Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-51-2025.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/51/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mikluša a členov senátu a senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla 2025 trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 5T/42/2024 zo dňa 14. mája 2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 5T/42/2024 zo dňa 14. mája 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 26.10.2024 v obci Breziny, okres Zvolen pri potravinách sa svojej bývalej družke A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, s ktorou v minulosti žil v spoločnej domácnosti, opakovane vyhrážal so slovami, že je obyčajná kurva, štetka a že ju zabije, vysmieval sa jej a povedal jej, že aj tak bude jeho, čím vzbudil u poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Za toto konanie ho Okresný súd vo Zvolene odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojimi odvolaniami v zákonom stanovenej lehote napadli jednak okresný prokurátor vo Zvolene, a to do výroku o výmere trestu, ako aj obžalovaný A. B. sám rukou písaným podaním, ako aj cestou svojej ustanovenej obhajkyne a to nielen do výroku o vine, ale aj do výroku o treste.
Okresný prokurátor vo svojom odvolaní uviedol, že pokiaľ okresný súd uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona tak postupoval správne a s takýmto postupom okresného súdu súhlasí. Nesúhlasí však s tým, aký trest za toto protiprávne konanie bol obžalovanému A. B. okresným súdom uložený, tento trest považuje za neprimerane mierny.
Poukazoval najmä na to, že obžalovaný A. B. už bol celkovo 11-krát odsúdený za rôznu trestnú činnosť, pričom v minulosti sa okrem iného až celkovo 6-krát dopustil obdobnej trestnej činnosti ako v danom prípade, pričom v posledných dvoch odsúdeniach išlo práve o špeciálnu recidívu, keď išlo o nebezpečné
vyhrážanie práve voči poškodenej A. B.. Z uvedeného je podľa prokurátora zrejmé, že v prípade posudzovaného skutku ide u obžalovaného o špeciálnu recidívu, obžalovaný už v minulosti viackrát vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom je evidentné, že ani doterajšie odsúdenia nemali na jeho osobu a správanie predpokladaný účinok a aj naďalej pokračuje v páchaní úmyselnej trestnej činnosti a to navyše opakovane voči svojej bývalej družke A. B..
Preto okresný prokurátor poukázal na potrebu ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo vyššej výmere, najmä aj z toho dôvodu, že dňa 16.09.2024 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za skutok, ktorého sa dopustil voči poškodenej A. B. a danej trestnej činnosti, za ktorú je teraz súdený sa dopustil už 26.10.2024, teda niečo viac ako mesiac po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor zastáva preto názor, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov osobe, ktorá bola za taký trestný čin už v minulosti 6-krát právoplatne odsúdená, je neprimerane mierne, uložená výmera trestu jasne nereflektuje účel represívnej funkcie takéhoto trestu naviac, keď ešte aj obžalovaný má v registri priestupkov ďalších 9 záznamov, z toho 6 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Navrhol, preto aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o to treste zrušil a obžalovanému A. B. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania za obžalovaného uviedla, že sa obžalovaný nemôže stotožniť so zistením skutkového stavu, ako aj použitej právnej kvalifikácie a potom aj druhom trestu, ktorý bol obžalovanému uložený. Pripustila, že je pravdou, že okresný súd upravil skutkovú vetu, na rozdiel od podanej obžaloby, avšak vzhľadom na vykonané dôkazy, ani takýto postup nepovažuje za správny. Od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku, pre ktorý bol neoprávnene odsúdený, poprel vyhrážky poškodenej počas jej presunu pri aktivačných prácach a v tomto smere poukázal najmä na výpoveď svojho brata E. B., ktorý naopak uviedol, že poškodená ho vedome kontaktovala a vyhľadávala. Dodal, že sa podrobne vyjadroval k stretnutiam s poškodenou pri obchode v Brezinách a uviedol, že žiadne vyhrážky na jej adresu nepoužil, pričom v tomto smere odkázal aj na výpovede svedka A. F. a svedka G. H., ktorí potvrdili, že medzi obžalovaným a poškodenou prebehla len jednoduchá komunikácia bez vyhrážok voči poškodenej.
