Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoPr-1-2025.pdf
PDF · 98.74 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoPr/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Advokácia GYŐRFI s.r.o., so sídlom Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému: STD DONIVO a.s., so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, právne zastúpenému: Mgr. Juraj Hudák, LL.M., advokát, so sídlom Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 42329507, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie odstupného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16Cpr/2/2024-103 z 28.1.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odstupné v sume 3.525,30 eur a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmietol žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom odstupného sumu 3.525,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako zamestnancom ako žalovaným ako zamestnávateľom bol pracovnou zmluvou z 5.6.2014 založený pracovný pomer, pričom táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná.
3. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 21.11.2023 (č.l. 10 spisu) vyplýva, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 22.9.2015 do 21.11.2023.
4. Z preventívnej prehliadky zo dňa 20.11.2023 okrem iného vyplýva, že žalobca vzhľadom na prekonaný infarkt nemôže viesť kamión ani fyzicky náročne pracovať, napr. vykladať a nakladať tovar.
5. Z lekárskeho posudku (č.l. 6 spisu) zo dňa 20.11.2023 vyplýva, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.
6. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že pracovný pomer zamestnanca (žalobcu), ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.6.2014 sa končí dohodou ku dňu 21.11.2023. V tejto dohode je tiež uvedené, že zamestnanec netrvá na tom, aby v tejto dohode boli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, pričom prehlasuje, že tento sa
nekončí z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Taktiež je v tejto dohode uvedené, že ku dňu skončenia pracovného pomeru sú všetky nároky vyplývajúce z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 5.6.2014 vysporiadané.
7. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená platne, avšak na druhej strane je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že v dohode je explicitne uvedené, že zamestnanec netrvá na tom, aby v tejto dohode boli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, pričom prehlasuje, že tento sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
8. Odhliadnuc od toho, že v § 60 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f), súd vyhodnotil ako nanajvýš účelové, zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, výslovne do dohody uviesť, že zamestnanec (žalobca) nepožaduje uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru zvlášť za situácie, keď bol nepochybne preukázaný nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, čo bolo potvrdené jednak listinnými dôkazmi a jednak výsluchom samotného žalobcu, ako aj jeho ošetrujúceho lekára F. D., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok.
9. Rovnako bolo nesporne preukázané, že zdravotný stav žalobcu - zamestnanca bol ustálený ako taký, že nemôže pokračovať v práci u svojho zamestnávateľa - žalovaného. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že z pohľadu žalovaného existovala určitá spornosť ohľadom dátumu na lekárskom posudku, keďže súd je toho názoru, že nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu, aby niesol následky technickej nedokonalosti v systéme práce svojho ošetrujúceho lekára.
10. Zhoršený zdravotný stav žalobcu vyplýval nielen z lekárskeho posudku zo dňa 20.11.2023, ktorého spornosť dátumu žalovaný namietal, ale aj z lekárskej správy obsahujúcej podrobnú preventívnu prehliadku, ktorá bola datovaná rovnako na deň 20.11.2023. Už pri koncipovaní dohody o skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez jasnej možnosti zamestnanca niečo na jej obsahu meniť (a následnom podpísaní tejto dohody obomi stranami) bolo zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ sa snažil zabezpečiť si pozíciu, aby mu nevznikla povinnosť uhrádzať svojmu zamestnancovi žiadne finančné plnenie (odstupné).
11. Z uvedených dôvodov teda súd považoval dohodu o skončení pracovného pomeru za platnú (viď výrok I. tohto rozsudku), avšak mal tiež za to, že prehlásenie o tom, že žalobca nekončí pracovný pomer kvôli zdravotnému stavu, bol do tejto dohody inkorporovaný účelovo, pretože logicky by žiaden zamestnanec, ktorý končí pracovný pomer kvôli svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu, takúto dohodu nebol býval podpísal. Inak povedané, nikto by sa pri skončení pracovného pomeru dobrovoľne nevzdal odstupného, ak by naň mal nárok s ohľadom na odpracované roky.
12. Na jednej strane, tak ako nemožno od žalovaného očakávať, že bude vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, tohto ďalej zamestnávať, tak na strane druhej nemožno žalobcu ukrátiť na jeho práve na odstupné z dôvodov vyššie uvedených. Spornou preto pre súd aj s ohľadom na mimosúdne rokovania strán sporu zostala len otázky týkajúca sa výšky odstupného.
