Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_108T-38-2025.pdf
PDF · 151.09 KB
Case nature
Area
Subarea
108T/38/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného mladistvého A. B. pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júla 2025 v Piešťanoch, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný mladistvý
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/X, adresa na doručovanie písomností F., G. XX, H. I., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 4. marca 2025 v čase približne o 18:45 hod. v meste F. na ulici J. H. vedľa obchodného domu F., za budovou s názvom K. L., v prítomnosti maloletých M., narodenej X. XXXXXXXX XXXX, C. N., narodenej X. XXXX XXXX, C., narodenej XX. O. XXXX, P., narodeného XX. XXXXXXXXX XXXX a P., narodeného XX. XXXXX XXXX, bez oslovenia a predošlej komunikácie pristúpil k poškodenému K. Q., ktorého kovovou teleskopickou tyčou udrel jedenkrát do oblasti hlavy, jedenkrát do oblasti krku, jedenkrát do oblasti ľavého ramena a jedenkrát do chrbta v driekovej časti, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, svojim konaním tak poškodenému K. Q. spôsobil otras mozgu, tržno - pomliaždenú ranu na čele nad ľavým okom, pomliaždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie chrbta v driekovej oblasti so zlomeninou priečneho výbežku 1. driekového stavca, ktoré zranenia obmedzovali poškodeného K. Q. v obvyklom spôsobe života a to bolestivosťou a obmedzenou pohyblivosťou hlavy, krku a trupu minimálne 28 (dvadsaťosem) dní, pričom vzhľadom na útočný predmet a intenzitu útoku mohlo dôjsť k vzniku ťažkej ujmy na zdraví a to k poraneniu mozgu,
t e d a
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov,
č í m s p á ch a l
- zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, § 39 odsek 5, § 41 odsek 1, § 117 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 119 odsek 1 Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému pri určení probačného dohľadu stanovuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s maloletým P. K., nar. XXXX a maloletým P. M., nar. XXXX, ktorí boli svedkami trestného činu.
Podľa § 102 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), § 103 odsek 1 Trestného zákona sa mladistvému ukladá ochranná výchova, ktorá bude vykonaná v osobitnom výchovnom zariadení.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá mladistvému obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. R. F., a. s., so sídlom so sídlom Panónska cesta 2, 850 05 Bratislava, IČO : 35 937 874 škodu vo výške 2.510,79 eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený K. Q., nar. XX. XXXX XXXX v E., trvale bytom F., J. H. XX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 9. júna 2025 na Okresnom súde Trnava obžalobu pod sp. zn. Pv 90/25/2204 na mladistvého obvineného A. B. pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), písmeno 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 15. júla 2025 vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou, pričom prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol mladý, zbláznený, nevnímal ešte tak veci, ako by mal, bol ovplyvnený kamarátmi. Veľa vecí si uvedomil, dozrel, ako sa má na veci pozerať, že si má najskôr rozmyslieť veci a uvedomiť si, ako to môže dopadnúť. Vo väzbe má stresy, nie je zvyknutý, je nepokojný, v noci nevie spať, bolí ho hlava. V ústave je pedagogička, ktorá ho chodí doučovať tak všeobecne, chodí každý pondelok na hodinu. Iné vzdelávacie aktivity nemá. Na neho pôsobili kamaráti, zlákali ho, bol mladý, hlúpy. Teleskopickú tyč mal pri sebe, keby ho náhodou niekto napadol. Do ústavu bol umiestnený kvôli dochádzke, flákal sa, zo sanatória utekal, lebo na víkend prišiel domov a ostal pobláznený, utekal za kamarátmi, za frajerkou, utiekol celkovo dvakrát, posledný útek bol v januári 2025. Do marca prespával vonku, na ulici, u kamarátov. Do budúcna by chcel vychodiť školu, nájsť si robotu a žiť ako normálny človek. V zariadení v A. bolo dobre, len on si myslel, že je mu tam zle. Chceli mu tam
pomôcť, ale on nechcel, nato ale prišiel až vo väzbe. Ak by bol ešte umiestnený do nejakého zariadenia, vychodil by tam školu, a potom by ho pustili, podriadil by sa dobrovoľne.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním záverov znaleckého posudku č. 20/2025 F. N. z odboru psychológia, znaleckého posudku č. 20/2025 S. F. z odvetvia psychiatria, ako aj znaleckého posudku č. 7/2025 S. A. z odvetvia chirurgia, traumatológia, oboznámením správ reedukačného centra, spisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn. 33P/104/2024, správ a lustrácii na obžalovaného, aktuálnej správy o pomeroch mladistvého z 1. apríla 2025, správy z pobytu T. F. P. J. D. A. z 22. januára 2025, hodnotenie z väzby, aktuálny odpis registra trestov a výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. V konaní bol zisťovaný stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povaha, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Súd vychádzal zo správ orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ústavu na výkon väzby a opakovane zisťoval pomery mladistvého prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Za účelom zisťovania pomerov mladistvého súd vypočul aj zástupkyňu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a zákonnú zástupkyňu maloletého.
