Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-62-2021.pdf
PDF · 114.06 KB
Case nature
Subarea
31Cob/62/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobkyne: FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Seredská 247/4012, Trnava - miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813, zastúpenej splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: CARIO s.r.o., so sídlom Majcichov 64, IČO: 44 954 760, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 526, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 2. novembra 2021 č. k. 36Cb/65/2021-106, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zriadil záložne právo v prospech žalobkyne za účelom uspokojenia jej pohľadávky voči žalovanej priznanej rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 29.7.2020, sp. zn. 4Up/838/2020 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z 23.4.2021, sp. zn. 4Up/838/2020, k nehnuteľnosti: byt č. X, vo vchode Y. XX, na X. nadzemnom podlaží bytového domu XX b.j. nachádzajúceho sa na ulici Y. XX a XX v A., súpisné číslo bytového domu XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 8399/154, o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 8399/154, o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 326, § 328 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 348 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
2. Vecne dôvodil, že žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 15.6.2021 žiadala zriadiť záložné právo v prospech žalobkyne za účelom uspokojenia jej pohľadávky voči žalovanej priznanej rozsudkom (platobným rozkazom - pozn. odvolacieho súdu) Okresného súdu Banská Bystrica z 29.7.2020 sp. zn. 4Up/838/2020 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z 23.4.2021 sp. zn. 4Up/838/2020 vo výške 124.642,61 eura s príslušenstvom, k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. rozhodnutia.
3. Uznesením č.k. 36Cb/65/2021-33 zo dňa 21.6.2021 súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Na základe odvolania žalovanej proti predmetnému uzneseniu, odvolací súd uznesením č.k. 32Cob/40/2021-90 zo dňa 7.9.2021 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd okrem iného uviedol, že ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. Len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je však v danom prípade potrebné posudzovať i s prihliadnutím na správu súdnej exekútorky oprávnenému (č.l. 21 spisu), z ktorej nevyplýva, že by žalovaný nedisponoval iným likvidnejším majetkom ako žalobcom označenými nehnuteľnosťami. V tejto súvislosti uviedol, že je potrebné zaoberať sa otázkou existencie iného majetku žalovanej, teda vyhodnotiť, či po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, ostane žalovanej ešte nejaký iný exekvovateľný majetok. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné skúmať, či bola zohľadnená zásada primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí byť rešpektovaná zásada proporcionality.
4. Žalobkyňa v následnom vyjadrení z 22.10.2021 poukázala na to, že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že výška jej pohľadávky voči žalovanej je 124.642,21 eura spolu s príslušenstvom, zatiaľ čo žalovaná uvádzala, že časť dlhu vo výške 20.000 eur uhradila. Žalovaná však žalobkyni uhradila len sumu vo výške 18.765,41 eura od apríla 2020. Od septembra 2020 do 22.10.2021 uhradila žalobkyni len sumu 150 eur. Každým dňom pohľadávka žalobkyne narastá o úroky z omeškania. Žalovaná má záväzok voči Sociálnej poisťovni vo výške 3.735,27 eura a voči Finančnej práve vo výške 3.021,64 eura. Pri podávaní návrhu mala žalovaná dlhy voči Sociálnej poisťovni aj voči Finančnej správe takmer o polovicu nižšie, z čoho vyplýva, že žalovaná si svoje dlhy neplní ani voči tretím subjektom, čím klesá pravdepodobnosť toho, že žalovaná svoj záväzok voči žalobkyni splní, resp. že ho splní v plnej výške. Ekonomické a finančné ukazovatele žalovanej nasvedčujú tomu, že žalovaná nedokáže uspokojiť pohľadávku žalobkyne. Podľa účtovnej závierky žalovanej za rok 2019, žalovaná znížila hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eura na hodnotu 76.075 eura (riadok 06 súvahy účtovnej závierky), pričom v roku 2017 podľa účtovnej závierky za rok 2017 vykazovala pozemky a stavby v účtovníctve v hodnote 46.817 eura, pričom potom ich žalovaná už vo svojom účtovníctve neevidovala. Podľa riadka 01 súvahy účtovnej závierky žalovanej za rok 2020 sa jej majetok znovu znížil z pôvodnej hodnoty 402.327 eur na sumu 305.730 eur; samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí sa taktiež opätovne znížili z pôvodnej sumy 76.075 eur na 39.843 eur. Žalovaná tak nevyhnutne musí vykonávať kroky, ktoré smerujú k zníženiu jej majetku. Záväzky žalovanej (riadok 34 súvahy) opätovne narástli z pôvodnej hodnoty 273.738 eur na hodnotu 310.046 eur. Žalovaná v roku 2020 zvýšila svoju stratu o 132 % na -132.906 eura a jej tržby klesli o 30 % na 438.245 eur. Ďalším dôvodom obavy z ohrozenia exekúcie je skutočnosť, že blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného, p. Máriom Mĺkvym, si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným - spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., kde je p. Mário Mĺkvy konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese, ako p. Mĺkvy, pričom táto spoločnosť má totožné predmety podnikania, ako žalovaný. Jediný rozdiel medzi predmetmi podnikania spoločnosti ASTeL Transport a žalovaným je to, že spoločnosť ASTeL Transport podniká naviac v predmete podnikateľskej činnosti s názvom „zasielateľstvo“.
