Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPs/2/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, G.. P. F., H.. A., A.. X.X.XXXX, S. W. L. XXXX/X, X. A. Q., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Fabian a Novosad, s.r.o., Masarykova 16, Prešov, zastúpenej procesným opatrovníkom G.. T. A., A.. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, X. A. Q., na návrh navrhovateľa U. A., A.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, X. A. Q., o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Ps/21/2024-43 zo dňa 8.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom podľa a druhým výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože tieto navrhovateľ (správne, nie navrhovateľka) nežiadal priznať a ostatným účastníkom v konaní trovy nevznikli.

2. Proti uzneseniu v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, z dôvodov podľa / a h/ . Poukázal na okolnosť, že odvolateľke bolo predvolanie na termín pojednávania v konaní, spolu s návrhom navrhovateľa na začatie konania zo dňa 15.7.2024 a uznesením konajúceho súdu o ustanovení procesného opatrovníka zo dňa 22.8.2024, doručené dňa 2.10.2024, t.j. necelých 6 dní pred naplánovaným pojednávaním. Odvolateľka následne využila svoje právo na právnu pomoc dňa 4.10.2024 v predmetnom konaní a podaním zo dňa 4.10.2024, teda bezprostredne po udelení plnej moci, právny zástupca odvolateľky súdu prvej inštancie doručil oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie pojednávania. Súd na pojednávaní bez prítomnosti právneho zástupcu oboznámil so späťvzatím návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takýmto postupom znemožnil odvolateľke, resp. jej právnemu zástupcovi oboznámiť sa s týmto návrhom na späťvzatie, ako aj uplatniť si svoje procesné právo vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s týmto späťvzatím návrhu a pripravil odvolateľku o samotnú možnosť vyjadriť sa k tomu, či má záujem na tom, aby bolo predmetné konanie dokončené meritórnym rozhodnutím. Poukázal na nejasnosť odôvodnenia napadnutej časti rozhodnutia. Odvolateľka nežiadala v konaní na súde prvej inštancie priznať nárok na náhradu trov konania z dôvodu pochybenia konajúceho súdu, ktorý svojím procesným postupom znemožnil právnemu zástupcovi odvolateľky oboznámiť sa so späťvzatím návrhu, za týmto účelom ani neposkytol adekvátny časový priestor, pričom v zmysle ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd výlučne iba na návrh. Súčasne si odvolateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré vyčíslila v celkovej sume 143,22 Eur za jeden úkon právnej služby -

prípravu a prevzatie zastúpenia v zmysle / vyhlášky č. v platnom znení. Právny zástupca ďalej uviedol, že navrhovateľ sa týmto súdnym konaním zjavne pokúšal o získanie meritórneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony odvolateľky, na podklade ktorého by získal oprávnenie právne úkony vykonávať za odvolateľku. Navrhovateľ však bezodkladne po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, že odvolateľka sa v tomto konaní nechala právne zastúpiť, svoj návrh zobral v celom rozsahu späť a to pred pojednávaním vo veci. Odvolateľke tak zbytočne vznikli trovy právneho zastúpenia. Podľa právneho zástupcu odvolateľky sú v danom prípade naplnené okolnosti pre aplikáciu ustanovenia , nakoľko sa zo strany navrhovateľa jednalo o zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania opierajúci sa iba o lekársky nález vyhotovený na účely posúdenia odkázanosti odvolateľky na sociálnu službu. Alternatívne v zmysle ustanovenia a považuje za spravodlivé uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré odvolateľke jeho priamym pričinením zbytočne vznikli. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania zmenil tak, že odvolateľke voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v celkovej výške 143,22 Eur, alternatívne aby odvolací súd odvolaním napádaný výrok tohto uznesenia zrušil a konajúcemu súdu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol dôvody a skutočnosti, ktoré viedli k podaniu návrhu, a to, že so svojou sestrou, o ktorej spôsobilosti je vedené konanie, sa nestýkal dlhé roky. Vždy sa správala panovačne, manipulovala rodičov s cieľom vyvolávať konflikty v rodine. Po udalosti, keď podpálila svoj byt, sa pripravila o strechu nad hlavou, prišli za ním dvaja policajti z Mestskej polície oznámiť, že sestra je na Urgentnom príjme v nemocnici v X. A. Q.. Sestra s ním odmietla komunikovať. Od susedov sa dozvedel, že im povedala, že si chcela vziať život a že jej správanie pred touto udalosťou nasvedčovalo, že niečo nie je v poriadku. Sused, ktorý ju zachránil, sa nemohol dostať dovnútra, pretože ho mala kompletne zaprataný. Po prepustení z nemocnice v X. A. Q. bola prijatá na psychiatrickom oddelení v D., neskôr ho kontaktovali z Mestského úradu, pretože bolo potrebné zabezpečiť náhradné ubytovanie. Po prepustení z psychiatrického oddelenia v D. bola umiestnená v psychiatrickej liečebni v H.. Mestský úrad posúdil na základe všetkých okolností a jej aktuálneho zdravotného stavu, že je potrebné podať žiadosť na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, preto vypracovali návrh s doložením lekárskeho nálezu z psychiatrického oddelenia v D., ktorý navrhovateľ podpísal a podal súdu. Cez Mestský úrad zistil, že jeho sestra je toho času ubytovaná v sociálnom zariadení v P.. Telefonicky sa spojil s pracovníčkou zariadenia, ktorá povedala, že sestra sa má dobre, je spokojná, dokáže normálne komunikovať a nie sú s ňou problémy. Usúdil, že sa jej psychický stav zlepšil, sama by s obmedzením spôsobilosti na právne úkony nesúhlasila a on vôbec nemá záujem o dlhý súdny proces, tak sa rozhodol požiadať o zrušenie pojednávania. Absolútne odmieta názor, že sa pokúšal o získanie meritórneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilostí na právne úkony a tým získať oprávnenie vykonávať právne úkony za ňu a že sa jednalo o bezdôvodný návrh na začatie konania. Sestra si sama podpálila byt a ohrozila tým nielen svoj život a majetok, ale aj životy a majetok ostatných obyvateľov bytovky. Z lekárskej správy vyplýva, že sestra je psychicky narušená a diagnóza je daná, prejavuje sa „paranoidnými obsahmi, centrovanými na svojho brata“.