13. Nielen s ohľadom na alternatívny petit žaloby je preto nevyhnutné uviesť, že žalobca má vzhľadom na skutočnosť, že jeho pracovný pomer trval u žalovaného najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, nárok na odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce), všetko s ohľadom na reálny dôvod skončenia pracovného pomeru, t. j. zdravotná indispozícia žalobcu ako zamestnanca.
14. Nakoľko pracovný pomer bol skončený dohodou v roku 2023, súd s ohľadom na vyššie citované právne ustanovenia ako aj zistený skutkový stav vychádzal z troch ostatných brutto miezd (keďže tzv. diéty sa do mzdy vo vzťahu k odstupnému nezaratúvajú) žalobcu v rozhodujúcom štvrťroku roka 2022. Súd mal v zmysle oboma spornými stranami zhodne predložený brutto zárobok v októbri 2022 v sume 915,67 eur, v novembri 2022 v sume 1.834,66 eur a v decembri v sume 774,98 eur, pričom v súčte to predstavuje sumu 3.525,31 eur a priemer týchto súm predstavuje sumu 1.175,10 eur. Trojmesačné odstupné preto predstavuje sumu 3.525,30 eur, ktorú sumu súd aj žalobcovi priznal (výrok II. tohto rozsudku).
15. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi 3.525,30 eur titulom odstupného, ako aj proti výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku jednoznačne nevyplýva na základe akého konkrétneho dôvodu dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému právo na zaplatenie odstupného. Z rozsudku je zrejmé, že súd považoval ustanovenie dohody, podľa ktorého žalobca netrval na uvedení dôvodov skončenia pracovného pomeru v dohode a podľa ktorého dôvodom skončenia pracovného pomeru neboli dôvody uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce za ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi. Treba však zdôrazniť, že otázka údajnej nemravnosti dohody o skončení pracovného pomeru alebo jej vyššie uvedeného ustanovenia nebola vôbec predmetom konania na súde. Treba konštatovať vnútornú rozpornosť v tvrdeniach súdu, nakoľko tento uviedol, že dohoda je platný právny úkon, zároveň na strane druhej súd tvrdí, že dohoda je v rozpore s dobrými mravmi.
19. Treba však konštatovať, že žalobca nemá voči žalovanému právo na zaplatenie odstupného, keďže ku dňu skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným 21.11.2023 neboli splnené podmienky skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, a to existencia lekárskeho posudku a jeho predloženie žalovaného ku dňu skončenia pracovného pomeru.
20. V konaní pred súdom bolo v rámci svedeckej výpovede F. G. D. preukázané, že lekársky posudok nebol 21.11.2023 s najvyššou pravdepodobnosťou vyhotovený, keď F. G. D. uviedol, že lekársky posudok vyhotovil a žalobcovi odovzdal 1 až 2 dni po 20.11.2023. F. G. D. teda zjavne lekársky posudok antidatoval na deň 20.11.2023 tak, aby to vyhovovalo žalobcovi. Žalobca žalovaného o existencii lekárskeho posudku z 21.11.2023 neinformoval.
21. Skutočnosť, že žalobca žalovanému nepredložil lekársky posudok z 21.11.2023 potvrdil žalobca, keď uviedol, že žalovanému 21.11.2023 odniesol dva veľké papiere, a to jeden bola lekárska správa z H. a druhá bola ďalšia lekárska správa od F. D., v ktorej bolo uvedené, že nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov.
22. Aj keď súd odôvodnil údajný nárok žalobcu na zaplatenie odstupného poukázaním na lekársku správu z 20.11.2023, ktorú žalobca odovzdal žalovanému 21.11.2023, keď sa dostavil do priestorov žalovaného za účelom podpísania dohody o skončení pracovného pomeru, treba vychádzať z toho, že samotná lekárska správa a jej predloženie žalovanému 21.11.2023 nemôže odôvodňovať nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie odstupného. Lekárska správa je dokument určený a adresovaný žalobcovi ako pacientovi a nie žalovanému ako zamestnávateľovi.
23. Ak by sa pripustila správnosť odôvodnenia rozsudku, potom by v praxi to znamenalo, že zamestnávatelia by za účelom záveru o existencii alebo neexistencii dôvodu skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce museli sami posudzovať zdravotný stav zamestnanca. Takýto záver súdu vnáša do činnosti zamestnávateľov veľkú neistotu, keď by zamestnanci mohli retroaktívne žiadať od zamestnávateľov zaplatenie odstupného na základe antidatovaných lekárskych posudkov, ktoré boli navyše zjavne vyhotovené po dni skončenia pracovného pomeru.