Výpoveď poškodenej A. B. nepovažuje za vierohodnú lebo, podľa jeho názoru, vypovedala len z pomsty a z toho dôvodu, že s ňou odmietol obnoviť spolužitie. V tomto smere teda ani výpoveď svedka A. I. nepovažuje za hodnovernú. Pokiaľ ide o znalecký posudok znalkyne F. I., tak podľa názoru obhajkyne uvedenom v odvolaní za obžalovaného je zrejmé, že výpoveď poškodenej je síce viac menej vierohodná ako nie, ale tento znalecký posudok je len jedným z dôkazov a s konštatovaním znalkyne sa preto nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stotožniť. Súd sa preto, podľa názoru obhajoby, dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pri hodnotení osoby obžalovaného konštatoval len jeho kriminálnu minulosť, ale nevyhodnotil jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody, kde vždy riadne pracoval a k pracovnej povinnosti zodpovedne pristupoval. Samotná poškodená požívala a požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, preto je toho názoru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy, nesprávne ho uznal vinným a preto navrhol v odvolaní, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.
Obhajkyňa obžalovaného následne po tom, čo jej bolo doručené aj odvolanie okresného prokurátora, sa aj k tomuto odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila, kde za obžalovaného uviedla, že odvolanie okresného prokurátora nepovažuje za dôvodné, prokurátor poukazuje len na trestnú minulosť obžalovaného. S takýmto postupom prokurátora nesúhlasí, v celom rozsahu sa odvolávala na svoje odvolanie voči napadnutému rozsudku, kde popiera spáchanie skutku a je toho názoru, že vina obžalovaného zo spáchaného skutku musí byť jednoznačne preukázaná a podľa neho to bola práve poškodená, ktorá ho preukázateľne vyhľadávala a kontaktovala v snahe o zblíženie, pričom pri stretnutí pred obchodom v obci C. došlo k úplne náhodnému stretnutiu, on popiera spáchanie skutku ako je uvedený v obžalobe a len samotná kriminálna minulosť nie je dostatočným hodnotením osoby páchateľa.
Keďže sú potom pochybnosti o správnosti skutkových zistení a aj o výmere trestu, ktorý je podľa obžalovaného neprimerane prísny navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Ešte pred tým ako vo veci vykonal krajský súd verejné zasadnutie o odvolaniach tak obžalovaného, ako aj prokurátora, sám obžalovaný rukou písaným podaním sa vyjadril ku skutku priamo na krajský súd, kde v písomných dôvodoch uviedol, že sa trestnej činnosti nedopustil, poškodená si to všetko na neho vymyslela, taktiež aj svedok A. I., ktorý je momentálne vo výkone trestu, nevypovedal pravdu, má za to, že A. I. mu chce vrátiť len to, že naňho svedčil v predchádzajúcom konaní. Čo sa týka jeho predchádzajúcich odsúdení on sa vždy ku každému skutku priznal a nepopieral spáchanie skutku a tak teraz, keď sa ničoho nedopustil, tak sa nemôže ani priznať. Preto navrhol, aby krajský súd podrobne preskúmal všetky vykonané dôkazy a aby vo veci spravodlivo rozhodol.
Na podklade týchto odvolaní potom krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa riadne a včas dostavil jednak obžalovaný, ktorý bol predvedený eskortou, jednak jeho obhajkyňa, ako aj prokurátorka krajskej prokuratúry.
Prokurátorka v konečnom návrhu na krajskom súde uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a vzhľadom na osobu obžalovaného navrhuje obžalovanému uložiť prísnejší trest odňatia slobody, keď okresný súd správne vyhodnotil všetky dôkazy a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného uviedla v konečnom návrhu, že sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odvolaním ako aj dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené. Už to, že je skutok zlý svedčí aj o tom, že okresný súd musel skutok upravovať, samotná poškodená v podstate celú situáciu navodila svojím konaním a z toho dôvodu navrhla, aby ich odvolaniu bolo vyhovené a naopak, aby bolo odvolanie prokurátora súlade s ich vyjadrením zamietnuté.
