Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-150-2023.pdf
PDF · 151.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/150/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: REVÍZIE VTZE s.r.o., so sídlom Záhradný rad 669/17, 935 26 Starý Tekov, IČO: 47 478 675, právne zastúpený: JUDr. Peter Servátka, advokát so sídlom Ľ. Štúra 7, 934 01 Levice, IČO: 53 479 416 proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, o zaplatenie 4 872,91 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 7Cb/20/2021-247 zo dňa 28.07.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 7Cb/20/2021-247 zo dňa 28.07.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Levice (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 7Cb/20/2021-247 zo dňa 28.07.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: REVÍZIE VTZE s.r.o., so sídlom Záhradný rad 669/17, 935 26 Starý Tekov, IČO: 47 478 675 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,poškodený“) proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,poisťovateľ“ alebo aj ako ,,poisťovňa“), o zaplatenie 4 872,91 eura rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Súd rozhodol s poukazom na § 415, § 417 ods. 1, § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako ,,OZ“ alebo aj ako ,,Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 10 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 6, ods. 7, § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 381/2001 Z. z.“) a § 151 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 872,91 eura a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.09.2020 o 8:45 hod. vozidlo značky Honda CIVIC, EČV: U
ktorého poisťovateľ je žalovaný, spôsobilo na diaľnici D1 v úseku 48 km v smere do Bratislavy dopravnú nehodu, pri ktorej vodič narazil do zadnej časti služobného vozidla žalobcu zn. Seat ATECA, EČV: C Po nehode muselo byť jeho vozidlo odovzdané do servisu na základe vážneho poškodenia a možnej straty záruky nového vozidla. Žalobca tvrdil, že poškodené vozidlo mu slúži na podnikanie a zabezpečenie obratu spoločnosti. Dôvodil, že dlhodobým odstavením vozidla kvôli rozsiahlej oprave, resp. neskorému nahláseniu poistnej udalosti vodičom poisťovni mu bola spôsobená škoda vo výške 4 872,91 eura, ktorá pre spoločnosť znamenala veľkú stratu a pravidelné príjmy na zabezpečenie chodu spoločnosti. Tvrdil, že žalovanému poslal žiadosť o uhradenie ušlého zisku, ktorý je koncipovaný na dolnej hranici ziskovosti podľa priemerných mesačných obratov spoločnosti. Dôvodil, že k ušlému zisku došlo v dôsledku konania škodcu a škodovej udalosti a v dôsledku neskorého nahlásenia poistnej udalosti autorizovanému servisu ALBEX PLUS s.r.o. s tým, že jeho vozidlo bolo vyradené z prevádzky dňa 07.09.2020, odovzdané servisu dňa 10.09.2020 s ukončením opráv dňa 29.09.2020, t.j. 20 dní nepojazdného motorového vozidla. Žiadosť o náhradu ušlého zisku bola žalovanému doručená v listinnej aj e-mailovej forme dňa 04.12.2020, pričom žalovaný doteraz ušlý zisk neuhradil ani čiastočne. Žalobca mal za to, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti.
Súd vydal vo veci dňa 09.04.2021 platobný rozkaz č.k. 7Cb/20/2021-56, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že nárok uplatnený žalobou neuznáva ani čo do právneho dôvodu, ani čo do uplatnenej výšky. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o obchodnoprávny vzťah, nakoľko si uplatnil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U ktoré dňa 07.09.2020 na D1 v 18 km v smere do Bratislavy zavinilo škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Seat ATECA, EČV: C Dôvodil, že toto poistenie upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., pričom podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona sa na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujú osobitné predpisy, napr. o poisťovníctve alebo Občiansky zákonník. Dôvodil, že v praxi sa podporne využívanú ustanovenia Občianskeho zákonníka všade tam, kde zákon č. 381/2001 Z. z. nedáva odpoveď na riešenie konkrétnych právnych problémov. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený povinný svoj nárok preukázať. Medzi stranami sporu existuje vzťah vyplývajúci z poistenia titulom poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U nie obchodnoprávny vzťah. Žalovaný tvrdil, že ako poisťovateľ uhradil z poistnej udalosti evidovanej pod č. 6401087656 v prospech žalobcu vecnú škodu vo výške 1 568,76 eura. Nijaké ďalšie nároky žalobca doposiaľ vo vzťahu k nemu nepreukázal. Dôvodil, že žalobca sa domáha náhrady ušlého zisku vo výške 4 872,91 eura za 20 dní nepojazdnosti motorového vozidla, avšak doposiaľ nešpecifikoval ako k tejto sume dospel a prečo sa od neho domáha zaplatenia práve takejto čiastky. Argumentoval, že rozsah poistenia v súlade s § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z. z. predpokladá nahradenie len uplatnených a preukázaných nárokov v prospech poškodeného. Namietal, že žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo si nárokuje náhradu ušlého zisku práve za 20 dní. Poukázal, že žalobca mal nárok na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom nevysvetlil prečo si ho za dobu opravy poškodeného motorového vozidla nezadovážil. Ďalej poukázal na § 415 OZ, v zmysle ktorého každý účastník občianskoprávnych vzťahov má povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, resp. k zväčšeniu spôsobenej škody. Zároveň poukázal aj na § 420 OZ s tým, že žalobca doposiaľ riadne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom údajného ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020.
Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol k špecifikácii ušlého zisku, že bol vypočítaný na základe spriemerovania dosiahnutého mesačného zisku za obdobie január až október 2020. K počtu dní nepojazdnosti auta uviedol zmenu, a to že ide o 23 dní nepojazdnosti a nie 20 dní, od 07.09.2020 do 29.09.2020 t.j. od dopravnej nehody až po prevzatie motorového vozidla zo servisu. Tvrdil, že mu žalovaným nebola ponúknutá možnosť zadovážiť si náhradné motorové vozidlo za nevyhnutnú dobu opravy.
Žalovaný sa vyjadril k veci s tým, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku, t.j. úbytkom aktív, ale stratou očakávaného výnosu. Nestačí teda pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť hodnoverne preukázané, že pri pravidelnom behu vecí by bol mohol žalobca očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému ale nedošlo v dôsledku konania škodcu. Prípadný ušlý zisk však žalobca doposiaľ nepreukázal. Upriamil pozornosť na to, že ku škodovej udalosti došlo dňa 07.09.2020 o 8:40 hod., pričom ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie dňa 29.09.2020. Pokiaľ mieni žalobca v súčasnej dobe uplatňovať ďalšie nároky zo škodovej udalosti, žalovaný vzniesol námietku premlčania. Namietal, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi vznikom údajného ušlého zisku a škodovou udalosťou. Ďalej namietal, že žalobca nevysvetlil a nepreukázal, prečo si nezaobstaral náhradné motorové vozidlo za dobu opravy, či disponoval ďalším motorovým vozidlom, a či existuje objektívny dôvod pre to, aby oprava popraskaného laku na zadnom nárazníku a pokazených parkovacích senzorov trvala až 20 kalendárnych dní.
Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023 strany zotrvali na dovtedy v konaní uvedených argumentoch. Žalovaný uviedol k použitiu náhradného motorového vozidla, že túto možnosť nemal kto žalobcovi ponúknuť, nakoľko pokiaľ má niekto vozidlo na IČO, má nárok si zapožičať náhradné motorové vozidlo a túto sumu uhradiť z povinného zmluvného poistenia. V takomto prípade sa skúma aj to, či takáto osoba, má alebo nemá k dispozícii motorové vozidlo, ktoré by mohla používať. Ďalej namietal, že ak je predmetom ušlý zisk, tak nestačí preložiť len daňové priznanie, ale je potrebné preukazovať, že pri normálnom behu veci by došlo buď k zväčšeniu majetku alebo zisku, že by pribudla hodnota a toto žalobca neurobil. Poukázal, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 29.09.2020 s tým, že sa jedná o nárok na náhradu škody a žalobcovi plynie dvojročná premlčacia lehota. V zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je povinnosť nielen nárok uplatniť, ale aj preukázať, čo doteraz žalobca neurobil. Poukázal na záznam z dopravnej nehody s tým, že motorové vozidlo nebolo pojazdné, malo popraskaný lak na zadnom nárazníku a nefunkčný parkovací senzor. Tvrdil, že oprava tohto rozsahu nemôže trvať 20 dní, ale niekoľko hodín. Taktiež namietol premlčanie vo vzťahu k prípadným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, ako aj sudcovskú koncentráciu konania. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného ohľadne rozsahu škody na vozidle a jeho nepojazdnosti uviedol, že išlo o opravu po havárii, že tam nefungovalo viac vecí, nielen to čo uviedol žalovaný, a že išlo o závažné poruchy na motorovom vozidle. Vychádzalo sa zo zákazkového listu a nebolo to opravené kvôli nesplneniu povinnosti poisťovňou.