Zástupkyňa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí na hlavnom pojednávaní uviedla, že domáce prostredie maloletého nie je vhodné na jeho výchovu. Matka býva na pracovnej ubytovni v H. I., ktoré jej poskytuje zamestnávateľ a pracuje ako pomocná sila v kuchyni. Má k dispozícii jednu malú izbu, ktorá neumožňuje vytvorenie primeraných podmienok pre zdravý vývin maloletého. Chýba tam priestor na súkromie, zázemie pre školskú prípravu ako aj základnú dennú štruktúru, teda denný režim. Táto situácia nevytvára predpoklady pre bezpečný návrat maloletého do rodinného prostredia. Rodinu monitorujú od októbra 2023, kedy im bolo doručené oznámenie zo základnej školy, kde v septembri nastúpil maloletý, avšak nezúčastňoval sa vyučovacieho procesu. S rodinou začali spolupracovať v rámci spolupráce s odborným tímom T. F., ale situácia sa v rodine nemenila, naopak, zhoršovala sa, maloletý úplne odmietal chodiť do školy, stretával sa s nevhodnou partiou, požíval alkohol a omamné látky. Z tohto dôvodu mu bol uznesením Okresného súdu Trenčín nariadený pobyt v diagnostickom centre v N., ktorý absolvoval v trvaní 3 mesiacov, po návrate však opakovane zlyhával v školskej dochádzke, ako aj matka zlyhávala v jeho výchove. Následne bol uznesením Okresného súdu Trnava umiestnený v súkromnom liečebnom sanatóriu v A.. S rodinou spolupracovali aj počas umiestnenia maloletého, avšak spolupráca s matkou bola komplikovaná, matka sa nezúčastňovala dohodnutých stretnutí s odborným tímom. Matke bola ponúknutá aj možnosť spolupráce s referátom poradensko-psychologických služieb na úrade, avšak matka tieto kvôli pracovnej vyťaženosti odmietla. Maloletý má aj sestru A., ktorá má 16 rokov a tiež bola umiestnená v diagnostickom centre z dôvodu záškoláctva a nevhodného správania, má ukončené len základné vzdelanie. Momentálne je tehotná a plánuje sa s otcom dieťaťa vziať. A. má aktuálne uložené výchovné opatrenie, kde jeho pobyt je do 20. septembra 2025 v A., po tomto termíne by mal opäť ísť do domáceho prostredia. S otcom maloletého nie sú v kontakte, ale majú vedomosť, že je vo výkone trestu.
Zákonná zástupkyňa maloletého S. S. (matka) na hlavnom pojednávaní uviedla, že s maloletým boli problémy iba ohľadom školy. Nechodil tam, aj keď povedal, že tam ide, zo školy volali, že nechodí. Kým nespáchal toto, nikdy k nej nebol zlý, nikdy nebol agresívny. Ako v januári 2025 utiekol zo zariadenia, nič o ňom nevedela, od toho dňa 12. januára 2025, ako sa mal vrátiť, už ho nevidela, iba počula, že je s kamarátmi niekde. Mala o neho strach, nevie, z čoho žil. Ako mala voľno, chodila ho po F. aj hľadať, počula, že niekde prespáva, ale nikto jej nepovedal, kde je, len že nech sa nebojí, že je v poriadku. Mená tých chlapcov, čo jej to povedali, nepozná. Ukázal sa až v ten deň, ako sa stal skutok, predtým, ako ho zadržali, prišiel za ňou ani nie 5 minút pred policajtami, tí jej povedali, čo sa stalo. Chcela s ním rozprávať, ale už nebol nato čas. Ak by bol prepustený z väzby, mohol by syn bývať u nej, má ubytovanie v Jalte s dvoma lôžkami. Ona má pracovnú dobu od 6:00 hod. do 21:00 hod., dlhý a krátky týždeň, pracuje v kuchyni. Ako je vo väzbe, volajú spolu každý deň. Vravel jej, že mal poslúchať, aj kvôli škole, vravel jej to aj cez videohovor. Čo sa týka záškoláctva, riešila to aj kurátorka, boli ochotní ho zobrať aj do školy, ale sa to nezrealizovalo, lebo on s tým nesúhlasil.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 20/2025 zo dňa 3. apríla 2025 F. R. N. z odboru psychológia vyplynulo, že osobnosť obvineného je poznačená pubertálnym vývinovým obdobím, emočne a sociálne deprivovaná. Správanie je zásadne pudové, pri minimálnej racionálnej kontrole. Pudy prestupujú celou osobnosťou s nekontrolovaným prístupom do vedomia, čím maj zásadný vplyv na celkové správanie.
Je emočne plochý, nedôverčivý, hostilný, v záťaži agresívny. Má zníženú frustračnú toleranciu s tendenciou reagovať zlostne s afektívnymi výbuchmi. Nedokáže sa správať žiaducim spôsobom najmä v situáciách, ktoré predstavujú akékoľvek obmedzenie. Zostal infantilne egocentricky zameraný na uchovanie prijateľného pocitu istoty a bezpečia, nemá vybudovanú hierarchiu základných hodnôt, čím aj normy správania sú pre neho deformované. Z uvedeného vyplýva nízka morálna a morálna vyspelosť
- dosahuje predkonvenčnú úroveň (starší predškolský až mladší školský fyzický vek), na ktorej je jeho sociálna perspektíva sústredená na vlastnú osobu. Na tejto úrovni nemá zvnútornené vedomie o užitočnosti konvencií, noriem a zákonov, riadi sa tým, čo je vynucované silou a mocou, čo potvrdzuje aj extrémne vysoká miera v oblasti prekračovania všeobecne zaužívaných platných hraníc (mravné, morálne, sociálne), práve aj nízkou citlivosťou voči nim. Hranice vo svojom okolí si málo všíma, správa sa k nim ignorujúco, bezohľadne a nerešpektujúco, pričom nereflektuje dôsledky svojho správania. Možno očakávať, že sa rovnako bude správať v bežných životných situáciách, čo vedie k antisociálnemu až delikventnému správaniu, ktoré presahuje hranice sociálnych, morálnych a právnych noriem spoločnosti a vytvára škodu jednotlivcom, prípadne spoločnosti.