Obžalovaný v konečnom návrhu len stručne uviedol, že súhlasí s tým, čo v konečnom návrhu uviedla jeho obhajkyňa.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania, avšak dospel k záveru, že odvolanie tak obžalovaného A. B., jeho obhajkyne, ako aj prokurátora Okresnej prokuratúry vo Zvolene nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, správne do konania pribral ešte aj znalkyňu na vyšetrenie duševného stavu a pravdivosti tvrdení poškodenej A. B. a urobil tak preto, aby mu tieto skutočnosti umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., ako aj následne potom tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu, ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Krajský súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného A. B., o tom, že sa voči poškodenej A. B. nedopustil žiadnej trestnej činnosti, prečo neuveril jeho obrane, že sa tak nestalo a prečo potom aj obžalovanému za takto uznanú vinu uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Aj krajský súd sa na tomto mieste musí prikloniť k hodnoteniu dôkazov okresným súdom, je nepochybné najmä z výpovede poškodenej A. B., ale najmä aj zo znaleckého posudku znalkyne F. I., ktorá až v konaní pred súdom vyšetrila duševný stav poškodenej, že táto poškodená vypovedá konzistentne, pravdivo a
niet dôvodu, aby týmto jej výpovediam okresný súd neuveril. Tak ako to správne konštatoval okresný súd poškodená už bola aj v iných konaniach ohrozovaná obžalovaným, ktorý krátko po tom, čo sa vrátil z výkonu trestu, opätovne sa voči nej dopustil protiprávneho konania, a za takýchto okolností ani krajský súd neuveril tvrdeniam svedkov a to E. B., brata obžalovaného, či svedka A. F. alebo G. H., čo sú všetko príbuzní alebo kamaráti obžalovaného a ktorí samozrejme, že nebudú voči obžalovanému vypovedať tak, aby ho usvedčovali zo spáchanej trestnej činnosti. Za takýchto okolností bol správny postup okresného súdu, ak týmto tvrdeniam svedkov neuveril a za takýchto okolností rozhodol o tom, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pretože toto zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach. Aj podľa názoru krajského súdu je preto nepochybne jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. B. sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, keďže s poškodenou A. B. v predchádzajúcom období žil ako s družkou, a teda dopustil sa prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.
Zákonu zodpovedá aj trest, ktorý obžalovanému za túto trestnú činnosť okresný súd uložil a to trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pretože takýto trest, aj podľa názoru krajského súdu, je dostatočný vzhľadom na to, že samotným konaním obžalovaného nenastal žiadny následok, išlo z jeho strany len o slovné vyhrážanie sa bez toho, aby došlo k nejakej fyzickej ujme na zdraví u poškodenej a preto aj krajský súd je toho názoru, že nie je potrebné obžalovanému ukladať prísnejší trest odňatia slobody tak ako sa toho domáhal okresný prokurátor.
Je síce pravdou, že obžalovaný už bol 11-krát súdne trestaný z toho 6-krát pre obdobnú trestnú činnosť a minimálne 2-krát za skutky, ktorých sa mal dopustiť voči poškodenej A. B., avšak všetky tieto tresty, ktoré mu boli za tieto trestné činy ukladané vykonal a posledná trestná činnosť, aj podľa názoru krajského súdu, nebola taká závažná, aby bolo na neho potrebné pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôvodoch žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Keďže potom krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch správny a zákonný musel ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. tak odvolanie obžalovaného, či už podané cestou jeho ustanovenej obhajkyne alebo jeho rukou písané podanie, ako aj odvolanie okresného prokurátora, zamietnuť.
Za takéhoto stavu preto tunajší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal krajský súd jednohlasne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.