Žalobca v ďalšom vyjadrení k veci uviedol, že oslovil viacerých znalcov na vyčíslenie ušlého zisku, pričom predložil e-mailovú komunikáciu medzi nimi. Tvrdil, že čo sa týka pojmu ušlý obrat a ušlý zisk z ekonomického hľadiska majú rovnakú váhu, pričom pri výpočte súdni znalci vychádzajú z ročných účtovných závierok 2-3 roky dozadu, kde bol obrat spoločnosti väčší ako v roku 2020. Žiadal súd, aby sa zameral na záznam o dopravnej nehode a na zákazkový list autorizovaného servisu ALBEX PLUS s.r.o.. Dôvodil, že poisťovňa a poistenec si neplnili oznamovaciu povinnosť a tým sa predĺžil čas opravy motorového vozidla, pričom pôvodne sa malo jednať len o 5 dní. Žalobca poukázal, že v zmysle všeobecných poistných podmienok je poisťovňa povinná uhrádzať ušlý zisk. Na znaleckom dokazovaní netrval.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.07.2023, na ktorom žalobca v súvislosti so znaleckým posudkom uviedol, že oslovení znalci sa vyjadrili v tom zmysle, že priame vyčíslenie ušlého zisku je akási prognóza do budúcnosti. Z tohto dôvodu sa rozhodol, že nebude trvať na znaleckom posudku. Tvrdil, že štatistický priemer, ktorý vychádza z ročných účtovných závierok by bol väčší ako v roku 2020, ktorý predložil súdu. Žalovaný namietol dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní ako neskoro predložený a poukázal na sudcovskú koncentráciu konania. Trval na nedôvodnosti žaloby. Nerozporoval, že uhrádza z povinného zmluvného poistenia aj ušlý zisk, avšak poškodený je povinný svoj nárok a jeho výšku preukázať, pričom žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom údajného ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020. Upriamil pozornosť súdu na dôkaz, ktorý predložil žalobca, a to e-mailovú komunikáciu so znalcom, ktorý uviedol, že výpočet z obratov je nesprávny, nakoľko žaluje ušlý zisk a nie ušlý obrat, a že ušlý zisk tak, ako si ho uplatňuje žalobca je nereálny z tých hospodárskych výsledkov, ktoré mal žalobca.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový tak, že zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 07.09.2020 o 8:40 hod. na D1 v 18 km v smere do Bratislavy v kolóne v strednom pruhu, a ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U t.j. vodič L. S., ktorý je zároveň aj držiteľom motorového vozidla, týmto zavinil škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Seat ATECA, EČV: C V zmysle tohto záznamu boli viditeľné poškodenia na motorovom vozidle žalobcu, popraskaný lak na zadnom nárazníku a znefunkčnený parkovací senzor. Vozidlo škodcu - poisteného L. S. bolo poistené u žalovaného.
Zo zákazkového listu č. 15200066 vystaveného spoločnosťou ALBEX PLUS s.r.o. bolo zistené, že zákazka na opravu motorového vozidla žalovaného po havárii bola prijatá dňa 16.09.2020 s
predpokladaným termínom opravy dňa 24.09.2020 a s predpokladanou cenou opravy 1 500 eur. Predmetom opravy bol nárazník, parkovacie senzory, ťažný bajonet, piate dvere a krytka ťažného oka.
V zmysle oznámenia o zaslaní poistného plnenia - náhrada nákladov na opravu zo dňa 29.09.2020 bolo žalovaným oznámené servisu - ALBEX PLUS, s.r.o. ukončenie šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázanie plnenia vo výške 1 568,76 eura.
Zo žiadosti o náhradu ušlého zisku zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že si žalobca u žalovaného uplatnil ušlý zisk vo výške 4 872,91 eura v dôsledku nepojazdnosti vozidla v trvaní 20 dní, ktoré muselo byť odovzdané do servisu a opätovne bolo odovzdané žalobcovi až dňa 29.09.2020. Výška ušlého zisku bola vypočítaná na základe spriemerovania dosiahnutého mesačného zisku za obdobie január až október 2020.