5. Z hľadiska primeranosti považovala žalobkyňa zriadenie záložného práva k danej nehnuteľnosti za primerané, keď istina pohľadávky predstavuje 105.876,20 eura a úroky z omeškania viac ako 10.000 eur. Cena bytov nachádzajúcich sa na ulici Y. Y. v A. sa pohybuje približne od 100.000 do 150.000 eur za rozlohovo väčšie byty. Ako dôkaz primeranosti uviedla hodnoty viacerých nehnuteľností. K tvrdeniu žalovanej o tom, že žalobca neoprávnene zadržiava majetok vo vlastníctve žalovanej, a to konkrétne pekárničku v hodnote 25.000 eur žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by zadržiavala akýkoľvek hnuteľný majetok vo vlastníctve žalovanej. Vyššie uvedené finančné ukazovatele najmä s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré žalobkyňa v konaní opísala, priamo svedčia o ohrození uspokojenia pohľadávky žalobkyne v exekučnom konaní, nakoľko pri takomto trende žalovanej nebude možné pohľadávku žalobkyne ani len čiastočne uspokojiť.
6. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne o potrebe zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a v podrobnostiach na ňu odkázal. Potrebu zriadenia záložného práva súd videl v tom, že žalobkyňa nielen osvedčila, ale aj listinným dôkazom (platobným rozkazom spolu s opravným uznesením) preukázala nárok na zaplatenie sumy priznanej jej súdnym rozhodnutím, t.j. pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, pretože je tu obava, že exekúcia nariadená na vymoženie priznanej pohľadávky, bude ohrozená.
7. Ďalej súd uviedol, že žalobca musí pri podaní návrhu vo všeobecnosti osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie vymáhateľnej pohľadávky, musí osvedčiť že bez zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia o priznanej pohľadávke ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu (bez ohľadu na jeho výšku) ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len konkrétne skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd mal zato, že žalobkyňa predložila dostatočne konkrétne dôkazy, ktoré vzbudzujú obavu reálneho zmarenia výkonu rozhodnutia. Ekonomické a finančné ukazovatele žalovanej nasvedčujú tomu, že žalovaná nedokáže uspokojiť pohľadávku žalobkyne, pričom v tomto smere súd opísal analýzu účtovných závierok uvedených žalobkyňou. Rovnako tak súd prvej inštancie opísal z vyjadrenia žalobkyne i ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňovala obavu z ohrozenia exekúcie.
8. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané konanie žalovanej, ktorého dôsledkom je zníženie, zbavovanie sa majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jej majetkové pomery. V danej veci súd považoval za nutné zároveň zohľadniť, že ide o pohľadávku žalobkyne značnej výšky, ktorá v prípade, ak žalovaná prevedie nehnuteľnosť v jej vlastníctve, bude ťažko uspokojená z iného majetku. Súd okrem vyššie označeného nehnuteľného majetku nemal za daného zisteného skutkového stavu vedomosť o žiadnom inom hodnotnom majetku žalovanej, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť. Mal za to, že zabezpečovacím opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovanej, nijakým spôsobom ich neobmedzí. Žalovaná bude obmedzená len v určitom rozsahu vo svojom vlastníckom práve a musí toto obmedzenie strpieť, pričom právo žalovanej k nehnuteľnosti v prípade uspokojenia pohľadávky žalobkyne nebude žiadnym spôsobom dotknuté. Z hľadiska proporcionality bol súd toho názoru, že zriadenie daného sudcovského záložného práva neobmedzuje žalovanú za daného osvedčeného stavu vo výkone podnikateľskej činnosti a ani vo výkone vlastníckeho práva.