Intelekt obvineného je v rámci populačnej normy na dolnej hranici pásma mentálnej subnormy pri vyváženosti vo verbálnej a praktickej zložke a pri disproporcionálnom výkone v rámci jednotlivých psychických funkcií. Menovaný má dostatočne rozvinuté percepčné a kognitívne funkcie, ktoré mu umožňujú objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Jeho zapamätávanie a reprodukcie sú ochudobnené o detaily, môžu byť diskrepancie v časovo nepresnom uložení jednotlivých udalostí v dôsledku nízkej úrovne pamäťových funkcií. Znalkyňa nezistila snahy ukázať sa v lepšom svetle, či zapôsobiť dobrým dojmom. V jeho myslení nie sú prítomné fabulácie, konfabulácie ani iné patologické obsahy. S poukazom na úroveň intelektu, mravnej a morálnej vyspelosti (nevychovanosť) možno konštatovať, že jeho doterajšie sociálne prostredie má najväčší podiel na doterajšom vývoji jeho osobnosti. V štruktúre osobnosti nebola zistená patológia v zmysle duševného ochorenia, ani zvýšený neuroticizmus či disharmonický vývin osobnosti. Motivácia správania obvineného vo vzťahu k poškodenému bola náhodná, jeho útočné správanie nebolo dopredu plánované. Skutočnosť, že poškodeného uvidel s jeho bývalou priateľkou v súčinnosti s jeho základnými osobnostnými vlastnosťami
- znížená frustračná tolerancia, neschopnosť odložiť vlastné uspokojenie, impulzivita ako neschopnosť selektívnej regulácie správania a situačná premenlivosť - je na úteku z diagnostického ústavu bez bezpečného sociálneho zázemia, boli spúšťačom jeho neovládanej agresívnej energie, ktorú najmä v záťaži nemá pod kontrolou. V záťaži vybuchne pod tlakom intenzívnej agresívnej energie, ktorá prelomí vnútorné slabé zábrany. Niekedy dôsledky môže oľutovať, no ľútosť býva prevažne formálna, pretože vnútorne je presvedčený, že mal právo vybuchnúť. V dôsledku málo podnetného až zanedbaného sociálneho prostredia obvinený nemá zvnútornené základné mravné a morálne hodnoty a pravidlá, jeho mravný a morálny vývin zastal na predkonvenčnej úrovni s minimálnym rešpektom k bežným normám a pravidlám. Jeho intelektová úroveň je subnormná, osobnostné vlastnosti len posilňujú nepriaznivú prognózu resocializácie v jeho prípade, ak bude žiť v rovnakých sociálnych podmienkach ako doteraz. Nepriaznivá prognóza resocializácie sa týka všetkých posudzovaných oblastí – sociálnej (absencia kvalitného zázemia v primárnej rodine) a osobnostnej (nízka úroveň intelektu, ako aj mravnej a morálnej vyspelosti, užívanie psychotropných látok). K pozitívnym prognostickým faktorom radí znalkyňa radí absenciu disharmónie vo vývine osobnosti a skutočnosť, že agresivita nepatrí do základnej výbavy jeho osobnosti.
Zo záverov znaleckého posudku č. 20/2025 zo 7. apríla 2025 S. S. F. z odvetvia psychiatria vyplynulo, že v prípade obvineného bolo zistené problémové užívanie návykových látok na úrovni škodlivého užívania, jedná sa o opakované maladaptívne užívanie návykových látok, ktoré vedie k somatickému a psychickému poškodeniu jedinca. Nariadenie ochranného liečenia nie je potrebné.
Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2025 z 21. marca 2025 S. J. A. z odvetvia chirurgia, traumatológia vyplynulo, že K. Q. dňa 4. marca 2025 utrpel zranenia: otras mozgu, tržno - pomliaždenú ranu čela nad ľavým okom, pomliaždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena. pomliaždenie chrbta v driekovej časti a zlomeninu priečneho výbežku 1. driekového stavca, mechanizmus vzniku všetkých zranení bol priamy, t. j. priame pôsobenie tupej sily na poranené miesta - t. j. na hlavu, krk, ľavé rameno, chrbát – driekovú časť, najpravdepodobnejšie dostal poškodený jednu až dve rany do hlavy, jednu do krku, jednu do oblasti ľavého ramena a jednu do chrbta v driekovej časti, to zodpovedá štyrom až piatim úderom, ktoré uviedol poškodený, zranenia, ktoré utrpel poškodený zodpovedajú štyrom až piatim úderom tupým predmetom, týmto predmetom mohol byť kovový teleskop, intenzita úderov bola
minimálne stredná až väčšia, všetky zranenia u poškodeného vznikli v dôsledku cudzieho zavinenia, po prepustení z nemocnice bola doba liečenia do 28 – 35 dní, zranenia poškodeného obmedzili v bežnom spôsobe života, páchateľ však mohol úderom do hlavy tvrdým predmetom (v blízkosti oka) spôsobiť aj ťažké zranenie, ťažkú ujmu na zdraví s možnými trvalými následkami, pričom základné bodové hodnotenie za bolesť je 120 bodov, čo činí 3.562,- eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 1. apríla 2025 okrem iného vyplynulo, že maloletý A. pochádza z manželstva rodičov matka S. B. a otca A. B., ktoré bolo rozvedené rozsudkom v roku 2011 a Sebastián bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa znovu vydala. V aktuálnom školskom roku 2024/2025 je Sebastián žiakom 5. ročníka základnej školy, mal odklad školskej dochádzky a dvakrát prepadol, detskou lekárkou je S. N., pedopsychiatra ani psychológa doposiaľ nenavštevoval. Rodina sa nachádzala v evidencii od roku 2021, kedy bola tunajšiemu oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately doručená žiadosť o prešetrenie sociálnej situácie v rodine z dôvodu, že matka S. S. sa nedostavila na preventívnu prehliadku s maloletými deťmi. Dňa 17. júna 2021 sociálna pracovníčka z C. kontaktovala triednu učiteľku mal. A., ktorá uviedla, že s matkou nie je dobrá spolupráca, matka len sporadicky kontaktuje školu, maloletý veľmi často nemá pomôcky, matka zanedbáva domácu prípravu na vyučovanie, čo je veľká škoda, nakoľko maloletý je šikovný a rozumný, nemá diagnostikovanú poruchu učenia. Počas pandemického obdobia bola spolupráca matky so školou na slabej úrovni, maloletý bol počas vyučovania neposlušný, v septembri sa objavili výraznejšie výchovné problémy. Ku dňu 17. júna 2021 mal maloletý 29 neospravedlnených hodín. V júni 2022 bol oddeleniu sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately C. doručený podnet ohľadne staršej sestry A. B., matka maloletých so školou vôbec nekomunikuje. Zo správy základnej školy v C. vyplynulo, že A. bol v roku 2021/2022 žiakom 4. triedy, jeho správanie k spolužiakom bolo problémové, žiaci sa ho báli, na učiteľov sa zvykol vyjadrovať vulgárne, nemal žiadny prístup k plneniu povinností. Na konci roka mal 65 hodín neospravedlnených a neprospel, neodovzdal na konci roka ani učebnice, neprišiel si po vysvedčenie ani osobné veci. Starostlivosť o maloletého učiteľka zhodnotila nedostatočne, jeho odev zapáchal cigaretovým dymom, mimoškolské aktivity boli nulové, nezúčastňoval sa triednických hodín a akcií, nenavštevoval žiadny krúžok. V čase neohláseného šetrenia matka javila známky požitia alkoholických nápojov, čo aj sama priznala. Maloletý mal za 2. polrok 2023 neospravedlnených 220 hodín a vymeškal 74 % vyučovania. Od 1. septembra 2022 do 26. júna 2023 bol maloletý celkovo v škole 41 dní.
Dňa 2. októbra 2023 bolo odboru sociálnych vecí a rodiny v F. doručené oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky zo základnej školy A. v F., v ktorom bolo uvedené, že A. mal za mesiac september 2023 vymeškaných 20 vyučovacích hodín, ktoré sú neospravedlnené. Riaditeľka telefonicky kontaktovala matku, matka na telefonáty nereagovala, nereagovala ani na následnú sms. Dňa 27. novembra 2023 oddelenie kontaktovalo matku, nakoľko mala ostať údajne s deťmi na ulici. Matka uviedla, že momentálne prespávajú u kamarátky, keďže boli vyhodení z bytu. Dňa 30. novembra 2023 na základe odporúčania tunajšieho oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately maloleté deti matka umiestnila na dobrovoľný pobyt do Centra pre deti a rodiny L. S. L. M., z ktorého dňa 2. decembra 2023 deti utiekli, čo centrum považuje za porušenie poriadku. Maloletému bol robený multidrogový test, ktorý vyšiel pozitívne na THC. Uznesením Okresného súdu Trenčín z 24. januára 2024, sp. zn. 86P/8/2024 bol maloletému A. nariadený pobyt v Diagnostickom centre v N., po návrate mu matka vybavila školu v F., kde mal maloletý nastúpiť dňa 2. mája 2024, avšak nenastúpil, do školy prišiel až 6. mája 2024, bol v škole len jeden deň. Následne sa do školy dostavil 14. mája 2024, avšak nepriniesol si žiadne knihy, zošity ani pero. Od 2. mája 2024 do 30. júna 2024 bol v škole len 3 dni a za toto obdobie mal neospravedlnených 125 hodín. Dňa 3. mája 2024 podľa slov matky sa maloletý celý deň poflakoval vonku po meste, večer sa mu matka nemohla dovolať a neprišiel domov ani do neskorých nočných hodín. Matka išla oznámiť nezvestnosť maloletého na políciu. Maloletý sa na druhý deň dostavil domov a matke povedal, že zaspal u kamaráta. Maloletý celú situáciu zľahčoval, matka uviedla, že bol drzý, arogantný, a pravdepodobne aj pod vplyvom nejakých omamných látok, nakoľko jeho správanie bolo neprispôsobivé. Dňa 9. mája 2024 tunajšie oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonalo šetrenie v domácnosti matky na adrese F., G. XXX, kedy matka uviedla, že si so A. nevie dať rady, nevie dostať maloletého do školy, ráno ho aj budí, ale maloletý ju ignoruje, povie jej aby ho nechala, že nikam nejde, aby mu dala pokoj a pod.. Ďalej uviedla, že maloletý A. je voči nej vulgárny, vôbec ju nerešpektuje, v podstate si robí, čo chce. Viackrát sa stalo, že maloletý matku vymkol na noc a ona musela ísť spať ku kamarátke, nakoľko majú len jedny kľúče od izby. Matka uviedla, že vôbec nevie s kým a kde maloletý trávi voľný čas, častokrát chodí domov v „divnej“ nálade, máva výkyvy
nálad, robí sa sprostým, že mu je všetko jedno, doslova povie matke mám v piči. Dňa 3. júla 2024 tunajšie oddelenie podávalo žiadosť o prijatie maloletého A. do Súkromného liečebno – výchovného sanatória A.. Dňa 21. augusta 2024 bol maloletý Sebastián na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 33P/104/2024 umiestnený do Súkromného liečebno – výchovného sanatória A..