Zo žiadosti o doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 6401090914 zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že žalovaný žiadal žalobcu o doplnenie dokladov a zároveň sa dopytoval, z akého dôvodu neriešil vzniknutú situáciu zapožičaním náhradného motorového vozidla, resp. či vo firme nebolo k dispozícii iné motorové vozidlo, ktoré sa mohlo použiť na podnikanie a na zabezpečenie úloh spoločnosti.
Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o zákonnú úpravu, ktorá sa vzťahuje na daný prípad, vzhľadom k tomu, že sa uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákonnej úpravy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom poisťovňa uhrádzala škodu za osobu škodcu, ktorý má s ňou uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, nejde o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a ani nejde o porušenie inej (mimozáväzkovej) povinnosti ustanovenej v ObZ, či v osobitnom zákone, ktorý by odkazoval na režim náhrady škody podľa ObZ. Preto sa spravuje náhrada škody v tomto spore zákonom č. 381/2001 Z.z. ako špeciálnym zákonom a všeobecnou úpravou sú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.
Pôvodný žalovaný - Generali poisťovňa, a.s. sa s účinnosťou od 11.01.2022 premenovala na GSK Financial, a.s. a následne táto spoločnosť bola dňa 24.11.2022 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra SR s právnym nástupcom Generali Slovenská distribúcia, a.s., v dôsledku uvedeného preto súd uznesením č.k. 7Cb/20/2021-160 zo dňa 20.02.2023 rozhodol podľa § 64 CSP o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného - Generali Slovenská distribúcia, a.s., so sídlom Lamačská cesta 6257/3/A, 841 04 Bratislava, IČO 54 067 197. Žalovaný oznámil súdu vznik právnej skutočnosti v zmysle § 80 ods. 1 CSP, nakoľko dňa 17.12.2021 s účinnosťou od dňa 19.12.2021, Generali Česká pojišťovna a.s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, uzatvorila s pôvodným žalovaným zmluvu o predaji podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa pôvodného žalovaného ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov pôvodného žalovaného. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol zmenu na strane žalovaného a súd preto na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023 uznesením vyhovel návrhu, aby do konania namiesto doterajšieho žalovaného vstúpil nový žalovaný, a to spoločnosť Generali Česká pojišťovňa a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, 1100 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956.
V konaní nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 07.09.2020 o 8:40 hod. na D1 v 18 km v smere do Bratislavy, došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. Seat ATECA, EČV: C a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U ktorého držiteľom a vodičom bol L. S.. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodovú udalosť bolo poistené u pôvodného žalovaného. Poisťovňa ukončila šetrenie dňa 29.09.2020 a v zmysle predložených dokladov poskytla poistné plnenie vo výške 1 568,76 eura, t.j. vo výške uplatnenej vecnej škody.
Po oznámení skončenia prešetrenia si žalobca uplatnil voči poisťovni nárok na náhradu ušlého zisku za nepojazdnosť jeho motorového vozidla v období od 07.09.200 do 29.09.2020, ktorý odôvodňoval tým, že škodca, resp. poisťovňa si nesplnili svoju oznamovaciu povinnosť a tak sa predĺžil čas opravy motorového vozidla v servise, nakoľko sa pôvodne malo jednať iba o 5 dní. Súd poukázal na § 10 ods. 1 písm. a/ a § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. že poistený je povinný oznámiť škodovú udalosť poisťovni do 15 dní po vzniku škodovej udalosti a poisťovňa je povinná skončiť prešetrovanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Vzhľadom k tomu, že ku
škodovej udalosti došlo dňa 07.09.2020 a poisťovňa oznámila skončenie prešetrovania dňa 29.09.2020, z uvedeného vyplýva, že tak škodca ako aj poisťovňa dodržali zákonné lehoty, t.j. ani jeden neporušil svoju povinnosť riadne a včas konať. Okrem toho zo zákazkového listu č. 15200066 servisu, ktorý opravu realizoval, vyplýva dátum prijatia zákazky dňa 16.09.2020 o 15:36 hod. a predpokladaný termín ukončenia opravy dňa 24.09.2020 o 15:30 hod., a teda žalobca z týchto dátumov nemohol predpokladať dobu opravy 5 dní.
Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné domáhať sa nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti tak zákon rozlišuje štyri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie. Tieto predpoklady musia byť vždy splnené. Ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne preukázaný, nemôže súd náhradu škody priznať, pričom tento názor je v Slovenskej republike stanovený rozsiahlou judikatúrou (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/80/2007 zo dňa 29.05.2008, sp. zn. 3Obdo/2/2007 zo dňa 07.08.2008, sp. zn. 5Obdo/17/2008 zo dňa 30.07.2008 a sp. zn. 5Obdo/25/2013 zo dňa 26.02.2015). Okrem preukázania vzniku škody je potrebné preukázať aj jej rozsah, pričom vznik škody a jej rozsah musí v konaní pred súdom preukazovať poškodený. V prípade, ak poškodený síce preukáže vznik škody, avšak sa mu nepodarí preukázať celú výšku škody uplatnenú v žalobe, v súlade s názorom súdnej praxe sa takáto situácia vyrieši tak, že súd prizná náhradu vo výške, v ktorej bola škoda preukázaná (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 1Cz/47/83).
V súvislosti s uplatnenou náhradou ušlého zisku súd uviedol, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010).
V zmysle § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Zákon teda ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku, či životnom prostredí (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Prevenčná povinnosť a posúdenie následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím nebola porušená iná zákonná norma. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že nemal výšku ušlého zisku za preukázanú, nakoľko žalobca výšku ušlého zisku odvodzoval zo svojich výpočtov na základe spriemerovania dosiahnutého mesačného zisku za obdobie január až október 2020, pričom jeho podnikanie nespočívalo v prevádzke iba poškodeného motorového vozidla, nakoľko sám uviedol, že podniká prostredníctvom dvoch motorových vozidiel a rovnako nepreukázal, že by mal nejaké objednávky, ktoré v dôsledku nepojazdnosti motorového vozidla musel odmietnuť a ani nepreukázal, že urobil nejaké prevenčné opatrenia, aby škodu minimalizoval, napr. spôsobom, že si prenajal motorové vozidlo a voči škodcovi by si potom uplatnil iba škodu spočívajúcu v nájme motorového vozidla, tak ako je v takomto prípade bežný postup. Rovnako žalobca nedoložil znalecký posudok, ktorý by výšku ušlého zisku určil a aj keď na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023 navrhol znalecké dokazovanie, súdu následne oznámil, že netrvá na znaleckom dokazovaní, pričom z jeho vyjadrenia doručenému súdu po pojednávaní vyplýva, že znalcov oslovil, no vyhodnotil to tak, že znalecký posudok je len nejaká prognóza a tak nemusí byť pre súd záväzná. Na základe uvedeného navrhol, aby sa súd zameral na záznam o dopravnej nehode a zákazkový list autorizovaného servisu. V rámci tohto vyjadrenia žalobca do spisu doložil aj komunikáciu s oslovenými znalcami, z ktorej vyplynul záver, že ak by vôbec bolo možné ušlý zisk určiť, tak určite nie vo výške uplatnenej žalobcom, nakoľko nie je možné vychádzať len z dosiahnutého priemerného zisku, pričom poukázali aj na to, že konatelia a spoločníci by mali prijímať opatrenia na predchádzanie škodám a aj toto kritérium ovplyvňuje vznik nároku na ušlý zisk.
Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku ušlého zisku v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a už vôbec neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jeho výšku. Ušlý zisk sa spravidla vyčísľuje na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý stanoví výšku škody za účelom súdneho vymáhania. Žalobca, aj keď znalecké dokazovanie navrhol, následne na znaleckom dokazovaní netrval. Súd konštatoval, že pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu s poukazom na § 153 CSP. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. S poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán súd nemôže vyzývať stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v rámci konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáhal nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, niesol dôkazné bremeno o vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, o vzniku škody a jej výšky, preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol.