9. Z vyššie uvedených dôvodov, teda v dôsledku znižovania aktív a majetku žalovanej, existencie iných splatných pohľadávok, znižovania tržieb, masívnej finančnej straty a založenia subjektu personálne prepojeného na jediného spoločníka a konateľa žalovanej, mal súd za to, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
10. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobkyne v konaní.
11. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná zjavne s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a priznaním jej nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodila, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedla, resp. neosvedčila okrem toho, že voči žalovanej má pohľadávku, ktorá sama o sebe ešte neznamená, že by malo byť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovené, existenciu základných atribútov, ktorá by odôvodňovali použitie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti spočívajúce v konaní žalovanej, ktoré by preukazovali jej obavu, že zo strany žalovanej má dochádzať k takej dispozícii s majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožňovala prípadné uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa uviedla ekonomické a hospodárske ukazovatele žalovanej, avšak na ekonomickú kondíciu žalovanej je potrebné nahliadať vo svetle aktuálneho celosvetového ekonomického diania negatívne zasiahnutého pandémiou koronavírusu, čo sa premietlo nielen u žalovanej, ale aj u žalobkyne, ktorej za obdobie v roku 2020 oproti predchádzajúcim rokom preukázateľne poklesli príjmy. Naviac žalovaná sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venuje najmä, no nie výlučne preprave tovaru, pričom
v časoch, keď boli uzavreté hranice a celosvetovo platili prísne opatrenia, nemožno očakávať nárast príjmov žalovanej. Žalovaná považovala za absurdné za súčasnej situácie vydávať zabezpečovacie opatrenia na základe toho, že by ten - ktorý subjekt poukázal na finančné uzávierky resp. nepriaznivé ekonomické či hospodárske ukazovatele tej - ktorej spoločnosti bez toho, aby bral do úvahy aj iné okolnosti, ktoré sú mimo dispozičného rámca kohokoľvek, nakoľko pandémia je „vis maior“ - teda udalosť, ktorá sa nedá predvídať a ani odvrátiť.
12. Žalovaná ďalej namietala, že vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola porušená zásada primeranosti a proporcionality. V danom prípade žalobkyňa vychádzala z toho, že hodnota bytu sa má pohybovať približne od 100.000 do 150.000 eur, pričom vychádzala z komparácie inzercií bytov. S takýmto postupom žalobkyne pri vyčíslení hodnoty bytu sa žalovaná nestotožnila, pretože nemá reálny skutkový základ, keď posúdiť hodnotu bytu žalovanej relevantným spôsobom je možné len prostredníctvom znaleckého posudku. Mala za to, že cena predmetného bytu vo vlastníctve žalovanej je podstatne vyššia. Takýto mechanický „výpočet“ hodnoty bytu vo vlastníctve žalovanej považovala za neprimeraný zásah do jej vlastníckych práv. Súd sa podmienkami proporcionality a primeranosti ani len nezaoberal a bezvýhradne prijal argumentáciu žalobkyne, ignorujúc pritom neprimeranosť zásahu do majetkových práv žalovanej.