24. Súd sa nevyporiadal so skutočnosťou, že na základe svedeckej výpovede F. G. D., ako aj na základe výpovede žalobcu, vyšlo v konaní najavo, že predmetný lekársky posudok skutočne nebol 21.11.2023 ani vyhotovený, teda žalobca ho nemohol predložiť.
25. Naviac je potrebné poukázať na nedostatky lekárskeho posudku. V lekárskom posudku mal byť objektívne zistený zdravotný stav zamestnanca, ku ktorému lekár zaujme jasné stanovisko a z ktorého bude vyvoditeľné prečo je lekár toho názoru, že zamestnanec, vzhľadom na jeho zdravotný stav,
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať jeho doterajšiu prácu. Dokument označený ako lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu a podvodne lekárom antidatovaný na deň 20.11.2023 nespĺňa základné obsahové náležitosti lekárskeho posudku a nemohol byť podkladom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
26. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
27. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške 3.525,30 eur ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zamietnutá, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
28. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
30. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
31. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
32. Podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
33. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práca, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
34. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 135 Zákonníka práce, priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi
na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.
36. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca predložil žalovanému už v súvislosti s uzavretím predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru z 21.11.2023 aj lekársku správu lekára F. G. D., z ktorej vyplýva, že doterajšia práca kamionistu nie je pre žalobcu, so zreteľom na zistený zdravotný stav, vhodná. Taktiež bol zamestnávateľovi predložený posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, o formálnom obsahu ktorého nemá ani odvolací súd pochybnosti a z ktorého vyplýva, že žalobca nie je naďalej spôsobilý vykonávať prácu vodiča nákladného motorového vozidla so zreteľom na svoj zdravotný stav. Tento lekársky posudok bol vyhotovený zdravotníckym zariadením DOCTOR s.r.o., so sídlom Behynce 161, 98 201 Tornaľa, IČO: 46 184 651, a preto jeho dôvodnosť a obsah nemožno spochybňovať a v tomto smere súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného.
37. Na tomto lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu je uvedený dátum 20.11.2023, a hoci existujú pochybnosti o tom, či skutočne bol tento posudok žalovanému predložený v čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, neznamená to, že aj keď by bol posudok predložený dodatočne, mala by táto okolnosť znamenať stratu nároku žalobcu na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.
38. Toto zákonné ustanovenie totiž nemožno vykladať tak striktne, že by eventuálne dodatočné predloženie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu malo znamenať stratu nároku na zaplatenie odstupného.
39. V kontexte ust. § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce totiž aj predloženie lekárskej správy z 20.11.2023 je vlastne posudkom lekára o tom, že doposiaľ vykonávaná práca žalobcom nie je pre neho vhodná a pokiaľ vychádzame z výpovede svedka F. G. D., samotný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý mal vyhotovený 1 až 2 dni po predmetnej lekárskej správe z 20.11.2023, tieto okolnosti potvrdzuje. Jeho eventuálne dodatočné predloženie žalobcom, a to aj po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru, nemôže byť hodnotené so zreteľom na lekársku správu z 20.11.2023 ako okolnosť, ktorá by mala spôsobiť stratu nároku žalobcu na zaplatenie odstupného, pretože pôvodná lekárska správa predložená bola a predmetný lekársky posudok ju ďalej precizuje a potvrdzuje.
40. Toto odstupné súd prvej inštancie náležite ustálil na základe priemerného zárobku žalobcu a s jeho výškou sa vysporiadal v bode 43. napadnutého rozsudku.
41. Nemožno teda súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že napadnutý rozsudok a záver o nespôsobilosti zamestnanca na prácu na základe lekárskej správy by spôsoboval problémy zamestnávateľom a neistotu, pokiaľ by zamestnanci mohli na základe toho retroaktívne žiadať od zamestnávateľov zaplatenie odstupného.
42. V konečnom dôsledku žalovanému ako zamestnávateľovi už po predložení predmetnej lekárskej nič nebránilo, aby si vyžiadal lekársky posudok o zdravotnom stave žalobcu, a pokiaľ takýto posudok bol žalobcom predložený v krátkom časovom odstupe po predložení lekárskej správy, nemožno túto okolnosť v zmysle vyššie uvedeného hodnotiť ako okolnosť zakladajúcu záver o strate nároku žalobcu na vyplatenie odstupného.
43. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe o zaplatenie odstupného vo výške 3.525,30 eur vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).