Zo správy z pobytu maloletého Centra pre deti a rodiny A. z 22. januára 2025 vyplynulo, že A. B. sa po nástupe do zariadenia adaptoval na prostredie, vykazoval prispôsobivé a zmierlivé správanie voči ostatným. V škole sa jeho vzdelávacie výsledky zlepšovali, hoci mal medzery v poznatkoch z minulosti. Preukazoval snahu o prípravu na vyučovanie, ale občas si zabúdal pomôcky, jeho správanie bolo spočiatku slušné, reagoval na pokyny. V priebehu ďalšieho obdobia došlo k niekoľkým negatívnym zmenám, počas jesenných prázdnin sa nevrátil späť do zariadenia čo bolo hlásené polícii ako útek. Hlásená nezvestnosť bola v termíne od 3. novembra 2024 do 11. novembra 2024. Po návrate z úteku vykazoval známky dominancie v skupine, mierne demoralizoval ostatných a ovplyvňoval negatívnym spôsobom, voči dospelým však komunikoval slušne a rešpektoval ich pokyny. Počas zimných prázdnin počas matky poslúchal, pomáhal a správal sa dobre, avšak trávil čas aj s kamarátmi. Po návrate do zariadenia vykazoval snahu a dokonca urobil viac než bolo od neho očakávané. Následne sa však po víkende dňa 12. januára 2025 opäť nevrátil do zariadenia a od toho dátumu je na polícii hlásený ako nezvestná osoba.
Školský prospech v aktuálnom školskom roku 2024/2025 – menovaný je žiakom 5. ročníka, vzdeláva sa v triede s nízkym počtom žiakov s možnosťou konzultácie so školským špeciálnym pedagógom a psychológom, ide o žiaka s poruchami správania. Adaptačný proces zvládol A. dobre, pravidlá zariadenia si osvojil rýchlo, dodržiaval ich, no opakovane bol upozorňovaný na nevhodné prejavy počas obeda a pri presunoch, jeho vedomosti boli na veľmi nízkej úrovni, školské návyky takmer žiadne. Komunikácia s dospelým bola bezproblémová, komunikoval slušne. Vzdelávacie výsledky sa začali pomaly zlepšovať, počas vyučovania bol aktívny, spolupracoval, jeho príprava na vyučovanie bola zlepšená. Na hodine pracoval samostatne, do vyučovacieho procesu sa zapájal. Občas sa však vyskytli situácie, pri ktorých sa prestal kontrolovať a reagoval na slová učiteľa nevhodne, na upozornenie však reagoval pozitívne.
Počas pobytu v zariadení A. na vyučovaní spolupracoval, na hodinách bol aktívny, pracoval samostatne. Pravidelne sa zúčastňoval doučovania, počas ktorého sa pripravoval na písomné aj ústne preverovanie vedomostí, dobiehal učivo z minulých ročníkov, najmä v matematike. Vďaka jeho snahe a aktívnemu prístupu počas vyučovania aj počas prípravy na vyučovanie sa A. prospech zlepšil takmer vo všetkých predmetoch. V škole učiteľa rešpektuje ako autoritu, s dospelými komunikuje slušne, pokyny vykonáva bez protestov. Medzi spolužiakmi je obľúbený, patrí medzi žiakov s prirodzenými vodcovskými schopnosťami. Aktuálne je na úteku, pretože sa nevrátil z víkendu. Zdravotný stav mladistvého bol dobrý, bez zdravotných komplikácií. Je vedený u pediatra, ako aj u pedopsychiatričky zariadenia.
Z oboznámeného spisového materiálu ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Trenčín z 24. januára 2024, sp. zn. 86P/8/2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa A. B. odníma z osobnej starostlivosti matky a nariaďuje sa mu pobyt v Diagnostickom centre, A. X, N. s dĺžkou pobytu 3 mesiace.
Z pripojeného spisového materiálu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava z 15. augusta 2024, sp. zn. 33P/104/2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá matke povinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa A. B. do starostlivosti Súkromného liečebno-výchovného sanatória Senec – Centrum pre deti a rodiny A., P. T. X, A. na obdobie najdlhšie 6 mesiacov.