13. Žalovaná tiež upozornila na skutočnosť, že medzi žalobkyňou (v pozícii oprávnenej) a žalovanou (v pozícii povinnej) aktuálne prebieha exekučné konanie, v rámci ktorého má žalobkyňa možnosť zriadenia exekučného záložného práva, čo súd prvej inštancie síce konštatoval, no nebral pritom do úvahy skutočnosť, že doposiaľ nebolo o návrhu žalobkyne na zriadenie exekučného záložného práva rozhodnuté. Ak o zriadení exekučného záložného práva doposiaľ nebolo rozhodnuté, nemožno tvrdiť, že zabezpečovacie opatrenie je za daných okolností jediným nástrojom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobkyne a už vôbec nemožno zabezpečovacie opatrenie, ktoré má slúžiť skôr výnimočne, využívať ako subsidiárny nástroj. Konanie žalobkyne preto žalovaná považovala za špekulatívne majúce za cieľ prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zlepšiť si svoje postavenie veriteľa voči žalovanej. Poukázala zároveň na to, že má záujem uspokojiť judikovaný nárok žalobkyne, ktorý je v súčasnosti predmetom exekúcie. Žalovaná sama iniciovala viaceré stretnutia s právnym zástupcom žalobkyne, výsledkom ktorých je, že sa strany dohodli na spoločnom postupe pri uspokojovaní nároku žalobkyne tak, že vypracujú a doručia exekútorskému úradu podanie, obsahom ktorého je spoločný návrh strán na priamy predaj hnuteľného majetku žalovanej za ceny odsúhlasené a schválené žalobkyňou ako oprávnenou a výťažok z takéhoto priameho predaja by išiel v celku v prospech žalovanej. Následne by žalovaná pristúpila k pravidelným mesačným splátkam v prospech žalobkyne vo výške schválenej žalobkyňou. V tejto súvislosti bolo so žalobkyňou preberaných viacero alternatív, ktoré by boli východiskom pre žalovanú aj pre žalobkyňu tak, aby nedošlo k likvidácii žalovanej. Táto skutočnosť sama o sebe vylučuje akékoľvek tvrdenie žalobkyne, že by nemala inú možnosť na zabezpečenie jej nároku, ako aj to, že by v tomto prípade dochádzalo k takej dispozícii s majetkom žalovanej, ktorá by vzbudzovala obavu, že dochádza k sťaženiu, alebo znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne.
14. Za neakceptovateľné považovala žalovaná i odôvodnenie súdu prvej inštancie, že p. Mário Mĺkvy vystupuje ako konateľ spoločnosti ASTeL Transport s. r. o., a preto je možné sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovanej. Uspokojiť sa s takýmto odôvodnením, bez relevantného uvedenia konkrétnych krokov zo strany p. Mĺkveho a tieto subsumovať pod „také kroky, o ktorých je možné sa domnievať“, nie je možné a „také kroky zo strany p. Mĺkveho“, ktoré ani žalobca ani súd prvej inštancie bližšie nekonkretizuje, nemožno považovať za súladné s ustanovením § 326 CSP. Samotná skutočnosť, že žalovaný vystupuje v inej spoločnosti ako štatutárny orgán, ešte nezakladá zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Sloboda podnikania je garantovaná nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohovormi a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nie je viazaná na udelenie jeho súhlasu.
15. Záverom žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom sa vysporiadal s absenciou náležitostí potrebných k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia a rozhodnutie je založené iba na nekritickom prijatí argumentov uvádzaných žalobkyňou, ktoré však nemajú oporu ani v skutkom ani v právnom stave.
16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že exekučné konanie je ku dňu podania vyjadrenia (23.12.2021) stále pozastavené a súdny exekútor nemôže vykonávať v exekúcii žiadne kroky. Nevie posúdiť dôvody, prečo napriek uplynutiu 9 mesiacov súdny exekútor stále v exekúcii nemôže nielenže pokračovať, ale ani ju začať.
17. Žalobkyňa potvrdila, že rokovania medzi žalobkyňou a žalovanou prebehli a došlo k určitej dohode o spôsobe úhrady pohľadávky, ale žalovaná nereagovala na následnú komunikáciu medzi stranami a po uplynutí značného času prišla s úplne iným návrhom a postupom ako bol dohodnutý. Takýto postup žalovanej považovala žalobkyňa za účelový s cieľom oddialiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa bola navyše nútená podať proti žalovanej ďalší návrh na vydanie platobného rozkazu.
18. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej o nemožnosti uhradiť splatné pohľadávky spôsobenej globálnou pandemickou situáciou, žalobkyňa uviedla, že predmetné pohľadávky pochádzajú predovšetkým z obdobia pred samotnou pandémiou, t. j. na ich vznik a na vznik omeškania žalovanej pandemická situácia nemala vplyv.
19. K tvrdeniam žalovanej o podstatne vyššej hodnote nehnuteľnosti v jej vlastníctve ako je pohľadávka žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že takáto hodnota bytu je priaznivejšia pre pozíciu žalobkyne, pretože na predmetnej nehnuteľnosti stále viazne záložné právo v prospech banky, čo znamená, že z predaja predmetnej nehnuteľnosti môže žalovaná uspokojiť nielen žalobkyňu, ale aj banku, ktorá má taktiež záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti.
20. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaná nie je schopná uhrádzať svoje záväzky nielen voči svojim zmluvným partnerom, ale aj voči samotnému štátu, preto mala za preukázané, že existuje dôvodná obava žalobkyne, že svoje peniaze nikdy neuvidí. I z účtovnej závierky žalovanej je evidentné, že žalovaná má záporné vlastné imanie a s poukazom na § 67a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa nachádza v kríze. Tieto skutočnosti podľa názoru žalobkyne jednoznačne preukazujú neodkladnosť, nutnosť, proporcionalitu a opodstatnenosť zriadenia záložného práva v prospech žalobkyne.
21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné, a preto je potrebné napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmeniť tak, že sa návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
23. Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2).
24. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
28. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
29. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. a teda i o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
30. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor dlžníka (príp. ručiteľa) na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
31. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, teda odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Hoci existencia takejto obavy nie je prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej majetku v smere zbavenia sa ho, ale aj z iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach.
32. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
33. Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozhodnutí prevzal v celom rozsahu argumentáciu žalobkyne a zaujal právny názor, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v dôsledku znižovania aktív a majetku žalovanej, existencie iných splatných pohľadávok, znižovania tržieb, masívnej finančnej straty a založenia subjektu personálne prepojeného na jediného spoločníka a konateľa žalovanej.
34. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 CSP, najmä z hľadiska existencie obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj z hľadiska proporcionality, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil. Odvolací výslovne v ods. 31 zrušujúceho uznesenia uviedol (pričom tento odsek cituje i súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozhodnutí), že existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je v danom prípade potrebné posudzovať i s prihliadnutím na správu súdnej exekútorky oprávnenému (č.l. 21 spisu), z ktorej nevyplýva, že by žalovaná nedisponovala iným likvidnejším majetkom ako žalobkyňou označenými nehnuteľnosťami a v tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné zaoberať sa otázkou existencie iného majetku žalovanej, teda vyhodnotiť, či po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, ostane žalovanej ešte nejaký iný exekvovateľný majetok.
35. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v súvislosti s existenciou exekvovateľného majetku žalovanej uviedol len toľko, že okrem označeného nehnuteľného majetku nemá za daného zisteného skutkového stavu vedomosť o žiadnom inom hodnotnom majetku žalovanej, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť. Takéto konštatovanie je však v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zo správy súdnej exekútorky oprávnenému z 12.4.2021 (č.l. 21 spisu) jednoznačne vyplýva, že elektronickou lustráciou boli zistené účty povinnej v bankách, vlastníctvo nehnuteľností, vozidlá vo vlastníctve povinnej, ako aj skutočnosť, že povinná je evidovaná ako zamestnávateľ, vlastníctvo iných obchodných podielov zistené nebolo.
36. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v štádiu už prebiehajúcej exekúcie podľa názoru odvolacieho súdu predpokladá osvedčenie reálneho ohrozenia exekúcie, a teda, že po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, nezostane žalovanej iný exekvovateľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobkyne, ktorej vymoženie je predmetom exekučného konania, vymožená.
37. Vzhľadom na správu súdnej exekútorky, ako aj nespornú skutočnosť, že žalobkyňa podala návrh súdnej exekútorke na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, avšak toto (ako sama žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia i následných vyjadreniach uviedla) zriadené nebolo, nemožno mať reálnu obavu žalobkyne z ohrozenia exekúcie za osvedčenú.
38. Skutočnosť, že žalovaná sa v súčasnosti nenachádza v optimálnej finančnej a ekonomickej situácii (i v dôsledku protipandemických opatrení), existencia dlhov žalovanej voči iným subjektom, či skutočnosť, že blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovanej si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť, kde je konateľ a spoločník žalovanej konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese ako spoločník a konateľ žalovanej, pričom táto spoločnosť má totožné predmety podnikania, ako žalovaný, ani vo vzájomnej súvislosti nezakladajú obavu z ohrozenia exekúcie.
39. Existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva, žalobkyňa v konaní neosvedčila. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobkyňa neposkytla súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Bolo preto nadbytočné zaoberať sa otázkami proporcionality a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
40. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
41. Pretože odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 2 CSP).
42. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) potom rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.