4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 07.09.2023 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy predložený výpočet pre náhradu ušlého zisku, resp. obratu koncipovaný na najnižšej hranici priemerného mesačného obratu spoločnosti v danom roku. Namietal, že súd mu navrhol vyhotoviť znalecký posudok na jeho náklady, ale vzápätí ho spochybnil tým, že ho nemusí brať do úvahy. Žalobca trval na tom, že dôvod na náhradu škody vznikol, keďže poistník žalovaného svojou nepozornosťou vyradil jeho motorové vozidlo z prevádzky a spôsobil mu tak škodu na ušlom zisku, resp. obrate. Žalobca poukázal, že žalovaný má v zmluvných podmienkach zakotvené aj plnenie škody - ušlého zisku spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla s tým, že doručil ako dôkaz všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP 13 s odkazom na čl. II. bod 2. písm. d/. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13.10.2023 s tým, že zotrval na doterajších argumentoch. Namietal, že žalovaný až teraz navrhuje vykonať znalecké dokazovanie, ktoré mohol žiadať v skoršom štádiu konania, čím sa podľa jeho názoru snaží predlžovať súdne konanie. Dôvodil, že žaloba zo dňa 15.03.2021 je neurčitá a úplne v nej absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností a súčasne označenie dôkazov na ich preukázanie. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor zo dňa 27.04.2021, v ktorom rozporoval uplatnený nárok žalobcu čo do právneho dôvodu ako aj uplatnenej výške, najmä pre nepreukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Žalovaný poukázal, že súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 7Cb/20/2021-115 zo dňa 26.08.2022 na vyjadrenie sa k odporu a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.09.2022, lehota žalobcovi márne uplynula 13.10.2022. Následne súd prvej inštancie dňa 28.10.2022 zaslal žalobcovi žiadosť o vyjadrenie sa k odporu v lehote 10 dní. Ďalej žalovaný zdôraznil, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku t.j. úbytkom aktív, ale stratou očakávaného výnosu. Nestačí teda pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť hodnoverne preukázané, že pri pravidelnom behu vecí by bol mohol žalobca očakávať zväčšenie svojho majetku. Doposiaľ žalobca vznik prípadného ušlého zisku nepreukázal a nijaké návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere nenavrhol. Poukázal, že súd prvej inštancie nariadené pojednávanie na
deň 25.04.2023 odročil na neurčito s tým, aby žalobca doložil oznámenie, akého znalca navrhuje do konania pribrať a z akého odboru za účelom dokazovania ušlého zisku a jeho výšky. Žalobca uvedené súdu neoznámil s odôvodnením, že znalecký posudok je len akási prognóza a pre súd nemusí byť záväzná. Žalobca predložil do konania komunikáciu so znalcom, ktorý po oboznámení sa s účtovnými závierkami žalobcu uviedol, že u žalobcu v roku 2022 došlo k veľkému poklesu zisku a výslovne uviedol, že z výsledkov hospodárenia žalobcu nie je možné znalecký posudok vypracovať s ušlým ziskom vo výške, ktorý si uplatňuje. Žalobca namiesto ušlého zisku prezentoval ušlý obrat, čo je iný pojem ako ušlý zisk. Poukázal, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.07.2023 uviedol, že netrvá na znaleckom posudku. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania žalobca nemal. Podľa žalovaného žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka vzniku ušlého zisku a jeho výšky. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 27.10.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. Podľa § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
10. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
12. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.
15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
20. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
24. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).
25. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/poškodeného voči žalovanému/poisťovni na náhradu škody v podobe ušlého zisku z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v konaní namietal nepreukázanie vzniku ušlého zisku, jeho výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom údajného ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu vzniku ušlého zisku, jeho výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a škodovou udalosťou.
26. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalobcom voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
27. V konaní bolo nesporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 07.09.2020 o 8:40 hod. na D1 v 18 km v smere do Bratislavy, došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. Seat ATECA16, EČV: C a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U ktorého vodičom bol L. S./poistený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodovú udalosť bolo poistené u právneho predchodcu žalovaného Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, ktorý poškodenému poskytol poistné plnenie vo výške uplatnenej vecnej škody, a to v sume 1 568,76 eura (viď č.l. 8, 94 s. sp.).
28. Sporné bolo, či boli v danom prípade kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a teda, či má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
29. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
30. K odvolacej námietke žalobcu, že súd mu navrhol vyhotoviť znalecký posudok na jeho náklady, ale vzápätí ho spochybnil tým, že ho nemusí brať do úvahy odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.07.2023 vyplýva, že žalobca sa rozhodol, že nebude trvať na znaleckom posudku a nenavrhuje žiadne doplnenie dokazovania.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1 CSP).
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy CSP).
Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).
Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§185 ods. 1 CSP).
Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
V sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to
bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie a procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného, konštatuje, že žalobca v prvostupňovom konaní nepredložil na preukázanie ním uplatneného nároku relevantné dôkazy a účinným spôsobom nerozporoval obranu žalovaného a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových tvrdení. Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie sporných tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku žalobou ležalo na žalobcovi a bolo na jeho rozhodnutí aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz t. j., či si objedná vyhotovenie znaleckého posudku alebo nie.
V danom prípade žalobca tak účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného v konaní a neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno.
Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.
31. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nevzal do úvahy predložený výpočet ušlého zisku, resp. obratu koncipovaný na najnižšej hranici priemerného mesačného obratu spoločnosti v danom roku odvolací súd uvádza, že existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vrátane vzniku škody a jej rozsahu preukazuje poškodený žalobca. V danom prípade žalobca vznik ušlého zisku nepreukázal, t.j. aký konkrétny zisk v rozhodnom období (v období nepojazdnosti motorového vozidla) dôvodne očakával, z akého zdroja (z akej konkrétnej zákazky, resp. objednávky), a ktorý kvôli poistnej udalosti nedosiahol. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by musel nejakú objednávku, resp. objednávky zrušiť alebo odmietnuť v dôsledku nepojazdnosti motorového vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si v konaní uplatnil náhradu ušlého zisku v sume vo výške 4 872,91 eura, a to bez bližšieho špecifikovania nárokovanej sumy, teda nepreukázal ani výšku tvrdeného ušlého zisku, nakoľko nepredložil žiaden výpočet, t.j. konkrétny výpočet výšky ušlého zisku. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania v konaní bolo zistené, a to z e-mailovej komunikácie žalobcu so znalcom, že žalobcom uplatnená suma ušlého zisku bola nadhodnotená, že uplatnený ušlý zisk je nereálny z prezentovaných hospodárskych výsledkov žalobcu, a že pri určení výšky ušlého zisku nie je možné vychádzať len z dosiahnutého priemerného zisku spoločnosti s poukazom, že konatelia a spoločníci by mali prijímať opatrenia na predchádzanie škodám, ktoré kritérium tiež ovplyvňuje vznik nároku na ušlý zisk (viď č.l. 197 s. sp.). V súvislosti s uvedeným žalobca netvrdil ani nepreukázal, že urobil nejaké preventívne opatrenia v rámci všeobecnej preventívnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, aby predišiel vzniku škody, resp. aby vzniknutú škodu minimalizoval, napr. že si prenajal náhradné motorové vozidlo a voči poisťovni škodcu si uplatnil iba škodu spočívajúcu v sume nájomného za náhradné motorové vozidlo. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že v rámci preventívnej povinnosti predchádzať škodám si chcel požičať alebo prenajať náhradné motorové vozidlo, ale nemohol napr. z kapacitných dôvodov, že nenašiel voľné alebo vhodné motorové vozidlo, alebo že používa na podnikateľskú činnosť špeciálne upravené motorové vozidlo, ktoré v danej dobe, resp. krátkej dobe nebolo vôbec možné zabezpečiť. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri podnikaní a dosahovaní zisku žalobca používa dve motorové vozidlá, pričom nešpecifikoval ani nepreukázal, akou konkrétnou časťou sa nepojazdné motorové vozidlo podieľa na dosahovaní zisku, resp. sa malo podieľať na očakávanom zisku. Vzhľadom na nepreukázanie vzniku ušlého zisku a jeho výšky, žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom tvrdeného ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020, ani neposkytol v tomto smere konkrétne skutkové tvrdenia.
K poukazu žalobcu na čl. II bod 2. písm. d/ Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP 13 odvolací súd uvádza, že z predmetných všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu ušlého zisku. V danom konaní však
žalobca uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku nepreukázal, teda nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Okrem preukázania vzniku škody je treba preukázať aj jej rozsah, pričom vznik škody a jej rozsah musí v konaní pred súdom preukazovať poškodený. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. ,,Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)“ (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010). Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, teda v danom prípade existencia vzťahu príčiny a následku medzi škodovou udalosťou a vznikom ušlého zisku.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku ušlého zisku, jeho výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a škodovou udalosťou, teda nepreukázal splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v podobe ušlého zisku a dôvodnosť uplatneného nároku na jeho náhradu z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd má za to, že žalobca v predmetnom právnom spore neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol nepreukázaný, teda nedôvodný.
Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.
32. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).