Z rovnopisu rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. februára 2025, sp. zn. 33P/104/2024 vyplynulo, že maloleté dieťa A. B. sa dočasne odníma z osobnej starostlivosti matky a nariaďuje sa mu na účely zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v špecializovanom zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku: Súkromné liečebno-výchovné sanatórium – Centrum pre deti a rodiny U. F. P. XXX na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zo správ a lustrácii na obžalovaného vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný a nemá ani záznam v registri priestupkov.
Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo 16. júla 2025 vyplynulo, že obvinený je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby, správanie a vystupovanie obvineného je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie nevyvoláva. Vo svojich veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Obvinenému nebol doposiaľ uložený žiadny disciplinárny trest. Kontakt s príbuznými udržiava formou korešpondencie a telefonovania. Videonávštevu mal zrealizovanú jedenkrát.
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 364 odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov. Podľa § 138 písmeno a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145 zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Objektom trestného činu ublíženie na zdraví je ľudské zdravie. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin ublíženie na zdraví spáchaný tak aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Aktívne konanie býva najčastejšie násilného charakteru (bodnutie nožom, úder tyčou, zhodenie z výšky). Následkom trestného činu ublíženie na zdraví podľa § 155 Trestného zákona musí byť ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 Trestného zákona. Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda, že k ťažkej ujme na zdraví došlo práve konaním páchateľa.
Objektom ochrany pri trestnom čine výtržníctvo je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.
Súd uznal mladistvého A. B. za vinného zo skutku uvedeného vo výroku rozsudku na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovaného zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní. Súd konanie obžalovaného posúdil ako zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa dopustil násilného konania voči fyzickej integrite inej osoby v úmysle spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Aj keď zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený utrpel otras mozgu, tržno-pomliaždenú ranu čela, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ramena, pomliaždenie chrbta v driekovej časti a zlomeninu priečneho výbežku 1. driekového stavca, čo bolo možné označiť za stredne ťažké zranenie, vzhľadom k tomu, že obžalovaný viedol útok teleskopickou tyčou na hlavu poškodeného, objektívne mohol poškodenému spôsobiť aj ťažké zranenie (závažnejšie poranenie lebky, tvárových kostí, ale aj mozgu ako životne dôležitého orgánu). Obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže vzhľadom na spôsob vedenia útoku si musel byť vedomý, že svojím konaním ohrozuje životne dôležitý orgán v tele inej osoby. Obžalovaný sa zároveň dopustil prečinu výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, keďže fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom iného napadol, a zároveň boli naplnené aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 364 odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, keďže sa činu dopustil so zbraňou a v prítomnosti piatich osôb mladších ako osemnásť rokov. Motivácia jeho správania vo vzťahu k poškodenému bola náhodná, jeho útočné správanie nebolo dopredu plánované (mal som nervy z toho že som ich tam videl spolu). Z psychologického posudku vyplynulo, že skutočnosť, že poškodeného uvidel s jeho bývalou priateľkou v súčinnosti s jeho základnými osobnostnými vlastnosťami – znížená frustračná tolerancia, impulzivita a situačná premenlivosť (útek z ústavu) bez bezpečného zázemia, boli spúšťačom nekontrolovateľnej agresívnej energie ústiacej do závažného a úmyselného fyzického útoku.
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona, pričom prihliadal na to, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana a trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa od začiatku stíhania, ako aj na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal ku spáchaniu trestnej činnosti a prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Hoci doposiaľ nebol súdne trestaný, a nemal ani záznam v registri priestupkov, súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona nepriznal, nakoľko s poukazom na zarážajúco vysoký počet vymeškaných školských hodín, výchovné problémy, ako aj opakované úteky z resocializačných zariadení nebolo možné konštatovať pred spáchaním činu vedenie riadneho života. Súd sa nestotožnil ani s návrhom obhajoby na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko táto vyžaduje vyššiu formu spolupráce obvineného s orgánmi činnými v trestnom konaní ako samotné priznanie, ktorá podľa súdu v danom prípade preukázaná nebola, aj s poukazom na to, že ako páchateľ bezprostredne po skutku utiekol z miesta činu a pohyboval sa niekde v meste Piešťany a jeho okolí, teda na neznámom mieste, čo bolo aj jedným z dôvodov väzobného stíhania. Zistená však bola priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac (dva) trestných činov.
Pri úvahách o druhu trestu súd neopomenul zásadu, že v systéme trestných sankcií ukladaných mladistvým páchateľom je trest odňatia slobody považovaný za najprísnejší trest, ktorý je možné uložiť mladistvému len vo výnimočných prípadoch, kedy miernejšie opatrenia by boli neúčinné alebo vzhľadom na závažnosť trestnej veci zjavne nedostačujúce. Aj keď súd v osobe mladistvého vzhliadol prvopáchateľa, ktorý sa ku skutku priznal a tento oľutoval, zároveň dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody je v tomto prípade nevyhnutné, a to tak s poukazom na okolnosti prípadu, ako aj s poukazom na osobu obžalovaného. A. B. sa dňa 4. marca 2025 vo večerných hodinách dopustil závažného útoku proti fyzickej integrite inej osoby, a to so zbraňou, teda sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví človeka s možnými trvalými následkami, pričom svojím konaním naplnil znaky skutkových podstát dvoch trestných činov, z toho jedného zločinu. Po spáchaní skutku z miesta činu ušiel, a až do zadržania policajnými orgánmi (v obydlí jeho matky) sa zdržiaval na neznámom mieste. Z dokazovania vyplynulo, že na obžalovaného bolo v období pred spáchaním skutku pôsobené (aj súdnymi) opatreniami výchovného charakteru, kedy bol odňatý zo starostlivosti matky a odovzdaný diagnostickému centru (január 2024), dočasne odovzdaný do starostlivosti ústavu (august 2024) a bol mu nariadený pobyt v špecializovanom zariadení (február 2025), ktoré opatrenia však v jeho prípade neviedli k žiaducej náprave. Skutku, z ktorého bol uznaný vinným, sa dopustil práve v čase, kedy po ňom bolo vyhlásené pátranie z dôvodu, že sa mal podrobovať nariadenému výchovnému režimu, čo však odmietal. Vychádzajúc z týchto skutočností by iný (alternatívny) druh trestu zjavne neviedol k naplneniu jeho účelu, a aj pri chápaní trestu odňatia slobody ako poslednej možnosti trestného postihu mladistvého, súd považoval tento druh trestu za jedinú možnosť, ako zabezpečiť individuálno – preventívnu funkciu trestu.
Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vinného z dvoch trestných činov (zločin ublíženie na zdraví a prečin výtržníctvo v jednočinnom súbehu), bolo potrebné mu v súlade s § 41 odsek 1 Trestného zákona uložiť úhrnný trest, a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, ktorému zodpovedá trestná sadzba trestu odňatia slobody na štyri roky až desať rokov, a ktorú súd postupom podľa § 117 Trestného zákona znížil na polovicu, teda na rozpätie dva roky až päť rokov.
Súd preskúmal možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, avšak nezistil také výnimočné okolnosti, resp. pomery na strane mladistvého obžalovaného alebo okolnosti prípadu, ktoré by svedčili o možnosti znižovať trest pod dolnú hranicu podľa tohto ustanovenia zákona, a v nadväznosti na uvedené nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 118 odsek 1 Trestného zákona.
Keďže ale mladistvý urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej vine, súd mohol ukladať znížený trest odňatia slobody podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona, k čomu aj pristúpil, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Súd neukladal trest znížený o celú jednu tretinu s prihliadnutím na okolnosti spáchania skutku spočívajúce v náhlom a neočakávanom útoku teleskopickou tyčou na hlavu, krk a chrbát neozbrojenej a nepripravenej osoby na verejnosti, pričom nemožno opomenúť, že dôvodom pre tak závažný útok bola skutočnosť, že obžalovaný uvidel poškodeného so svojou bývalou priateľkou, v čom súd vzhliadol závažný protispoločenský aspekt, s poukazom na ktorý by trest v nižšej výmere nespĺňal požiadavku spravodlivosti.
Výkon trestu súd podmienečne odložil, nariadil nad správaním mladistvého probačný dohľad a určil skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov, ktorá bude podľa súdu dostačujúca na sledovanie jeho správania a schopnosti viesť riadny život. Z dokazovania vyplynuli negatívne poznatky o správaní mladistvého z obdobia pred skutkom, či už vo vzťahu k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky alebo vplyvu prostredia (nestabilné domáce prostredie, partia). Bolo zistené problémové užívanie návykových látok. Zo správ sociálnej kurately a diagnostického centra vyplynulo, že k negatívnym zmenám v správaní dochádzalo opakovane po návrate z domáceho prostredia (známky dominancie, demoralizovanie a ovplyvňovanie ostatných). Vychádzajúc z týchto zistení súd v rámci probačného dohľadu ukladal iba dve primerané obmedzenia, a to zákaz stretávania s určitými osobami a zákaz požívania návykových látok, a to jednak s cieľom znížiť rizikové faktory, ktoré mohli zohrať úlohu v kontexte okolností spáchania skutku, primárne však s cieľom napomôcť individuálnej prevencii. Ďalšie primerané povinnosti a obmedzenia súd neukladal z dôvodu minimálneho zasahovania do režimu ukladaného ochranného opatrenia, v kombinácii s ktorým by tieto boli neefektívne a nadbytočné (napr. účasť na psychologickom poradenstve).
K záveru, že na prevýchovu mladistvého by bolo nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, súd nedospel. Z poslednej správy diagnostického centra z januára 2025 vyplynulo okrem iného aj to, že maloletý po nástupe do centra vykazoval zmierlivé a prispôsobivé správanie, vďaka jeho snahe a aktívnemu prístupu počas vyučovania si zlepšil prospech takmer vo všetkých predmetoch. Dospelých a učiteľa rešpektoval ako autoritu, komunikoval slušne, pokyny vykonával bez protestov. Súd prihliadol aj na poznatok znaleckého skúmania, v zmysle ktorého bola zistená absencia disharmónie vo vývine osobnosti a skutočnosť, že agresivita nepatrí do základnej výbavy jeho osobnosti (N.). S návrhom prokurátorky na uloženie trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme sa preto súd nestotožnil, a túto formu nebolo možné odôvodniť ani závažnosťou trestného činu, ani v kombinácii s predchádzajúcim správaním obžalovaného, nakoľko ide o prvky, ktoré už súd hodnotil ako súčasť komplexu okolností skutku a osoby obžalovaného, a tieto naplno zohľadnil v rámci voľby konkrétneho druhu trestu a jeho výmery. Podľa súdu neboli splnené podmienky podľa § 117 odsek 2 Trestného zákona aj s poukazom na to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu prvýkrát a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, preto nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu jeho podmienečným odkladom, a navyše s probačným dohľadom.