4. V reakcii na vyjadrenie k odvolaniu odvolateľka označila vyjadrenia navrhovateľa za ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa, ktoré podľa názoru odvolateľky ani nemožno považovať za relevantné. Ako sám navrhovateľ uviedol, v čase podania návrhu a v čase predchádzajúcom s ňou nebol v kontakte a o jej zdravotnom stave či pobyte nemal žiadne bližšie informácie. Nič mu nebránilo návrh nepodať, resp. si pred podaním návrhu zistiť podstatné informácie týkajúce sa zdravotného stavu sestry. Z lekárskej správy vypracovanej za účelom posúdenia odkázanosti na sociálnu službu dostatočne nevyplýva, že z dôvodu diagnostikovaného ochorenia nie je schopná svoje veci zaobstarávať sama tak, ako to navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu a nevyplýva z nej ani skutočnosť, že by táto choroba dosahovala intenzitu predpokladanú v ustanovení . Odvolateľka sa po tom, čo zistila, že na príslušnom súde prebieha konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k jej osobe, obrátila na advokáta, ktorý jej v tomto smere poskytol právnu pomoc a oboznámil ju so samotnou podstatou a možnými závažnými dôsledkami tohto súdneho konania v závislosti od jeho výsledku. Odvolateľka má právo na odbornú právnu pomoc bez ohľadu na to, či je v konaní zastúpená procesným opatrovníkom a táto skutočnosť jej v žiadnom prípade nemôže byť pričítaná na ťarchu. Uviedla tiež, že trovy konania majú pôsobiť prevenčne pred zbytočnými či šikanóznymi súdnymi konaniami.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovení a , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce mu konanie, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom konštatoval vecnú správnosť napadnutého uznesenia v napadnutom rozsahu o trovách konania, vychádzajúc zo stavu v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie.

6. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

11. Podľa , 2 , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v zásade vecne správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené na základe dispozičnej vôle navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním.

13. Vo všeobecnosti odvolací súd konštatuje, že v mimosporových konaniach v zásade medzi účastníkmi nie je charakteristický spor o právo. Ide o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. V danom konaní platí vyhľadávacia zásada, kde súd v konaní dohľadá rozhodujúce fakty a vykoná dôkazy. V typických mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si hradí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). Ustanovenie upravuje moderačné právo súdu pri náhrade trov konania umožňujúce náhradu trov konania výnimočne priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z dôvodovej správy k ustanoveniu vyplýva, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Náhradu trov mimosporového konania možno priznať na návrh, pričom podľa rozhoduje súd v meritórnom rozhodnutí spolu o nároku aj o výške. Dôvodom je výnimočnosť priznávania nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach (JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII). V zmysle sú trovami konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. V predmetnom konaní odvolateľka využila svoje právo a nechala sa zastúpiť advokátom, ktorý si náhradu trov právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie uplatnil až spolu s podaným odvolaním, pričom prvé podanie v konaní súdu adresoval už dňa 4.10.2025, ktorým oznámil prevzatie zastúpenia, žiadal odročenie pojednávania, namietal a žiadal zrušenie ustanovenej procesnej opatrovníčky. Správne tak pre neuplatnenie si nároku na náhradu trov konania do rozhodnutia súdom prvej inštancie o zastavení konania, súd o trovách konania odvolateľky nemohol rozhodnúť inak.

15. Odvolací súd preto rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa potvrdil.

16. Námietky, týkajúocesného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s úkonom navrhovateľa

- späťvzatím návrhu, odvolací súd nepreskúmaval vzhľadom na nedostatok odvolania v rozsahu výroku I. napadnutého uznesenia. K ďalším odvolací súd dopĺňa, že náhrada trov konania síce plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady však nie je možné uplatňovať v konaniach podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu a jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac ( ). Súd je v týchto konaniach súčasne povinný zisťovať skutočný stav veci ( ) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). V mimosporových konaniach opakovane preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). Konania podľa sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolací súd nezistil dôvody pre postup podľa a nasl. .

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).