vozidla, ako aj otváracie hodiny len v pracovné dni. Zhodne so súdom prvej inštancie však aj odvolací súd musí konštatovať, že šlo o len o všeobecné tvrdenia uvedené žalobcom bez akejkoľvek špecifikácie a relevancie v konkrétnych okolnostiach súdenej veci. Pre splnenie povinnosti tvrdenia nestačí, aby strana sporu uvádzala akékoľvek tvrdenia, ale bremeno tvrdenia strana unesie len tým, že tvrdí relevantne, teda uvedie tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné, rozhodujúce a dostatočné. Povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti pritom zákonodarca v ustanovení § 132 ods. 1 CSP definuje aj ako osobitnú zákonnú náležitosť žaloby a povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu je ešte osobitne upravená aj v ustanovení § 150 ods. 1 CSP. Pretože civilné sporové konanie sa dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, a teda súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, všeobecné tvrdenia k okolnosti dňa prevzatia vozidla do opravy uvedené žalobcom bez toho, aby v konkrétnostiach poskytovali stav v súdenej veci, nie je možné hodnotiť ako relevantné splnenie povinnosti tvrdenia, a preto i odvolací súd vyhodnocuje, že k skutočnosti, či žalobca mohol alebo nemohol objektívne ovplyvniť deň prevzatia vozidla do opravy, povinnosť tvrdenia si žalobca splnil nedostatočne a dôkaznú povinnosť si nesplnil vôbec.
33. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní argumentoval, že vyťaženosť servisu vyplýva aj z listinného dôkazu, a to emailu G. H. I. zo dňa 21.12.2018, odvolací súd poukazuje na to, tak ako správne v odvolaní uviedol aj žalobca, že šlo o listinný dôkaz predložený žalovaným. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku síce nevyplýva, že by strana nemohla podoprieť svoje tvrdenia aj dôkazom protistrany, avšak ani táto okolnosť nič nemení na tom, že prioritne bolo povinnosťou žalobcu uviesť relevantné tvrdenia o objektívnej nemožnosti žalobcu ovplyvniť deň prevzatia vozidla do opravy, keďže aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008). Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán a činnosť súdu sa nesmie vyznačovať ani pátraním po dôkazoch, keďže súd svojou vlastnou aktivitou nesmie vynášať do sporu skutočnosti, pre ktoré nenachádza podklad v tvrdeniach strán sporu. Dokazovanie v sporovom konaní totiž nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strán vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Súd nemá povinnosť a dokonca ani právo z dôkazov strán
sporu zisťovať si podstatné skutkové tvrdenia, keďže by tým porušil princíp rovnosti strán zakotvený v článku 6 CSP, ako aj zásadu kontradiktórnosti konania, a preto nebol to súd prvej inštancie, kto mal z dôkazu žalovaného vyvodzovať a zisťovať konkrétne tvrdenia v prospech žalobcu, resp. kto bez ďalšieho mal tento dôkaz vykonať na podporu tvrdení žalobcu.
34. Pretože k okolnosti, či žalobca mohol/nemohol objektívne ovplyvniť deň prevzatia do opravy, v konaní na súde prvej inštancie si žalobca povinnosť tvrdenia nesplnil dostatočne a dôkaznú povinnosť si nesplnil vôbec, a teda žalobca nepreukázal, že nemohol ovplyvniť deň prevzatia vozidla do opravy, čím súčasne nepreukázal, že náklady na nájom náhradného vozidla za obdobie od vykonania ohliadky do prevzatia vozidla do servisu boli vynaložené nutne a účelne, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v rozsahu nepriznanej doby za obdobie od vykonania obhliadky do otvorenia zákazky v servise.
35. Pokiaľ vo vzťahu k nepriznanej dobe za obdobie od vykonania ohliadky do prevzatia vozidla do servisu žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne vyhodnotenie nepreukázania rozsahu škody na vozidle žalobcu, odvolací súd musí súhlasiť so žalobcom, že súd prvej inštancie neprimerane preniesol na žalobcu bremeno preukázania rozsahu škody na vozidle žalobcu z pohľadu, či poškodenie bránilo v používaní vozidla v cestnej premávke, keď navyše rozsah poškodenia vozidla žalobcu a nemožnosť jeho používania v cestnej premávke nerozporoval ani žalovaný. Ani toto pochybenie súdu prvej inštancie však nemohlo viesť k záveru o vecnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu nepriznanej doby za obdobie od vykonania ohliadky do prevzatia vozidla do servisu, keď relevantným a postačujúcim pre súdenú vec v tomto rozsahu bol záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o objektívnej nemožnosti žalobcu ovplyvniť neskoršie pristavenie motorového vozidla do servisu a táto okolnosť sama o sebe a bez ďalšieho spôsobovala a odôvodňovala neúspešnosť žaloby v tomto rozsahu.
36. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznanej sadzbe nájomného, že nesprávne vyhodnotil obvyklú výšku nájomného za porovnateľné vozidlo v danom čase a mieste, keď nevzal v úvahu žalobcom predložený cenník, nevzal v úvahu, že pri výbere náhradného vozidla sú určujúce aj ďalšie faktory, nevzal v úvahu, že nájom prvého vozidla likvidačný zástupca žalovaného uznal ako účelný a nutný výdavok a súd prvej inštancie preniesol na žalobcu neprimeranú záťaž pri hľadaní náhradného vozidla.
37. K základným princípom civilného sporového konania patrí i princíp právnej istoty vyjadrený v článku 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017).
38. Súd prvej inštancie preto v otázke rozsahu a výšky náhrady škody na vypožičanie (nájom) náhradnej veci správne poukázal na rozhodnutie publikované pod R7/1992 (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Cz/86/90 zo dňa 30.11.1990), ako aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016 a podporne i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3911/2007 zo dňa 30.03.2010 prijaté za totožnej právnej úpravy. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe potom pre právne posúdenie v súdenej veci platilo, že zodpovednostný subjekt je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej, pričom pri určení skutočnej škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalobca pritom v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil také skutočnosti a okolnosti, ktoré by prípadne mali a mohli odôvodňovať odklon od tejto ustálenej rozhodovacej praxe, takéto netvrdil ani v odvolaní a takéto nenachádza ani odvolací súd. Odvolací súd preto nespochybňuje, že bolo právom žalobcu zabezpečiť si náhradné vozidlo, avšak odvolací súd
zdôrazňuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nárok žalobcu čo do výšky mohol byť dôvodný len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, a teda nebol to súd prvej inštancie, kto by na žalobcu preniesol neprimeranú záťaž pri hľadaní náhradného vozidla, tak ako žalobca dôvodil v odvolaní.
39. Odvolací súd už konštatoval, že úspech v spore teda závisí od procesnej aktivity strany sporu, a teda každý má v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. V prípade konania o nároku na náhradu škody uplatnenej poškodeným proti poisťovateľovi zákonodarca v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyslovene upravil, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať, a teda zákonodarca osobitne ešte aj hmotným právom stanovil požiadavku, aby poškodený preukázal skutočnosti navodzujúce žalované právo, a teda uviedol tvrdenia o uplatnenom nároku na náhradu škody, t.j. o škode alebo inej ujme vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a podoprel tieto tvrdenia dôkazmi. Bol to preto žalobca, komu v konaní svedčala povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť o uplatnenom nároku na náhradu škody, pričom pri žalobe na splnenie peňažnej povinnosti sa vždy vyžaduje preukázanie pohľadávky žalobcu, t.j. záväzku žalovaného tak čo do dôvodu (základu), ako aj čo do výšky.
40. Pokiaľ potom ide o nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov, t.j. výšku škody, žalobca v konaní na súde prvej inštancie na svoje tvrdenie o obvyklej výške nájomného predložil Cenník pre prenájom osobných a úžitkových vozidiel Mercedes - Benz, platný od 01.04.2017. Žalovaný však tvrdenia žalobcu o obvyklej výške nájomného poprel a ako dôkaz predložil cenníky troch spoločností (§ 151 ods. 2 CSP). Ak žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu o obvyklej výške nájomného, nastala pre žalobcu možnosť takéto tvrdenia žalovaného účinne poprieť, a teda uviesť ďalšie vlastné tvrdenia podopreté dôkazmi. Žalobca síce následne predložil dva cenníky, tieto však boli zo dňa 23.12.2020, a teda boli bez relevancie vo vzťahu k obvyklej výške nájomné v čase a mieste škodovej udalosti. Preto, ak samotný žalobca si v ďalšom konaní, t.j. po účinnom popretí tvrdení žalobcu žalovaným, relevantne nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť k obvyklej výške nájomného v rozhodnom čase, nebolo dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s cenníkom predloženým žalobcom pri podaní žaloby a že nevzal do úvahy ďalšie určujúce faktory pri výbere náhradného vozidla.
41. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie nedôvodne vytýkal i to, že nevzal v úvahu, že nájom prvého vozidla likvidačný zástupca žalovaného uznal ako účelný, avšak šlo o nesprávne konštatovanie žalobcu, keďže likvidačným zástupcom žalovaného ako účelná a obvyklá bola uznaná celková výška nákladov v sume 5.583,11 Eur bez DPH/deň, t.j. za uznané obdobie 67 dní pri uznanej sadzbe 83,33 Eur bez DPH/ deň. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v rozsahu nepriznanej sadzby nájomného.
42. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti závislému výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalobca osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku II.. V zmysle § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.
43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).