Uloženým trestom sa potrestanie mladistvého nekončí. Ak sa v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, prípadne nebude dôsledne dodržiavať uložené obmedzenia, môžu takéto skutočnosti zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie predstavuje pre obžalovaného výstrahu, ale zároveň motiváciu k tomu, aby
viedol riadny život a podrobil sa uloženým obmedzeniam. Takýto trest považoval súd za spravodlivý, primeraný a zákonný, zodpovedajúci požiadavkám individuálnej aj generálnej prevencie tak, ako ich vyžaduje Trestný zákon, ktorý bude súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, ako aj k správaniu sa spoločensky akceptovateľným spôsobom.
A. B. vyrastal od útleho detstva v neúplnej rodine, od 5 rokov je jeho otec vo výkone trestu na 25 rokov pre vraždu dvoch ľudí, matka žije v hotelovej izbe v F., kde je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni. A. má 15 rokov a je žiakom 5. ročníka základnej školy (odklad školskej dochádzky, 2x opakovanie ročníka), od roku 2024 bol umiestnený v diagnostickom ústave v dôsledku záškoláctva a nezvládanie výchovy zo strany matky. Z podrobnej správy sociálnej kurátorky, ako aj z jej výsluchu vyplynulo, že rodina bola monitorovaná za účelom spolupráce od roku 2021, avšak situácia sa zhoršovala, nakoľko spolupráca s matkou bola komplikovaná a v dôsledku jej pracovnej vyťaženosti prakticky nemožná. Matka vo výchove zlyhávala, v dôsledku čoho došlo aj k dočasnému odňatiu maloletého z jej osobnej starostlivosti, súd mal teda za preukázané, že o výchovu mladistvého nebolo náležite postarané, a tento nedostatok nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije, čím je daný zákonný dôvod pre uloženie ochrannej výchovy podľa § 102 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Ďalej v období, počas ktorého žil mladistvý v spoločnej domácnosti s matkou, bol opakovane riešený pre záškoláctvo, vulgárne správanie a zanedbávanie školských povinností. V dôsledku málo podnetného až zanedbaného sociálneho prostredia nemal zvnútornené základné mravné a morálne hodnoty a pravidlá, jeho mravný a morálny vývin zastal na predkonvenčnej úrovni s minimálnym rešpektom k bežným normám a pravidlám (N.), na základe čoho bolo možné uzavrieť, že doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná (§ 102 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona).
Mladistvý bol od augusta 2024 do februára 2025 dočasne a opakovane odňatý z osobnej starostlivosti matky a umiestnený do diagnostického centra, primárne pre nezvládanie výchovy zo strany matky, ktoré opatrenia však neviedli k žiaducej náprave vo výchove, keďže napriek počiatočným pozitívnym trendom, nastala situácia, kedy sa maloletý do zariadenia nevrátil, a výchovnému režimu sa teda podrobiť odmietol, pričom matka nebola spôsobilá (ani v spolupráci s príslušným orgánom) zabezpečiť návrat syna do diagnostického centra. Z výsluchu matky na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ako sa A. dňa 12. januára 2025 nevrátil do zariadenia, nič o ňom nevedela, nevidela ho, iba počula, že je s kamarátmi niekde, pričom v jej byte sa objavil až po skutku (4. marca 2025). Súd mal teda za preukázané, že doterajšie výchovné prostredie, či už v rámci pôvodnej rodiny alebo v rámci nariadeného ústavného pobytu, preukázateľne neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy, a preto je pre nariadenie ochrannej výchovy splnený aj zákonný dôvod podľa § 102 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Účelom ochrannej výchovy je pri súčasnej ochrane spoločnosti, zabezpečiť prevýchovu mladistvého páchateľa s odstránením alebo s obmedzením možnosti vzniku ďalších, pre spoločnosť závažných následkov nedostatočnej a zanedbanej výchovy jednotlivca a predovšetkým mu umožniť stať sa riadnym členom spoločnosti. Vzhľadom na všetky vyššie popísané okolnosti vyhodnotil súd formu ochrannej rodinnej výchovy ako nepostačujúcu, a preto na dosiahnutie účelu ochranného opatrenia uložil ochrannú výchovu v ústavnej forme.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj k výroku o náhrade škody, a to oboznámením uplatnených nárokov poškodených, záverov znaleckého posudku z traumatológie, oboznámením uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a vyčíslenia nákladov zo strany M. R. F.. Po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodenej poisťovne a závere, že k preukázanej škode, teda k úhradám za výkony zdravotnej starostlivosti poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil súd možnosť uznania tohto nároku, pričom na jeho náhradu zaviazal obžalovaného, a to vo výške 2.510,79 eur.
S návrhom obhajoby nerozhodnúť o nároku poškodeného K. Q. z dôvodu, že tento si škodu neuplatnil riadne a včas, sa súd nestotožnil. Hoci si poškodený uplatnil nárok až v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu, tento bol uplatnený vo výške zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu vyplývajúcej zo znaleckého výstupu, a teda mal základ vo vykonanom dokazovaní. Avšak s poukazom na skutočnosť, že k poškodeniu zdravia došlo 4. marca 2025 a zdravotný stav nemusí byť v potrebnom rozsahu ustálený a objektivizovaný a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania, súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces v súlade s § 288 odsek 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Odvolanie v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie odvolania mu plynie samostatne.